Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Csp/12/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200690
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2720200690.1

Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: K. D., R.. XX.X.XXXX, D.: J. XX, XXX XX H., zastúpená
advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom: Potočná 191/39, Skalica proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., za ktorú koná konateľka a advokátka JUDr. Andrea Cviková o vydanie
bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50%, o ktorého
výške súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 29.05.2020 domáhala, aby súd uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 1416,60 eur s príslušenstvom, titulom primeraného finančného
zadosťučinenia sumu 3025,67 eur a prihnal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nárok
dôvodila skutkovými tvrdeniami, že titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.08.2010 jej
bol poskytnutý úveru v sume 1500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť štyridsiatimi dvoma splátkami vo výške
80,37 eur mesačne. Reálne bola vyplatená len suma 1284,25 eur na základe zmluvného dojednania o
poplatku z úveru 215,75 eur. Zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti, neplatné zmluvné dojednania
a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prospech žalovaného bola uhradená suma
4309,92 eur a bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi touto sumou a vyplatenou výškou
úveru 1284,25 eur a to v sume 3025,67 eur.

2. Na základe výzvy súdu žalobca navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu
trov konania. V skutkových tvrdeniach namietal: 1/ existenciu právoplatného súdneho rozhodnutia ako
dôvod vylučujúci tvrdenia žalobkyne, 2/ tvrdenia o dôvodoch obohatenia, 3/ o dohode o zrážkach zo
mzdy a 4/ nároku na finančné zadosťučinenie. V bode 1. námietok poukázal na rozhodnutie - platobný
rozkaz Okresného súdu Senica sp. zn. 10Ro/71/2014 zo dňa 25.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.01-201, ktorým bolo uložené žalovanej (t.č. žalobkyni) zaplatiť sumu 1125,02 eur, zmluvnú
pokutu 025,26 eur, úrok z omeškania v sume 116,67 eur a náhradu trov konania, spolu v sume 2561,65
eur s 3,275% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1125,02 eur od 18.11.2013 do zaplatenia. Od
vydania platobného rozkazu uhradila žalobkyňa sumu 1898,72 eur, teda doteraz nesplnila, čo jej ukladá
právoplatné súdne rozhodnutie. Žalobkyňa proti vydanému platobnému rozkazu nepodala odpor a ani
iný právny prostriedok smerujúci proti vydanému platobnému rozkazu. Na základe podanej žaloby nie je
možné zasahovať do právoplatne skončenej veci s odkazom na princíp právnej istoty. Na preukázanie
tohto skutkového tvrdenia predložil rozhodnutie Okresného súdu Senica.

3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 10.08.2020 vzala žalobu celkom späť, navrhla konanie
zastaviť a nepriznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Nepriznanie nároku na náhradu

trov konania dôvodila s odkazom na § 257 C.s.p. s odkazom na dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúce v tom, že: 1/ súd pri vydávaní platobného rozkazu neprihliadol na skutočnosť, že bola
v postavení spotrebiteľa, či má úverová zmluva všetky náležitosti, či je zmluvná pokuta v súlade so
zákonom, žalovaný zatajil zaplatenie sumy 2330,73 eur do vydania platobného rozkazu formou zrážok
zo mzdy. Proti vydanému platobnému rozkazu sa nebránila, lebo si bola vedomá dlhu a mala ho záujem
zaplatiť, nebola schopná posúdiť nárok, nevedela, že žalovaný si môže uplatňovať viac než mu patrilo.
Nevie kedy jej bo doručený platobný rozkaz. V dôsledku neznalosti právnych predpisov žalovanému za
úver 1284,25 eur uhradí viac ako sumu 5000 eur. 2/ je zamestnaná s príjmom približne 900 eur mesačne,
žalovanému má uhradiť ešte asi 800 eur, čím by sa jej finančná a sociálna situácia značne zhoršila, ak
by bola zaviazaná povinnosťou náhrady trov konania žalovanému v plnom rozsahu. Žalovaného ako
právnickú osobu prípadné zníženie jeho nároku na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do
jeho majetkovej sféry v takom rozsahu, ako by to bolo na jej strane.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.08.2020 tvrdil, že žalovaná neuviedla aké osobitné
skutočnosti sú dôvodom, pre ktoré berie žalobu späť v celom rozsahu, ktoré skutočnosti ju teda k
jej kroku viedli a vo vzťahu ku ktorým sa má posudzovať existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Žalovaná zamlčala pri podaní žaloby právoplatné súdne rozhodnutie, ktorá skutočnosť nie je
ospravedlniteľná z pohľadu zavinenia zastavenia konania. Poukázal na ustanovenia § 172 ods. 1, 7, 9
O.s.p. (zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Žalovaná vedela, že svoje záväzky nesplnila a
domáhala sa neexistujúcich záväzkov. Nenachádza sa v zložitej majetkovej a sociálnej situácii a tvrdenie
o nezasiahnutí do majetku žalovaného nie je dôvodom na nepriznanie nároku, keď žalovaný sa musel
v konaní brániť, vynakladať prostriedky na zastupovanie.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať
žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu celkom späť skôr než začalo pojednávanie, súd konanie
zastavil.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval v súlade s ustanovením § 256
ods. 1 C.s.p., v ktorom je transformovaná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená, že
trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie treba posudzovať v príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. V kontradiktórnom spore pri zastavení
konanie je teda kľúčovým zistenie, či a ak áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila
zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia súd posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v spore domáhala a skutočnosti, pre ktorú žalujúca strana
následne vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je osvedčené, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobného petitu, potom nie je dosť dobre možné hovoriť o súvislosti a teda ani
procesnom zavinení medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnému petitu. V takomto prípade nesie
zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie sa strany

sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V predmetnom spore žalobkyňa vzala žalobu
späť bez uvedenia dôvodu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej
sumy titulom bezdôvodného obohatenia vo výške plnenia nad rámec poskytnutého spotrebiteľského
úveru, ktorý považovala za bezúročný a bez poplatkov a primeraného finančného zadosťučinenia v
postavení spotrebiteľa. Žalobkyňa vzala žalobu spať po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného, v
ktorom tvrdil a preukázal existenciu právoplatného rozhodnutia v tom istom spotrebiteľskom vzťahu. Zo
žiadnych skutočností nevyplýva správanie sa žalovaného, pre ktoré by žalobkyňa vzala žalobu späť. Za
danej situácie potom žalobkyňa zavinila zastavenie konania a žalovanému vznikol nárok na náhradu
trov konania.

13. Súd v súvislosti so žalobkyňou tvrdenou existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa
odôvodňujúcich nepriznanie náhrady trov konania má za to, že v predmetnom spore neexistovali takéto
dôvody, pre ktoré by vôbec nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. Súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, teda súd nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Pre rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje zákon splnenie kumulatívne dvoch podmienok a to dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
súdnej praxe možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu, nízky príjem.

14. Tvrdený dôvod hodný osobitného zreteľa žalobkyňou spočívajúci v konaní vedenom na Okresnom
súde Senica súd posúdil z pohľadu podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu. Podľa obsahu spisu
nebolo sporné, že Okresný súd Senica rozhodol o nároku žalovaného proti žalobkyni týkajúci sa toho
istého spotrebiteľského vzťahu vydaním platobného rozkazu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť. Sama žalobkyňa potvrdila vedomosť o vydaní tohto rozhodnutia a skutočnosť, že
sa žiadnym spôsobom nebránila, nespochybnila uplatnený nárok žalobou. Ako priemerný spotrebiteľ
vedela v akej výške jej bol úver poskytnutý, mohla vedieť koľko zaplatila na jeho splatenie, oboznámiť sa
s obsahom a výškou uplatneného nároku v uvedenom konaní, vypočítať akú celkovú sumu od nej veriteľ
požaduje. Napriek tomu, že aj po vydaní platobného rozkazu jej boli vykonávané zrážky na splatenie
dlhu, túto skutočnosť neoznámila pri podaní žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nič na tom
nemení tvrdenie, že nemá k dispozícii platobný rozkaz. Okrem uvedeného súd poukazuje na to, že vzťah
medzi stranami sporu bol vyriešený právoplatný a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Senica,
ktorého materiálna stránka sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia, resp. jeho výroku
pre sporové strany. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť
rozhodnutia a predstavuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd nemôže opätovne vykonať
dokazovanie v tomto prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania za účelom preukázania
žalobkyňou tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti jej poskytnutého úveru a ňou vyplateného plnenia.
Súd preto tento dôvod nevyhodnotil ako hodný osobitného zreteľa.

15. V súvislosti s posúdením dôvodu hodného osobitného zreteľa s prihliadnutím na osobné pomery
a nízky príjem, žalobkyňa uviedla len všeobecné skutočnosti k aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p.
a konkrétne len skutočnosť o svojom približnom príjme vo výške 900 eur mesačne a približných
trovách žalovaného 800 eur, kedy by sa jej finančná a sociálna situácia značne zhoršila v prípade
uloženia povinnosti na náhradu trov konania. Žiadne iné skutkové tvrdenia a predložené dôkazy na
ich preukázanie súdu nepredložila. Žalobkyňa neuviedla jej osobné, majetkové pomery, pravidelné
mesačné výdavky, prípadne počet vyživovaných osobností, výšku mesačných zrážok apod. Súd ani
tento dôvod nevyhodnotil ako hodný osobitného zreteľa.

16. Žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že prípadné zníženie nároku žalovaného na náhradu trov konania
nezasiahne nepriaznivo do jeho majetkovej sféry bez ďalšieho nemožno vyhodnotiť ako dôvod hodný
osobitného zreteľa.

17. Súd v súvislosti s naplnením výnimočnosti a dôvodu hodného osobitného zreteľa v ďalšom posúdil
povahu a okolnosti sporu. V predmetnom konaní boli uplatnené nároky zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, jedná sa o spotrebiteľský spor a žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, ktoré skutočnosti
však nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa odôvodňujúcimi aplikáciu § 257 C.s.p. V zmysle
ustanovení zákona neexistuje žiadne zákonné ustanovenie oprávňujúce súd náhradu trov konania

strane nepriznať, ak zastavenie konania zavinila protistrana hoc aj v postavení spotrebiteľa. Súd však
vzal do úvahy, že platobný rozkaz bol vydaný v roku 2014 a nadobudol právoplatnosť v roku 2015.
Od uvedeného času uplynulo obdobie viac ako päť rokov. Od roku 2011 do marca 2020 boli žalobkyni
prerušovane vykonávané zrážky zo mzdy na splatenie úveru, ktorý jej bol poskytnutý žalovaným
na základe zmluvy v roku 2010 v sume 1500 eur. Žalobkyňa síce nevenovala pozornosť vydanému
platobnému rozkazu uvedomujúc si nesplatený úver, ale až po uplynutí piatich rokov sa začala zaujímať,
prečo a v akej výške vlastne spláca poskytnutý úver. Súd bez toho, aby preskúmaval podmienky
predloženej zmluvy o úvere nemohol prehliadnuť po oboznámení sa s ňou, že bola dohodnutá výška
úveru 1500 eur a celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť 3375,54 eur pri ročnej úrokovej sadzbe
70,01%. Všeobecne je známa rozhodovacia prax súdov v spotrebiteľských sporoch, ktoré vyhodnocujú v
takej výške úrokovú sadzbu za rozpornú s dobrými mravmi, teda neplatnú, čo spôsobuje, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súdu je známe, že žalovaný opakovane vystupuje
v spotrebiteľských sporoch ako právnická osoba poskytujúca úvery spotrebiteľom a má vedomosť o
výsledku sporov a rozhodnutiach pri posudzovaní ním pripravených zmlúv o spotrebiteľských úveroch.
Z verejne dostupných rozhodnutí súdov vrátane odvolacích možno zistiť rozhodovaciu prax a výsledok
posúdenia zmlúv uzavretých žalovaných s obdobných úrokom pri poskytovaní úverov napr. Krajský súd
v Bratislave sp. zn. 9Co/65/2015, 8Co/81/2019, Krajský súd v Prešove sp. zn. 17Co/96/2019, Krajský
súd v Trenčíne sp. zn. 17Co/97/2019, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/162/2019.
18. Za daného právneho posúdenia súd potom ustálil, že žalobkyňa takto nesie zodpovednosť za to,
že nevenovala pozornosť vydanému platobnému rozkazu, s ktorým zrejme neoboznámila advokáta
poskytujúceho jej právne služby. Na druhej strane žalovanému bolo preukázateľne zo strany žalobkyne
plnené x-násobne viac než predstavovala výška poskytnutého úveru. Súd riadiac sa týmito úvahami má
za to, že takto boli kumulatívne splnené podmienky nepriznania nároku na náhradu trov konania celkom
a to výnimočnosť a dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v povahe a okolnostiach sporu.
19. Súd preto o nároku na náhradu trov konania využil moderačné právo čo sa týka rozsahu povinnosti
nahradiť trovy konania a v záujme spravodlivosti rozhodol tak, že priznal žalovanému proti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na
Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 12. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.