Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Burešová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/126/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200320
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114200320.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcov 1. Z. E., nar.: XX.X.XXXX, bytom K.
XXXX/XX, XXX XX S., a 2. T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. 6, proti žalovaným: 1. N. E., nar.
X.X.XXXX, bytom X. XXXXX/X, XXX XX S., 2. O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX S.,
o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
13C 3/2014-130 zo dňa 11.6.2019 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmuznesenímprvoinštančnýsúdkonaniezastavil.Náhradutrovkonaniastranámnepriznal.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd rozhodol, že závet
poručiteľa N. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, ktorý zriadil dňa 5.2.2010 za prítomnosti
svedkov Z. A., bytom K. XX, S. - K. a A.. Z.. Q. E., bytom E. X., S., je neplatný a uložil žalovaným v 1/
a 2/ rade povinnosť nahradiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania. V priebehu
konania písomným podaním zo dňa 27.5.2019, doručeného súdu dňa 27.5.2019, žalobcovia zobrali
žalobu späť v celom rozsahu, navrhli, aby súd konanie zastavil a nepriznal účastníkom konania náhradu
trov konania.
Súd späťvzatie žaloby doručil žalovaným na vyjadrenie podľa § 146 ods. 1 CSP. Žalovaní so späťvzatím
žaloby súhlasili, navrhli, aby súd konanie zastavil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Medzičasom žalobca v 1/ rade podaním zo dňa 28.5.2019, podpísaným dňa 3.6.2019 a doručeným súdu
dňa 4.6.2019 zobral späťvzatie žaloby späť, navrhol, aby súd na späťvzatie žaloby neprihliadal.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 156 CSP a ďalej podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP.
Skonštatoval, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, jeho účinky
nastavajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie
je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z
objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,
čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s
týmto prejavom vôle procesné právo spája. Prvoinštančný súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí pod sp. zn. 6Sžo 372/2009 a na obdobnú prax aj Najvyššieho súdu
ČR pod sp. zn. 30Cdo 4822/2007.
Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd prihliadal na späťvzatie žaloby, teda na podanie doručené súdu
žalobcami dňa 27.5.2019, ktoré došlo súdu skôr, ako späťvzatie späťvzatia len žalobcom v 1/ rade, podľa
§ 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 CSP s použitím ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods.
1 CSP, vychádzajúc aj z ust. § 251 a § 257 CSP. Žalobcovia zobrali žalobu späť, čím z procesnéhohľadiskazavinilizastaveniekonania,pretobyimsúdmalnároknanáhradutrovuložiťzaplatiťvprospech
žalovaných. Keďže však žalovaní výslovne uviedli, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňujú a
neúspešní žalobcovia nárok na náhradu trov konania nemajú, preto súd nárok na náhradu trov konania
stranám nepriznal.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v 1/ rade. Žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že súdu bolo doručené podanie dňa 27.5.2019, podľa ktorého ako žalobca berie
žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Uviedol však, že túto listinu mu dal podpísať jeho brat, žalovaný
N. E. bez toho, aby si podanie prečítal. Preto predložil súdu späťvzatie tohto podania a navrhol, aby
na podanie zo dňa 27.5.2019 súd neprihliadal. V tejto súvislosti poukázal na vykonané dôkazy a
prvoinštančný súd si vyvodil z týchto listín unáhlené závery, pretože riadne nevyhodnotil už doposiaľ
známe dôkazy. Je povinnosťou súdu aj ex offo skúmať platnosť právnych úkonov. Súd sa nevysporiadal
ani s ďalšími navrhnutými dôkazmi v tejto veci. Žalobcovi nebolo umožnené sa k novej situácii adekvátne
vyjadriť, čím boli porušené práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
4. K odvolaniu žalobcu v 1/ rade zaujal písomné stanovisko žalovaný v 1/ rade, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že zrušením napadnutého uznesenia by
došlo k porušeniu jedného z princípov právneho štátu, ktorým je princíp právnej istoty.
5. Žalobca v 1/ rade vo vyjadrení uviedol, že o späťvzatí žaloby sa dozvedel až zo súdneho spisu,
kedy zistil, že podpísal späťvzatie žaloby. Poukázal na veľký záujem žalovaného v 1/ rade na zastavení
súdneho konania. Žiadal, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo zrušené a vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v 1/ rade uviedol, že späťvzatie žaloby žalobca
osobne podpísal a spoločne ho boli odniesť do podateľne Okresného súdu Prešov, kde žalobca v 1/ rade
osobne toto podanie odovzdal pracovníčke podateľne. Tým prejavil dobrovoľnú, jasnú, zrozumiteľnú a
určitú vôľu smerujúcu k zastaveniu konania.
7. Žalobkyňa v 2/ rade vo vyjadrení uviedla, že sa vo všetkom pripája k žalobcovi.
8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu, v podrobnostiach na toto uznesenie a jeho
dôvody poukazuje a v celom rozsahu sa stotožňuje. Len pre zdôraznenie správnosti odvolací súd udáva:
Celému sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp, teda žalobca ako dominus litis disponuje po
začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok
dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Žiadne zákonné
ustanovenie však neukladá žalobcovi povinnosť vziať žalobu späť za akýchkoľvek podmienok. Žalobca
nie je nijako obmedzovaný vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo
právoplatné. Zastavenie konania alebo jeho časti z dôvodu späťvzatia žaloby nie je limitované
hospodárnosťou konania, nie je limitované rozsahom doteraz vykonaného dokazovania a právnym
posúdením veci z doposiaľ vykonaných dôkazov. Ak žaloba je účinne vzatá späť, žalovaní nemajú
námietky proti späťvzatiu žaloby, súd konanie zastaví.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že podaním zo dňa 27.5.2019, ktoré sa nachádza na čl. 116
súdneho spisu, žalobcovia Z. E. a T. A. zobrali žalobu späť v celom rozsahu, pričom uviedli, že po
korešpondencii sporových strán tieto prejavili záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu. Poukázali aj na
to, že každá sporová strana bude sama znášať trovy. Toto späťvzatie žaloby obsahuje zrozumiteľný,
jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle žalobcov vziať žalobu späť. Neobsahuje akúkoľvek
podmienku. Je vykonané všetkými žalobcami. Žalobcovia dokonca uviedli aj dôvod späťvzatia žaloby,
hoci im takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Má však vplyv na rozhodnutie o trovách konania.
Takéto späťvzatie žaloby je striktným procesným úkonom, ktorý sa posudzuje podľa obsahu. Vždy je
rozhodujúci prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca namietať,
že jeho vôľa smerovala k inému následku, alebo že konal v omyle, alebo že si nebol vedomý týchto
účinkov, prípadne že listinu si neprečítal alebo sa s obsahom podpísanej listiny neoboznámil. Civilnéprocesnéprávonepripúšťaanalogickúaplikáciuhmotnoprávnychustanoveníovadáchprávnychúkonov
na procesné úkony strán v sporovom konaní.
Namietané vady úkonov žalobcom v 1/ rade v odvolaní poukazujúc na ust. § 40a, § 39 Občianskeho
zákonníka sú z procesného hľadiska bezvýznamné. Vždy súd posudzuje vadu tohto úkonu len z
procesného hľadiska, tak, ako to správne vykonal prvoinštančný súd.
Účinky späťvzatia žaloby nastávajú doručením súdu, t.j. 27.5.2019. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca
následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky, ako sa to stalo s doručením
späťvzatia podania zo dňa 27.5.2019 (čl. 118 súdneho spisu), ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa
4.6.2019. Platí, že v danom prípade sa vždy aplikuje pravidlo, podľa ktorého procesný úkon (akýkoľvek,
nielenspäťvzatie)môžebyťodvolaný,pokiaľjehoodvolaniedôjdesúdunajneskôrsúčasnesosamotným
úkonom. Keďže v danom prípade k odvolaniu späťvzatia nedošlo najneskôr súčasne so späťvzatím
žaloby, nie je možné na odvolanie späťvzatia prihliadať. Preto účinky späťvzatia žaloby, ktoré došli súdu
dňa 27.5.2019 sú z procesného hľadiska doručené účinne a na tento úkon je potrebné prihliadnuť ako
na záväzný prejav procesnej vôle strán sporu (žalobcov) zastaviť konanie.
9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako správne potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP. V odvolacom konaní boli úspešnou stranou sporu
žalovaní.Pretoimvsúladesust.§255ods.1CSPpatrínároknanáhradutrovkonaniavočineúspešným
žalobcom. Keďže však zo spisu žalovaným žiadne trovy nevyplývajú v rámci odvolacieho konania, v
súlade s čl. 17 Základných princípov CSP im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.