Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. január 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3116211885.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu Stredoslovenská distribučná,

a.s. so sídlom Pri Rajčianke 29927/8, 010 47 Žilina, IČO 36 442 151 proti žalovanému Y. Y., nar,
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX K., zast. JUDr.Juraj Klimčo a spol. s.r.o. so sídlom Smetanova
1655/7, 911 01 Trenčín, IČO 51 123 592 o zaplatenie 3 689,73 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 311,61 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 311,61 eura od 24.08.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e ta.

III. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 29.06.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 689,73 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy3689,73€od19.03.2015dozaplateniaanáhradytrovkonania.Uviedol,žežalovanýneoprávnene
odoberal elektrickú energiu, začo mu žalobca vyúčtoval neoprávnený odber v sume 3 689,73 €, ktorá
bola splatná dňa 18.03.2015. Uvedenú sumu žalovaný neuhradil.

2. Žalovaný uviedol, že dňa 18.02.2015 bol zistený neoprávnený odber na jeho chate, o ktorom bol
spísaný protokol, v ktorom však v kolónke súpis a menovitý príkon spotrebičov nie sú uvedené žiadne
spotrebiče, a teda žalobca nezisťoval množstvo a menovitý výkon spotrebičov. Z priloženej faktúry nie
je vôbec zrejmé, prečo postupoval žalobca pri vyčíslení škody podľa vyhlášky a prečo škodu vyčísloval
od 27.10.2014, a prečo nepostupoval tak, že skutočnú škodu nevyčíslil podľa reálne odobratého
množstva elektriny ma základe reálnej spotreby spotrebičov zdokumentovaných na mieste. Žalobca
sa ani nepokúsil objektivizovať reálnu škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Bez

ďalšieho pristúpil k vyčísleniu škody podľa vyhlášky, čo je v rozpore s citovaným zákonom. Žalobca nesie
dôkazné bremeno vo výške škody, ktorú nepreukázal.

3. Nato žalobca uviedol, že žalovaný v protokole uznal a zaviazal sa zaplatiť škodu. Za účelom výpočtu
výšky škody navrhol vypočuť svedkov prípadne vypracovať znalecký posudok. Škoda bola spôsobená
tak, že na kryte číselníka elektromera boli neoriginálne ciachované plomby s označením 04/M50 v troch
kusoch, do meradla bol vykonaný zásah čím došlo k zníženiu pôvodne nameranej spotreby 24 001

kWh na hodnotu 3 548 kWh a tak došlo k neopravenému odberu podľa § 46 ods. 1 písm. a), písm.
b) a písm. c) zákona č. 251/2012 Z,z. Pri výpočte škody sa postupovalo podľa vyhlášky č. 292/2012
Z.z. a denná spotreba bola vypočítaná v zmysle § 1 ods. 6 tejto vyhlášky podľa menovitej hodnoty
istiaceho prvku 3x25A, teda denná spotreba bola 207kWh. Doba trvania neoprávneného odberu bolastanovená na obdobie od 27.10.2014 do 18.02.2015 na 115 dní, aby sa čo najpresnejšie priblížili k
hodnote 24 001 kWh, čo predstavuje rozdiel, o ktorú bol znížený stav spotreby elektriny na elektromere.
Cena elektriny bola vypočítaná na základe Cenníka pre distribúciu elektriny. Celková škoda bola tak

v sume 3 466,53 €, k čomu je pripočítaný ešte zisťovací poplatok 223,20 € s DPH podľa § 1 ods.
7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a pozostáva, zo sumy 4€ bez DPH za prácu vo fakturačnom systéme,
vyhľadávanie odberného miesta, zapísanie a uloženie údajov o neoprávnenom odbere, generovanie
služobného príkazu na odpojenie prípojky a na kontrolu odberného miesta. Ďalej pozostáva zo sumy
147 € bez DPH, v čom je zahrnuté zistenie odberného mieste, odstránenie neoprávnenej manipulácie,

odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie protokolu, vystavenie
fotodokumentácie, vystavenie kalkulácie neopraveného odberu. Ďalej pozostáva z autodopravy v sume
35 €. Ďalej uviedol, že v danom prípade boli poškodené nielen plomby, ale bol vykonaný aj zásah do
elektromeru, čo odôvodňuje výpočet škody podľa hodnôt istiaceho prvku. Takisto uviedol, že žalovaný
podpisom protokolu uznal, že spôsobil zásah do elektromeru.

4. Žalovaný uviedol, že meritom je skutočná výška škody vypočítaná podľa objektívnych ukazovateľov,
vychádzajúc zo spotrebičov použitých žalovaným, nie vyhlášková škoda, ktorá sa použije až keď
nemožno objektívnu škodu zistiť. Žalobca si však zrejme uvedomuje, že keďže v protokole neuviedol,
žiadensúpisamenovitývýkonspotrebičovnaodbernommieste,ažepokiaľjehozamestnancisinemôžu
pri množstve neoprávnených odberov reálne pamätať, aké spotrebiče sa v mieste neoprávneného

odberu nachádzali v deň zisťovania, niet spôsobu ako reálnu škodu preukázať.

5. Žalobca označil nasledovné dôkazy - listiny: protokol o zistení neoprávneného odberu, , list s
označenímneoprávnenýodber,faktúruzaneoprávnenýodberelektriny,spoštovýmpoukazom,certifikát
o kalibrácii, fotografie, upomienku, protokol o preskúšaní elektromeru, oznámenie o zvýšení efektívnej

sadzby odvodu, rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 28.11.2013, rozhodnutie
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 28.11.2014, cenník nákladov spojených so zisťovaním a
odstránením neoprávneného odberu, navrhol znalecký posudok, výsluch svedkov Ing. F. S., R. Y., Y. J..

6. Žalovaný neoznačil žiadne dôkazy.

7. Súd vykonal dokazovanie protokolom o zistení neoprávneného odberu, listinou neoprávnený odber
z 02.03.2015, faktúrou za neoprávnený odber elektriny, poštovým poukazom, certifikátom o kalibrácií,
fotografiami na č. l. 10 -15, upomienkou, zoznamom odberných miest, fotografiami na č. l. 34 - 37,
certifikátom o kalibrácií, listinou o preskúšaní elektromeru, listinou výpočet škody, oznámením o zvýšení

efektívnej sadzby, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28.11.2013, rozhodnutím Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví z 28.11.2014, oznámením o zvýšení efektívnej sadzby, cenníkom
nákladov, fotografiami na č. l. 91 - 94, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27.11.2017,
výsluchom svedka Jána Y., fotografiou na č. l. 133, zoznamom odberných miest na č. l. 134, stanoviskom
pre súdne konanie, výpočtom škody na č. l. 141 - 142, výpočtom škody, listom zo dňa 10.06.2015 a zo

dňa 14.04.2015, výpočtom škody na č. l. 154 - 155, rozhodnutím Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví zo dňa 05.12.2014, kt. je v elektronickej forme a typovým diagramom odberu za rok
2014 a 2015 v elektronickej forme zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný mal ako odberateľ uzavretú zmluvu o odbere elektriny,

pričom z protokolu o zistení neoprávneného odberu vyplýva, že užíval sadzbu odberu D1.

9. Z protokolu o neoprávnenom odbere zo dňa 18.02.2015 vyplýva, že v uvedený deň bolo zistené,
že na kryte elektromera sa nachádzali neoriginálne ciachové plomby v troch kusoch z označením
04/M50. Elektromer mal ku dňu zistenia neoprávaného odberu stav 3 548 kWh a nachádzal sa na

odbernom mieste, ktorým bola chata.. V protokole je uvedené, že neoprávnený odberateľ svojim
podpisom potvrdzuje pravdivosť a správnosť údajov a opisu skutkového stavu tak ako sú v protokole
uvedené a zároveň skutočnosť, že elektrickú energiu za uvedených podmienok odoberal. Neoprávnený
odberateľ zároveň vyhlásil že uznáva, že zaplatí dlh vyplývajúci so skutočností uvedených v protokole
a vo výške určenej všeobecnými záväznými predpismi. Protokol bol podpísaný žalovaným.

10. Z certifikátu o kalibrácii vyplýva, že na elektromere neboli pôvodné overovacie značky laboratória,
nakoľko v čase overovania v roku 2011 mal pridelené značky M52, avšak na meradle boli značky M50,čo dokladá priložená fotografia. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď Jána Y., že elektromer mal neoriginálne
plomby.

11. Z fotografií vyplýva, že elektromer sa nachádzal na verejne prístupnom mieste, čo potvrdil aj výpoveď
svedka Jána Y. - zamestnanca žalobcu, pričom k 18.02.2015 bol na ňom stav 3548 kWh. Z fotografie
vykonanej odpočtárkou dňa 15.01.2015 vyplýva, že na elektromere bol stav 27549 kWh, uvedené
potvrdzuje aj stanovisko spoločnosti L., externej firmy vykonávajúcej odpočet, čo potvrdila aj výpoveď
svedka R. Y., že pri jeho kontrole 18.02.2019 bol stav elektromera nižší, než keď odpočet predtým

vykonávala externá firma, ktorá však vykonávala len odpočet, nie kontrolu elektromeru.

12. Nebolo sporné, že osoby kontrolujúce elektromer sa nepokúsili vstúpiť do chaty za účelom vykonania
súpisu spotrebičov.

13. Faktúrou č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatnil u žalovaného sumu 3 689,73 € za neoprávnený

odber, pričom z faktúry vyplynula jej splatnosť dňa 18.03.2015, avšak nebolo preukázané, kedy bola
žalovanému doručená.

14. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vplýva, že medzi odberateľov domácnosti sa
zaraďujú aj osoby, ktoré nakupujú elektriku pre vlastnú spotrebu v chatách.

15. Z oznámenia o zvýšení efektívnej sadzby odvodu je preukázané, že sadzba odvodu, ktorú odvádza
prevádzkovateľ prenosovej sústavy je 3,20 €/MWh.

16. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28.11.2013 je preukázané, že ním boli

schválené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny na rok 2014, podľa ktorého je
tarifa fakturovaná odberateľom elektriny v domácnosti za straty pri distribúcii elektriny v sume 7,9358
€/kWh. Sadzba D1 pre odberné miesta pripojené na nízke napätie - domácnosti bola zložená z tarify
v sume 66,57€/MWh za distribuované množstvo elektriny, z pravidelnej mesačnej platby za odberné
miesto v hodnote 1,07 €/mesačne. Cena elektriny na straty - aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav ACESTR2014 bola 46,8125
MWh.

17. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28.11.2014 je preukázané, že ním boli
schválené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny na rok 2015, podľa ktorého sú

tarifa fakturovaná odberateľom elektriny v domácnosti za straty pri distribúcii elektriny je v sume 7,8564€/
kWh. Sadzba D1 pre odberné miesta pripojené na nízke napätie - domácnosti bola zložená z tarify
v sume 65,44€/MWh za distribuované množstvo elektriny , z pravidelnej mesačnej platby za odberné
miesto v hodnote 1,07 €/mesačne. Cena elektriny na straty - aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav ACESTR2014 bola 44,015

€/MWh.

18. Z cenníka nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vypracovaného
žalobcom vyplýva, že cena za administráciu zákazky v systéme je4 € bez DPH, riešenie neoprávneného
odberu je v sume 147 € bez DPH a doprava automobilom do vzdialenosti 80 km je 35 €.

19. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým bol schválený prevádzkový poriadok
žalobcu vyplýva, že typový diagram odberu č. 4 sa vzťahuje na tarifný produkt D1.

20. Z typového diagramu odberu č. 4 zverejneného na stránke žalobcu vyplynulo, že odobraté množstvo

elektriny podľa daného odberového diagramu v období od 20.08.2014 do 18.02.2015 bolo 1484,75174
kWh.

21. Z typového diagramu odberu č. 4 vyplynulo, že odobraté množstvo elektriny podľa daného
odberového diagramu v bodoví od 01,01,2015 do 18.02.2015 bolo 600,14044 kWh.

22. Obdobie 20.08.2014-18.02.2015 predstavuje 183 dní.23. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber
elektrinybezuzavretejzmluvyopripojenídoprenosovejsústavyaleboopripojenídodistribučnejsústavy
alebo v rozpore s touto zmluvou,

24. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber
elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

25. Podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber
elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným
meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

26. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu

odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i) .

27. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z., ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa
elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším

takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa
odseku 2.

28. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto

hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny
na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na
odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na
straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej
hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových

odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej
počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému
odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa
použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti;
najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú

elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov
určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania
neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného

odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len „denná spotreba“) zistenej
podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť
čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo
dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo

odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

30. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z. (ďalej tiež „Vyhlášky“), k škode vypočítanej podľa odseku
1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením
neoprávneného odberu elektriny.

31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.32.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. V období od 16.03.2016 je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0%.

35. Z ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že prioritou v prípade neoprávneného
odberu je náhrada skutočnej škody. Za predpokladu, že ju nie je možné určiť na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, je potrebné aplikovať spôsob jej výpočtu stanovený Vyhláškou. V danej

veci je zistenie skutočnej škody vylúčené, nakoľko nie je možné zistiť jej skutočnú výšku na základe
spoľahlivých a objektívnych predpokladov, kedže došlo k zásahu do číselníka elektromeru, ako i z
dôvodu,ženiejemožnéurčiť odkedyneoprávnenýodbertrval,keďžesaneviekedybolodoelektromeru
zasiahnuté, a ani hodnotu zistenú pri odpočte 15.01.2015 (27549 kWh), nemožno pokladať pravdivú,
keďže k manipulácii s číselníkom elektromeru ako i k porušeniu zabezpečenia (plomb), mohlo dôjsť aj

predtým nielen po dátume 15.01.2015, kedy bola hodnota elektromeru preukázateľne znížená. Takisto
v prípade súkromných objektov, je vylúčené zistenie spoľahlivých podkladov pre zistenie množstva
skutočne odobratej elektriky, nakoľko sa nedá objektívne a spoľahlivo zistiť, že či sa predmetné
spotrebiča v objekte nachádzali počas celého obdobia neoprávneného odberu, či ich ku dňu zistenia
neoprávneného nie je viac alebo menej ako tomu bolo počas iných dní neoprávneného odberu a kedy a

ako vykonávali prácu. Z uvedeného dôvodu objektívnu škodu zistiť nemožno a je to prakticky vylúčené.

36. V danej veci je potrebné aplikovať ustanovenie § 46 ods. 3 prvej vety zákona č. 251/2012 Z.z.,
nakoľko išlo o odberateľa v kategórii v domácnosti, meradlo sa nachádzalo na verejne prístupnom
mieste, pričom nebolo preukázané, že by sa jednalo o druhý či ďalší neoprávnený odber. Takisto

nebolo preukázané, že do meradla zasiahol žalovaný, pričom sa na ňom nachádzajú neoriginálne
plomby, teda bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zároveň uvedené meradlo
nesprávne zaznamenáva odber elektriny, keďže údaj o odbere zistený dňa 18.02.2015 sa líši od
predchádzajúcich údajov. K námietke žalobcu, že v danom prípade sa jedná o neoprávnený odber v
§ 46 ods. 1 písm. b) súd uvádza, že v dané ustanovenie by sa aplikovalo iba za predpokladu, že by

bolo preukázané, že do meradla zasiahol odberateľ ( zrovnaj § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012
Zz. „meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny“). Ustanovenie § 46 ods.
3 totiž predstavuje špeciálne úpravu voči § 46 ods. 1 písm. a), b) a c), ktoré je potrebné aplikovať,
nakoľko nebol preukázaný zásah odberateľa do meradla. Uvedené ustanovenie poskytuje jednorazovú
výnimočnú ochranu odberateľom vzhľadom nato, že nie je možné vylúčiť, že keďže je elektromer verejne

prístupný do neho zasiahla tretia osoba a dáva im v prípade, ak sa nepreukáže, že do meradla zasiahol
odberateľ jednu možnosť v spôsobe výpočtu škody osobitným spôsobom v nižšej výške, v prípade
prvého neoprávneného odberu. Následne táto ochrana už pre druhý odber poskytovaná nie je, nakoľko
závisí už na odberateľovi ako zabezpečí verejne prístupný elektromer pred zásahom tretích osôb.

37. K námietke, že § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. aplikovať nemožno nakoľko bolo aj zasiahnuté
do elektromeru a nebolo iba porušené zabezpečenie súd dodáva, že uvedená námietka nie je dôvodná,
nakoľko len samotné poškodenie zabezpečenia nespôsobuje neschopnosť elektromeru zaznamenávať
správne odber, tým môže byť až samotný zásah do elektromeru, ako je napr. manipulácia údaju
číselníka. V prípade, ak by nebolo preukázané nesprávne zaznamenávanie údaju číselníka, čo nie je

tento prípad, nič by nebránilo vypočítať skutočnú škodu. Zároveň z protokolu vôbec nevyplýva, že by sa
žalovaný mal doznať, že to bol on kto zasiahol elektromeru, keďže z jeho obsahu vyplýva, že len potvrdil,
že sa na ňom nachádzajú neoriginálne plomby, avšak vôbec nie skutočnosti, že do elektromeru zasiahol
žalovaný a ani to, kedy žalovaný zistil túto skutočnosť, teda to či o tom vedel aj pred dňom 18.02.2015.

38. Aplikáciou § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. je potrebné určiť výšku škody tak, že sa množstvo
neoprávnene odobratej elektriny určeného pomocou odberového diagramu v časti roku 2014 vo výške
1484,75174 kWh a časti roku 2015 vo výške 600,14044 kWh, tj. za 183 dní ku dňu zistenia neoprávnené
odberu vynásobí cenou podľa § 1 Vyhlášky, nakoľko nemožno škodu objektívne určiť. V danomprípade bolo ustálených 183 dní neoprávnené odberu z dôvodu, že nie je možné zistiť, kedy došlo k
porušeniu zabezpečenia a zásahu do elektromeru, nakoľko pracovníčky externej firmy dňa 15.01.2018
len odčítavali číselník, teda nekontrolovali samotný elektromer, pričom nemožno ustáliť, že tohto dňa

údajenačíselníkuzodpovedaliskutočnosti,keďžekmanipuláciuselektromerommohlodôjsťajpredtým,
napr. ponížením o nižší sumu odobratej elektriky, ako došlo k poníženiu k 18.02.2018.

39. V súlade s § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. je tak treba množstvo odobratej elektriny vynásobiť
jej cenou podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky, a to za jednotlivé roky 2014 a 2015, nakoľko v nich dochádzalo

k neoprávnenému odberu.

40. V roku 2014 bolo odobraté množstvo elektriny v zmysle odberového diagramu 1484,75174 kWh, t.j.
1,48475174 MWh, toto množstvo za účelom zistenia ceny odobratej elektriny je potrebné v súlade s § 1
ods. 2 písm. a) Vyhlášky vynásobiť jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický
priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných

sústavbeznákladovnaodchýlku,t.j.hodnotou70,21875€/MWh(46,8125x1,5),čosarovná104,26€.V
súlade s § 1 ods. 2 písm. b) Vyhlášky je ďalej množstvo odobratej elektriny potrebné vynásobiť hodnotou
variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti, a to sadzbou D1,
nakoľko tú mal zazmluvnenú žalovaný, t.j. hodnotou 66,57 €/MWh, čo sa rovná 98,84 €. V súlade s § 1
ods. 2 písm. c) Vyhlášky je ďalej množstvo odobratej elektriny potrebné vynásobiť hodnotou ostatných

taríf, t.j. tarifou za straty pri distribúcii elektriny, ktoré sa takisto odberateľom fakturuje, t.j. hodnotou
7,9358 €/MWh, čo sa rovná 11,78 €, ďalej odvodom do národného jadrového fondu hodnote 3,20 €/
MWh, čo sa rovná 4,75 € ako i poplatku-pevnou mesačnou platbou za jedno odberné miesto v hodnote
1,07 €/mesačne, čo sa rovná sume 4,69 € (4 celé mesiace roku 2014 - 9/2014-12/2014 + pomerná
časť mesiaca 8/2014 od 0.08.2014 do 31.08.2014, t.j. za 12 dní) a s čítaním uvedených položiek sa tak

dostane výška škody t.j. cena neoprávnene odobratého množstva elektriny podľa § 46 ods. 3 zákona č.
251/2012 Z.z. v sume 224,32 € za obdobie neoprávneného odberu v roku 2014.

41.Vroku2015boloodobratémnožstvovzmysleodberovéhodiagramu600,14044kWh,t.j.0,60014044
MWh, toto množstvo za účelom zistenia ceny odobratej elektriny je potrebné v súlade s § 1 ods. 2

písm.a)Vyhláškyvynásobiťjedenapolnásobkomcenyelektrinynastratyurčenejakoaritmetickýpriemer
cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez
nákladov na odchýlku, t.j. hodnotou 66,0225 €/MWh ( 44,015 x 1,5), čo sa rovná 39,62 €. V súlade § 1
ods. 2 písm. b) Vyhlášky je ďalej množstvo odobratej elektriny potrebné vynásobiť hodnotou variabilnej
zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti, a to sadzbou D1, nakoľko tú

mal zazmluvnenú žalovaný, t.j. hodnotu 65,44 €/MWh, čo sa rovná 39,27 €. V súlade § 1 ods. 2 písm.
c) Vyhlášky je ďalej množstvo odobratej elektriny potrebné vynásobiť hodnotou ostatných taríf t.j. tarifou
za straty pri distribúcii elektriny, ktoré sú odberateľom fakturované, t.j. hodnotou 7,8564 €/MWh, čo sa
rovná 4,72 €, ďalej odvodom do národného jadrového fondu v hodnote 3,20 €/MWh, čo sa rovná 1,92 €
ako i poplatku-pevnej mesačnej platby za jedno odberné miesto v hodnote 1,07 €/mesačne, čo sa rovný

sume 1,76 € (1 celý mesiac roku 2015 - 1/2015 + pomerná časť mesiaca 2/2015 od 01.02.2015 do
18.02.2015, t.j. za 18 dní) a s čítaním uvedených položiek sa tak dostane dostane výška škody t.j. cena
neoprávnene odobratého množstva elektriny podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. v sume 87,29
€ za obdobie neoprávneného odberu v roku 2015.

42. Z uvedeného vyplýva, že počas trvania neopravného odberu bola výška škody podľa § 46 ods. 3
zákona č. 251/2012 Z.z. v sume 311,61 €. Keďže neopravenému odberateľovi vzniká povinnosť nahradiť
škodu (§ 46 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z.) zaviazal ho súd na jej uhradenie a prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol, nakoľko v súlade § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. inú sumu za neoprávnene
odobraté množstvo elektriny žalovaný povinnosť nemal.

43. Súd zamietol žalobu aj v časti sumy uplatnenej ako náklady spojené zisťovaním neoprávneného
odberu. Ako vyplýva z § 1 ods. 7 Vyhlášky, žalobca má nárok na náhradu nevyhnutné nákladov
prevádzkovateľa sústavy, ktoré sú spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu
elektriny. Žalobca za účelom preukázania predložil Cenník uvedených nákladov, kde sú náklady

stanovené paušálnou sumou. Z uvedeného Cenníka vôbec nevyplýva, ako sa žalobca k uvedeným
údajom dopracoval a tieto údaje sú tak nepreskúmateľné a teda, nemožno dospieť k záveru, že by
žalobcom uplatnená suma zodpovedala skutočným nákladom spojených so zisťovaním neoprávnenéhoodberu elektrickej energie. Z uvedeného dôvodu, nakoľko žalobca nepreukázal, že cena ním určená sa
rovná skutočným nákladom, súd žalobu v tejto časti zamietol.

44. Čo sa týka úroku z omeškania ten súd žalobcovi priznal až od 24.08.2016 a nie od splatnosti faktúry,
keďže nebolo preukázané, kedy bola žalovanému doručená. V danom prípade nebol dojednaný čas
splnenia podľa § 563 OZ, a preto bol žalovaný povinný splniť nasledujúcim dňom, čo bol o plnenie
požiadaný. Súd ustálil omeškanie žalovaného až od času doručenia žaloby, keďže tá predstavuje výzvu
na zaplatenie t.j. dňa 22.08.2016, nasledujúci deň 23.08.2016 bola žalovaný povinný dlh splniť, a až

deň potom sa dostal do omeškania, t.j. dňa 24.08.2016. V uvedený deň bola sadzba úroku z omeškania
5%, a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy v tejto sadzbe. V časti požadujúcej
úrok z omeškania od skoršieho dátumu, v sadzbe prevyšujúcej úroky z omeškania, ako aj sumy ktorou
žalovaný v omeškaní nebol, žalobu zamietol..

45.Súdnevykovaldokazovanieznaleckýmposudkomnavrhovanýmžalobcomzaúčelomvýpočtuškody

z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko pre jej výpočet neboli treba odborné znalosti, keď výšku škody bolo
možné zistiť, na základe jasných údajov stanovených stanovených v§ 46 ods. 3 zákona č., 251/2012 v
spojení s § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., t.j. určením množstva odobratej elektriny podľa typového
diagramu a zistenia jej ceny podľa jasných údajov uvedených v § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z.
ĎalejsúdnevykonalvýsluchsvedkomIng.F.S.aY.J.,nakoľkonebolpotrebný,keď skutočnostitýkajúce

sa zistenia neoprávneného odberu opísal svedok R. Y., a tie neboli medzi stranami sporné a zároveň
nepotreboval vypočuť týchto svedkov ani za účelom ozrejmenia spôsobu vyčíslenia náhrady škody, keď
žalobca vychádzal z hodnoty istiacich prvkov, avšak súd aplikoval § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. ,
t.j. iné ustanovenie, než ktoré aplikoval žalobca za účelom vyčíslenia škody, a teda výsluch svedkov by
nepriniesol podstatné informácie, keďže by sa vyjadrili iba k žalobcovmu výpočtu škody, ktorý však súd

nepokladal za správny.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. Predmetom
konania bolo zaplatenie sumy istiny a poplatkov vo výške 3 689,73 € s príslušenstvom, pričom súd

žalobcovi priznal sumu 311,61 s príslušenstvom. Žalovaný tak bol úspešný v sume -3378,12€, čo
predstavuje 92% z uplatneného nároku a neúspešný v sume 311,61 €, čo prestavuje 8%. Čistý úspech
žalovaného tak bol 84 % (92%-8%), a preto žalovanému patrí vo vzťahu k žalobcovi náhrada trov
konania v miere 84%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.