Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/238/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119203087
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6119203087.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr.
TomášomZbojom,advokátomsosídlomC.X,XXXXXM.,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne

zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom V. G. X/A, XXX XX K., o zaplatenie
103,22 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
21C/18/2019-65 zo dňa 11.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 103,20 € s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 103,20 € od 13.05.2018 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Mal za to, že boli splnené podmienky ustanovenia § 274 CSP, nakoľko síce žalovaný
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, avšak nie včas, keď mu nič nebránilo ospravedlniť sa skôr
a ospravedlnenie žalovaného došlo súdu 10.06.2019 o 12:17 hod., pričom k overeniu podpisu jeho
zástupcu došlo až o 19:21 hod. a pojednávanie bolo nariadené na deň 11.06.2019, pričom o termíne

pojednávania právny zástupca žalovaného mal vedomosť už dňa 24.04.2019 o 08:26 hod. Zároveň
konštatoval, že vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní
posudzuje voľnou úvahou a má za to, že neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť
žalovaného a jeho právneho zástupcu v rozhodnom čase nie je bez ďalšieho, a to bližšej konkretizácie a
tiež preukázania, vážnou okolnosťou, ktorá by objektívne znemožnila žalovanému alebo jeho právnemu
zástupcovi účasť na vytýčenom termíne pojednávania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.

1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhoval zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávnosť aplikácie § 274
CSP, nakoľko inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu
žalovaného, čo však nebol jeho prípad. V konaní nebol nečinný, riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť

na pojednávaní a informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj vyhlásením rozsudku v jeho
neprítomnosti a navyše nebol zo strany súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia a pred vydaním
rozsudku informovaný, ako posúdil jeho ospravedlnenie, v zmysle § 183 ods. 4 CSP. Vzhľadom na
uvedené nebola splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
v zmysle § 274 písm. b) CSP.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súduprvej inštancie. Podľa jeho názoru sa súd dôsledne vysporiadal s predmetom konania, správne posúdil
jeho návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v súlade s § 274 CSP i ospravedlnenie
žalovaného a jeho právneho zástupcu. Ďalej sa podrobne zaoberal ustanovením § 274 CSP a plne

sa stotožnil s názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia a navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

4. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobca v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods.
1, § 356 písm. b/, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v
odvolaní v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP.

6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
podľa § 274 CSP na základe toho, že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie takéhoto
rozsudku. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, bol
poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného,

napriek tomu svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalobca na pojednávaní
navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

7. Z obsahu spisu je evidentné, že bola dodržaná podmienka upravená v § 274 písm. a) CSP, t.j. že v
rámci predvolania na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti

vydania rozsudku pre zmeškanie. Zároveň je nepochybné, že bol predvolaný riadne a včas, predvolanie
bolo doručené 24.04.2019 a pojednávanie bolo dňa 11.06.2019, teda medzi tým bolo časové rozmedzie
jedného mesiaca. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že žalovaný doručil súdu dňa 10.06.2019 o 12:17
hod., pričom k overeniu podpisu právneho zástupcu žalovaného došlo až o 19:21 hod., ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní dňa 11.06.2019 z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej

vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, Zároveň uviedol, že nemá ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania a vyjadril súhlas s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku
v jeho neprítomnosti.

8. Bez racionálneho základu nie je argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej nie je akceptovateľné, aby

púhym všeobecným a nepreukázaným tvrdením o pracovnej zaťaženosti (bližšie nešpecifikovanej)
mohla sporová strana v zásade odblokovať zákonnú možnosť súdu vydať kontumačný rozsudok,
nakoľko musí ísť o preukázané okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré objektívne znemožňujú
účasť na súdnom pojednávaní. Na druhej strane odvolací súd sa však nestotožňuje s vysloveným
názorom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o splnení druhej kumulatívnej podmienky, a to

absencie včasného ospravedlnenia neúčasti na nariadenom pojednávaní. Primárne možno za včasné
ospravedlnenie (pozri napríklad autorský komentár Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok C. H.
Beck, 2016, str. 1004) považovať také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku
pojednávania. Z tohto pohľadu mohol v okolnostiach súdenej veci uzavrieť, že ospravedlnenie doručené
žalovaným deň pred pojednávaním, je ospravedlnením včasným.

9. Inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, ako
i nemožnosť vykladať ustanovenia Civilného sporového poriadku formalisticky. Odvolací súd považuje
za nutné podotknúť, že súd prvej inštancie prehliadol písomný odpor žalovaného proti platobného
rozkazu, ktorý obsahuje argumentáciu popierajúcu uplatnený nárok. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 4. júna 2019, v ktorom
konštatoval, že „považuje za potrebné dať do pozornosti, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP,
a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok
rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu
dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní

nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Návrh na vydanie rozsudku pre
zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP treba posudzovať vždy aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom
výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušeniepráva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by
bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)“.
ZároveňboloobdobnerozhodnutévinýchveciachKrajskéhosúduvŽiline,napríklad8Co/128/2019-128,

10Co/53/2019.

10. Navyše žalovaný v ospravedlnení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo svojej neprítomnosti, čo
by v opačnom prípade fakticky smerovalo k povinnej účasti žalovaného na pojednávaní „za každých
podmienok“, inak mu totiž hrozí kontumačná strata procesu, čo presahuje rámec požiadaviek princípu

kontradiktórnosti súdneho konania a nezodpovedá relevantnej procesnej úprave v zmysle základného
princípu v článku 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možný postup súdu podľa § 183 ods. 4 CSP, je potrebné

uviesť, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní
iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie
pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie
pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Preto tu

žiadna analógia legis neprichádza do úvahy.

12. Zhrnúc opísané, neboli splnené všetky zákonom požadované kumulatívne podmienky na vydanie
kontumačného rozsudku na pojednávaní podľa § 274 CSP. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne

rozhodne, zistené skutočnosti vyhodnotí, vec právne posúdi a svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle
kritérií uvedených v § 220 CSP. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)