Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoPr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719205055
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719205055.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: Z.. B. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX S., K. XX, právne zastúpená: JUDr. Katarína Andráš Lešková, IČO: 42 083 524, so
sídlom 080 01 Prešov, Plzenská 2 proti žalovanému: X. N. S., P.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX N. S.,
N. S. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Peter Rak, s. r. o., IČO: 50 581 121, so sídlom 080

01 Prešov, Masarykova 13, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 11Cpr/18/2019-82 zo dňa 12.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a výrokom II. uznesenia stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy. Uviedla v žalobe, že dôvod neplatnosti vidí v tom, že
žalovaný hľadá cielene možné dôvody, pre ktoré by so žalobkyňou ukončil pracovný pomer, a to

jednak tým, že žalobkyni doručoval upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny, a to z dôvodu
napr., že mu neoznámila zmenu prevádzky materskej školy a neoznámila svoju neprítomnosť v práci a
nezabezpečilazastupovanie.Ďalšímdôvodomporušeniapracovnejdisciplínyboloto,žesanezúčastnila
školenia BOZP dňa 13.06.2019. Žalovaný to účelovo vytýka žalobkyni s odstupom viac ako štyroch
mesiacov od udalosti potom, ako odmietla akceptovať odvolanie z funkcie riaditeľky materskej školy.
Žalobkyňa podaním z 11.02.2020 zobrala späť svoj návrh v celom rozsahu. Ako dôvod uviedla, že dňa

05.02.2020 sa uskutočnilo mimosúdne rokovanie strán sporu a po tomto rokovaní žalobkyňa nadobudla
presvedčenie, že vzťahy medzi ňou a žalovaným sú natoľko napäté, že nie je možné očakávať ich
zlepšenie. Napäté vzťahy na pracovisku sa podpísali aj na zdravotnom stave žalobkyne, ktorý dlhodobo
nie je dobrý a žalobkyňa bude pravdepodobne nútená pre zdravotnú indispozíciu uvažovať o skončení
pracovného pomeru na pozícii učiteľky v materskej škole N.. Za tejto situácie potom pre žalobkyňu nemá
význam ďalej pokračovať ani v tomto spore. Súd výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 257 a uviedol,

že prihliadol na to, že žalobkyňa podala žalobu na súd z dôvodov, ktoré vyššie uviedla a zároveň súd
zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa sa pokúsila o mimosúdne vyriešenie sporu, ale keďže
vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú napäté a nie je možné očakávať ich zlepšenie a zároveň v
prípade, ak by súd vyhovel žalobe žalobkyne, tak vzhľadom na vzťahy na pracovisku, ako ich popísala
žalobkyňa, by nemohla vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy aj vzhľadom na jej zdravotný stav,
ktorý nie je dobrý.2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku
o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil tento výrok a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Uviedol, že inštitút dôvodov hodných osobitného zreteľa je

výnimočným inštitútom, ktorý sa nemá uplatňovať kedykoľvek. Uviedol, že žalobkyňa podala žalobu po
uplynutí hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, a teda súd by žalobu musel zamietnuť a zaviazať ju
na náhradu trov konania. Skutočnosť, že žalobkyňa zobrala žalobu späť, je len vyjadrením jej vedomosti
o svojom procesnom postavení, keďže na neskoré podanie žaloby výslovne poukázal žalovaný vo
svojom vyjadrení k žalobe, kde argumentoval aj aktuálnym rozsudkom Krajského súdu v Prešove,

ktorý podobnú vec riešil. V odôvodnení späťvzatia žaloby to však žalobkyňa prezentuje ako existenciu
napätých vzťahov, čo s meritom veci nemá nič spoločné. Za účelom vysporiadania si vzájomných sporov
žalobkyňa konečne po niekoľkých mesiacoch od výzvy žalovaného akceptovala návrh a vec prejednali
zaúčastiobochstránsporudňa05.02.2020.Žalobkyňanatomtostretnutíkonštatovala,ženemázáujem
o ďalšie súdne konanie a výslovne uviedla, že uhradí trovy konania za doteraz vzniknuté dva vykonané
úkony právnych služieb. Zlý zdravotný stav, ktorý žalovaný nezavinil, a nezhody nemôžu byť dôvodom

hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Trovy odvolacieho konania žalovaný
nežiadal priznať.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade bolo konanie zastavené na základe späťvzatia
žaloby, pričom späťvzatie žaloby nebolo odôvodnené správaním sa žalovaného. Za takejto situácie
teda v zásade platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania a je povinná nahradiť trovy konania
procesne úspešnému žalovanému. Odvolací súd súhlasí s názorom, že nepriznanie náhrady trov

konania postupom podľa § 257 CSP má byť výnimočným opatrením. Dôvody, ktoré uviedol súd prvej
inštancie, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodmi hodné osobitného zreteľa. Naviac, niektoré
dôvody, ktoré súd uviedol (napr. zlý zdravotný stav žalobkyne) sú len tvrdené a neboli preukázané.

5. V danom prípade je nepochybné, že žalobkyňa podala žalobu a nebola úspešná. Jej žalobe nebolo

vyhovené. Nebolo by preto spravodlivé, aby procesne úspešná strana len na základe zlého zdravotného
stavu žalobkyne alebo zlých vzťahov medzi stranami, nemala nárok na náhradu trov konania. V takom
prípade by úspech v merite veci pre žalovaného vlastne znamenal čiastočný neúspech, pretože by
vzniknuté trovy konania musel znášať z vlastných prostriedkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnuté uznesenie v napadnutom výroku zmenil postupom podľa § 388 CSP a zaviazal žalobkyňu

nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná, žalovaný v celom
rozsahu úspešný. Úspešný žalovaný však trovy odvolacieho konania nežiadal priznať, a preto odvolací

súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.