Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Hlaváčová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117219852
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117219852.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov
JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Union poisťovňa a. s., Bajkalská 29/
A, 813 60 Bratislava, IČO 31 322 051 zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova
2, 080 01 Prešov proti žalovaným: l. D. M., V.. X.X.XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX Q. a 2. Mgr. Y. M., V..
XX.X.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX Q. o zaplatenie 1.725,93 eura s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade

proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.4.2019 č. k. 30Cb/104/2017-104 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v l. a 2. rade zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 400,- eur s 9% úrokom z omeškania od 24.7.2017
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov 40,- eur a vo výroku o náhrade trov konania
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom
I. uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.725,93 eura spolu
s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.7.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške
40,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobcovi žalovaní v 1. a 2. rade.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovaným v l. rade dňa 17.12.2015 zmluvu č. 18846,
na základe ktorej žalovaný v l. rade vykonával pre žalobcu činnosť obchodného zástupcu ako rodinný
poistný predajca (RPP) a zaviazal sa pre žalobcu sprostredkovávať uzavieranie poistných zmlúv, v mene
žalobcu aj poistné zmluvy uzavierať a poskytovať odborné rady o poistných produktoch žalobcu za
podmienok uvedených v zmluve a v Smerniciach pre sprostredkovanie poistenia. Súd prvej inštancie

zistil, že žalovaný uzavrel päť zmlúv životného poistenia a jednu zmluvu neživotného poistenia, za čo
mu bola vyplatená začiatočná provízia v celkovej výške 484,61 eura. Pretože štyri zmluvy životného
poistenia a zmluva neživotného poistenia zanikli predčasne pre neplatenie, žalobca s odkazom na čl.
IV. ods. 1 až 3 prílohy 2 zmluvy k zániku nároku na začiatočnú províziu zo zmluvy o životnom poistení
a čl. IV ods. 10, ods. 11 a ods. 3 v spojení s ods. 2 písm. a/ čl. IV prílohy č. 2 zmluvy k zániku nároku
na províziu z poistenej zmluvy neživotného poistenia uviedol, že predmetné zmluvy zanikli spôsobom

spĺňajúcim podmienky vrátenia nezaslúženej časti provízií, lebo zanikli z dôvodu nezaplatenia poistného
za prvé dva roky trvania poistenia. Z tohto dôvodu
vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie nezaslúženej provízie v celkovej výške 482,84 eura podľa čl.
IV ods. 5 a 6 prílohy 2 zmluvy v prípade životného poistenia a podľa čl. IV ods. 12 prílohy č. 2 zmluvy
zo zmluvy o neživotnom poistení. Podľa čl. IV ods. 14 prílohy č. 2 zmluvy mal žalovaný povinnosť vrátiť
nezaslúženú časť vyplatenej provízie aj po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom.

Žalobca žiadal ďalej vrátiť fixný bonus vyplatený žalovanému v 1. rade podľa čl. III. ods. 1 prílohy č.
4 zmluvy za mesiace december 2015 a január až marec 2016 po 350,- eur v celkovej výške 1.400,-eur. Uviedol, že listom zo dňa 17.10.2016 odstúpil od zmluvy so žalovaným v l. rade, odstúpenie mu
bolo doručené dňa 24.10.2016. Keďže zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v l. rade zanikol
do dvanástich mesiacov od jeho platnosti, podľa čl. III. ods. 4 prílohy č. 4 zmluvy vznikla žalovanému

v l. rade povinnosť vrátiť celú výšku vyplatených fixných bonusov, a to do 30 dní od doručenia výzvy
na jeho úhradu.
Celkový dlh žalovaného v l. rade činil 1.882,84 eura.
Nárok žalobcu smeroval aj proti žalovanej v 2. rade, ktorá so žalobcom uzavrela dňa 12.2.2017 dohodu
o pristúpení k záväzku a zaviazal sa ako pristupujúci dlžník uhradiť dlh vo výške 1.882,84 eura za dlžníka

(žalovaného v 1. rade) v 12 mesačných splátkach, a to 4x po 156,91 eura a 8x po 156,90 eura od
februára 2017 pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej splátky. Žalovaná v
2. rade zaplatila len jednu splátku dňa 9.3.2017 v sume 156,91 eura a ďalšie splátky neuhradila, čím
sa stal splatným celý jej dlh.
Žalobou uplatnil žalobca proti žalovaným zostatok dlhu vo výške 1.725,93 eura (1.882,84 - 156,91) s
prísl.

3. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 652 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1, §
369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že obrana
žalovaných nebola úspešná. Uviedol, že nezaslúžená časť začiatočnej provízie za zmluvy životného
poistenia, ktorú je RPP povinný vrátiť, je podľa čl. IV ods. 6 prílohy č. 2 zmluvy určená podľa uhradeného

poistného, t. j. pre určenie pomernej časti provízie na vrátenie je rozhodujúce poistné obdobie, do konca
ktorého je uhradené bežné poistné. Ďalej poukázal na to, že žalovanému v l. rade bol vyplatený fixný
bonus vo výške 1.400,- eur, ktorý je povinný vrátiť v zmysle čl. III ods. 4 prílohy č. 4 zmluvy, ak zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným v l. rade zanikne do dvanástich mesiacov od jeho platnosti. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Poukázal na to, že žalobca

odstúpilodzmluvyč.18846aodstúpenieodzmluvyboložalovanémuvl.radedoručenédňa24.10.2016,
tiež poukázal na uzavretie dohody o pristúpení k záväzku dňa 12.2.2017 medzi žalobcom a žalovanou
v 2. rade. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaných na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny.
Žalobcovitiežpriznaluplatnenýúrokzomeškania,pretožežalovanísadostalidoomeškaniasosplnením
peňažného záväzku a žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

v sume 40,- eur.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. tak, ako
to uviedol vo výroku rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade a žiadal o rozhodnutie

v týchto veciach:
- vyplatené bonusy boli vyplácané na základe 100 % splnenia stanovených pracovných podmienok, s
čím súviseli aj náklady, ktoré vynaložil pre žalobcu
- uzatvorená mandátna zmluva medzi žalovaným v l. rade a žalobcom a jej vypovedanie je podľa názoru
žalovaného v l. rade účelová a v rozpore s dobrými mravmi

- na základe uvedeného žiadal o zrušenie rozsudku v bode 5 vrátenia fixných bonusov.
V prípade, ak odvolací súd nezmení rozsudok, odvolateľ žiadal o možnosť úhrady v splátkach po 200,-
eur z dôvodu osobnej nepriaznivej finančnej situácie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade sa s právnym názorom súdu prvej inštancie

vysloveným v napadnutom rozsudku stotožnil a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. K žiadosti
žalovaného v l. rade o splátky dlhu uviedol, že žalovaný v l. rade nepredložil žiadne dôkazy o svojej
nepriaznivej finančnej situácii, preto nesúhlasil tým, aby sa mu umožnilo dlh splácať v splátkach.

6. Žalovaný v l. rade si stanovisko žalobcu v úložnej lehote neprevzal.

7. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaných zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 325,93 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.7.2017 do
zaplatenia. V tomto rozsahu nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a nebol predmetom
preskúmania odvolacieho súdu.

8. Odvolanie proti rozsudku podal len žalovaný v 1. rade. Keďže solidárna zodpovednosť žalovaných v
dôsledku pristúpenia žalovanej v 2. rade k záväzku žalovaného v l. rade vyplýva z ustanovenia § 533
Občianskeho zákonníka, medzi žalovanými ide o nerozlučné spoločenstvo a procesný úkon žalovanéhov 1. rade - podanie odvolania sa vzťahuje aj na žalovanú v 2. rade, t. j. v napadnutom rozsahu rozsudok
súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť ani vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku
o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.400,- eur s 9% úrokom z
omeškania ročne od 24.7.2017 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania podľa § 379 a § 380 C.
s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je
potrebné podľa § 385 C. s. p. nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie v uplatnenom

rozsahu je dôvodné.

10.Zhodnýmiprejavmistránalistinnýmidôkazmibolovkonanípreukázané,žestranysporuuzavrelidňa
17.12.2015zmluvuč.18846podľa§652Obchodnéhozákonníka, s
tým, že pre vzťahy zmluvou neupravené, platia ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnom
zastúpení (čl. XIII ods. 1 zmluvy). Podľa zmluvy mal žalovaný ako rodinný poistný predajca (RPP)

sprostredkovávať uzavieranie poistných zmlúv a v mene žalobcu aj uzavierať poistné zmluvy a
poskytovať odborné rady o poistných produktoch žalobcu, teda žalovaný mal vykonávať pre žalobcu
činnosť, ktorá je podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní podnikaním
v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka. Vzťahy medzi stranami sporu sa preto riadia
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Listom zo dňa 17.10.2016 žalobca od zmluvy odstúpil podľa čl. XII bodu 3 zmluvy z dôvodu nedodržania
povinností uvedených v čl. III bod l Prílohy č. 1, t. j. preto, že žalovaný v l. rade za obdobie od 1.7.2016 do
30.9.2016 dosiahol súčet váženej produkcie v neživotnom poistení a započítaného APE vo výške 0 eur,
a tým nesplnil minimálne štandardy stanovené na kalendárny štvrťrok. Odstúpenie od zmluvy žalovaný
v 1. rade prevzal dňa 24.10.2016.

11. V predmetnej veci žalovaní nenamietali dôvodnosť nároku žalobcu na vrátenie nezaslúženej časti
provízií (v zostatku neuhradenej sumy 325,93 eura), sporným bol nárok žalobcu na vrátenie fixného
bonusu v sume 1.400,- eur. Súd prvej inštancie pritom vychádzal len zo všeobecných obchodných
podmienok a neposudzoval, či fixný bonus nie je súčasťou provízie podľa § 659 Obchodného zákonníka

(resp. článku 6 ods. 2 smernice č. 86/653/EHS) a či boli splnené zákonné predpoklady na jeho vrátenie.

12. Podľa § 659 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú
alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh
obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané

v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.
Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď
to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu,
ktorého sa náklady týkajú.

13. Podľa čl. 6 ods. 2 smernice Rady z 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov č. 86/653/EHS (smernica) akákoľvek časť odplaty,
ktorá závisí od počtu alebo finančného objemu, obchodnej transakcie sa v zmysle tejto smernice bude
považovať za províziu.

14.Podľačl.11smernicenároknaprovíziumôžezaniknúť,ibaak:jeustanovené,žezmluvamedzitreťou
stranou a zastúpeným sa nerealizuje a že sa tak nestalo vinou zastúpeného (odsek 1). Od ustanovení
odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu (odsek 3).

15. Z citovaných ustanovení (tak smernice ako aj Obchodného zákonníka) vyplýva, že akákoľvek časť

odplaty, ktorá závisí od počtu alebo finančného objemu obchodnej transakcie sa považuje za províziu.
Podľa článku III ods. 1 prílohy č. 4 zmluvy nárok na vyplatenie fixného bonusu alebo redukovaného
fixného bonusu závisí od plnenia plánu váženej započítanej produkcie nového RPP, teda aj v tomto
prípade fixný bonus je potrebné považovať za províziu. To, že fixný bonus je súčasťou provízie, vyplýva
priamo z čl. VII ods. 1 zmluvy, podľa ktorého RPP má za splnenia podmienok stanovených v zmluve

nárok na odmenu, ktorá pozostáva z provízií uvedených v prílohe č. 2 zmluvy, iných druhov odmien
uvedených v prílohe č. 1 zmluvy a z odmien uvedených v prílohe č. 4 zmluvy počas obdobia, v ktorom
je RPP v postavení nového RPP.16. V súvislosti s vrátením provízie, resp. jej časti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
EU vo veci ERGO poisťovňa proti D. P. C - 48/16, v ktorom riešil otázku vrátenia peňažnej odplaty
finančným agentom.

Dospel k záveru, že: a) článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 86/653/EHS sa má vykladať v
tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným
a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne
predpokladanýobjemobchodovalebožetátozmluvanebudetrvaťpredpokladanýčas;b) článok11ods.
2 a 3 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení,

podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie
zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného
zástupcu“vzmyslečlánku11ods.3tejtosmernice,pokiaľčasťprovízie,ktorásamusívrátiť,jeprimeraná
rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom
okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému a c) článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 sa
má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len

na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou
osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému,
ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.
Pri posúdení nároku na vrátenie už vyplatenej provízie (jej časti) aj v prípade čiastočnej
nerealizácie zmluvy (nedosiahnutia predpokladaných objemov obchodov alebo že zmluva nebude trvať

predpokladaný čas) teda nejde o odchýlenie v neprospech obchodného zástupcu v zmysle článku 11
ods. 3 smernice, ak časť provízie, ktorá sa má takto vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy.

17. Zo žalobcom predloženého zoznamu zmlúv uzavretých - sprostredkovaných žalovaným v 1. rade
vyplýva, že časť z nich zanikla pre neplatenie, došlo teda len k čiastočnej realizácii zmlúv a žalobca

si mohol platne dohodnúť so žalovaným v 1. rade režim vrátenia tzv. nezaslúženej provízie tak, ako
je to uvedené v čl. IV ods. 5 prílohy č. 2 zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté storno provízie špecifickým
pomerom. Vzhľadom na to, že žalobca ako podnikateľ na trhu s poistením má záujem na tom, aby
uzavretézmluvytrvaličonajdlhšíčasapoistnéboloriadneavčasplatené,lebotomávplyvnamierujeho
zisku, takto dohodnutý režim storna provízií je podľa odvolacieho súdu primeraným, pričom žalovaný

v l. rade netvrdil a nepreukazoval, že časť zmlúv uzavretých žalovaným v 1. rade zanikla z dôvodov
na strane žalobcu, práve naopak, nárok žalobcu na vrátenie tzv. nezaslúženej provízie ani v odvolaní
nespochybnil.

18. V konaní aj v odvolaní však žalovaný v 1. rade namietal dôvodnosť nároku žalobcu na vrátenie časti

provízie - fixného bonusu, ktorého sa žalobca domáhal z dôvodu, že zmluvný vzťah medzi stranami
trval menej ako 12 mesiacov, teda bez ohľadu na to, či uzavreté obchody boli realizované, resp. či
sprostredkované zmluvy trvajú aj po zániku zmluvného vzťahu strán sporu a či z nich žalobca profitoval,
resp. ďalej profituje.

19. Odvolací súd zastáva názor, že takáto dohoda je v neprospech obchodného zástupcu a je v rozpore
s článkom 11 ods. 1 smernice a tiež z ustanovením § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka (aj keď nejde
o kogentné ustanovenie), pretože takouto dohodou sa zrušuje nárok na províziu z úplne iných dôvodov,
ako predpokladá citované ustanovenie pre zánik nároku na províziu (resp. jej časti), t. j. preto, že obchod
medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutočnil a jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností,

za ktoré zodpovedá zastúpený. V posudzovanej veci dôvodom zániku nároku na časť provízie - fixného
bonusu je len to, že žalovaný nevykonával funkciu obchodného zástupcu najmenej 12 mesiacov, a to bez
akejkoľvek väzby na ním uzatvorené obchody, ako to vyžaduje ustanovenie § 662 ods. 1 Obchodného
zákonníkaprijehovýklade vsúladesčl.11ods.1smernice.Takátodohodajevneprospechobchodného
zástupcu preto, že rozširuje dôvody zániku nároku na províziu aj na iné prípady, než ktoré sú výslovne

vymedzené v ustanovení § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto je
podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka v nadväznosti na čl. 11 ods. 1 smernice neprípustná.

20. Keďže súd prvej inštancie neposudzoval žalovanému v 1. rade vyplatený fixný bonus ako súčasť
provízie a v súvislosti s nárokom žalobcu na jeho vrátenie vychádzal len zo žalobcom formulovanej

prílohy č. 4 k zmluve, pričom neposudzoval zákonné dôvody, pre ktoré môže zaniknúť nárok žalovaného
v 1. rade ako finančného poradcu na províziu alebo jej časť - fixný bonus, rozhodnutie v napadnutom
výroku je predčasné, a preto nesprávne.21. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 1.400,- eur s prísl. a vo výroku o náhrade trov konania zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b/ C. s. p. a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť nárok žalobcu na vrátenie vyčísleného
fixného bonusu v súlade s ustanovením § 662 Obchodného zákonníka a smernice Rady č. 86/653/
EHS zo dňa 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných
obchodných zástupcov, najmä či neprípustné rozšírenie dôvodov zániku nároku na províziu nie je v

rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je podľa § 39
v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka neplatné a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne vysvetlí v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.

23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C. s. p.).

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.