Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202106
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816202106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkyne: F.. Y.

W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. X.P. XX/X, XXX XX
Q. A..S.., zast. JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, AK, Rázusova 111/19, 093 01
Vranov n.T. proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2,
812 85 Bratislava o náhradu škody, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody proti žalovanému v konaní vedenom pred

Okresným súdom vo Vranove n.T. sp.zn. 3C/301/2015 a to zaplatenia výdavkov za právne zastupovanie
1.190 eur, stratu na mzde v sume 782 eur, stratu na zárobku za obdobie apríl až august 2015 - 3.241
eur a z titulu nemajetkovej ujmy 50.000 eur, z toho dôvodu, že sa viedlo proti nej trestné konanie a celé
trestné konanie, ktoré malo negatívny vplyv na jej rodinu, na jej kariérny postup. Celá záležitosť sa s ňou
vlečie až doteraz. Otec žalobkyne, keď si prečítal články v novinách, že okradla detí o peniaze, skoro
zinfarktoval a do dnešného dňa má problém mu vysvetliť, že to nie je pravda. Žalobkyňa poukázala na
tú skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 10.03.2014 č.k. 2T/83/2013-177

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.10.2014 č.k. 4To/25/2014-201 bola spod
obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin z prenevery podľa ust. § 213
ods. 1 Tr. zák., oslobodená, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom z prenevery a ani žiadnym
iným trestným činom.

2. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu v konaní č.k. 3C/301/2015 zobrala svoju žalobu ohľadom
zaplatenia straty na mzde 782 eur a straty na zárobku v sume 3241 eur späť a v tej časti žiadala konanie

zastaviť.

3. Súd uznesením zo dňa 29.01.2016, pokiaľ sa týka žaloby žalobkyne ohľadom zaplatenia straty na
mzde v sume 782 eur a straty na zárobku v sume 3.241 eur konanie zastavil a zvyšok žaloby žalobkyne,
vylúčil na samostatné konanie.

4. V tomto konaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu Okresného súdu

vo Vranove n.T. sp.zn. 3C/301/2015 a to tak, že vykonal dôkaz listinami tvoriace obsah tohto spisu sp.zn.
3C/301/2015 v zmysle ust. § 204 CSP.5. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobkyne, ktorá na pojednávaní dňa 04.11.2015 uviedla, že
trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a okrem skutočností, ktoré uviedla do písomnej žaloby, viac
k veci nemá čo dodať. Ďalej uviedla, že k augustu 2014 dostala výpoveď a prišla o prácu. Na tomto

pojednávaní súd poučil žalobkyňu, ako aj zást. žalobkyne, že je potrebné, aby súdu predložila dôkazy,
ktorými preukazuje jednak stratu na mzde vo výške 702 eur, ďalej ktorými preukazuje stratu na zárobku
od apríla do augusta 2015 - 3.241 eur ďalej, aby predložila dôkazy na preukázanie výšky nemajetkovej
ujmy 50.000 eur. Žalobkyňa, ako aj zástupca uviedli, že môžu predložiť originály článkov, ktoré boli
uverejnené v novinách a každý dbá na svoju osobu, duchovnú a duševnú a ťažko prežíva negatívne

články na svoju osobu. Ďalej uviedli, že predložia súdu návrhy na dokazovanie.

6. Súd opätovne vypočul žalobkyňu na pojednávaní dňa 12.09.2016, keď táto uviedla, že celá vec ju
nepríjemne zasiahla, ju aj celú jej rodinu, počnúc otcom, ktorý je už starý človek, ktorý keď videl články,
žeokradladetiopeniaze,skorozinfarktovaladodnešnéhodňamáproblémvysvetliť,žetoniejepravda.
Dvadsaťšesť rokov učila deti, okrem iného aj etiku. Celá vec sa s ňou vlečie celý život.

7. Žalobkyňa, ako aj jej právny zástupca predložili súdu originály, resp. fotokópie článkov, ktoré boli
uverejnené v novinách.

8. Okrem výsluchu žalobkyne, súd vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 204 CSP, prečítaním a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise sp.zn. 3C/301/2015 s tým, že takto
sa oboznámil so žalobou na čl. 1-3, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila výdavky na právne
zastupovanie, stratu na mzde, stratu na zárobku a nemajetkovú ujmu, príjmovými a pokladničnými
dokladmi na čl. 3-5, návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 06.05.2015

na čl. 6, listom Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12.05.2015 adresovaný Ministerstvu spravodlivosti
SR, pokiaľ sa týka predbežného prerokovania nároku žalobkyne na náhradu škody na čl. 7, spätným
postúpením žiadosti Ministerstvo spravodlivosti - Generálnej prokuratúre SR zo dňa 10.06.2015 na
čl. 8-10, opatrením - žiadosťou Generálnej prokuratúry na Ministerstvo spravodlivosti o prerokovanie
nároku na náhradu škody žalobkyne zo dňa 22.06.2015, resp. opätovnou žiadosťou Generálnej

prokuratúry SR na Ministerstvo spravodlivosti SR o prerokovanie nároku na náhradu škody žalobkyne
zo dňa 22.06.2015 na čl. 11, odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 22.06.2015 na čl. 12,
vyjadrením žalovaného zo dňa 26.10.2015 na čl. 20-22, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.
4To/25/2014 zo dňa 16.10.2014, ktorý bol oboznámený z obsahu spisu Okresného súdu vo Vranove
n.T. sp.zn. 2T/83/2013, obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.11.2015 zo spisu 3C/301/2015,

ďalej súd oboznámil zo spisu sp.zn. 3C/68/2016 uznesenie zo dňa 29.01.2016, ktorým súd konanie
pokiaľ sa týka žaloby žalobkyne o zaplatenie straty na mzde v sume 782 eur a straty na zárobku v sume
3.241 eur, konanie zastavil a zvyšok žaloby žalobkyne vylúčil na samostatné konanie, oboznámením sa
s vyjadrením žalovaného zo dňa 07.07.2016 na čl. 5.

9. Po späťvzatí žaloby žalobkyne ohľadom zaplatenia straty na mzde v sume 782 a strany na zárobku
v sume 3.241 eur, keď súd konanie zastavil, v tomto konaní bolo potrebné rozhodnúť o náhrade škody,
ktorá súvisí s obhajobou žalobkyne v trestnom konaní a o nemajetkovej ujme.

10. Žalovaný Slovenská republika v zastúpení Generálna prokuratúra SR vo svojom vyjadrení k

žalobe žalobkyni uviedol zo dňa 12.05.2015 na čl. 7 v spise 3C/301/2015, že orgánom príslušným na
prerokovanie nároku na náhrady škody, je Ministerstvo spravodlivosti SR, s poukazom na ust. § 4 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z.z..

11. Táto námietka žalovaného neobstojí pretože, dozor na dodržovanie zákonnosti pred začatím

trestného konania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

12. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
vykonáva prokurátor / § 230 ods. 1 Trestného poriadku/. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený
13. a/ dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie,

14. b/ vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých
bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,
15. c/ zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonávať jednotlivý úkon alebo aj celé
vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci,16. d/ vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi,
17. e/ zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami,

18. f/ odňať vec policajtovi.

19. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu / § 231 písm. a/ Trestného
poriadku/. Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesením o začatí trestného stíhania a
je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ, ako aj prokurátor. Vo veci

náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, je orgán konajúci
v mene štátu Generálna prokuratúra SR.

20. Preto námietka žalovanej o nepreukázaní aktívnej, ako aj pasívnej legitimácie na podanie žaloby,
neobstojí.

21. Ako to vyplýva z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 10.06.2015 na čl. 8-10, tak dňa
19.05.2015 bol Ministerstvu spravodlivosti SR doručený list zo dňa 12.05.2015, ktorým Generálna
prokuratúra postúpila podanie F.. Y. W., zast. JUDr. Petrom Rychnavským ohľadom žiadosti uplatnenia
nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti Ministerstvo spravodlivosti vrátilo uvedenú žiadosť žalobkyne
F.. Y. W. o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody Generálnej prokuratúre SR.

22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ako aj z obsahu trestného spisu Okresného súdu vo Vranove
n.T. sp.zn. 2T/83/2013, že žalobkyňa bola spod obžaloby okresného prokurátora pre prečin z prenevery,
oslobodená. Týmto oslobodzujúcim rozsudkom súd odstránil protiprávny stav, ktorý spôsobil prokurátor,
potvrdenímvznesenéhoobvineniaprotižalobkyneapodanímobžaloby.Toznamená,žeoslobodzujúcim

rozsudkom, nemôže a nemohlo dôjsť k zásahu do práv a tým aj ku vzniku škody, pokiaľ sa týka
žalobkyne. V danom prípade neišlo o nezákonné rozhodnutie, ale naopak oslobodzujúcim rozsudkom,
ktorý súd vydal, v prípade trestnej veci žalobkyne, došlo k zrušeniu predchádzajúceho nezákonného
postupu.

23. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

24. Skutočnou škodou, tak ako to má na mysli všeobecný právny predpis (Občiansky zákonník) sa
rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej

hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Žalobkyňa si uplatnila
ako škodu trovy trestnej obhajoby.

25. Pokiaľ sa týka trov trestného konania, resp. trov trestnej obhajoby, ktoré si uplatňuje žalobkyňa vo
výške 1.190 eur a ktoré označuje vo svojej žaloby, ako priame finančné výdavky, ktoré boli vynaložené

za právne zastupovanie, tak žalobkyňa doložila do spisu príjmové a pokladničné doklady, ktoré sa
nachádzajú na čl. 3,4,5 v kópií s tým, že podľa týchto príjmových a pokladničných dokladov, bol
žalobkyni vydaný pokladničný doklad dňa 18.01.2013 na sumu 200 eur, ďalej dňa 15.02.2013 na sumu
200 eur, dňa 17.03.2014 na sumu 300 eur, dňa 30.08.2013 na sumu 200 eur a dňa 05.11.2014 na
sumu 290 eur. V týchto príjmových pokladničných dokladoch je uvedené len suma, ktorá mala byť

prijatá do pokladne advokáta JUDr. Petra Rychnavského s tým, že žalobkyňa nepredložila súdu žiaden
dôkaz v tom smere, aby súd mohol posúdiť a zvážiť, či skutočne ide o trovy trestnej obhajoby za aké
úkony, trestnej obhajoby žalobkyňa zaplatila a či tieto úkony boli vykonané, či boli účelné, v súvislosti s
trestnouobhajobou.Vzhľadomnato,ženebolozostranyžalobkynepredloženévyúčtovanietrovtrestnej
obhajoby, nebolo predložené súdu ako dôkaz vyúčtovanie odmeny a výdavkov za advokátske úkony,

súd nemohol posúdiť, za akým účelom zložila žalobkyňa vyššie uvedené sumy do pokladne advokáta
JUDr. Petra Rychnavského, na ktoré boli vystavené príjmové a pokladničné doklady. Z týchto príjmových
a pokladničných dokladov, nie je zrejmé, za akým účelom boli tieto sumy do pokladne advokáta, zo
strany žalobkyne prijaté a na aký účel boli použité. Preto pokiaľ sa týka náhrady škody o preukázaní jej
výšky, súd musel žalobu žalobkyne zamietnuť.

26. Žalobkyňa si uplatnila aj ďalší nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslila
na sumu 50.000 eur.27. Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. i majetková ujma v peniazoch sa uhrádza len
vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

28. Podľa ust.§ 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na:
29. o sumu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje,

30. závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo,
31. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
32. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

33. Z takto vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že po preskúmaní nároku žalobkyne na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., žalobkyňa

nepreukázala skutočnosti, na základe ktorých, by mohol súd určiť a zvážiť výšku prípadnej nemajetkovej
ujmy. V tom smere považoval námietku žalovaného, pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy za dôvodnú.

34. Záverom pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné
uviesť, že nemajetková ujma sa uhrádza len vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva

nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.

35. Súd dospel k záveru, že v danom prípade, síce zo strany žalovaného došlo k porušeniu práva, pokiaľ
sa týka žalobkyne v tom smere, že bola spod obžaloby okresného prokurátora oslobodená.

36. Pokiaľ sa týka žalobkyne, ako osoby poškodenej, tak zo strany žalobkyne nebol predložený žiaden
dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, či žalobkyňa bola skutočne a v akom rozsahu poškodená, pokiaľ sa týka
jejdoterajšiehoživotaaprostredia,vktoromžije,ďalejdôkaz,ktorýbypreukazovalzávažnosťnásledkov,
ktoré vznikli žalobkyni v súkromnom živote, ďalej ktorý by preukazoval následky, ktoré vznikli žalobkyni

v spoločenskom uplatnení a dôkaz, ktorý by preukazoval závažnosť vzniknutej ujmy. Žalobkyňa okrem
kópie článkov, ktoré boli uverejnené v novinách, nepredložila v tom smere žiaden dôkaz, resp. dôkazy na
základe ktorých by mohol súd, na základe svojej úvahy zvážiť, v akej výške je potrebné priznať žalobkyni
nemajetkovú ujmu.

37. Súd žalobu žalobkyne zamietol a pokiaľ sa týka trov konania, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal s tým, že o trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1,2 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola a žalovaný

si trovy konania, neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na
súde a aby každý z účastníkov konania obdŕžal jedno vyhotovenie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.