Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011166
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619011166.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

5. februára 2020 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
C. I. C. E. U. X. Z., nar. XX. XX. XXXX v N. Y., trvale bytom H. XXX/XX, N. Y., zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1./ v presne neurčené dni mesiacov jún 2018, júl 2018 a august 2018, v byte č. XX na adrese Š. G..
Č.. XXXX/X, N. Q., I. N. Y., v ktorom spoločne býval so svojou bývalou družkou A. H., nar. X. X. XXXX,
sa tejto takmer každodenne vyhrážal, že ju zabije, že s ňou prerazí stenu, a že ju rozfláka po celom
byte, pričom v presne nezistený deň začiatkom augusta 2018 v poobedňajších hodinách ju s uvedenými
vyhrážkami chytil rukou za vlasy, ťahal ju po podlahe a následne odhodil, čo u nej vyvolalo dôvodnú
obavu o zdravie a život,

vpriebehudní15.9.2018a16.9.2018zaslalzosvojhomobilnéhotelefónusúčastníckymčíslomXXXX/
XXXXXX na mobilný telefón s účastníckym číslom XXXX/XXXXXX, ktoré patrilo jeho bývalej družke A.
H., a ktorá sa v tom čase nachádzala na presne nezistenom mieste v okrese Liptovský Mikuláš textové
správy, v ktorých jej písal, že má skapať, že ju rozjebe, a že sa teší na ich najbližšie stretnutie, čo u nej
vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

2./ dňa18.12.2018včaseasio23.00hod.vpohostinstve„Klasik"vLiptovskomHrádku,okresLiptovský

Mikuláš bez slov pristúpil k Ľ. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. Č.. XXX, T., a päsťou ho udrel do
hlavy v oblasti ľavého oka, v dôsledku čoho tento spadol na podlahu, kde ho znovu päsťou udrel do
hlavy, rukami ho chytil za golier bundy a odtiahol až k schodisku, na čo sa Ľ. L. postavil a odišiel von
pred pohostinstvo, kde za ním vyšiel a päsťou ho udrel do tváre, po čom spadol a na zemi ho ešte kopol
do oblasti slabín, čím mu spôsobil zranenia, a to pomliaždenie mihalnice a okolia ľavého oka, hematóm
pod ľavým okom, zlomeninu nosa, opuch hornej a dolnej pery, tržnú ranu na vnútornej strane dolnej
pery a pomliaždenie brušnej steny s dobou obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného Ľ. L.

v trvaní 2 až 3 týždne,

t e d a

v bode 1./

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to

vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe - družke),v bode 2./

inému úmyselne ublížil na zdraví,

fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

v bode 1./

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (§
139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona),

v bode 2./

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 54 Trestného zákona na úhrnný trest povinnej práce vo výmere
240 (dvestoštyridsať) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona obžalovaný j e p o v i n n ý vykonať trest povinnej práce najneskôr
do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona mu súd u k l a d
á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas

doby výkonu trestu povinnej práce.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona obžalovaný j e p o v i n n ý vykonávať trest povinnej práce osobne
a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného C. I. C. E. U. Z. E., nar.
XX. XX. XXXX U. N. Y., trvale bytom H. XXX/XX, N. Y., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš č. 2Pv 343/18/5505-20 zo dňa 15. 5. 2019 pre skutok pod bodom 1./, že

hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a jej výška mu bola

za obdobie 13. 8. 2014 do 31. 10. 2018 stanovená na základe posúdenia predbežnej otázky podľa §
7 ods. 1 Trestného poriadku povereným príslušníkom PZ na sumu výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určeného podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime v znení neskorších predpisov mesačne, ktoré bol povinný plniť vždy do 15. dňa príslušného

kalendárneho mesiaca vopred, na maloletého syna E. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X,
N. Q., do rúk matky maloletého dieťaťa A. H., nar. X. X. XXXX, trvale bytom F. XXX/X, N. Q., prechodne
bytom Š. XXXX/X, N. Q., odo dňa 13. 8. 2014 do 31. 10. 2018, s výnimkou mesiacov júl 2016 až
september 2016, kedy na výživnom každý mesiac zaplatil po 27,13 eura, svoju vyživovaciu povinnosť v
Liptovskom Hrádku ani inde neplnil pravidelne ani v plnej výške, napriek tomu, že si príjem zabezpečoval

brigádnickou činnosťou, ktorou zarobil v priemere až 400,- Eur mesačne, čím za uvedené obdobie dlhuje
na výživnom matke maloletého dieťaťa A. H. najmenej 1.297,91 eura,ktorým mal spáchať prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona (§138 písm. b/ Trestného zákona),

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 16. 5. 2019 na C. I. obžalobu pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§138 písm.
b/ Trestného zákona), pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnej obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že

je nevinný.

Rovnako v prípravnom konaní obžalovaný poprel spáchanie skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu.
Poukázal na to, že je otcom maloletého E.. S bývalou družkou A. H. tvorili pár, bývali v spoločnej
domácnosti. Po narodení syna do roku 2016 bývali v nájomnom byte v N. Y.. O syna sa starali obaja

spoločne, obaja prispievali na jeho výchovu, výživu. Je síce pravdou, že osobne družke do rúk na výživu
syna peniaze nedával, čo od neho nikdy ani nežiadala, avšak sa finančne spolupodieľal na kupovaní
stravy, ošatenia, hračiek a iných vecí pre syna. Koľko mesačne na syna vynaložil peňazí si presne
nepamätal. Jeho družka asi po pol roku po narodení syna išla do práce, čo mu bolo nepochopiteľné,
pretože finančne bola domácnosť zabezpečená, dostávala materskú. On podľa možností brigádne

pracovalazarobildostatokpeňazínapokrytievšetkýchvýdavkovvrátanetýchnavýživuavýchovusyna.
Kvôli nedostatku peňazí do práce určite nešla, podľa jeho názoru sa doma pri synovi nudila, potrebovala
spoločnosť. Niekoľkokrát jej povedal, že do práce ísť nemusí, ona mu vykrikovala z čoho budú žiť, že
do práce ísť musí. V roku 2016 sa presťahovali do nájomného bytu na ulicu Š. U. N. Q., byt mala od
mesta v nájme iba jeho družka, hoci peniaze na zariadenie bytu vo výške 2.400,- Eur zabezpečil on.

Ani po presťahovaní sa do tohto bytu mu nikdy ani len slovom nespomenula, že chce platiť výživné na
syna. V polovici roka 2016 si našiel zamestnanie v Čechách, kde bol asi štyri mesiace. Pracoval pod
spoločnosťou LM Genim, vo firme Hettich, kde zarobil asi 800,- Eur mesačne. Peniaze šli na bankový
účet k matke bývalej družky L. H. a tieto boli určené na chod domácnosti pre syna a bývalú družku A.. Po
návrate z Čiech sa dozvedel, že družka ho podvádzala s iným mužom, pričom niekedy v roku 2017 na

pol roka k tomuto mužovi odišla aj so synom. V byte v Hrádku ostal bývať sám. Ani cez toto obdobie, keď
bývala s iným mužom od neho nežiadala výživné na syna. Zjavne im to nefungovalo, pretože v priebehu
roka 2017 sa vrátila k nemu do Liptovského Hrádku aj so synom. Prijal ju späť, ich vzťahy ochladli a
zotrvávali spolu viac menej kvôli ich synovi. Ich vzťah pokračoval do apríla 2018, kedy si jeho družka
opäť našla iného a od toho času ich vzťah považuje za definitívne ukončený. Od apríla 2018 až ku dňu

výsluchu obvineného (12. 10. 2018) sa o syna staral výlučne sám za občasnej pomoci rodičov A. H.,
teda stravu a škôlku pre syna platil výlučne on, ošatenie a iné veci bežnej spotreby spolufinancoval s
jej rodičmi. Nájom a inkaso za byt, v ktorom v Liptovskom Hrádku so synom býval stále hradil a hradí
z predĺženej materskej A. H., ktorá od apríla 2018 o syna nejavila žiadny záujem, neprispievala na
jeho výživu, nezaujímali ju žiadne platby ohľadom synovej škôlky a zdržiavala sa v byte minimálne,

chodievala do neho iba prespať, často krát pod vplyvom alkoholu. Poukázal na to, že od narodenia syna
sa spolupodieľal na jeho výžive, jeho výchove a preto považoval trestné stíhanie pre tento skutok za
absurdné. Poukázal tiež na to, že A. H. nepožiadala o určenie výživného súdnou cestou z dôvodu, že ak
by súd jej zveril syna, musela by sa oňho starať, čo ona nezvláda. K svojmu príjmu od narodenia syna
uviedol, že z evidencie nezamestnaných bol vyradený v roku 2009. Odvtedy si zháňal rôzne brigády a

dokázal si slušne privyrobiť okolo 400,- Eur mesačne. Riadne zamestnaný bol vtedy v Čechách. Chcel
sa vrátiť domov k rodine a k synovi, pretože sa mu donieslo, že ho družka podvádza. Počas tejto doby
sezónne pracoval pre pána F. pri sadení stromčekov na dohodu o pracovnej činnosti asi 2-3 mesiace,
kde si zarobil asi 400,- Eur mesačne. Privyrábal si pomocnými stavebnými prácami, brigádami. Z týchto
peňazí družke nedával nič, ale zo svojho príjmu hradil stravu a škôlku pre syna, tiež ošatenie. Družka

zo svojho príjmu z materskej hradila nájom a inkaso za byt a na synovu výživu, čiže na stravu, výchovu,škôlku mu nič nedala, všetko minula pre seba. Čo sa týka svojich výdavkov uviedol, že na cigarety minie
asi 50,- Eur, na mobilný telefón asi 10,- Eur mesačne, alkohol nepožíva vôbec. Poukázal na to, že v
čase jeho výsluchu sa na úrade práce riešilo zverenie syna do dočasnej opatery starým rodičom.

Pri svojom ďalšom výsluchu ku skutku nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k jeho družke A. H.
vypovedal, že zo spoločnej domácnosti Š. X, N. Q. sa odsťahoval v októbri 2018. Poprel, že by bola
pravda to, čo tvrdí jeho družka v trestnom oznámení. V priebehu mesiacov jún až august 2018 sa jej
žiadnym spôsobom nevyhrážal. Dochádzalo medzi nimi k hádkam, pretože chodievala domov asi raz za

týždeň, a to opitá, čo bol dôvod, prečo sa hádali. Vyčítal jej, že chodí v noci opitá, robí hluk, neporiadok,
budí syna, ktorý spal. O syna sa po celý čas staral on, býval s ním v tomto byte. Na zariadenie tohto
bytu vo väčšej miere prispel. Počas hádky mohli padnúť nejaké ostrejšie slová, ktoré používala aj ona,
ale nikdy by jej neublížil, pretože je matkou jeho syna. Ak jej aj zasielal nejaké SMS správy, tieto boli
vytrhnuté z kontextu, písal jej, že sa teší na skoré stretnutie, pretože malo byť na sociálke, kde sa riešili
záležitosti ohľadne maloletého syna. Ak jej v správach vynadal, bolo to kvôli jej nemorálnemu životu,

ktorý vedie. Nikdy nemal v úmysle spôsobiť jej nejakú dôvodnú obavu. Naozaj by jej neublížil. Poskytol
jej peniaze na kompletné zariadenie bytu, prispieval na nájom, energie. Býval tam, pretože sa staral o
ich syna. Vykrikovala mu, aby vypadol len vtedy, keď bola opitá. Keď aj odišiel, tak mu ráno telefonovala,
aby sa k malému vrátil, pretože ona musí ísť do práce, nemá ho kde nechať. Poprel, že by ju nechcel
pustiť do bytu. Ak sa vrátila v noci a on so synom spal, nepočul ju klopať, zvoniť, mala svoj kľúč, ale

ho stratila, preto nechával kľúč v zámku, aby niekto cudzí nemohol nájdeným kľúčom otvoriť. Z dôvodu,
že na neho podala trestné oznámenie, sociálka zverila ich syna do dočasnej starostlivosti družkiným
rodičom, z bytu odišiel a v súčasnosti komunikujú už len ohľadne záležitostí týkajúcich sa ich syna.

Ku skutku ublíženia na zdraví a výtržníctva v prípravnom konaní vypovedal, že sa dňa 18. 12. 2018 asi

o 23.00 hod. nachádzal v pohostinstve Klasik v Liptovskom Hrádku. Bolo po záverečnej. Jeho vtedajšia
priateľka A. Q. v pohostinstve pracovala ako čašníka, končila službu a rozhodol sa, že ju počká. Po
záverečnejsatameštenachádzalinejakíhostia,medzinimiajĽ.L.spriateľkou,ktoréhopoznázvidenia.
Nie sú známi, ani kamaráti. Ľ. L. aj jeho priateľka boli pod vplyvom alkoholu. Sedeli za stolom. A. Q.
prítomných vyzvala, aby dopili, že sa zatvára. Títo dvaja na výzvu nereagovali, odmietali odísť, pričom

obvinený počul ako sa Ľ. smerom k A. Q. na jej osobu vulgárne vyjadril. Nachádzal sa od nich asi dva
metre, takže všetko videl a zreteľne počul. Ľ. a jeho priateľka na výzvy nereagovali, ignorovali, odmietali
opustiť podnik, pričom Ľ. vykríkol vulgárne slová „štetka, šľapka“ voči Q., čo obvineného značne dopálilo.
Vyskočil smerom k Ľ., dôrazne mu povedal, čo si dovoľuje, nech okamžite vypadne aj s priateľkou z
podniku. Ľ. mu odpovedal nezrozumiteľne, bľabotal, aj obvinený mal niečo vypité, triezvy nebol, no určite

nebol opitý tak, aby nevedel ovládať svoje konanie alebo nevedel, čo robí. Keďže mal toho dosť, Ľ.
zdrapil za bundu v oblasti goliera a takto ho vliekol von z podniku, kde ho vyhodil pred vstupné dvere.
Jeho priateľka vyšla z podniku za ním, čo mu povedala si už nespomínal. Ľ.Š. vyhodil z podniku, nikde
ho neudrel. Do oblasti hlavy päsťou ho pred podnikom vôbec neudieral a ani ho nekopal. Pripustil, že
keď ho vyhodil z dverí, mohol sa udrieť ako spadol na zem, no vylúčil, že by ho mal udrieť on, tak ako sa

mu kladie za vinu. Ľ.G. nosí okuliare, preto keby ho udrel, tak by sa mu museli poškodiť, čo sa nestalo.
Poukázal na to, že si to nemôže pamätať, keď bol opitý. O poškodenom zistil, že z podniku Klasik, sa mal
premiestniť do podniku Arcada v Liptovskom Hrádku, kde údajne opitý vyvolal hádku s nejakou osobu,
ktorá ho tam mala následne zbiť.

Čo sa týka jeho príjmu v období od narodenia syna až do jeho zverenia do náhradnej starostlivosti starým
rodičom uviedol, že svoj príjem zdokladovať nevie, pretože pracoval buď na čierno alebo ho vyplácali
v ten deň do ruky, keď si odrobil zadanú úlohu. Oficiálne bol zamestnaný trikrát, dvakrát na Slovensku
v roku 2015 a 2018 na dohodu o pracovnej činnosti, vtedy zarobil do 300,- Eur a raz bol zamestnaný
v Čechách v mesiacoch júl až november 2016, kde zarábal 800,- Eur mesačne. Celá jeho výplata z

Čiech šla na účet L. H., matky A. H.. Po túto dobu bol dobrovoľne nezamestnaný, zabezpečoval si príjem
brigádami, mesačne asi do 400,- Eur. Časť minul na svoju potrebu a zvyšok minul na malého syna a
chod domácnosti, v ktorej býval vtedy s družkou a synom. Koľko z tejto sumy minul na seba a na syna,
vyčísliť nevedel. Synovi kupoval stravu, bežné veci, potreby, hračky, platil kultúrne podujatia, poplatky za
škôlku. Ošatenie mu kupovali skôr starí rodičia z družkinej strany. Počas starostlivosti o syna a brigád sa

musel prispôsobovať synovým potrebám, pretože sa bežne stávalo, že jeho matka prišla domov opitá,
niekoľko dní sa doma neukázala. Keď prišla domov, pohádali sa, čo skončilo aj privolaním policajnej
hliadky. Keďže neplatila nájomné a inkaso za byt pravidelne, toto bolo viackrát uhradené zo strany jej
rodičov, aby jej nevzali byt. Netvrdí, že neprispievala na výživu a výchovu syna E. vôbec, malému niečokúpila, no z väčšej časti výdavky na výchovu a výživu maloletého hradili jej rodičia a on zo svojho príjmu.
Tiež poukázal na to, že od narodenia syna do podania trestného oznámenia nikdy od neho výživné
nechcela a po ich rozchode sa ho zrazu domáha.

Obvinený pri výsluchu dňa 18. 4. 2019 napokon vyhlásil, že pri tom ako poškodeného Ľ. L. vyviedol za
použitia sily z pohostinstva Klasik von, mu pravdepodobne spôsobil zranenia v oblasti tváre a nosa, ktoré
vznikli najpravdepodobnejšie tým, že sa poškodený vzpieral, uchopil ho v oblasti krku a goliera kabáta,
ktorý mal oblečený, nasilu ho ťahal von z pohostinstva, kde ho nešetrným spôsobom hodil na zem.

S odstupom času si už nespomínal, ako mohlo dôjsť k týmto zraneniam v oblasti tváre poškodeného,
ktorý bol značne pod vplyvom alkoholu a aktívne sa bránil vyvádzaniu von z pohostinstva, pripustil, že
pravdepodobne použil voči nemu tvrdšie úchopy a pri tom ho možno neúmyselne udrel do oblasti tváre
a nosa. Za toto konanie sa poškodenému osobne ospravedlnil, pričom dňa 14. 4. 2019 za prítomnosti
svedka s poškodeným uzavrel dohodu o náhrade škody, resp. odstránení ujmy, ktorú poškodenému
spôsobil,ktorousadohodlinafinančnomodškodnenívovýške500,-Eur,prvúsplátkumuvyplatilosobne

do rúk dňa 14. 4. 2019.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bývalá družka A. odo neho výživné nikdy nežiadala. V spoločnej
domácnosti bývali do októbra 2018. O syna sa staral tak, že ho vodil do škôlky, chodil pre neho. Chodil
do práce. Byt sa platil z materských dávok. O stravu sa starali vždy spoločne. Nikdy si to nerozdeľovali,

preto bol prekvapený, že bolo podané takéto trestné oznámenie. Keď odchádzal do práce na Čechy,
dňa 6. 6. 2016 dal bývalej družke 2.400,- Eur v hotovosti na zariadenie domácnosti a výdaje. Z Čiech
výplata chodila na účet jej matky. O veci sa starali spoločne. Prečo odišla pracovať od 6 mesačného
dieťaťa, bolo pre neho prekvapením, kojila do troch rokov. Nepotrebovala ísť pracovať, pretože peniaze
mali. Bola nevybúrená, o dosť mladšia od neho, nešla zarábať, ale potrebovala sa dostať do spoločnosti.

On sa o chlapca staral stále. Nikdy sa nebavili, že by chcela nejaké výživné alebo že by chcela dať
niečo na papier. V Čechách pracoval 4 mesiace. Každý mesiac šla na účet L. H. celá výplata vo výške
800,- až 900,- Eur mesačne v prepočte. On žil z diét, ktoré dostal na ruku. Po návrate na Slovensko
pracoval brigádnicky. Mal možnosť ísť pracovať aj na zmluvu, bol tam pevne stanovený pracovný čas,
ktorý nemohol dodržať, pretože bol viazaný na starostlivosť o syna, pretože jeho matka A. H.Á. síce žila s

nimi v spoločnej domácnosti, ale zdržiavala sa tam 2-3 dni do mesiaca, kedy sa prišla domov preobliecť,
namaľovať, osprchovať a zase zmizla. Keď medzi nimi boli zlé vzťahy, zo sociálky chodievali na kontrolu
a aj preto sa bál, že by odsledovali, kedy chodí pre syna do škôlky a nestíhal by to. Z brigád si zarobil
asi 300,- až 400,- Eur mesačne, mohol aj viac, ale radšej šiel domov, aby ho tam sociálka našla, pretože
A. H. s nimi nespolupracovala. Zarobené peniaze používal na stravu pre neho a syna, zaplatenie škôlky,

pre bežnú spotrebu, pre seba minul maximálne 50,- Eur za mesiac na cigarety. Mobil viac nemal ako
mal, pretože mu ho A. rozbila. Potreboval len minimálny kredit. Nevyvolával nikomu. Občas prispeli starí
rodičia H., napríklad spravili nákup. Bolo to v čase, keď dobre vychádzali. Z evidencie nezamestnaných
bol vyradený v roku 2009, keď išiel pracovať do Švajčiarska. Odvtedy už nebol evidovaný, pretože
pracoval. Nebolo pre neho riešenie ísť na úrad práce a nerobiť nič. Vždy sa nejaká robota našla, je

vyučený murár. Posielanie peňazí z Čiech na účet L. H. neriešil. On a A. účet nemali a L. H. bola najbližší
človek z rodiny. Z diét, ktoré mal v Čechách, dokázal nosiť darčeky, najmä malému. V rodine peniaze
nechýbali. Definitívne sa rozišli v októbri 2018. V roku 2017 odišla aj s malým k frajerovi, vrátila sa po
niekoľkých mesiacoch, že urobila chybu. Ostávali spolu kvôli synovi. Potom to urobila znovu. Odišla,
synovi klamala, že ide do obchodu a odišla na niekoľko dní. V čase, keď bola so synom preč, nijak

neprispieval. Nevedel, čo sa stalo. Nekomunikovali spolu. Nemal sa s nimi ako spojiť. Nedala mu vedieť.
Po istom čase, možno po mesiaci, sa od známych dozvedel, kde sa nachádza. A keď sa jej opýtal,
tak prisvedčila, že sa nachádza v Bukovine. Za obdobie od narodenia dieťaťa až po odsťahovanie zo
spoločnej domácnosti nevedel zdokladovať svoje príjmy. Práce sa nikdy nebál. Rád pracuje. Podarilo
sa mu nájsť prácu v Permone pár týždňov na to, čo odišiel z bytu v Liptovskom Hrádku a pracuje tam

doposiaľ ako pomocná sila v kuchyni. Kde bývala poškodená od augusta 2018 do 31. 10. 2018, nevedel
uviesť. On býval v byte na Š. U. N. Q., kde s ním býval syn E. a ona raz za čas prišla a hneď aj odišla.

Ku skutku pod bodom 2. vypovedal, že v 2017, 2018 začal ich vzťah haprovať. A. chodila po nociach,
vracala sa v podnapitom stave. Susedia vedeli o tom, ako to je. Keď robila výtržnosti a zvýšil na ňu

hlas, ale nedotkol sa jej, chodili k nim policajti. Sama sa dokázala buchnúť o stenu, aby bolo na nej
vidno zranenie, keď boli privolaní policajti. Sú to úplne vymyslené veci. Holdovala alkoholu a počul, že aj
drogám. Nadávky v SMS-kách jej adresoval v nervoch, pretože mu napísala, že vzala malého zo škôlky,
že on nemusí, no neodpovedala mu na hovory, správy, nevedel, čo je so synom a bál sa, v akom je onastave, či sa dokáže oňho postarať. Komunikoval s ňou primerane jej komunikácii. Ona neprispievala na
bývanie, ani na nič. Do bytu prišla len keď chcela, alebo uprostred noci prišla opitá alebo ju priniesli a
hodili do chodby. Bolo medzi nimi veľké napätie. Zo štátnej aj mestskej polície už ku koncu vedeli, čo sa

deje, ale predtým, ako vždy v týchto prípadoch verili žene a riešili jeho. Brali ho do CPZ alebo musel
odísť z bytu. Ak jej aj napísal tie SMS-ky, tak to nemyslel tak, že keď ju stretne, tak ju pokrája, ale písal to
v nervoch, v obave o malého syna. Pravidelne ho z bytu vyhadzovala, pretože bol pridelený mestom jej.

Ku skutku pod bodom 3. uviedol, že v ten deň bol v bare Klasik, kde pracuje jeho vtedajšia aj súčasná

priateľka A. Q.L. ako čašníčka. Žiadala hostí, aby dopili a odišli. Jeden z hostí aj s priateľkou nechcel
odísť a nadával, bol to Ľ. L., tak ho chytil a vyniesol pred bar. Neudrel ho, ani dnu a ani von pred barom.
Len ho chytil za krk a vyviedol a vyhodil. Prečo to tvrdí zistil, až keď mu navrhol finančné vyrovnanie s
tým, že to takto chcel od začiatku. Odškodnil ho sumou 500,- Eur. Urobil to preto, že s tým chcel mať
pokoj, lebo mal podmienku a myslel, že sa to tým uzavrie. Poškodený tam bol s priateľkou L., registroval
ju z videnia, chodili tam pravidelne.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a poškodených A. H., Ľ. L., svedkov L. H., L. V., A.
Q., Y. Š., Y. S., prečítaním znaleckých posudkov a na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.
Svedkyňa a poškodená A. H. (bývalá družka obžalovaného) v prípravnom konaní dňa 19. 12. 2018
vypovedala, že C. I. od narodenia ich syna s výnimkou troch mesiacov júl, august, september 2016, kedy

zaslal na bankový účet jej matky L. H. asi po 600,- Eur mesačne za každý mesiac, vôbec neprispieval
na jeho výživu. O syna sa od narodenia starala ona. Do času jej výsluchu nebolo ohľadom výživného
na syna súdom právoplatne rozhodnuté, prebiehalo súdne konanie. Neodkladným rozhodnutím súd
odovzdal syna E. v októbri 2018 do osobnej starostlivosti jej rodičom a ju a obvineného zaviazal
prispievať výživným 30 % zo sumy životného minima do 15 dňa v mesiaci vopred. Aj napriek tejto

skutočnosti zotrvala na tom, že obvinený na výživu syna E. vôbec neprispieval, hoci neexistoval žiadny
rozsudok a o určenie výživného súd ani nežiadala, pretože podľa zákona o rodine je každý rodič povinný
rovnako prispievať na výživu svojho dieťaťa. Ona bola okolnosťami donútená ísť do práce päť mesiacov
po narodení syna, pretože obvinený nikde nepracoval, žil s nimi v spoločnej domácnosti, nejavil žiadny
záujem sa riadne zamestnať. Účty za byt, ktorý si vzala od Mesta Liptovský Hrádok bolo treba platiť. Z

jej materskej, ktorá jej bola na syna vyplácaná vo výške 220,- Eur mesačne sa nedali utiahnuť všetky
výdavky za domácnosť a maloletého, takže musela ísť do práce. Finančne ju od narodenia podporovali
jej rodičia, čo obvinenému vyhovovalo a takto sa nechal od nej vydržiavať. Nestaral sa o nič, nájom
platila ona, stravu pre malého, všetky veci ako ošatenie, plienky, lieky platila ona a jej rodičia. Obvinený
jej na výchovu a výživu syna nedal ani euro. Keď zarobil nejaké peniaze z neoficiálnej brigády, nič jej

nedal. Všetko minul pre seba alebo prehral na automatoch. Nejaké peniaze dostala od neho v roku 2016
z Čiech. Na účet jej mamy ich preto, že mal exekúcie a na jeho účte by ich exekútor okamžite exekvoval,
čím sa vyhol exekúcii. Z týchto peňazí, ktoré jej mama dala, od nej väčšinou vydrankal naspäť. Od
obvineného v priebehu tohto obdobia so synom aj odišla, asi dva mesiace bývala v obci Bobrovník pri
inom priateľovi. Po dvoch mesiacoch sa vrátila do bytu do Liptovského Hrádku k obvinenému. Mala za to,

že od narodenia syna do októbra 2018 s výnimkou troch mesiacov v roku 2016 jej obvinený na výživnom
dlží najmenej 1.297,91 eura. Čo sa týka osobnej starostlivosti o syna, keď bola v práci sa o neho starala
väčšinou jej matka L.Ň. H., ktorá keď nemohla, staral sa o neho obvinený, ktorý bol nespoľahlivý. Často
krát meškala do práce, pretože musela zohnať náhradného opatrovníka pre syna, pretože obvinený
bez vysvetlenia neprišiel. Pracovala na čiastočný úväzok vo fastfoode Hellas s príjmom do 200,- Eur

mesačne. Materský príspevok od decembra 2018 už nepoberala. Finančne ju stále podporujú rodičia,
aby udržala chod domácnosti. Obvinený od októbra 2018 už s ňou v spoločnej domácnosti nebýval.
Počas doby, keď tvorili pár o syna podľa jej názoru javil záujem účelovo. Pred okolím sa tváril ako skvelý
otec, ako so synom chce tráviť všetok čas, ale nezamestnal sa a nezabezpečil mu všetku potrebné
na jeho výchovu, výživu, poflakoval sa, nechal sa ňou a jej rodičmi vydržiavať. Nepamätala si, že by

obvinený dal synovi na sviatky nejaké darčeky. Keď mal nejaké peniaze, radšej ich prehral v automatoch.
Ďalej uviedla, že počas toho obdobia syn núdzou netrpel, mal všetko zabezpečené, s jeho výživou,
výchovou jej pomáhala mama. Výživné exekučne neriešila, ani nežiadala o náhradné výživné, pretože
nemala rozsudok o výživnom.

K nebezpečnému vyhrážaniu uviedla, že obvinený v presne neurčené dni v mesiacoch jún, júl, august
2018 takmer denne v byte v N. Q. W. G. Š. X, v ktorom spoločne bývali od júla 2016, stále vykrikoval,
že ju zabije, že s ňou prerazí stenu, že ju rozfláka po celom byte, urážal ju. Nespočetne krát jej povedal,
aby skapala. Tieto vyhrážky jej vykrikoval ráno, doobeda, poobede, večer, taktiež i v noci. Vždy, keď sav byte spolu stretli. Začiatkom augusta z týchto vyhrážok začala mať dôvodnú obavu o svoje zdravie a
život, pretože neostalo pri ústnom napádaní a vulgárnych vyhrážkach. Vtedy ju niekedy v poobedňajších
hodinách zdrapil za vlasy, ťahal po podlahe bytu a následne ju odhodil. Po tom, čo to spravil sa asi

zľakol, vzal jej mobil, asi preto, aby nevolala policajtov. Po niekoľkých minútach jej mobil položil v chodbe
bytu na skrinku, odišiel do spálne, kde sa zamkol. Prečo vtedy nevolala policajtov uviesť nevedela. V
tomto byte dňa 4. 9. 2018 tesne pred 12.00 hod. po nej vyštartoval. V spálni bytu jej najskôr začal
vulgárne nadávať do kuriev a súk, následne po nej kričal, aby odišla z bytu, ktorý mala v prenájme ona.
Odvrkla mu, že byt má v nájme ona, on je tým trpeným a nachádza sa tam proti jej vôli. To ho rozzúrilo,

opäť jej začal vulgárne nadávať, na čo už bola pripravená a rýchlo volala policajtov. Keď zbadal, že
volá policajtov, asi sa zľakol a okamžite ušiel z bytu preč. S obvineným zažila dosť, tak sa rozhodla,
že podá na neho trestné oznámenie. Aj po podaní trestného oznámenia jej začal zasielať cez mobil
XXXX XXX XXX SMS správy, ktoré jej prišli dňa 15. 9. 2018 a dňa 16. 9. 2018 na jej mobil XXXX XXX
XXX, v ktorých jej písal, že má skapať, že ju rozjebe, že bude volať policajtov a sociálku a teší sa na ich
najbližšie stretnutie onedlho. Tieto správy vzhľadom na minulosť a skutok, ktorého sa voči nej predtým

dopustil a bol právoplatne odsúdený, vyvolali u nej dôvodnú obavu o život a zdravie, preto si správy
uložila a poskytla do trestného konania. Nevedela, ako sa voči nej obvinený môže zachovať, pretože
pred podaním trestného obvinenia ju fyzicky napadol.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď začali spolu bývať, jej obžalovaný dal peniaze na

zariadenie a bývanie do mestského bytu. Keď robil v Čechách, posielal na účet jej mamy po dobu troch
mesiacov asi 500,- až 600,- Eur. Z toho, čo poslal jej mame si polovicu zobral, prehral to v automatoch.
Všetko, čo z týchto peňazí minula, mu aj zdokladovala, napríklad mu kúpila počítač. Tieto peniaze neboli
len na domácnosť. Na mamin účet posielal, pretože účet nemal kvôli exekútorovi. Ona účet nemala,
pretože mala dlhy. Nebrala to tak, že tieto peniaze sú na výživné. Nepamätala si, či z týchto peňazí niečo

malému kúpila. Platila z nich 70,- Eur mesačne za pohreb starkej obžalovaného mestu. Doklady o tom
ešte nájde. Do práce mal ísť preto, aby sa o nich staral. Z jeho peňazí zaplatila dlh na digitálnej televízii,
ktorý ostal po jeho starkej, aj o tom má doklad. Súd o výživnom na syna nerozhodoval. Obžalovaný
výživné neplatil. Okrem Českej republiky nikde nepracoval. Pracoval niekde v lese na jeseň 2017, keď
bola odsťahovaná asi dva mesiace. Vtedy neplatila nájom, mal si ho zaplatiť sám a doplácala ho mama

z jej poistky. Išlo o nájomný byt. Kým bola odsťahovaná aj so synom, obžalovaný sa nekontaktoval,
ani neprispel. Zarobené peniaze aj rodinný dom po starkej prehral v automatoch. Koľko jej dlhuje na
výživnomnevedela.Tak,akotobolouvedenévobžalobe,môžebyť,rátaltozaňuvyšetrovateľ.Kýmbola
v práci, syn bol pri obžalovanom alebo pri jej rodičoch. Spolužitie ukončili minulý rok, keď boli podávané
oznámenia na kriminálke. V čase ich spolužitia synovi nič nekúpil, žiadny darček, až teraz, keď spolu

nežijú. Syn núdzou netrpel, pretože jej pomáhali rodičia. Peniaze, ktoré jej na začiatku spolužitia dal,
bolo to nad 2.000,- Eur, boli na nábytok a na byt, kde bolo treba nejaké veci opraviť. Z nich zaplatila
depozit, z ktorých odrátali náklady na opravu poškodených vecí v byte.

K druhému skutku uviedla, že z toho dôvodu im aj zobrali malého, lebo sa stále hádali. Bolo to často,

nadávky, urážky. Vtedy, keď bola odsťahovaná, vyhrážal sa jej útokmi aj fyzickými, že ju zbije, zabije,
že príde o malého. Boli aj fyzické útoky. Bola aj na polícii. V tých správach to bolo všetko uvedené.
Konkrétne vyhrážky si už nepamätala. Za tie roky ich bolo dosť. Vzal jej mobil, položil ho v chodbe
na botník. Urobil to preto, aby nevolala políciu. V SMS správach jej písal nadávky a vyhrážky. Určite
si nevymýšľa. Policajti sú svedkovia. Je rada, že už je konečne pokoj. Prokurátor navrhol odstrániť

rozpory vo výpovediach svedkyne a poškodenej v časti, v ktorej sa vyjadrovala k nebezpečnému
vyhrážaniu, poškodená mala za to, že v podstate povedala to isté, čo aj v predchádzajúcej výpovedi,
len si nepamätala podrobnosti. Potvrdila, že tak, ako bola jej výpoveď v prípravnom konaní zapísaná,
aj vypovedala pred vyšetrovateľom.
S obžalovaným spolu bývali od roku 2012 najprv v N. Y., potom v F. u jeho starkej, zas v N. Y. a

napokon v N. Q. do 4. 9. 2018. Po narodení syna pracovala najprv v krčme Kolotočovo, potom v pizzérii,
nejaký mesiac dva v oboch naraz. Potom v Hellase až donedávna. Počas jej pracovnej doby sa o
E. staral jeho otec, teda obžalovaný a jej rodičia. Koľkokrát v týždni to bolo, nevedela. Väčšinou bol
syn s obžalovaným. Nábytok, ktorý kúpila za peniaze obžalovaného bola spálňová zostava, práčka,
chladnička, všetko čo potrebovali do bytu. Bolo to aj na depozit. Asi do veku 5 mesiacov syna jej

pomáhali rodičia tak, že nosili nákupy s potravinami, plienky, dávali aj hotovosť, ale nevedela, kto z nich a
koľko. V rozhodnom období so sociálkou spolupracovala. Z úradu práce sa jej niekedy nemohli dovolať.
Raz prišli a našli ju v pyžame, tak im povedala, či budú chodiť do synovej osemnástky. To bol jeden
konflikt. Sociálka začala chodiť od 2-3 rokov malého. Zavolala ich anonymne suseda X. Ž. z F., kde bolaodsťahovaná asi dva mesiace. To, že obžalovaný jej má platiť výživné na dieťa sa dozvedela 4. 9. 2018
od vyšetrovateľa. Vravela mu, že nemá rozhodnutie, ani nič okolo toho, no povedal jej, že aj tak je zo
zákona povinný platiť výživné. Od 4. 9. 2018 do 31. 10. 2018 bývali spolu s obžalovaným v nájomnom

byte v N. Q., kým ho nevyhodil jej otec. Obžalovanému nenadávala. Jeho správania sa určite bála. S
kŕčmi v žalúdku chodila domov, čo zas bude doma. Hádali sa stále. Chcela sa rozísť po dobrom alebo po
zlom. Koľko krát neprišla domov, vtedy bola po práci u kamarátky alebo u mamy aj s malým. Posledné tri
mesiace sa hádali denne. Na otázku, odkedy sa začala báť o svoj život, nevedela odpovedať. Dňa 4. 9.
2018 išla podať trestné oznámenie. V predošlej výpovedi povedala tie vety, ale upravil ich vyšetrovateľ.

Nevymyslela si to. Trestné oznámenie bola podať preto, lebo prišla domov do nájomného bytu v N.
Q., kde mala pobalené veci a chytil ju za vlasy, ťahal ju. Keď volala políciu, ušiel z bytu a na to jej
terajší priateľ povedal, aby išla za riaditeľom kriminálky, nech jej pomôže. S obžalovaným v spoločnej
domácnosti bývali po celý čas od narodenia syna do 31. 10. 2018, okrem tých dvoch mesiacov, keď sa
odsťahovala do F.. Nikdy ho nežiadala, aby jej poslal výživné. Žiadala ho, aby sa staral o malého. Za tie
štyri roky jej nič nedal na vedenie spoločnej domácnosti, ani na stravu, ani pre malého, ani na nájom.

Bral jej peniaze z peňaženky. Oznámenie za krádež nepodala. Raz dala návrh na určenie výživného, ale
vzala ho späť, pretože zostali spolu. Maloletý nebol zverený do výchovy jej, ale jej rodičom z dôvodu, že
z ich bytu bolo počuť hádky a on ju bil. V N. Q.Á. W. Š. bývala do konca júna 2019. Syn aj napriek tomu,
že už nebývajú spolu s obžalovaným nebol zverený jej preto, lebo na súde súhlasila s tým, aby ostal
naďalej u jej rodičov, pretože ona s ním nemá, kde ísť. Je na rizikovom tehotenstve, nemôže pracovať

a syna si nemôže dovoliť.

Svedok a poškodený Ľ. L. v prípravnom konaní dňa 20. 3. 2019 vypovedal, že dňa 18. 12. 2018 si
bol asi o 23.00 hod. v pohostinstve Klasik v Liptovskom Hrádku so svojou priateľkou L. V. posedieť.
Do pohostinstva prišli spolu asi o 18.00 hod., sadli si za stôl, po celý čas spolu sedeli len oni dvaja.

Konzumoval alkohol a to pivo, priateľka pila asi len kofolu. Vypil asi štyri čapované pivá, určite opitý
nebol. Na skutok si dobre pamätá. Asi o 23.00 hod. sa s priateľkou z pohostinstva zberal na vlak. Že
by ho niekto z personálu upozorňoval, že je záverečná a má s priateľkou odísť, si nespomínal. Nikto ho
nevyzýval. Obvinený, ktorého pozná z videnia sedel vtedy, keď odchádzali, za barom pri čašníčke A.
Q.. Túto pozná, v ten večer ich obsluhovala. Keď sa zdvihol zo stoličky a odchádzal preč z pohostinstva

smerom k dverám, počul ako niekto za ním ide, otočil sa a dostal ranu do oblasti ľavého oka, spadol
na zem, keď sa spamätal videl nad sebou stáť C. I.. Pri tej rane mu zároveň poškodil aj okuliare, ktoré
predloží ako dôkaz. Spýtal sa ho, prečo to urobil. C. I. mu rukou vrazil do nosa ďalšiu ranu, pričom mu
zasiahol, resp. rozbil pery. Po druhej rane ho schytil za golier bundy a doslova ho vyvliekol po schodišti
von pred pohostinstvo, kde ho pustil a vrátil sa späť do pohostinstva. Pred pohostinstvo za ním vybehla

priateľka L.. Chvíľu tam pred pohostinstvom postávali, L. následne šla späť do pohostinstva, pretože
si tam pravdepodobne zabudli cigarety. Jej návrat asi vyprovokoval I., ktorý vybehol spolu so L. von z
pohostinstva. Bez slov ju odsotil, táto si zastala medzi neho a I. a následne mu opäť vrazil do oblasti
tváre, na čo spadol a keď ležal na zemi, tak mu I. ešte kopol do oblasti brucha. Potom sa vrátil späť
do pohostinstva. Keď I. odchádzal, na nich zakričal, aby vypadli preč. Z ulice zavolal policajtov, ktorí

prišli za päť až desať minút. Porozprával im, čo sa mu stalo. Pýtali sa, či potrebuje zavolať záchranku.
Povedal im, že na ošetrenie pôjde sám. Vypýtali si od neho kontaktné údaje, dali mu tlačivo pre lekára na
ošetrenie a šli udalosť preveriť do pohostinstva. Na ošetrenie išiel nasledujúci deň ráno do Liptovského
Mikuláša na traumatológiu. Ako od nich odišli policajti, taxíkom sa nechal odviezť domov do Podturne.
Nikde po tom incidente nebol, šiel rovno taxíkom domov. Zo zranení utrpel fraktúru nosa, pomliaždenie

brušnej steny, pod ľavým okom mal opuch a modrinu, rozbitú hornú, dolnú peru, ktoré mal opuchnuté.
Jeho práceneschopnosť trvala od 19. 12. 2018 do 7. 1. 2019. Prečo ho C. I. napadol, nevedel, pretože
on sa s ním počas celého večera ani nerozprával, nebol s ním v kontakte. Poprel, že by A. Q. v ten večer
vulgárne nadával. Pamätal si, že pred odchodom z pohostinstva sa jej dokonca pozdravil. Pripustil, že
predtým, ako sa taxíkom nechal odviezť domov šiel v ten večer po incidente s C. I. do podniku Arcada

v Liptovskom Hrádku, no nikto ho tam nenapadol a už vôbec tam nevyvolal žiadnu hádku. V Arcade si
vypýtal od čašníčky zapaľovač, pretože ten jeho pravdepodobne ostal v pohostinstve Klasik. Po tom,
ako mu čašníčka pripálila, požiadala ho, aby vzhľadom na jeho stav a výzor, pretože bol celý zakrvavený
opustil podnik Arcada. Nerobil prieky, preto išiel taxíkom rovno domov. Uplatnil si náhradu škody vo
výške 400,- Eur za spôsobené zranenia.

Pri svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní poškodený Ľ. L. dňa 26. 4. 2019 vypovedal, že C. I.
sa mu za skutok ospravedlnil a po vzájomnej dohode dňa 14. 4. 2019 s obvineným uzavrel dohodu
o finančnom odškodnení za ním spôsobenú ujmu na zdraví, za prítomnosti svedka Y. V. mu predložil
obvinený ním spísanú dohodu týkajúcu sa finančného odškodnenia na sumu 500,- Eur. Túto dohodupotvrdili všetci traja vlastnoručnými podpismi. Pri podpise od obvineného prevzal prvú splátku v sume
250,- Eur a druhú splátku mu mal vyplatiť dňa 16. 5. 2019.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal v zásade zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že z

pohostinstva vyšiel sám aj s priateľkou. Všetky tri rany smerovali do tváre až tá posledná bola kopačka
do brucha. S obžalovaným sa odvtedy stretol, pretože mali finančné vyrovnanie, o ktoré požiadal C.
vyšetrovateľa. Potom C. volal aj jemu. Dobrovoľne na to pristúpil. Bolo to spísané u vyšetrovateľa.
Iniciátorom tohto bol C.. On sám to neriešil. Dohodli sa na sume 500,- Eur v dvoch splátkach po 250,-
Eur. Presné dátumy, kedy mu zaplatil, si nepamätal, dávalo sa to do spisu. Vypil asi dve pivá. Keď ho

prvýkrát napadol obžalovaný, priateľka L. bola pred ním. Vychádzali z baru Klasik. Šli v rade za sebou.
Ona bola chrbtom k nemu. V čase, keď vychádzali bola tam čašníčka a asi dvaja muži pri stoloch. Po
tom všetkom šiel z Klasiku smerom ku stanici. Bol v herni Arcada, kde si pýtal zapaľovač, od policajtov
si vypýtal cigarety, no zapaľovač nemal. Po vyfajčení cigarety obaja s priateľkou išli domov. Ona išla
pešo a on taxíkom do Podturne. Policajti sa ho pýtali, či nejde na ošetrenie, ale nebol na tom tak, že by
ho ihneď potreboval. V ten večer sa cítil triezvo, lebo pil len tie pivá a kofolu. Na ďalšie otázky ohľadne

jeho opustenia baru Klasik v inkriminovaný večer uviedol, že si to už presne nepamätá, ale môže byť,
že ho obžalovaný vyvliekol až von pred pohostinstvo. Myslel si, že vyšiel sám a obžalovaný ho odvliekol
len ku schodisku. Pripustil, že vypil aj štyri pivá.
Svedkyňa L. H. v prípravnom konaní dňa 17. 12. 2018 vypovedala, že s dcérou A. si už užila dosť,
od základnej školy s ňou boli problémy, ktoré s manželom intenzívne riešili, ale bezvýsledne. Dcéra

pokiaľ je vo väčšom kolektíve alebo s nesprávnymi osobami, ktoré majú na ňu zlý vplyv, sa diametrálne
zmení jej správanie k horšiemu. Je ľahko ovplyvniteľná, chová sa nelogicky, nedá si dohovoriť. Napriek
výčitkám a snahám si vždy urobí po svojom. Podľa jej názoru najväčšou chybou bolo, že sa zoznámila
s C. I., ktorý ju zoznámil s ďalšími pochybnými ľuďmi, tiež to, že ho pri sebe tolerovala aj napriek tomu,
ako sa k nej správal a mala s ním dieťa, vnuka E.. Po narodení E. bolo jediné obdobie, kedy sa jej

dcéra ako tak spamätala, čo trvalo iba chvíľu. Všetko sa neskôr dostalo do starých koľají. Spolužitie jej
dcéry a obvineného nikdy nebolo ideálne. Ich vzťah bol vždy problémový. Dcére chceli pomôcť, ona
vždy urobila presný opak a dobrí jej boli iba vtedy, keď potrebovala peniaze, resp. finančnú injekciu
na zaplatenie nájmu alebo vecí pre malého. I. nebol nikdy riadne zamestnaný. Ona s manželom ich
finančne dotovali počas doby ich spoločného spolužitia. Čo sa týka výchovy a výživy maloletého E. k

tomuto sa vedela vyjadriť iba sprostredkovane, čo jej uviedla dcéra A., a teda, že I. k jej rukám nikdy
neprispel žiadnou čiastkou. Od narodenia E. jeho výživu zabezpečuje výlučne iba ona. Dcéra jej uviedla,
že vôbec neprispieval ani na chod domácnosti, resp. chod bytu, v ktorom bývali, ani na stravu, ani veci
pre malého, preto sa ona čuduje, že ho dcéra trpela v tom byte, ktorý dostala od Mesta Liptovský Hrádok
ona, nie I., keď jej podľa jej slov vôbec na chod bytu a výživu syna neprispieval. Podľa tvrdenia dcéry aj

keď si I. niečo brigádne privyrobil z tých peňazí jej nič nedal. Obvinený malého syna využíval na citové
vydieranie dcéry A., ktorá tomuto vždy podľahla, stále sa mu prispôsobovala a dávala mu druhú šancu
napriek tomu, že jej nadával, mal ju za nič, bral jej peniaze a využíval ju. Potvrdila, že obvinený asi v
druhej polovici roka 2016 zasielal z Čiech na jej bankový účet po dobu asi štyroch mesiacov peniaze
na výživu E. a chod spoločnej domácnosti vo výške asi 600,- Eur mesačne. Dôvod, prečo tieto peniaze

zasielal jej, nevedela, ale vždy celú sumu, ktorú zaslal, odovzdala dcére, ktorá potom za tieto peniaze
ako jej tvrdila, živila malého E. a do domácnosti pokúpila potrebné veci. Svedkyňa mala tiež vedomosť
o tom, že obvinený mal dcére na byt prispieť sumou asi 2.000,- Eur. Potvrdila, že obvinený, pokiaľ bola
dcéra A. v robote sa o malého postaral, vyzdvihoval ho zo škôlky. Od dcéry vyžadoval, že pre malého
bude chodiť on. Zakázal jej pre malého do škôlky chodiť. Vzhľadom na správanie sa dcéry a jej život

vedený s C. I., dcére ponúkli možnosť bývať u nich doma, čo kategoricky odmietla. Bolo to pre nich
nepochopiteľné, pretože z jej rozprávania, spoločné bývanie s C. I. bolo pre ňu doslova peklom. Stále jej
vyplakávala, ako to s ním nezvládala, ako jej I. vulgárne nadáva, ako mali spoločné konflikty a napriek
tomu všetkému s ním stále bývala v spoločnej domácnosti a toto všetko videl a zažíval aj maloletý
E.. Celé to skončilo tak, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši maloletého E. neodkladným opatrením

vykonateľným dňa 19. 10. 2018 a právoplatným dňa 22. 11. 2018 odňal obom rodičom, t. j. dcére A. a
obvinenému C. I. a odovzdal maloletého do osobnej starostlivosti svedkyne a jej manželovi. Od 19. 10.
2018 maloletý E. býva u nich. Výživným majú obaja rodičia prispievať Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš. Dodala, že dcéra A. jej spomínala, že obvinený jej v posledných mesiacoch
posielal výhražné SMS správy na mobil, no k týmto sa bližšie vyjadriť nevedela.

Dňa 12. 3. 2019 svedkyňa L. H. pri svojej výpovedi v prípravnom konaní doplnila, že nevie presne
vyčísliť ako často a akými sumami dcére prispievali počas obdobia, kým táto žila v spoločnej domácnosti
s obvineným. Boli to rôzne sumy napríklad jeden mesiac jej dali napríklad 50,- Eur, ďalší mesiacnič, potom nasledujúci mesiac 100,- Eur. Dali jej peniaze s manželom vtedy, keď o ne požiadala.
Na čo peniaze minula nevedela, pýtala si ich asi preto, že mala malý príjem, obvinený jej na chod
domácnosti neprispieval. O tomto finančnom prispievaní dcére si evidenciu neviedla. Okrem peňazí,

ktoré dávali dcére do rúk s manželom kupovali hlavne ošatenie, obuv, nejakú dobrotu pre vnuka E..
Stravu mu nekupovali. Keď bol u nich, mal stravu zabezpečenú, občas mu kúpili aj hračky, no hračky
mu zabezpečovala prakticky celá rodina, počnúc rodičmi. Sumy, ktoré míňali na ošatenie pre malého E.
mohli byť 20,- Eur, niekedy menej, niekedy viac. Keď niečo potreboval, tak mu to kúpili.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa chcela využiť svoje právo nevypovedať, ako dôvod uviedla
skutočnosť, že obžalovaný je otcom jej vnuka, ktorý je svedkyni zverený do starostlivosti, táto skutočnosť
jej nebránila vypovedať v prípravnom konaní, napokon ozrejmila, že s týmito ľuďmi, teda obžalovaným a
jej dcérou A. nechce mať už nič spoločné, nechce sa dostať do problémov, ak by musela vypovedať, len
by odkázala na to, čo vypovedala pred policajtom. Dodala, že obžalovaný aj jej dcéra vedia najlepšie,
ako žili a čo sa medzi nimi dialo. Ak by mohla aj pred desiatimi rokmi, by sa na nich ani nepozrela.

Má toho dosť, že vychováva ich syna. Podľa nej by sa obaja mali liečiť na psychiku. Z týchto dôvodov
obhajoba, ktorá svedkyňu navrhla vypočuť osobne, na jej výsluchu netrvala a boli prečítané jej výpovede
z prípravného konania.

Svedkyňa L. V. v prípravnom konaní dňa 20. 3. 2019 vypovedala, že niekedy v polovici decembra si

spolu s jej priateľom Ľ. L. v podvečerných hodinách išli sadnúť do pohostinstva Klasik v Liptovskom
Hrádku, kde sedeli po celý čas pri stole iba sami. Počas večera pila kofolu, pripustila, že mala asi jednu
kofolu s vodkou. Priateľ Ľ. pil iba čapované pivo, koľko presne nevedela, mohli byť asi tri. Niekedy
medzi 22.00 hod. a 23.00 hod. k nim zrazu prišiel obvinený C. I., ktorého pozná z videnia a povedal
im, aby vypadli. Prekvapilo ju to, pretože s priateľom slušne sedeli. C. poznajú z videnia. Nikdy s ním

nemali žiaden konflikt, preto ju jeho konanie zarazilo. Následne C. jej priateľovi povedal, aby sa zdvihol
a vypadol preč. Ľ. sa postavil a C. I. mu jednu vrazil do tváre, pričom Ľ. padol na zem. Vzápätí C. schytil
Ľ. za golier bundy a vliekol ho z miestnosti von, smerom ku vchodovým dverám, kde ho po schodoch
takto vyvliekol až pred pohostinstvo. Kým za nimi prišla na ulicu pred pohostinstvo, pretože sa jej ťažko
premiestňuje, veľmi pomaly chodí, má operovanú nohu, C. už odchádzal od Ľ. preč. Ľ. ležal na zemi.

Dosť ju to naštvalo, tak smerom k odchádzajúcemu C. vykríkla vulgárnu nadávku. C. sa na to otočil,
prišiel k nej, prudko ju odsotil, vynadal jej do kráv a povedal, aby držala hubu. Keď sa jej priateľ Ľ.
zdvíhal zo zeme, niečo vykríkol smerom k C.. Tento pristúpil k zdvíhajúcemu sa Ľ.. Najskôr ho opäť
udrel rukou do oblasti tváre a následne ho ešte aj kopol nohou do oblasti brucha. C. zašiel späť do
pohostinstva Klasik. Pomohla Ľ. vstať zo zeme. Ľ. mal skrvavenú tvár a poškodené okuliare. Chvíľu

pred pohostinstvom postávali. Ľ. sa dával dohromady. Zrazu z pohostinstva opäť vyšiel C., šiel priamo
k Ľ., na ktorého kričal, aby sa už nikdy nevracali. Ľ. mu na to neodpovedal, C. k nemu pristúpil, kľudným
hlasom mu povedal, že si neželá, aby sa ešte niekedy v Klasiku objavili. Po tomto sa C. otočil a vrátil sa
späť do pohostinstva. Jej priateľ zavolal na políciu, uviedol im, čo sa stalo. Policajti sa dostavili za pár
minút. Rozprávali sa s jej priateľom, dali mu tlačivo kvôli ošetreniu. Aj jej sa pýtali, či bola poškodená.

Policajti jej priateľa poučili o podaní oznámenia a odišli do pohostinstva Klasik. Po odchode policajtov
s Ľ. odišli do baru Arcada, ktorý je neďaleko. Keď čašníčka zbadala zakrvaveného Ľ. povedala im, aby
radšej odišli preč, preto odišli. Ona sa s Ľ. po odchode z Arcady rozlúčila, šla domov. Ľ. si zavolal taxík s
tým, že ide domov do Podturne. Na nasledujúci deň jej Ľ. volal, že bol v nemocnici v Liptovskom Mikuláši
na ošetrení a je práceneschopný. Viac si z toho večera nepamätala. Nikto z personálu pohostinstva ich

nevyzýval, aby podnik opustili. Nespomínala si, že by sa jej priateľ Ľ. L. vulgárne vyjadroval alebo kričal
v pohostinstve Klasik na čašníčku, obaja čašníčku, ktorá ich v ten večer obsluhovala, poznajú veľmi
dobre z videnia. Volá sa A. a nikdy s ňou ona ani jej priateľ konflikt nemali. Ľ. nemal žiadny dôvod na ňu
vulgárne vykrikovať. Ľ. v ten večer nebol opitý tak, že by nevedel, čo koná.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že má problémy s pamäťou v dôsledku autonehody, ktorú
mala pred 11 rokmi, čo má za následok, že si mnohé veci s odstupom času nepamätá dopodrobna. Keď
bola vypovedať po skutku, ešte si to pamätala, ale teraz si pamätala už len to, že si boli s priateľom
Ľ. sadnúť. Ľ. sa s C. pochytili. Priateľ vypil vtedy asi 2, 3 pivá. Ona po dlhom čase vypila jedno malé
pivo a dva poháriky tvrdého alkoholu, ale alkohol jej nerobí dobre, je epileptička. Nevedela, prečo sa

začali naťahovať. Oni už pomaly odchádzali. Či niekto niekoho udrel, nevedela. Pamätala si, že Ľ. mal
monokel na oku, či ho udrel C., nevedela. Strhlo sa to rýchlo, nevedela ani ako, ani prečo. Ľ. vonku
pred pohostinstvom spadol a potom prišli policajti. Z výpovede, ktorú podala pred vyšetrovateľom si
čítala len začiatok, viac nečítala, pretože kvôli úrazu má problém s čítaním, trvalo by to veľmi dlho. Kvôlipoškodeniu mozgu číta veľmi pomaly a má problém so zapamätaním si. Na návrh prokurátora bola
svedkyni prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, v časti spontánnej výpovede, na čo uviedla, že
to môže byť tak. Vie, že sa pochytili, Ľ. bol zakrvavený, ale viac k tomu uviesť nevedela, nepamätala

si, čo povedala policajtovi.
Svedkyňa A. Q. v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 20. 3. 2019 vypovedala, že obvinený je
jej kamarát. V predchádzajúcom období s ním mala vzťah, ktorý už skončil a ostali kamaráti. Ku skutku
uviedla, že si už dobre nepamätá, ako sa skutok odohral vzhľadom na časový odstup. V decembri 2018
pracovala ako čašníčka v pohostinstve Klasik v Liptovskom Hrádku. Bolo to asi v polovici decembra

2018,kedyobsluhovalaľudívpohostinstve.Bolopozáverečnejaakozvyčajnevyzvalaprítomnýchhostí,
aby dopili, že končia, je záverečná a ide zatvárať. V pohostinstve sa nachádzalo viacero hostí medzi nimi
aj Ľ. L. s priateľkou L., ktorých pozná z videnia ako zákazníkov z pohostinstva. Nespomínala si na to, že
by Ľ. na ňu kričal vulgárne alebo oplzlé nadávky. Po tom, ako zakričala na prítomných, že je záverečná,
šla za bar, kde robila poriadky a pripravovala si zmenu na druhý deň. Nevidela, že by obvinený C. I.,
ktorý sa v tom čase tiež nachádzal v pohostinstve udrel do tváre Ľ. L., pretože bola za barom. Tomu, čo

sa dialo v miestnosti, resp. na ploche pohostinstva pred barom pozornosť vôbec nevenovala. Jediné, čo
zaregistrovala a zaujalo jej pozornosť v ten večer bolo, že zrazu nastal v pohostinstve ruch. Zdvihla hlavu
spoza baru a videla ako C. I. zdrapil za krk Ľ. L. a ťahal ho von smerom ku vchodovým dverám, pričom
na neho zvýšeným hlasom kričal, či nepočul, že je záverečná. Následne sa jej obaja za vchodovými
dverami stratili z dohľadu. Vzápätí za nimi šla von aj Ľ. priateľka L., ktorá s Ľ. sedela za jedným stolom

celý večer. Čo sa dialo von uviesť nevedela, pretože pred pohostinstvo nešla. C. sa po chvíli vrátil späť
do pohostinstva a k tomu, čo sa udialo von, jej nič nepovedal. Ona sa ho na to nepýtala. Asi za 15 až
20 minút po tom, ako sa C. vrátil do vnútra pohostinstva, prišli za ňou štátni aj mestskí policajti, ktorí sa
pýtali na C. incident s Ľ.. Ľ. L. aj jeho priateľka L. boli zjavne pod vplyvom alkoholu, no kedy prišli do
pohostinstva v ten deň a koľko vypili alkoholu, uviesť s odstupom času nevedela. Určite tam boli niekoľko

hodín. Ľ. si v ten večer zjavne doprial alkoholu viac ako znesie, pretože si všimla, že pred incidentom
s C. spal Ľ. s hlavou položenou na stole.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa dodala, že Ľ. L. sa v ten večer s priateľkou L. zdržali v pohostinstve
dlhšie ako hodinu. Obaja pili vodku, bolo to viac pohárikov. Ľ. ju zapíjal pivom a L. kofolou. Podľa nej

boli obaja opití. Prejavovalo sa to tak, že Ľ. bol k L. agresívny. Obžalovaný si v ten večer vypil tiež, ale
nie veľa, asi dve poldeci. S obžalovaným v tom čase boli bližší priatelia, poznajú sa od mala. Nikto ju
nežiadal, ako má vypovedať. Poškodeného pozná len z videnia. Predtým, než obžalovaný poškodeného
chytil za krk, rátala inventúru a vyzývala hostí, že je záverečná. Nesledovala, ako sa tí dvaja dostali k
sebe. Žiaden úder nevidela. L. po tom, čo obžalovaný chytil poškodeného za krk, ešte chvíľu sedela a

potom vyšla von za nimi. Ako dlho bol obžalovaný vonku nevedela. Policajti sa jej pýtali, čo sa dialo dnu.
Povedali jej, že mu mal rozbiť nos.

Svedok Y. Š. v prípravnom konaní dňa 20. 3. 2019 vypovedal, že skutok sa stal asi týždeň, či dva pred
Vianocami 2018, kedy išiel v podvečerných hodinách na pivo s kamarátom Y. S. do pohostinstva Klasik

v Liptovskom Hrádku. Sadli si za jeden stôl. Či sedeli iba oni dvaja alebo sa k nim niekto pripojil, si
nespomínal. Niekedy pred záverečnou zaregistroval, že C. I., ktorého v pohostinstve vídaval, a s ktorým
sa krátko predtým zoznámil, drží za golier bundy chlapa v okuliaroch a ťahá ho smerom k vchodovým
dverám von z pohostinstva. Následne mu obaja zmizli z dohľadu po tom, čo vyšli za vchodové dvere.
Toto vlečenie videl aj kamarát Y. S.. Pri tom ako C. tohto muža ťahal von na neho C. strašne bľačal,

čo, to si už nespomínal. Nevedel sa vyjadriť k tomu, čo predchádzalo tomuto vyvlečeniu, pretože to
nevidel. Na vlastné oči videl iba to, že ho vo vnútri pohostinstva ťahal za golier bundy von. Počas toho
ťahania mu určite nevrazil rukou do tváre. Či mu vrazil predtým sa vyjadriť nevedel, pretože začiatok
konfliktu nevnímal. Nevedel uviesť ani to, čo sa stalo von pred pohostinstvom, pretože zostal sedieť na
mieste a von nešiel. Nerád sa mieša do takýchto konfliktov. Mal niečo vypité. Krátko po tom, čo C. toho

muža vyvliekol von z pohostinstva, vrátil sa späť, no bol do pol pása vyzlečený. Prečo sa v decembri
vyzliekol do pol pása, nepochopil, ale neriešil to. Takto vyzlečený následne C. ešte najmenej trikrát vyšiel
z pohostinstva von a dnu. Muž s okuliarmi, ktorého vyvliekol C. von, sa do pohostinstva v ten večer už
nevrátil. V ten večer s ním sedela nejaká blondínka, ktorá po tom ako ho C. vyvliekol von, vzápätí odišla
za nimi a ani ona sa už nevrátila. K tomu, čo sa udialo von by sa vedel viac vyjadriť kamarát Y. S., ktorý aj

napriek jeho dohováraniu, nech von nejde, ho neposlúchol a šiel sa pozrieť. Asi pätnásť minút po tomto
incidente prišli do pohostinstva štátni aj mestskí policajti, ktorí sa čašníčky A. Q., ktorá vtedy obsluhovala
pýtali, čo sa tam stalo. Neskôr sa sprostredkovane od Y. S. dozvedel, že muž v okuliaroch mal údajnečašníčke A. vulgárne vynadať, že mu nechcela dať pivo, tak ho C. za toto vyhodil von z pohostinstva.
Odkiaľ sa to jeho kamarát dozvedel, či to bola pravda, sa ho už nepýtal.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a dodal, že o tom, čo sa tam dialo, sa neskôr
rozprával s Q. a s S., s obžalovaným nie. Poškodeného pozná len z videnia, netuší, ako sa volá. Všimol
si, že on aj dievča, s ktorým bol, pili pivo, asi aj nejaký alkohol, ale nevenoval tomu pozornosť. Konflikt
od začiatku nesledoval. Obžalovaný z krčmy vychádzal oblečený, ale vrátil sa už do pol pása vyzlečený,
teda nahý. Dôvod, prečo sa vyzliekol, ani čo mal predtým oblečené, nevedel. Mal už dosť vypité. O to,

čo sa dialo vonku sa nezaujímal.

Svedok Y. S. v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 20. 3. 2019 vypovedal, že niekedy pred
Vianocami 2018 v podvečerných hodinách sa s kamarátom Y. Š. zastavil v Liptovskom Hrádku na pivo v
pohostinstve Klasik. Skutok sa stal niekedy pred záverečnou, kedy mal už niečo vypité, takže udalosti,
ktoré sa stali v pohostinstve až tak presne nevnímal, no videl, ako sa opodiaľ medzi stolmi asi tri metre

odnichtrhajúdvajachlapimedzisebou.Jednéhoznichpoznal,boltoC.I.,ktorýdopohostinstvachodila
druhého menšej postavy s okuliarmi nepoznal. Čo predchádzalo ich vzájomnému konfliktu nepostrehol.
Potvrdil, že C. zdrapil toho muža v okuliaroch za golier bundy a vyvliekol ho von z pohostinstva. Pri
tom, ako ho C. ťahal von, na neho kričal nech ide domov, že má už dosť, že je ožratý. Že by C. I.
vo vnútri pohostinstva udrel poškodeného, teda muža v okuliaroch rukou do tváre nevidel, ani to, že

by počas toho, ako ho ťahal von z miestnosti ho udrel rukou do tváre. Či ho udrel C. predtým, ako im
začal venovať pozornosť sa vyjadriť nevedel, pretože nevidel čo predchádzalo ich vzájomnému konfliktu
a ako sa voči sebe správali. Hoci ho kamarát Y. upozorňoval, aby sa do toho neplietol, predsa len zo
zvedavosti po chvíli vyšiel von za nimi. Pred pohostinstvom zbadal, ako C. drží toho muža v okuliaroch
spredu za bundu. On následne pristúpil k C., povedal mu zmierlivým tónom, aby kašľal na to a išiel späť,

no C. ho odstrčil, sotil doňho a povedal mu, aby sa do toho nestaral. Vtedy si uvedomil, že tam asi nič
nezmôže a radšej sa okamžite vrátil späť do pohostinstva, kde si sadol späť k Y.. Čo sa dialo vonku
pred pohostinstvom po tom, ako sa vrátil dnu uviesť nevedel, pretože to nevidel. Asi za dve, tri minúty
sa dovnútra vrátil aj C., už bez muža v okuliaroch, ktorý sa do pohostinstva už nevrátil. Muž v okuliaroch
sedel v ten večer v pohostinstve s nejakou blondínou, ktorú nepoznal. Obaja, teda muž v okuliaroch

aj blondína boli podľa neho zjavne pod vplyvom alkoholu. Blondína po tom, čo C. vyvliekol von toho
muža okamžite za nimi vybehla von. Ani ona sa do pohostinstva nevrátila. Po pätnástich až dvadsiatich
minútach prišli do pohostinstva mestskí aj štátni policajti, ktorí sa čašníčky pýtali na konflikt. Svedok sa
od mestského policajta dozvedel, že celé to bolo kvôli tomu, že údajne mal muž v okuliaroch vulgárne
nadávať čašníčke A., lebo ho nechcela obslúžiť a naliať mu pivo. Preto ho vraj C. vyhodil z pohostinstva

von. Či to bola pravda, svedok nevedel, no pravdepodobne to C. vtedy takto opísal.

Svedok na hlavnom pojednávaní dodal, že si na presné okolnosti už nepamätal, ale všimol si, že muž
v okuliaroch nadával čašníčke, pretože mu nechcela naliať a C. I. sa zastal čašníčky A., tak sa chlapi
začali trhať a vyvliekol ho von. Že by niekto niekoho udrel, on nevidel. O dôvodoch konfliktu sa dozvedel

až od mestského policajta. Vyšiel aj von z pohostinstva. Videl C., ako chytil toho muža v okuliaroch za
krk, nevedel, či spredu, či zozadu. Jemu C. povedal, aby sa do toho nestaral, ale nič viac. Vrátil sa
naspäť. Či sa potom so Š. o tom rozprával, nevedel, mali vypité. Poškodeného ani jeho priateľku, s
ktorou sedel pri stole, nepoznal. Na stole mali pivo aj poldecáky, mali vypité dosť. Všimol si to hneď, keď
prišli dnu. On s kamarátom prišli asi medzi 20.00 hod. až 20.30 hod., predtým boli v krčme Bukovina. Od

začiatku to celé nesledoval. Keď vyšiel von bola tam tma, vadili sa tam a nevidel, že by do niekoho strčil.
Či Q. počula tie nadávky od poškodeného, nevedel, ale on ich počul a možno ich počul len obžalovaný,
ona nie, lebo aj hudba hlasno hrala. Keďže svedok odlišne vypovedal o okolnosti, ktorá sa vo vzťahu
k nemu mala udiať vonku, prokurátor navrhol odstrániť rozpor vo výpovediach svedka, na čo svedok
uviedol, že sa v novšej výpovedi možno len pomýlil a asi si to lepšie pamätal vtedy.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 9/2019 zo dňa 28. 2.
2019 znalkyne Y.. X. T. k osobe obžalovaného za účelom zistenia stupňa závislosti od návykových látok
so zameraním na skúmanie patologického hráčstva a ich vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
obžalovaného, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný vyplýva, že obžalovaný trpí zmiešanou

poruchou osobnosti, poruchy zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok, škodlivé užívanie
alkoholu vo fáze konzumentského užívania, užívania fytokanabinoidov a metamfetamínu v anamnéze
(škodlivé užívanie alkoholu na hranici alkoholovej závislosti a užívaním marihuany, pervitínu PS
potvrdených prejavov psychosomatickej závislosti). Prejavy, na základe ktorých by bolo možnédiagnostikovať patologické hráčstvo neboli zistené, hra pre vzrušenie s motívom bezprácneho zisku
zapadá do obrazu jeho osobnostnej poruchy. V čase skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, neboli
porušené jeho ovládacie, ani rozpoznávacie schopnosti. Jeho pobyt nie je nebezpečný zo zdravotného

hľadiska. Vzhľadom k prejavom citovej nestability a sklonom k impulzivite znalkyňa odporúčala zákaz
požívania alkoholických nápojov, psychoaktívnych látok, pretože pod ich vplyvom sa môžu zvýrazniť
negatívne osobnostné črty a akcelerovať uvoľnenie agresie. Z anamnestických údajov síce vyplývajú
sklony k nadmernému užívaniu alkoholu, avšak aktuálnym vyšetrením neboli potvrdené typické
markery alkoholizmu, ani prejavy závislosti iných psychoaktívnych látok (marihuany, pervitínu), pozitivita

uvedených látok nebola zistená ani v biologickom materiály. Hráčstvo na automatoch nespĺňa kritériá
pre stanovenie diagnózy patologického hráčstva. Z dostupného spisového materiálu nevyplynulo, že by
v čase skutkov, z ktorých je obvinený hlavne v období, kedy by sa mal dopúšťať prečinu nebezpečného
vyhrážania bolo potvrdené, že by bol pod vplyvom alkoholu, či iných psychoaktívnych látok. Jeho
správanie nebolo v rozpore s osobnostnými črtami, hlavne so sklonmi k citovej nestabilite, výbušnosti,
emočne riadený v situáciách, ktoré súviseli s neriešenými partnerskými problémami.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj písomný znalecký posudok, ktorý v prípravnom konaní
vypracoval znalec Y.. M. N., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, č. 22/2019 zo dňa 20.
3. 2019 k zraneniam, ktoré utrpel poškodený Ľ. L.. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie,
zabezpečených lekárskych správ, vyšetrovacieho spisu, výpovedí, záznamov úrazovej ambulancie

Nemocnice v Liptovskom Mikuláši, vyhodnotenia r?ntgenových a CT snímok, odborného vyšetrenia,
konzultácií s odbornými ošetrujúcimi lekármi dospel k záveru, že poškodený utrpel zlomeninu nosa bez
výraznejšieho posunu úlomkov, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre, pohmoždenie mäkkých
častí hornej, dolnej pery, tržno-zhmoždenú ranu dutiny ústnej, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany
brucha. Dobu práceneschopnosti a liečenia u poškodeného určil v trvaní dva až tri týždne, rovnako aj

dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života. Obmedzenie spočívalo v bolestivosti, opuchu tváre, ako aj
čiastočnej bolestivosti brušnej steny. Podľa charakteru, rozsahu zranení znalec uviedol, že k zraneniam
poškodeného mohlo dôjsť tak, ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi (pristúpila druhá osoba a
päsťouhoudreladohlavyvoblastiľavéhooka,vdôsledkučohospadolnapodlahu,kdehoznovapäsťou
udrel do hlavy, rukami ho chytil za bundu, odtiahol až k schodisku, na čo poškodený sa postavil, odišiel

von pred pohostinstvo, kde za ním prišiel obvinený a päsťou ho udrel do tváre, na čo spadol, na zemi ho
kopol do oblasti slabín), teda opakovanými tvrdými údermi strednej intenzity, najskôr päsťou do tváre.

Za účelom rozboru osobnosti poškodenej A. H. bol na základe písomných podkladov, výpisu zo
zdravotnej dokumentácie, vlastného a testového vyšetrenia poškodenej, podaný znalecký posudok

znalcom Y.. T. U., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 3/2019 zo
dňa 18. 4. 2019, ktorý bol taktiež na hlavnom pojednávaní prečítaný. Znalec u poškodenej zistil
neprítomnosť zvýšenej tendencie javiť sa v lepšom svetle, dostatočnú sebakritickosť, pravdepodobnú
dobrú spoľahlivosť výsledkov testu aj výpovede probantky o sebe. Osobnosť sa javí byť mierne
extravertovaná, bez zvýšenej miery neurotických ťažkostí s výraznou tendenciou k poruchám správania

so zvýšeným sklonom k problémom s alkoholom a inými návykovými látkami a k porušovaniu sociálnych
noriem správania. Na základe výpovedí poškodenej a samotného vyšetrenia znalec konštatuje skutkové
okolnosti spolužitia obžalovaného a poškodenej, ktoré uvádzala pri svojich výpovediach, konštatuje,
že jej výpovede si neodporujú až na prispievanie na výživu dieťaťa, kde spočiatku tvrdila, že jej
vôbec neprispieval na chod domácnosti a na dieťa, neskôr pripustila, že niekoľko mesiacov v roku

2016 pracoval v zahraničí a posielal jej peniaze. Osobnosť poškodenej znalec hodnotil ako nezrelú,
akcentovanú až abnormálne štrukturovanú s tendenciou k impulzivite s vyšším rizikom agresívnych
prejavov s tendenciou porušovania sociálnych noriem s rozvinutým škodlivým užívaním alkoholu. Možné
je počínajúce organické poškodenie mozgu pravdepodobne v súvislosti so škodlivým užívaním alkoholu.
Vplyvom času a emócií došlo u nej k čiastočnému skresleniu detailov pri reprodukcii udalostí po dlhšom

období, ktoré sa prejavilo v rozdieloch v časovom zaradení detailov udalostí, ktoré sa v podstate
v rôznych obmenách v jej živote dlhodobo vyskytovali. Neprítomnosť zvýšených tendencií javiť sa
v lepšom svetle, zhoda neverbálnych prejavov s verbálnym rozprávaním o udalostiach, aj drobné
rozdiely vo výpovediach poškodenej a špecifické detaily popisu udalostí aj otvorene priznaná neistota
v spomienkach svedčia tiež v prospech vierohodnosti výpovede poškodenej, preto znalec považuje

špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej, čo sa týka konania obvineného, za dobrú. Na druhej
strane poškodená nie je kritická k svojmu nadmernému a škodlivému užívaniu alkoholu a má tendenciu
popierať alebo bagatelizovať problémy s alkoholom u seba, preto jej výpoveď týkajúca sa konzumu
alkoholu, či iných škodlivých látok, je málo vierohodná, popierajúca, bagatelizujúca tento problému seba. Okrem vyššie uvedeného znalec konštatoval priemernú úroveň intelektových pamäťových
schopností, schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne správne reprodukovať prežité udalosti
u poškodenej je na priemernej úrovni, nie je významnejšie znížená, s odstupom času od udalosti

boli zistené nepresnosti a neistoty v detailoch. U poškodenej neboli zistené sklony k fantazijnému
spracovaniu prezentovaniu údajov, všeobecná, aj špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej je
dobrá až na hodnotenie miery problémov s alkoholom u seba, kde nie je dostatočne kritická. Tendencie k
účelovému spracovaniu skutočností neboli zistené. Správanie obvineného u nej vyvolávalo anticipačný
strach, čo sa bude diať po jej návrate domov, prežívala napätie, úzkosť a telesné príznaky úzkosti, čo

viedlo k snahám vyhnúť sa nepríjemnej situácii odďaľovaním návratu domov a prespávaním u známych.
Mohlo to u nej podporiť nadmerný konzum alkoholu, ktorý je relatívne častý aj u týraných žien. Priamo
v konfliktných situáciách prežívala hnev aj strach z fyzického napadnutia obvineným. Pod vplyvom
vyhrážok prežívala strach z toho, že príde o syna, že ju obvinený udá na sociálke, čo jej dlhšiu dobu
bránilo riešiť konzekventnejšie svoju životnú situáciu. Situácia, kedy napriek rozpadu ich vzťahu napriek
jej výzvam, aby sa odsťahoval, napriek výmenám zámku, intervenciám Mestskej polície aj trestným

oznámeniam, obvinený naďalej dlhodobo ostával žiť v byte s ňou, do bytu sa dostával aj proti jej vôli,
kedy poškodzoval vchodové dvere, vstupoval do bytu oknom, viedla u nej k dlhodobej kumulácii stresov,
pocitov hnevu, bezmocnosti, k striedaniu období pasivity, vzopretia sa, pôsobilo na ňu demotivujúco aj
to, že dlhodobo jej účinne nedokázali pomôcť ani štátne orgány, ktoré o pomoc požiadala.

Ku skutku pod bodom 1. rozsudku (pôvodne bod 2. obžaloby) boli prečítané aj listinné dôkazy:

Z úradného záznamu Mestskej polície Liptovský Hrádok zo dňa 26. 4. 2018 vyplýva, že hliadka
zasahovala v nájomnom byte H. a I., z dôvodu kriku, plaču, fyzického napádania H. I., pričom sa jej
mal vyhrážať ďalším fyzickým útokom, pod vplyvom alkoholu bola H., ktorá bola predvedená s úmyslom

podať trestné oznámenie na zaisteného I., avšak si to rozmyslela a odmietla vypovedať. Naň nadväzuje
aj úradný záznam ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, ktorý spísal zamestnanec oddelenia sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately dňa 26. 4. 2018, keď boli riešené problémy v rodine, po tom, čo v
domácnosti opakovane zasahovala hliadka mestskej polície, úrad sa nemohol skontaktovať s matkou,
a záznam zo dňa 15. 8. 2018 o tom, že úrad kontaktoval rozrušený otec maloletého, ktorý žiadal vykonať

osobné šetrenie v rodine pre nezhody medzi rodičmi maloletého.

Z fotokópií SMS správ, ktoré do konania predložila poškodená A. H. je preukázané, že jej boli zasielané
z telefónneho čísla XXXX XXX XXX uloženého pod menom C., v ktorých sa okrem iného uvádza:
„rozjebem ťa, ako to, čo si, ako kokotovú hračku ty chriapa chrastavá“.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu, kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia naplní ten, kto
spácha uvedený čin na chránenej osobe. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na ochrane

jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to
takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Z hľadiska
subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15). Chránenou osobou podľa § 139
ods. 1 písm. c/ Trestného zákona sa okrem iného rozumie blízka osoba. Podľa § 127 ods. 5 Trestného

zákona sa blízkou osobou na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie
aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom, podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že obžalovaný C. I. sa voči poškodenej
A. H. dopustil skutku jemu kladenému za vinu a svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona), preto ho uznal vinným z tohto prečinu.

Pri uznaní viny zo skutku pod bodom 1. rozsudku (pôvodne bod 2. obžaloby) súd vychádzal z výpovedí
poškodenej A. H., svedkyne L. H., znaleckého posudku z psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých, znaleckého posudku z odboru psychiatria a prečítaných listinných dôkazov.Hoci obžalovaný spáchanie skutku popieral, pripustil len, že SMS správy, ktoré poškodenej poslal sú v
podstate dôsledkom jeho nervozity plynúcej z toho, že sa nevedel dopátrať, kde sa nachádza poškodená
aj s ich maloletým synom a mal obavy, či sa o neho dokáže postarať. Skutok kvalifikovaný ako prečin

nebezpečného vyhrážania však spočíval v pokračovacom konaní, ktorého sa obžalovaný dopustil nielen
prostredníctvom mobilných správ v septembri 2018, ale aj verbálnym a fyzickým napádaním svojej
družky v čase spolužitia v ich spoločnej domácnosti v období od jún až august 2018, ktoré tomu
časovo predchádzalo. Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne
poškodenej, ktorá popísala, ako došlo k jednotlivým útokom obžalovaným na jej osobu. S charakterom

spolužitia sa poškodená zdôverila aj svojej matke, svedkyňa L.E. H. potvrdila, že mala vedomosť
o tom, ako sa obžalovaný k jej dcére správal, s tým, že jej s manželom chceli pomôcť tým, že
sa k nim aj s maloletým presťahuje, z jej výpovede z prípravného konania vyplynulo počudovanie,
že takúto pomoc odmietla. Výpoveď poškodenej bola v tejto časti konzistentná v priebehu celého
trestného konania, hoci je potrebné prihliadnuť aj na to, že na hlavnom pojednávaní sa vyjadrovala
všeobecne a v detailoch nepresne, preto museli byť odstraňované rozpory v jej predošlých výpovediach.

Vzhľadom na to, že aj zo znaleckého posudku vyplýva, že vplyvom času a emócií došlo u poškodenej k
čiastočnému skresleniu detailov pri reprodukcii udalostí po dlhšom čase, ktoré sa prejavilo v rozdieloch
v časovom zaradení detailov udalostí, ktoré sa v podstate v rôznych obmenách v jej živote dlhodobo
vyskytovali. Z rozboru jej osobnosti je zrejmé, že u nej znalec nezistil sklony k fantazijnému spracovaniu
a prezentovaniu relevantných údajov ani sklony k vymýšľaniu, či sklony k účelovému spracovaniu

skutočností, až na hodnotenie miery problémov s alkoholom u seba samej, kde nie je dostatočne
kritická, svoj problém bagatelizuje a v tejto časti je miera pravdivosti výpovede poškodenej znížená.
Znalec však považoval všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej, čo sa týka konania
obžalovaného, za dobrú. Súd jej výpoveď vyhodnotil ako hodnovernú a preukazujúcu objektívne
fakty aj preto, že jej výpoveď nebola ojedinelým dôkazom svedčiacim o vine obžalovaného, ale je v

súlade s výpoveďou svedkyne L. H. a listinnými dôkazmi, z nich najmä úradné záznamy Mestskej
polície v Liptovskom Hrádku, ktorá pravidelne zasahovala v mieste bydliska pre neprístojné správanie
obžalovaného a poškodenej, správy z Mestského úradu Liptovský Hrádok, správy a posúdenia situácie
v rodine sociálnych pracovníkov úradu práce svedčiace o vyhrotených situáciách medzi obžalovaným a
poškodenou, napádaní poškodenej a jej fyzických zraneniach, ktorá sa v podstate začalo riešiť už v apríli

2018. Z týchto dôvodov nemožno výpoveď poškodenej vyhodnotiť ako nedôveryhodnú vo vzťahu ku
konaniu obžalovaného, ktorého sa na nej dopustil. Akým spôsobom vnímala poškodená tieto vyhrážky
od obžalovaného a tieto pociťovala ako hrozbu ujmou na jej zdraví alebo na živote, vyplýva nielen z
výpovede poškodenej, ale aj zo znaleckého posudku z odboru psychológie, že správanie obžalovaného
u nej vyvolávalo anticipačný strach, prežívala napätie, úzkosť a telesné príznaky úzkosti, snažila sa

vyhnúť nepríjemnej situácii odďaľovaním návratu domov a prespávaním u známych a mohlo to u nej
podporiť nadmerný konzum alkoholu. V konfliktných situáciách prežívala hnev aj strach z fyzického
napadnutia a pod vplyvom vyhrážok prežívala strach z toho, že príde o syna, že ju obvinený udá
na sociálke, čo jej dlhšiu dobu bránilo riešiť svoju životnú situáciu. Zároveň je potrebné poukázať
aj na závery znalkyne z odvetvia psychiatrie, podľa ktorých obžalovaný trpí zmiešanou poruchou

osobnosti, ktorá ovplyvňuje jeho správanie v situáciách, ktoré súviseli s neriešenými partnerskými
problémami a zahŕňa správanie v súlade s osobnostnými črtami, ktorými sú hlavne sklon k citovej
nestabilite, výbušnosti, riadenosť emóciami. Potvrdzuje teda zvýšené sklony obžalovaného k impulzivite
vo vypätých situáciách.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, dospel
k záveru, že obžalovaný C. I. sa dopustil proti poškodenej protiprávneho konania kvalifikovaného ako
nebezpečné vyhrážanie a išlo o konanie úmyselné, pretože obžalovaný porušil záujem spoločnosti
na ochrane jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami. Z hľadiska subjektívnej stránky zo
súhrnu dôkazov možno jednoznačne vysloviť záver o zavinení obžalovaného spočívajúcom v priamom

úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel porušiť záujem spoločnosti na ochrane
jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami. Obžalovaný je plne trestne zodpovednou osobou,
čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie.
Keďže skutok, pri ktorom došlo k uznaniu viny je právne kvalifikovaný ako prečin, súd bol povinný
zaoberať sa aj otázkou naplnenia materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Súd

dospel k záveru, že konanie obžalovaného, ktoré sa mu kládlo za vinu, bolo takej intenzity (osobné
verbálne vyhrážky s následným fyzickým útokom alebo vyhrážky prostredníctvom mobilných správ)
a takého trvania (pokračovalo najmenej od júna do septembra 2018), z ktorých mal súd naplnenie
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona z pohľadu závažnosti jeho konania sozreteľom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, mieru zavinenia
páchateľa, za preukázaný.
Ku skutku pod bodom 2. rozsudku (pôvodne bod 3. obžaloby) boli prečítané listinné dôkazy:

I. Y., zamestnankyňa zábavného podniku Arcade herňa a bar na SNP ulici v Liptovskom Hrádku, podala
vysvetlenie k údajnej bitke, ktorá sa mala odohrať dňa 18. 12. 2018 po 23.00 hod., medzi opitým mužom,
hosťom podniku Arcade herňa s inou osobou, ktorá takýto incident nepotvrdila, v prípade, že by v ten
večer v podniku došlo k nejakému incidentu, resp. k bitke hostí, určite by si to pamätala a tieto sa riešia

zásadne privolaním policajnej hliadky. Takúto vedomosť nemala ani od nikoho z personálu uvedeného
podniku. Osobu Ľ. L. nepozná.

Súčasťou priestupkového spisu, týkajúceho sa konania páchateľa C. I. pôvodne podozrivého zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti poškodenému Ľ. L. je zápis o dychovej
skúške, ktorej bol podrobený C. I. dňa 19. 12. 2018 o 00:40 hod. s pozitívnym výsledkom v hodnote

0,93 mg/l alkoholu v dychu.

Vyšetrovateľ do spisu dňa 22. 3. 2019 vyhotovil úradný záznam s fotodokumentáciou o predložení
dioptrických okuliarov s hnedým plastovým rámom poškodeným, ktoré boli podľa jeho výpovede
poškodené obvineným dňa 18. 12. 2018 v pohostinstve Klasik.

Medzi obvineným a poškodeným za prítomnosti svedka Y. V. bolo dňa 14. 4. 2019 spísané potvrdenie
o mimosúdnom vyrovnaní s dvoma dohodnutými splátkami po 250,- Eur, prvou vyplatenou pri podpise
dohody a druhou splatnou do 16. 5. 2019, o jej zaplatení dňa 15. 5. 2019 svedčí ďalšia fotokópia
potvrdenia predložená do spisu.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.
Objektívnou stránkou tohto trestného činu je aktívne konanie páchateľa smerujúce k spôsobeniu
ublíženia na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že

smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Ublížením na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona
sa rozumie také poškodenie iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo
liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. V súlade
s ustálenou judikatúrou sa za ublíženie na zdraví považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu
sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní. Nemožno sa však

obmedziť len na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo doby trvania poruchy, ale musí ísť o
poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života alebo má naň iný vplyv, a to nielen
po krátku prechodnú dobu. Pri komplexnom posúdení okolností, za akých bolo zranenie spôsobené, z
lekárskych správ a zo znaleckého posudku, z výpovede poškodeného vyplýva, že zranenia spôsobené
konaním obžalovaného - pomliaždenie mihalnice a okolia ľavého oka, hematóm pod ľavým okom,

zlomeninu nosa, opuch hornej a dolnej pery, tržnú ranu na vnútornej strane dolnej pery a pomliaždenie
brušnej steny si vyžadovali zvláštne lekárske ošetrenie a v súhrne obmedzovali obvyklý spôsob života
poškodeného po dobu 2 až 3 týždňov, v dôsledku čoho možno prijať spoľahlivý záver o tom, že u
poškodeného sa jedná o poruchu zdravia v zmysle zákonnej definície ublíženia na zdraví podľa § 123
ods. 2 Trestného zákona.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že
napadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované

aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna
stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorá má formu výtržnosti, ktorou sa rozumie konanie, ktoré
závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý
a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a
psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri

tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).

K otázke trestnej zodpovednosti obžalovaného pre skutok, ktorým sa obžalovaný dopustil prečinu
ublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákonaaprečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Trestného zákona, súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal z výpovedí poškodeného Ľ. L., svedkov
L. V., A. Q., Y. Š. E. Y. S., ktorí vypovedali buď k celému skutkovému deju alebo k jednotlivým čiastkovým
úsekom, ktoré mohli vnímať, taktiež zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia

ku spôsobeným zraneniam, obsahu priestupkového spisu, zápisu o dychovej skúške, fotodokumentácie
poranení poškodeného a poškodených okuliarov.
Hoci obžalovaný spáchanie skutku proti poškodenému Ľ. L. v zásade popieral, neskôr jeho spáchanie
v jednej z výpovedí z prípravného konania pripustil, avšak svoje konanie a následok ním spôsobený
označil ako neúmyselné a inicioval uzavretie dohody o náhrade škody s poškodeným, ktoré odôvodnil

tým, že chcel mať od celej záležitosti pokoj, keďže bol v podmienke, zo spáchania tohto konania je
usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného Ľ. L., ktorý detailne popísal, čo predchádzalo samotnému
skutku a ako sa celý konflikt odohral. V zásade z výpovedí obžalovaného vyplynulo, že podnetom mali
byť údajné vulgárne nadávky poškodeného smerujúce k čašníčke A. Q. a neochota poškodeného a
jeho priateľky opustiť podnik po záverečnej výzve, čo poškodený ako dôvod odmietol. K uvedenému je
potrebné len skonštatovať, že obžalovaný, pokiaľ nechcel tolerovať vulgárne správanie poškodeného,

ktorý mal byť tiež pod vplyvom alkoholu, mal buď požiadať čašníčku, aby privolala policajnú hliadku
alebo ju sám privolať, ktorá je kompetentná riešiť priestupky. Obžalovaný sa takto nesprával a rozhodol
sa vyriešiť záležitosť s poškodeným „ručne“ a po svojom. Z výpovede svedkyne Q. v zásade vyplynulo
len to, že videla, ako obžalovaný zdrapil za krk poškodeného a ťahal ho von ku vchodovým dverám, čo
sa dialo von už nevidela, pokiaľ boli obaja ešte v pohostinstve, tak nevidela, že by obžalovaný udrel do

tváre poškodeného. Ďalší dvaja svedkovia prítomní v pohostinstve ako zákazníci - S. a Š. - potvrdili, že
medzi obžalovaným a poškodeným jednoznačne došlo k roztržke, no žiadne údery údajne nevideli.
Osobitnou je výpoveď svedkyne V., ktorá síce v zásade potvrdila výpoveď poškodeného, avšak jej
výpoveď je spochybnená okolnosťami spočívajúcimi v jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré jej
bránili na hlavnom pojednávaní reprodukovať okolnosti, ktoré ako svedkyňa vnímala v pohostinstve a

vzhľadomnaodstupčasusiužnedokázalaspomenúťnadetailylennato,žesaobžalovanýapoškodený
pochytili, poškodený mal monokel na oku, ale či ho udrel obžalovaný už nevedela uviesť, taktiež, že bol
zakrvavený a vonku spadol, potom prišli policajti. Na jej výpoveď z prípravného konania však nemožno
neprihliadaťalebojuhodnotiťakonedôveryhodnúlenpreto,žezápisnicuovýsluchupodpísalaajnapriek
tomu, že ju nečítala alebo preto, že vzhľadom na subjektívne zdravotné prekážky ju už nedokázala s

odstupom času znovu reprodukovať.
Popis konania obžalovaného vo výpovedi poškodeného, a to že mu v pohostinstve zasadil ranu do
oblasti ľavého oka, kedy spadol na zem, vrazil mu do nosa ďalšiu ranu, pričom mu zasiahol, resp. rozbil
pery, schytil za golier bundy a vyvliekol ho po schodišti von pred pohostinstvo, kde ho pustil a vrátil sa
späť do pohostinstva, následne obžalovaný vybehol znovu von a opäť poškodenému vrazil do oblasti

tváre, na čo spadol a keď ležal na zemi, tak mu obžalovaný ešte kopol do oblasti brucha, však zodpovedá
mechanizmu vzniku zranení, ktoré utrpel, a ktorý znalec popísal v znaleckom posudku, pričom potvrdil,
že podľa charakteru a rozsahu zranení k nim mohlo dôjsť tak, ako to popisoval vo svojej výpovedi
poškodený, a to opakovanými tvrdými údermi strednej intenzity najskôr päsťou do oblasti tváre.
Poškodený sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odklonil od svojej predošlej výpovede v

okolnosti, akým spôsobom mal opustiť pohostinstvo, najprv tvrdil, že ho obžalovaný vyvliekol von za
golier a neskôr mal za to, že vyšiel von sám spolu s priateľkou L., ktorá išla pred ním. Po výzve na
odstránenie rozporov v tejto časti výpovede pripustil, že sa mohol vzhľadom na odstup času mýliť. V
podstate verziu, že ho z podniku za krk vliekol obžalovaný a poškodený nešiel sám, však jednoznačne
potvrdzujú aj výpovede svedkov Q. a V., S. a Š.. Svedok Š. nevedel potvrdiť údery, ktoré obžalovaný

dal poškodenému do tváre v pohostinstve, pretože nevidel, čo predchádzalo vyvlečeniu poškodeného
obžalovaným von z pohostinstva, nevedel ani, čo sa dialo vonku, pretože tam nešiel. Poukázal však
na to, že vlečenie videl aj jeho kamarát Y. S., ktorý potom aj šiel von pred pohostinstvo. Svedok Š.
potvrdil, že obžalovaný opakovane (najmenej trikrát), po tom, čo už vyvliekol poškodeného von, vyšiel
pred pohostinstvo, čo zodpovedá výpovediam poškodeného a svedkyne V. o tom, že obžalovaný znovu

vyšiel za nimi pred pohostinstvo. Svedok S. tiež potvrdil, že sa obžalovaný a poškodený v pohostinstve
medzi sebou „trhali“, čo konfliktu predchádzalo nevidel, následne obžalovaný zdrapil poškodeného
za golier bundy a vyvliekol ho von z pohostinstva. Údery obžalovaného poškodenému v pohostinstve
počas ťahania von nevidel, či ho udrel predtým, sa vyjadriť nevedel, pretože začiatku konfliktu nevenoval
pozornosť.

Pri druhej časti skutkového deja, teda na ulici pred pohostinstvom boli prítomní obžalovaný, poškodený
a svedkyňa V., časti deja bol prítomný svedok S.. Obžalovaný poprel, že by poškodeného vonku udrel
a kopol, jeho výpoveď však vyvracia výpoveď poškodeného a svedkyne V., ktorí potvrdili úder do tváre
poškodeného a jeho kopnutie do brucha obžalovaným, po tom, čo po údere spadol na zem. Svedok S.síce po chvíli vyšiel von za nimi a videl, ako obžalovaný drží poškodeného spredu za bundu, no potom,
akoobžalovanému zmierlivýmtónompovedal,nechhonecháavrátisadnu,hoobžalovanýodstrčil,sotil
doňho a povedal mu, aby sa do toho nestaral. Preto sa radšej okamžite vrátil späť do pohostinstva a čo

sa ďalej dialo vonku už nevidel. Obžalovaný sa dnu nevrátil hneď, ale asi po 2-3 minútach. Aj keď tento
svedok údery nepotvrdil, z jeho výpovede jasne vyplýva fyzická agresivita obžalovaného namierená voči
poškodenému, ale aj voči tomuto svedkovi.
Okrem výpovedí poškodeného a svedkyne V., lekárskych správ a záverov znaleckého posudku
skutočnosť, že poškodený utrpel zranenia v ten večer od obžalovaného nepriamo potvrdzuje aj úradný

záznam od polície, kde bol zaznamenaný priebeh incidentu aj to, že poškodenému bolo vydané tlačivo
pre lekára za účelom ošetrenia utrpených zranení. Námietka obžalovaného, že by poškodený mal
utrpieť zranenia pri bitke v podniku Arcada, ktorý mal navštíviť hneď po tom, čo bol vyhodený z
pohostinstva Klasik, bola vyvrátená vyjadrením zamestnankyne podniku Arcada I. Y., ktorá v rámci
podaného vysvetlenia uviedla, že takýto incident by sa u nich jednoznačne riešil privolaním polície, čo
sa však nestalo.

Zo všetkých výpovedí bolo preukázané, že obaja aktéri skutku boli pod vplyvom alkoholu a je zrejmé, že
sa mieru ovplyvnenia u seba snažili zľahčovať (uvádzali menšie množstvo požitého alkoholu) a u toho
druhéhomierunadhodnotiť,sistotouvšakbolamierapožitiaalkoholuobjektivizovanádychovouskúškou
u obžalovaného a ustálená na hladinu 1,94 promile alkoholu, čo zodpovedá strednému stupňu opitosti.

Vo výpovediach poškodeného Ľ. L. usvedčujúcich obžalovaného z jeho protiprávneho konania súd
nezistil také vnútorné odlišnosti alebo rozpory v podstatných okolnostiach, pre ktoré by ich mohol
súd vyhodnotiť ako nepresvedčivé a nedôveryhodné výpovede ako celok. Pri hodnotení jednotlivých
výpovedí, ktoré buď obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčujú alebo naopak jeho vinu vyvracajú,
je žiaduce uviesť, že nerozhoduje ich mnohosť a početnosť, ale vzájomná konzistentnosť a zhoda o

podstatných okolnostiach skutkového deja a je potrebné skúmať aj prípadný motív svedka vypovedať
určitým spôsobom. Kým u svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaného, môže byť takýmto
motívom kamarátsky vzťah (Q., Š.) alebo snaha nemiešať sa do cudzích konfliktov (S.), u svedkov
vypovedajúcich v jeho neprospech je potrebné ich výpoveď hodnotiť v širších súvislostiach. Obžalovaný
v priebehu celého trestného konania úmysel spáchať žalovaný skutok popieral. Poškodený Ľ. L. ho od

počiatku zo skutku usvedčoval a jeho výpovede boli v jednotlivých štádiách trestného konania zhodné
až na niekoľko vyššie uvedených detailov. Výpovede poškodeného L. a svedkyne V. na seba nadväzujú
v logických aj časových súvislostiach, jednoznačne a presvedčivo popísali skutkové okolnosti, za akých
došlo k spáchaniu skutku. Motivácia poškodeného svedčiť krivo proti obžalovanému nebola zistená, ani
v tom smere, že by ho k tomu viedli zištné dôvody, pretože podľa výpovede poškodeného iniciátorom

dohody o odškodnení bol obžalovaný, hoci ten raz tvrdí, že takáto iniciatíva vyšla od poškodeného
a inokedy mal byť iniciátorom vyšetrovateľ, čo súd nepovažuje za pravdepodobné, pretože včasná
náhrada škody nie je v záujme vyšetrovateľa, ale obžalovaného.
Ich výpovede preukazujú objektívne fakty potvrdené lekárskymi správami, fotografiami (tvár
poškodeného a poškodené okuliare) a znaleckým posudkom ohľadne zranení poškodeného, preto súd

nemal dôvod im neveriť. To, že poškodený javil známky napadnutia a sťažoval sa na bolesti vyplýva aj
z úradného záznamu privolanej policajnej hliadky, ale tiež z výpovede svedka S., ktorý sa ešte v ten
večer mal dozvedieť od privolaného policajta, že obžalovaný mal poškodenému rozbiť nos. Tvrdenia
poškodeného o mechanizme vzniku zranení verifikoval znalec závermi znaleckého posudku. Znalec
konštatoval, že mechanizmom vzniku zranení, ktoré poškodený utrpel je pôsobenie fyzickej sily do

postihnutých oblastí tela, a to opakované údery strednej intenzity päsťou do tváre a kopnutím do oblasti
brucha, tieto možno pričítať konaniu obžalovaného a spočívajú v pomliaždení mihalnice a okolia ľavého
oka, hematóme pod ľavým okom, zlomenine nosa, opuchu hornej a dolnej pery, tržnej rane na vnútornej
strane dolnej pery a pomliaždení brušnej steny, v dôsledku ktorých bol poškodený Ľ. L. obmedzený v
obvyklom spôsobe života v trvaní 2 až 3 týždne.

Z hľadiska naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva je relevantné, že
sa obžalovaný tohto prečinu dopustil tak, že poškodeného napadol opakovanými údermi päsťami a
kopnutím jednak v pohostinstve za prítomnosti obsluhy a ďalších zákazníkov a tiež na ulici pred
pohostinstvom za prítomnosti svedkyne V., takýto spôsob vedenia útoku predstavuje fyzické napadnutie
alebo útok proti telesnej integrite (zdraviu) napadnutej osoby spočívajúce vo fyzicky násilnom prejave,

ktorý vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia (tu konkrétne vo vzťahu k osobe poškodeného), možno
ho hodnotiť ako dostatočne závažné konanie na to, aby narušilo verejný pokoj a poriadok a zároveň sa
udialo na mieste prístupnom verejnosti.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd potom dospel k záveru, že obžalovaný C. I. sa dopustil
vyššie uvedených trestných činov a išlo o konanie úmyselné, pretože obžalovaný vedome porušil
záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia a ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred

závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Z hľadiska subjektívnej stránky jeho konanie
súd posúdil v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona ako spáchané úmyselne minimálne v nepriamom
úmysle (opakovanými údermi poškodeného do tváre a jeho kopnutím do brucha môže spôsobiť zranenia
s dobou obmedzenia v obvyklom spôsobe života presahujúcou 7 dní a zároveň takýmto správaním v
pohostinstve a na ulici za prítomnosti iných osôb narušiť verejný pokoj a poriadok), pretože vedel, že

svojím konaním môže porušenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinov, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu
„ultima ratio“, avšak vzhľadom na zrejmý a cielený zásah do práva na ochranu zdravia a verejného
poriadku, mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri žalovaných
prečinoch, z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob vykonania
činu obžalovaným (poškodeného udrel opakovane, neupustil od svojho konania po jednom údere),

okolnosti, za ktorých bol spáchaný (v konaní pokračoval nielen vo vnútri pohostinstva za prítomnosti
iných zákazníkov, ale aj von na ulici pred ním) a mieru zavinenia obžalovaného za dané.

K osobe obžalovaného bolo zo správy o povesti zistené, že je rozvedený a má jedno maloleté dieťa.
Mestský úrad v Liptovskom Mikuláši neviedol proti nemu priestupkové konanie. Priestupkovo bol v

období rokov 2017-2020 postihnutý 3-krát, a to výlučne za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
blokovými pokutami dňa 3. 1. 2017 vo výške 50,- Eur, dňa 2. 5. 2017 vo výške 100,- Eur, dňa 26. 4.
2018 vo výške 50,- Eur. Z popisu skutkových okolností priestupkov vyplýva, že išlo o nezhody v mieste
prechodného bydliska s družkou A. H.. Lustráciou v zozname trestných konaní vedených proti osobám
v SR Generálnou prokuratúrou SR a v databáze súdov vyplýva, že proti obžalovanému sa aktuálne

nevedie iné trestné konanie. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný C. I. má 10
záznamov, najmä za rôznu trestnú činnosť, prevažne proti majetku, pričom pri dvoch odsúdeniach sa
na neho hľadí akoby nebol odsúdený, pri ďalších odsúdeniach vykonával nepodmienečný trest odňatia,
deviaty záznam svedčí o podmienečnom odsúdení, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/29/2018 zo dňa 4. 4.

2018, právoplatným dňa 4. 4. 2018 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov s podmienečným odkladom a probačným dohľadom so
skúšobnou dobou na 2 roky a povinnosťou spočívajúcou v príkaze podrobiť sa programu sociálneho
výcviku.Obžalovanýdospisupredložilpracovnúzmluvunadobuurčitúdo30.4.2019adohoduozmene

pracovných podmienok, ktoré uzavrel so zamestnávateľom Grand Hotel Permon, na dobu neurčitú s
účinnosťou dňom 1. 5. 2019 na pozícii pomocná sila v kuchyni. Skutočnosť, že obžalovaný je evidovaný
ako zamestnanec odo dňa 17. 11. 2018 v spoločnosti Grand Hotel Permon, s. r. o., potvrdzuje aj lustrácia
v Sociálnej poisťovni.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj skutočnosť,
že trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.

Pri úvahách o treste súd vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, osobu páchateľa a možnosti

jeho prevýchovy. Súd prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Trestného zákona, teda
dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu poškodenému Ľ. L., keď na základe podnetu obžalovaného bola
medzinimiuzavretádohodaomimosúdnomvyrovnaníanimidohodnutúsumunahradilvcelomrozsahu.
Ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona
súd musel prihliadať na skutočnosť, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil viacerých trestných činov

a bol v minulosti odsúdený pre trestný čin, pričom skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia
naďalej plynie. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby zvyšuje o jednu tretinu. Súd ukladal trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorý v tomto prípade je prečin nebezpečnéhovyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na šesť
mesiacov až tri roky (trest odňatia slobody za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona možno uložiť na šesť mesiacov až dva roky a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona možno uložiť až na tri roky).

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostala do rozporu so
zákonom v trestnoprávnej rovine, teda u neho nastala recidíva trestnej činnosti. Keďže obžalovaný
spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, súd pri

ukladaní druhu trestu mohol uvažovať len o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, prípadne
niektorého z alternatívnych trestov, ktoré by svojím charakterom vzhľadom na osobu obžalovaného
prichádzali do úvahy. Pokiaľ by súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, musel by ho uložiť
v dôsledku prevahy priťažujúcich okolností v sadzbe od 16 mesiacov do 3 rokov. Uloženie takého
druhu a výmery trestu sa však javí byť neprimerane prísne aj s poukazom na aktuálne osobné pomery
obžalovaného a dospel k záveru, že aj keď sa dopustil stíhaného konania v priebehu plynutia skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia je potrebné dať mu šancu na prevýchovu uložením trestu povinnej
práce. Súd pri tom prihliadal najmä na to, že obžalovaný sa konečne zamestnal na riadny pracovný
pomer na dobu neurčitú, má pravidelný príjem, snaží sa viesť riadny život, nevedie sa proti nemu žiadne
ďalšie trestné konanie, po dátume 26. 4. 2018 nebol postihnutý ani v priestupkovom konaní, zo spisu
je zrejmé, že si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému tak, ako mu bolo uložené rozhodnutím súdu

po jeho zverení starým rodičom. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sám navrhol a vyjadril súhlas s
uložením trestu povinnej práce, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, je zdravý a schopný fyzickej práce.

Súd pri zvažovaní, aký druh a výmera trestu za uvedené skutky uloží, prihliadol nielen na osobu
páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na jeho súčasný život, pretože uložením nepodmienečného

trestu odňatia slobody by prišiel o možnosť zaobstarať si prostriedky na živobytie prácou a na
úhradu výživného. Súd tiež prihliadal aj na skutočnosť, že pri právoplatnom odsúdení v tomto konaní
budú splnené podmienky na rozhodnutie o nariadení výkonu trestu odňatia slobody uloženého pri
predchádzajúcomodsúdení.Rovnakosúdzistil,ženastraneobžalovanéhoniesúprekážkyzdravotného
charakteru, ktoré by mu bránili vo výkone tohto trestu. Z týchto dôvodov je podľa súdu opodstatnené

dať obžalovanému šancu v podobe uloženia trestu povinnej práce, ktorý mu doposiaľ nikdy ukladaný
nebol, môže mať na neho požadovaný prevýchovný účinok, zásadným spôsobom nezasiahne do jeho
pracovného života, keďže nie je spojený s odňatím slobody, ktorý sám navrhol, a s ktorým súhlasí. Súd
však pripomína, že hoci nejde o trest spojený s odňatím slobody, jeho výmeru súd stanovil v druhej
polovici sadzby, ktorú zákon umožňuje tak, aby aj v prípade, že obžalovaný tento trest riadne nevykoná,

bol si vedomý toho, že mu reálne hrozí premena trestu povinnej práce za každé dve hodiny na jeden deň
trestu odňatia slobody (§ 55 ods. 4 Trestného zákona), t. j. 120 dní. Zároveň na posilnenie nápravného
účinku súd uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas doby
výkonu tohto trestu povinnej práce, ktorého dodržiavanie môže byť kedykoľvek kontrolované probačným
a mediačným úradníkom príslušného súdu, ktorý bude sledovať výkon trestu povinnej práce. Napokon

podmienkou riadneho výkonu trestu povinnej práce je nielen výkon práce u poskytovateľa, ale aj vedenie
riadneho života. Súd má za to, že aj takýto druh trestu môže mať u obžalovaného, ktorému bol doposiaľ
ukladaný len trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, na neho dostatočne preventívny účinok,
zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti
viedol riadny život.

Priposudzovaníotázkyvinyobžalovanéhovprípadeskutku,ktorýbolpredmetomobžalobypôvodnepod
bodom 1., ktorým mal obžalovaný spáchať prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Trestného zákona (s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona), súd vychádzal jednak z

výpovedí svedkyne A. H., L. H., zo znaleckých posudkov k osobe poškodenej a k osobe obžalovaného
a z vyššie uvedených prečítaných listinných dôkazov týkajúcich sa maloletého E. I. (rodný list, rozsudok
a uznesenie súdu, správy štátnych orgánov) a jeho rodičov a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rodného listu E. I. mal súd preukázané, že maloletý sa narodil dňa XX. X. XXXX v N. Y. otcovi C. I.,

nar. XX. XX. XXXX a matke A. H., nar. X. X. XXXX.

Na podnet matky maloletého E. I. bol do zápisnice dňa 19. 4. 2016 spísaný na úrade práce návrh na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Z uznesenia Okresného súdu LiptovskýMikuláš sp. zn. 9P/60/2016, ktorým súd konanie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému zastavil vyplýva, že sa tak stalo po tom, čo matka vzala svoj návrh na začatie
konania späť bez uvedenia dôvodu.

V posúdení životnej situácie z 9. 4. 2018 oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
sa konštatuje, že 13. 9. 2017 bolo oddeleniu anonymne telefonicky oznámené, že matka maloletého
E. I. často požíva alkoholické nápoje, šoféruje pod vplyvom alkoholu a dieťa necháva samé doma.
V tom čase matka s dieťaťom žila v obci Bobrovník s priateľom Y. Y. v jeho byte. Dieťa od 4. 9.
2017 navštevovalo Materskú školu v Prosieku, táto nesignalizovala nedostatky, či konflikty. Na adrese,

kde bývali nezasahovala polícia. Matka pracuje v reštauračnom zariadení, otec je nezamestnaný,
neevidovaný ako uchádzač, občas brigáduje v lese, matke na výživu neprispieva. E. je ich jediné dieťa.
Keď je matka v práci, dieťa je s otcom alebo pri starých rodičoch zo strany matky. Matka sa začiatkom
mesiaca november 2017 presťahovala späť do bytu na Š. ulici a dieťa prehlásila do Materskej školy
HradnávLiptovskomHrádku.Rodičiažijúspoluvjednejdomácnosti.Jezrejmé,ženemajúdobrévzťahy.
Polícia zasahovala pre nezhody rodičov. Z posúdenia úradu zo dňa 25. 7. 2018 vyplýva, že rodičia

žijú v spoločnej domácnosti, matka pracuje ako pomocná sila v reštaurácii Hellas, príjem tvorí mzda
a prídavky na dieťa, poberá predĺžený rodičovský príspevok, otec je nezamestnaný, nie je evidovaný
ako nezamestnaný, privyrába si príležitostnými brigádami, oficiálny príjem nemá. Maloletý navštevuje
materskú školu, bol svedkom niekoľkých incidentov rodičov, pri ktorých zasahovala polícia, pričom
matka bola pri incidente zo dňa 28. 3. 2018 a 26. 4. 2018 pod vplyvom alkoholu. Rodičia nepodali

na seba trestné oznámenie. Všetky incidenty boli riešené dohovormi. Otec uvádza, že matka vedie
záhaľčivý spôsob života, požíva alkohol, je promiskuitná, užíva drogy. Rodina má v meste zlú povesť.
Starostlivosť o maloletého E. zabezpečujú obaja rodičia. Keď je matka v práci, tak sa o neho stará otec.
Otec ovláda všetky obslužné činnosti. So starostlivosťou o maloletého pomáha rodičom stará matka
L. H.. Komunikácia medzi rodičmi je narušená, odporučená bola psychologická pomoc, pričom otec sa

zúčastnil jedného sedenia, matka nebola ani na jednom stretnutí.

Za účelom vykonania opatrení v rodine sa dňa 18. 6. 2018 uskutočnilo stretnutie zástupcov oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so zástupcami mesta Liptovský Hrádok, bytového
podniku a rodičov, pričom matka A.. H. sa na dohodnuté stretnutie nedostavila a následne boli obaja

rodičia predvedení hliadkou mestskej polície. Matke bolo navrhnuté, aby svoju situáciu riešila podaním
návrhu na zverenie maloletého s tým, že by otec bol zaviazaný na platenie výživného, čo odmietla,
obaja rodičia odmietli pobyt matky s dieťaťom v krízovom stredisku, matka chcela odísť s otcom aj
maloletým do zahraničia za účelom zárobkov, muselo jej byť vysvetlené, že pri prvom probléme, by im
bolo dieťa odobrané, otec matke navrhol, nech sa odsťahuje k svojim rodičom do Liptovského Petra,

on si sám poradí, čo matka odmietla. Otcovi bola ponúknutá práca na technických službách. Rodičia
sľúbili, že sa budú správať tak, aby k nim neboli privolávané hliadky a budú riadne uhrádzať nájomné.
O uvedených skutočnostiach svedčí aj záznam o podaní vysvetlenia Y. C., zamestnankyňou Mestského
úradu Liptovský Hrádok, odbor organizačný, školstva a sociálnych vecí.

ZplánusociálnejprácesdieťaťomajehorodinouÚPSVaRLiptovskýMikuláš,oddeleniesociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately na obdobie 08/2018 - 02/2019 okrem iného vyplýva, že príjem
domácnosti tvorí mzda matky, rodičovský príspevok z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu dieťaťa, prídavok na dieťa, otec si privyrába príležitostnými brigádami. Spolužitie rodičov nie je
harmonické. V domácnosti opakovane zasahovala polícia. Z dôvodu konfliktov rodičov bol maloletý

v nočných hodinách na ulici v prítomnosti otca. Rodičia nevytvárajú maloletému harmonické pokojné
prostredie.
Zaúčelomzisteniamajetkovýchpomerovobžalovanéhobolivyžiadanéinformáciezcentrálnehoregistra
exekúcií ku 11. 1. 2019, podľa ktorého bolo voči nemu vedených 10 exekúcií v priebehu rokov 2006 až
2016, s výškou istiny maximálne 317,99 eura. Podľa správy z Okresného úradu, katastrálny odbor, je

obžalovaný v katastrálnom území obce Jakubovany evidovaný ako vlastník nehnuteľností na viacerých
listoch vlastníctva. Z potvrdenia a správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš vyplýva, že C. I. bol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy dňa 12. 5. 2009, nebol príjemcom pomoci v hmotnej
núdzi.

Správy podali aj predošlí zamestnávatelia obžalovaného, a to spoločnosť LM Genim, s. r. o., Lázne
Bohdaneč, kde bol zamestnaný od 15. 7. 2016 do 5. 11. 2016, nebol disciplinárne riešený, nenahlásil
vyživovaciu povinnosť, pracovný pomer bol ukončený dohodou, za toto obdobie dosiahol čistú mzdu
37.516,- Kč. S Y. F.V., Liptovský Hrádok, uzavrel obžalovaný dňa 19. 4. 2018 dohodu o vykonaní práce,avšak napriek niekoľkonásobným prísľubom nepristúpil k plneniu tejto dohody, pre jej nenaplnenie bola
ukončená 5. 8. 2018.

Lustrácie v registroch Sociálnej poisťovne boli vykonané k osobe obžalovaného, ktorý bol zamestnaný
na dohodu o vykonaní práce od 30. 10. 2015 do 30.11.2015 v SevenReal, s. r. o. a u Y. F. Ysport od 19.
4. 2018 do 5. 8. 2018, aj k osobe poškodenej, ktorá v rozhodnom čase, t. j. od narodenia maloletého
bola zamestnaná od 5. 6. 2015 do 17. 3. 2016 u Y. F.Ý. - club na dohodu o pracovnej činnosti, dňa 5. 10.
2015 v MIO, s. r. o., na dohodu o vykonaní práce, od 19. 1. 2016 do 16. 11. 2016 u E. Š. na dohodu o

pracovnej činnosti, od 24. 1. 2017 do 30. 6. 2017 ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spol. Hellas,
od 6. 3. 2017 do 29. 5. 2017 v spol. Via Jasna Restaurant ako zamestnanec s pravidelným príjmom, dňa
1. 7. 2017 v spol. Hellas ako zamestnanec, od 25. 6. 2018 do 29. 6. 2018 v spol. Tatrapeko, a. s., ako
zamestnanec a od 29. 6. 2018 do 28. 7. 2018 v BLD restaurants, s. r. o., na dohodu o pracovnej činnosti.

Matka maloletého A. H. bola zamestnaná v spoločnosti Hellas, od 24. 1. 2017 do 30. 6. 2017 na

dohodu o vykonaní práce a potom od 1. 7. 2017 na trvalý pracovný pomer so skráteným úväzkom
(dve hodiny denne) ako čašníčka, vydáva stravu, pokladňu, prijíma objednávky, starostlivosť o čistotu
prevádzky. Prácu vykonávala svedomito, neboli vážnejšie problémy. V poslednom čase mala problém
s dochádzkou, neospravedlnené absencie, za ktoré bola riešená zamestnávateľom. Zo mzdového listu
za rok 2018 vyplýva, že matke bola vyplatená mesačná mzda vo výške cca 103,92 eura. Zo správy o

povesti (ku 9. 4. 2019) na matku maloletého vyplýva, že bývala v obecnej nájomnej bytovke, maloletý
syn bol zverený jej rodičom, v mieste bydliska mala problémy so susedmi pre rušenie nočného kľudu a
porušovanie domového poriadku. Je známe, že býva často pod vplyvom alkoholických nápojov a kvôli
tomu bola aj niekoľkokrát riešená mestskou políciou.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/183/2018 zo dňa 19. 10. 2018 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým rodičia maloletého E. I. boli povinní odovzdať ho do osobnej starostlivosti
starých rodičov L. H. a A. H. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, matka maloletého
a otec maloletého boli zaviazaní prispievať na výživu maloletého E. I. mesačne vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred na

účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22. 11. 2018 a vykonateľnosť vo výroku o odovzdaní dňom 19. 10. 2018 a vo výroku o výživnom dňa 6.
11. 2018. Z odôvodnenia predmetného uznesenia je zrejmé, že navrhovatelia (starí rodičia) odôvodnili
návrh tým, že v domácnosti ich dcéry A. H. sú vážne problémy, rodičia nežijú usporiadane, opakovane
tam zasahovala polícia, dieťa je svedkom hádok, fyzických útokov rodičov. V tomto období je matka

maloletého práceneschopná pre úraz, má aj problém s alkoholom, aj iné psychické problémy. Voči
otcovi maloletého je vedené trestné stíhanie pre násilnú trestnú činnosť, hráva automaty, dlhodobo nikde
preukázateľne nepracuje, má agresívne prejavy, stavy nervozity.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/183/2018 zo dňa 7. 11. 2019 súd zveril

maloletého E. I. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti L. H. a A. H., ktorí sú povinní sa
o maloletého osobne starať, zastupovať ho, matku zaviazal prispievať na jeho výživu minimálnym
výživným 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a otca zaviazal prispievať
na jeho výživu po 60,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku,
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. 12. 2019.

V prvom rade je potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Každý rodič je povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom
rozsahubezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Objektívnenepriazniváfinančná

situácia obžalovaného, ktorá by viedla až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná,
práve naopak.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný nebol zaviazaný rozhodnutím súdu na konkrétnu
sumu, ktorou by si mal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, preto v prípravnom

konaní vyšetrovateľ postupoval tak, že o tejto otázke rozhodol v súlade s ustanovením § 7 ods. 1
Trestného poriadku ako o predbežnej otázke a výšku vyživovacej povinnosti stanovil na sumu 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určeného podľa § 62 ods. 3 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov mesačne, ktoré bol povinný plniť vždy do
15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred. S takýmto postupom by sa dalo nepochybne
súhlasiť, pretože má oporu v zákone, rozhodovacej praxi súdov aj v konštantnej judikatúre (napr. R

32/1979). Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že obžalovanému nemožno pričítať ani
konanie spočívajúce v neplnení vyživovacej povinnosti, ani zavinenie za takéto konanie, ako to vo svojej
skutkovej podstate predpokladá v § 207 Trestný zákon.

Obžalovanýsavprípravnomkonaníajnahlavnompojednávaníbránil,žepokiaľžilismatkoumaloletého,

vtedajšou družkou A. H. v spoločnej domácnosti (súd považuje za dokazovaním preukázaný fakt, že
v spoločnej domácnosti žili už pred narodením maloletého dňa 13. 8. 2014 do októbra 2018, kedy sa
obžalovaný zo spoločnej domácnosti odsťahoval a maloletý bol zároveň dňa 19. 10. 2018 neodkladným
opatrením súdu zverený do osobnej starostlivosti starých rodičov), s výnimkou dvoch mesiacov v roku
2017, kedy sa jeho družka aj so synom odsťahovala na neznáme miesto a nedala mu vedieť, ako a
kam si môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť, tak bývalá družka za celý tento čas od neho výživné

nikdy nežiadala. Finančne sa spolupodieľal na kupovaní stravy, ošatenia, hračiek a iných vecí pre syna.
Počas toho, ako žili v spoločnej domácnosti, pravidelne vykonával starostlivosť o maloletého, či už
sám (keď bola družka v práci) alebo spoločne s ňou, tiež o stravu sa starali spoločne, nikdy si to
nerozdeľovali, dokonca od apríla 2018 až do októbra 2018 sa o syna staral výlučne sám za občasnej
pomoci rodičov A. H., teda stravu a škôlku pre syna platil výlučne on, ošatenie a iné veci bežnej spotreby

spolufinancoval s jej rodičmi. V roku 2016 dal bývalej družke 2.400,- Eur v hotovosti na zariadenie
domácnosti a výdaje, následne odišiel za prácou do Čiech, kde bol zamestnaný od júla do novembra
2016 a výplatu posielal na účet družkinej matky (dôvod je v tomto prípade irelevantný a nesvedčí v
prospech, či neprospech žiadneho z rodičov, pretože účet z dôvodu dlhov, či exekúcií nemal ani jeden
z nich), rozhodujúcou je skutočnosť, že L. H. odovzdala dcére vždy plnú sumu, s ktorou A. H. mohla

naložiť podľa svojho uváženia. Skutočnosť, že obžalovaný nebol evidovaný v rozhodnom období na
úrade práce ako nezamestnaný, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi nie je v tomto prípade určujúca.
Bolo preukázané, že oficiálne zamestnaný bol od 30. 10. do 30. 11. 2015 v SevenReal, s. r. o., od 15.
7. do 5. 11. 2016 v LM GENIM, s. r. o. a okrem toho si zarábal brigádami, čo vyplynulo nielen z jeho
výpovede, ale aj z výpovede A. a L. H. a záznamov oddelenia sociálnych vecí, ktoré riešili situáciu rodiny.

Zabezpečil si príjem na úrovni 300,- až 500,- Eur mesačne pre potreby spoločnej domácnosti, do ktorej
sa zahŕňajú aj potreby maloletého dieťaťa (vypovedal, že z týchto peňazí družke síce nedával nič, ale
zo svojho príjmu hradil stravu a škôlku pre syna, tiež ošatenie).

Svedkyňa A. H. až na hlavnom pojednávaní pripustila, že obžalovaný jej dal v roku 2016 peniaze

(podľa nej nad 2.000,- Eur) na zariadenie a domácnosť. Zárobok z Čiech, ktorý posielal na účet jej
mamy, mala údajne minúť na jeho potreby (počítač, pohreb starkej, a pod.) a jej mal v polovici tieto
peniaze vziať, či niečo z týchto peňazí kúpila synovi, si nepamätala. Čo sa týka osobnej starostlivosti
o maloletého, obžalovaného najprv označila za nespoľahlivého, zaujímajúceho sa o syna len účelovo,
pokiaľ šla do práce, musela syna nechať u rodičov. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že kým bola

v práci, syn bol pri obžalovanom alebo pri jej rodičoch. Následne už vypovedala, že počas jej pracovnej
doby sa o E. staral jeho otec, teda obžalovaný a jej rodičia. Koľkokrát v týždni to bolo, nevedela.
Väčšinou bol syn s obžalovaným. Skutočnosť, že by jej rodičia vo zvýšenej miere zabezpečovali potreby
maloletého namiesto jeho otca nebola preukázaná, pretože pokiaľ ona tvrdila, že jej rodičia nosili nákupy
s potravinami, plienky, aj hotovosť, jej matka označila materiálnu alebo finančnú pomoc za občasnú, nie

pravidelnú a už vôbec nie ako nahrádzajúcu starostlivosť otca maloletého.

Svedkyňa A. H. na hlavnom pojednávaní výslovne vypovedala, že to, že obžalovaný jej má platiť
výživné na dieťa sa dozvedela dňa 4. 9. 2018 od vyšetrovateľa. Ako vyplýva zo spisu, tohto dňa
podávala na obžalovaného trestné oznámenie za porušovanie domovej slobody. Nevedela uviesť, koľko

jej obžalovaný dlhuje na výživnom, odkázala pri tom na sumu v obžalobe, a tiež skutočnosť, že túto sumu
zaňupočítalvyšetrovateľ.Napokonuviedla,žeobžalovanéhonikdynežiadala,abyjejposlalvýživné,ale
žiadala ho, aby sa staral o malého. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, napr. z posúdenia životnej
situácie z 9. 4. 2018 sociálnymi pracovníkmi jasne vyplýva („Starostlivosť o maloletého E. zabezpečujú
obaja rodičia. Keď je matka v práci, tak sa o neho stará otec. Otec ovláda všetky obslužné činnosti“),

že obžalovaný sa o maloletého aj skutočne staral.

K otázke zverenia maloletého do výchovy jej rodičom ako dôvod uviedla hádky medzi obžalovaným a
ňou a to, že ju obžalovaný bil. A následne ako dôvod uviedla, že na súde súhlasila s tým, aby ostalnaďalej u jej rodičov, pretože ona s ním nemá, kde ísť, je na rizikovom tehotenstve s iným dieťaťom a
syna si nemôže dovoliť. Z odôvodnenia uznesenia súdu o neodkladnom opatrení, ale aj zo všetkých
listinných podkladov zo štátnych orgánov je zrejmé, že problém bol nielen na strane obžalovaného

ako otca, ale aj na strane svedkyne ako matky. Nie je úlohou súdu v trestnom konaní zaoberať sa
spôsobilosťou rodičov starať sa o maloleté dieťa a vychovávať ho, avšak skúmanie tvrdení matky
v jej výpovediach má význam pre posúdenie hodnovernosti jej tvrdení v širších súvislostiach. Práve
na tieto súvislosti poukázal aj znalec z odboru psychológie, ktorý konštatoval, že výpovede A. H. si
neodporujú až na prispievanie na výživu dieťaťa, kde spočiatku tvrdila, že jej vôbec neprispieval na

chod domácnosti a na dieťa, neskôr pripustila, že niekoľko mesiacov v roku 2016 pracoval v zahraničí
a posielal jej peniaze. Absolútne neuveriteľne potom v kontexte s jej predchádzajúcimi tvrdeniami znie
tvrdenie, ktoré predniesla na hlavnom pojednávaní, že za tie štyri roky jej obžalovaný vôbec nič nedal
na vedenie spoločnej domácnosti, ani na stravu, ani pre malého, ani na nájom, pretože takéto tvrdenie
vylučujú nielen ostatné časti jej výpovede (sama potvrdila, že jej dal vyše 2.000,- Eur na zariadenie
bytu, na domácnosť, taktiež dostala do svojich rúk zárobky z ČR, ktoré posielal na účet jej matky), ale

vylučuje to aj výpoveď obžalovaného a jej matky L. H.. Z týchto dôkazov a správ, či rozhodnutí súdu
týkajúcich sa maloletého E. I. je tiež preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletého v priebehu celého
rozhodného obdobia vykonávala nielen matka, ale aj otec, teda obžalovaný, z jeho výpovede dokonca
vyplynulo, že v mesiacoch apríl až august 2018 takmer výlučne túto starostlivosť o všetky potreby
maloletého zabezpečoval on, pretože matka sa do ich spoločnej domácnosti vracala nepravidelne a

veľa času trávila na jemu neznámom mieste. Všetky tieto skutočnosti majú rozhodujúci význam pre
posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného predovšetkým s poukazom ustálenú judikatúru o tom,
že zákonná povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného v zmysle § 207 Trestného zákona nespočíva
len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej
podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jeho bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti

o jeho výchovu a všestranný rozvoj (R 23/2002). Súd podotýka, že takáto osobná starostlivosť, najmä
pokiaľ obaja rodičia žijú s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti sa nedá ani odmerať, ani odvážiť.
Možno len posúdiť, či vzhľadom na vyššie uvedené je možné spravodlivo a objektívne dospieť k záveru,
že obžalovaný neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať maloletého syna aspoň
v minimálnom rozsahu nielen priamo v peňažnej forme alebo hoci aj v naturálnej podobe, pričom po

vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých okolností súd vyhodnotil, že takýto záver nie je možné
konštatovať.

Pokiaľ by súd prijal tvrdenie matky o tom, že jej bývalý druh a otec maloletého za obdobie od 13. 8.
2014 do 19. 10. 2018 na jeho výživu nedal ani cent, ani sa o neho po celé toto obdobie nijako nestaral,

nijako nezabezpečoval potreby maloletého, a zároveň vyhlásila, že maloletý núdzou netrpel z dôvodu
starostlivosti a prispievania jej rodičov, je takéto tvrdenie v rozpore s tým, čo o nepravidelnom finančnom
príspevku pre dcéru vo výške maximálne 100,- Eur (niekedy dali 50,- Eur v mesiaci, niekedy nič, niekedy
100,- Eur v mesiaci) alebo vnukovi niečo kúpili (hračka, obuv, ošatenie) vypovedala jej matka L. H..
Za predpokladu, že A. H. v priebehu 2017-2018 mala okrem rodičovského príspevku vo výške 203,20

eura až 213,20 eura (k zmene došlo ku 1. 5. 2017) príjem z pracovnej činnosti vo výške cca 103,-
Eur mesačne (mzdový list zamestnávateľa Hellas) a obžalovaný by nefinancoval žiadnu z potrieb ich
domácnosti (nájom, výdavky na energie, strava, ošatenie, škôlka maloletého, iné potreby maloletého),
je viac než pravdepodobné, že A. H. by sa s maloletým synom ocitla v existenčných problémov, a od
núdze by maloletého neuchránili ani občasné nízke finančné príspevky od starých rodičov.

Na základe takto vyhodnotených dôkazov podľa presvedčenia súdu bolo vyvrátené, že by obžalovaný
svojím konaním naplnil jednak objektívnu stránku žalovaného prečinu (že by ani v minimálnom rozsahu
neplnil svoju povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať maloletého syna hoci aj v naturálnej podobe, teda
faktickou starostlivosťou o jeho potreby) a taktiež existuje dôvodná pochybnosť o tom, že obžalovanému

možno pričítať akúkoľvek formu zavinenia (hoci aj z nedbanlivosti), ktorým nevyhnutne musí byť jeho
konanie po celé obdobie páchania skutku pokryté na to, aby súd mohol konštatovať, že konanie
obžalovaného popísané v obžalobe napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, preto
pre neexistenciu objektívnej a subjektívnej stránky tohto prečinu je založený dôvod pre oslobodenie

obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným
činom a takéto konanie nie je možné považovať ani za priestupok.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.