Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117204420
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117204420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne O. Z., narodenej XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom F. XX,, DuF.e, právne zastúpenej Mgr. Tomášom Mikelkom, advokátom, so sídlom V.
55, Bratislava, proti žalovaným 1/ X. L., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XX, B. B.,
2/ D. L., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XX, B. B., adresa na doručovanie: Car - Spah
- Str. 2a, 07 607 Eisenberg, SRN, o zaplatenie 1.650,- Eur a 3.393,75 $ s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/14/2017-158 z 22. januára
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom, druhom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni čiastku
3.393,75 $, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), uložil tiež žalovaným 1/ a
2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne čiastku 1.590,- Eur v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok). O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovaným
1/ a 2/, ktoré sú títo povinní zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške trov
samostatným uznesením (štvrtý výrok).

2. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 657, § 533, § 100 ods. 1 a § 100 Občianskeho zákonníka uviedol
v podstatnom nasledovné:

22. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnou náležitosťou zmluvy o
pôžičke je dohoda o čase vrátenia, ktorý nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý
tak, že čas vrátenia možno určiť.

23. Žalobkyňa si uplatnila nárok voči žalovaným 1/, 2/ podľa § 657 OZ z dôvodu, že prenechala

žalovaným 1/, 2/ ako veriteľka peniaze, ktoré jej v určenej dobe nevrátili. Do konania bola predložená
Zmluva o pôžičke uzatvorená podľa § 657 OZ zo dňa 08. 11. 2013, kde veriteľkou je žalobkyňa, dlžníkom
žalovaný 1/. Podľa Článku II. predmetnej zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 1 850 Eurv októbri 2013 a 3393,75 $ dňa 08. 11. 2013 s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi uvedené sumy
do konca mesiaca február 2014.

24. Do konania bola predložená listina (č. l. spisu 5) spísaná dňa 30. 10. 2013 žalobkyňou, z ktorej
vyplýva, že zapožičala 1 850 Eur Irene Majerčákovej, ktorá podpisom potvrdila, že sumu prevzala,
svedok žalovaný 1/.

25. V konaní zo strany žalovaných 1/, 2/ bola vznesená námietka premlčania podľa § 103

OZ. Uvedené zákonné ustanovenie hovorí o plynutí premlčania v prípade ak bolo plnenie dohodnuté v
splátkach, čo sa netýka predmetnej zmluvy, keďže zo zmluvy ani z listu zo dňa 30. 10. 2013 nevyplýva,
že by žalovaní 1/, 2/ mali predmetnú pôžičku plniť v mesačných splátkach.

26. Na uvedené sa vzťahuje § 101 OZ a premlčacia doba je trojročná, ktorá plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ vzniesli námietku premlčania musel sa súd s touto námietkou
vysporiadať.

28. Zo spisu je jednoznačné, že žalobkyňa podala prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu

žalobu s poukazom na ustanovenie § 125 ods. 1, 2 CSP, z ktorých vyplýva, že podanie možno urobiť
písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v
elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu a ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní na podanie sa neprihliada a súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva. Je nepochybné, že žalobkyňa podanie urobila v elektronickej podobe bez autorizácie e-
mailom na podateľňu Okresného súdu Banská Bystrica dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod. s tým, že podľa
§ 125 ods. 2 dodatočne doručila podanie v listinnej podobe dňa 06. 03. 2017, podanie došlo na súd, a
to v zákonom stanovenej lehote.

29. Žalovaní 1/, 2/ mali za to, že nárok je premlčaný, pretože žaloba bola podaná dňa 02. 03. 2017,
keďže to vyplýva z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica. Súd uvádza, že uvedené podanie
bolo zapísané podateľňou Okresného súdu Banská Bystrica dňa 02. 03. 2017 o 08:51 hod. z dôvodu,
že e-mail bol na podateľňu Okresného súdu Banská Bystrica doručený dňa 01. 03. 2017 o 15:37
hod., t. j. po pracovnej dobe. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu žalobkyne a s tým, že bola

doplnená vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že žaloba bola podaná včas. Na (č. l. spisu 100)
sa nachádza potvrdenie zo strany predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyne, že žaloba bola
odoslaná prostredníctvom e-mailu a na (č. l. spisu 104) potvrdenie o úspešnom doručení daného
podania na tunajší súd dňa 01. 03. 2017.

30. Žalovaní 1/, 2/ mali plniť do konca februára 2014, t. j. do 28. 02. 2014 a lehota určená podľa dní
začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok a koniec lehoty
určenej podľa dní je určený uplynutím posledného dňa lehoty. Žaloba bola podaná na tunajší súd s
poukazom na § 125 CSP, súd mal za to, že podaná v zákonnom stanovenej trojročnej premlčacej lehote
a námietky žalovaných 1/, 2/ boli len účelové so snahou domôcť sa premlčania vo veci.

31.Žalovaní1/,2/sakžalobeakskutkovémustavuakpripojenýmlistinnýmdôkazomvyjadrililentak,že
popreli skutkové tvrdenia bez toho, aby uviedli vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.
Vzniesli námietku premlčania a žalovaný 1/ vo vyjadrení uviedol, že pôžička bola zaplatená, napriek
tomu, že k tomu nepredložil žiadne listinné dôkazy a na žiadne listinné dôkazy nepoukázal. Žalovaní 1/,

2/ nepredložili žiadne listinné dôkazy a nenavrhli žiadne dokazovanie vo veci.

32. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 657 OZ a § 533 OZ
s tým, že mal v konaní zo strany žalobkyne za preukázané, že žalovaná 2/ dňa 30. 10. 2013 prevzala
pôžičku vo výške 1 850 Eur, kde bol svedkom žalovaný 1/ a zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 08. 11.

2013 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je nepochybné, že žalobkyňa poskytla v októbri 2013 sumu 1
850 Eur dlžníkovi a sumu 3393,75 $ dňa 08. 11. 2013 s tým, že žalovaný 1/ ako dlžník sa zaviazal vrátiť
žalobkyni obe pôžičky k jej rukám do konca februára 2014.33. Súd poukazuje i na vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 03. 12. 2017 doručené súdu dňa 06. 12.
2017, kde v predposlednom odseku uvádza pôžička bola zaplatená a dlh je premlčaný a teda nepoprel
uzatvorenie predmetnej zmluvy len tvrdil, že došlo k jej zaplateniu, avšak nepredložil žiadny listinný

dôkaz na preukázanie, že pôžička z jeho strany bola vrátená v plnej výške, kedy a akým spôsobom. Súd
mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ neuniesli bremeno popretia skutkových tvrdení žalobkyne, čím nastupuje
uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia sú nesporné. Navyše žalovaný 1/ tvrdil, že pôžičku zaplatil.
Súd potom mal za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, svoje tvrdenia preukázala a žalobe v
celom rozsahu vyhovel, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Súd dodáva, že predmetná vec

nemá spotrebiteľský charakter z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená medzi fyzickými osobami, ktoré
nepodnikajú v oblasti poskytovania úverov, ale bola uzavretá podľa § 657 OZ.“

3.Onáhradetrovkonaniarozhodolokresnýsúdaplikujúcust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len „CSP“) a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

4. V zákonnej lehote podali odvolanie proti rozsudku žalovaní 1/ a 2/. Odvolanie podali formálne proti
celému rozsudku, avšak z obsahu odvolania vyplýva, že de facto smeruje proti výrokom rozsudku,
ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.393,75 $ a sumu 1.590,- Eur (prvý a
druhý výrok) a proti výroku rozsudku o trovách konania (štvrtý výrok). Žiadali rozhodnúť tak, že žaloba

žalobkyne bude v celom rozsahu zamietnutá.

5. V odvolaní uviedli, že splatnosť pohľadávky bola určená do konca februára roku 2014, t. j. do 28. 02.
2014. Premlčacia doba tak začala plynúť dňom 01. 03. 2014 ako dňom, kedy mohla žalobkyňa po prvý
raz uplatniť svoje právo na súde v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uplynula

v zmysle § 122 ods. 2 OZ dňa 28. 02. 2017. Žaloba však bola podaná dňa 02. 03. 2017 o 8:51:53
hod., teda po uplynutí premlčacej doby. Ak podľa okresného súdu bola žaloba e-mailom doručená na
podateľňu súdu dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod., čo bolo po pracovnej dobe a preto potvrdenie o podaní
žaloby obsahuje dátum 02. 03. 2017, nie je to pravdou, pretože systém podateľne pracuje nepretržite
24 hodín. Vzhľadom na uvedené okresný súd podľa žalovaných 1/ a 2/ nerešpektoval predložené

dôkazy o časovom horizonte podania žaloby a preto nesprávne neprihliadol na nimi vznesenú námietku
premlčania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania, a to v prípade, že odvolanie žalovaných nebude odmietnuté, nakoľko podľa

nej neobsahuje odvolací dôvod a riadny odvolací návrh.

7. Podľa žalobkyne okresný súd správne vyhodnotil deň podania žaloby a podrobne sa vysporiadal aj s
námietkou premlčania. Žalovaní v odvolaní síce určili začiatok plynutia premlčacej doby správne na deň
01. 03. 2014, avšak jej koniec nie, pretože v zmysle ust. § 122 ods. 2 OZ koniec premlčacej doby určenej

podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
začína a keďže začiatok trojročnej premlčacej doby pripadol na deň 01. 03. 2014, jej koniec pripadol na
deň 01. 03. 2017, ktorý sa číslom zhoduje s dňom začiatku jej plynutia. Súd prvej inštancie teda správne
posúdil začiatok aj koniec premlčacej doby a aj to, že žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej dobe.

8. Žalovaní 1/ a 2/ ani žalobkyňa vo svojich následných písomných vyjadreniach žiadne ďalšie (resp.
nové) právne významné skutočnosti neuviedli.

9. Na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec
preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu (t. j. v prvom, druhom a štvrtom výroku) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie a dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré po právnej stránke
takisto správne posúdil. Pretože aj odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP (čo žalovaní ani nenamietali), podané odvolanie
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.11. V zmysle ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný
dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce

sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v
odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne
procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených
odvolateľom.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa
týkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska
odvolacích dôvodov uvedených žalovanými 1/ a 2/ v podanom odvolaní a len poznamenáva, že hoci
okresný súd uznesením č. k. 20C/14/2017-31 zo dňa 09. 05. 2017 konanie zastavil pre nezaplatenie
súdneho poplatku za podanú žalobu a následne skutočne opomenul formálne rozhodnúť o zrušení

tohto uznesenia v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom
do 01. 07. 2017 vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa následne zaplatila súdny poplatok za žalobu
dňa 19. 05. 2017 (t. j. v lehote na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu), nejde o taký
procesný nedostatok, ktorý by mal vplyv na splnenie procesných podmienok (§ 161 CSP) potrebných
na to, aby bolo možné vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Z tohto hľadiska je podľa odvolacieho súdu

potrebné uprednostniť materiálny pohľad na vec a nie pohľad formálny ako sa ho dovolávali počas
prvoinštančného konania žalovaní 1/ a 2/.

13. Pokiaľ ide o výhradu žalobkyne týkajúcu sa náležitostí žalovanými podaného odvolania, odvolací súd
ho považoval za také, ktoré obsahovo (§ 124 ods. 1 CSP) napĺňa všetky požiadavky kladené ust. § 363

CSP na uvedenie náležitostí odvolania. Aj keď žalovaní v odvolaní neoznačili konkrétne, ktorý odvolací
dôvod,resp.dôvodyvymenovanévust.§365ods.1CSPuplatňujúacitovalivodvolanícelýzákonnýtext
ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, nimi popísaná odvolacia argumentácia nesprávnosti napadnutého
rozsudku je jasne subsumovateľná pod ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že prvoinštančný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté

rozhodnutiespočívananesprávnomprávnomposúdeníveci.Poduvedenímodvolacíchdôvodovsatotiž
nerozumie ani označenie „konkrétneho písmena“ § 365 ods. 1 CSP ani citácia niektorého z nich ale hoc
aj laické (neprávnické) popísanie vád prvoinštančného konania, v ktorých odvolateľ vidí nesprávnosť
napádaného rozhodnutia. To žalovaní v odvolaní splnili a hoci ani ich odvolací návrh (ktorým odvolací
súd nie je viazaný podľa § 381 CSP) úplne nekorešponduje s tým, ako môže odvolací súd o odvolaní

rozhodnúť, nič to nemení na skutočnosti, že žalovanými podané odvolanie bolo prejednateľným a nebolo
možné ho vybaviť bez vecného prieskumu napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho odmietnutím, ktoré je
podľa § 386 písm. d) CSP pri chýbajúcich náležitostiach odvolania možné len v prípade nemožnosti
pokračovania v odvolacom konaní. O takú situáciu tu nešlo.

14. Odvolací súd teda opakuje, že žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uplatnili už spomínané dva odvolacie
dôvody, avšak vzhľadom na obsah spisu tak urobili neopodstatnene. Odvolací súd mal totiž takisto
ako okresný súd preukázané, že žalobkyňa svoju žalobu o zaplatenie dlhov z pôžičiek poskytnutých
žalovaným 1/ a 2/ zaslala cestou svojho právneho zástupcu na Okresný súd Banská Bystrica dňa
01. 03. 2017 o 15:37 hod. formou elektronického podania bez autorizácie podľa osobitného predpisu,

t. j. ako prílohu zaslaného e-mailu. Vyplýva to z elektronickej komunikácie na č. l. 1 spisu (e-
mail zo dňa 01. 03. 2017 odoslaný na adresu podateľne Okresného súdu Banská Bystrica), ako
aj z potvrdenia na č. l. 104 spisu, podľa ktorého bol e-mail na adresu [email protected]
úspešne doručený dňa 01. 03. 2017.
Žalobkyňa tým realizovala zákonom predvídanú formu podania upravenú v ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP,

podľa ktorých takýmto spôsobom podanú žalobu ako podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP) je
potrebné dodatočne doručiť v lehote 10 dní buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s
autorizácioupodľaosobitnéhopredpisu,inaksanapodanieneprihliada.Žalobkyňapostupovalavsúlade
s uvedenými ustanoveniami, pretože následne v rámci určenej 10-dňovej lehoty doručila okresnému
súdu dňa 06. 03. 2017 žalobu v listinnej podobe (č. l. 15 a nasl. spisu).

15. Žalovaní 1/ a 2/ preto neopodstatnene v odvolaní namietali správnosť skutkového zistenia, že
žalobkyňa podala žalobu dňa 01. 03. 2017. Je síce pravdou, že dňom 02. 03. 2017 o 8:51:53 hod. je
datované potvrdenie okresného súdu o prijatí žaloby (č. l. 11 spisu), okresný súd ale správne vychádzalz toho, že ide len o uvedenie časového údaja o tom, kedy príslušný pracovník podateľne fakticky
zaevidoval podanú žalobu do elektronického systému, ktorý následne náhodne vygeneroval osobu
zákonného sudcu. Preto deň 02. 03. 2017 ani podľa odvolacieho súdu nie je dňom podania žaloby

žalobkyňou, ktorá ju zaslala e-mailom okresnému súdu po pracovnej dobe podateľne dňa 01. 03. 2017
o 15:37 hod., kedy len fyzické spracovanie takto došlého podania pracovníkom podateľne v nasledujúci
pracovný deň spôsobilo uvedenie dátumu 02. 03. 2017 ako dátumu „prijatia návrhu na začatie konania“
na spomínanom potvrdení. Je takisto pravdivým tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že systém podateľne
pracuje nepretržite 24 hodín denne, toto tvrdenie ale neberie do úvahy odvolaciemu súdu známu

skutočnosť, že podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
nie je spracovávané systémom automaticky, ale je na to potrebný ľudský faktor - konkrétne vytlačenie
daného e-mailu a jeho príloh a zaevidovanie do elektronického systému súdneho manažmentu. Na
základe uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa žalobu podala na okresnom súde dňa 01. 03. 2017, ktorým
dňom sa začalo konanie v tejto veci (§ 156 CSP) a ktorý je súčasne dňom uplatnenia žalovaného
práva žalobkyňou na súde. Okresný súd preto nedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

16. Čo sa týka odvolacej argumentácie žalovaných 1/ a 2/, že súd prvej inštancie nesprávne počítal
premlčacie dobu a v dôsledku toho nesprávne neprihliadol na nimi vznesenú námietku premlčania, tak
je potrebné najskôr uviesť, že v konaní nebolo sporu o tom, že bolo ich povinnosťou vrátiť požičané

peňažné prostriedky v sume 1.850,- Eur a 3.393,75 $ v lehote do konca februára roku 2014, t. j. do 28.
02. 2014. Vyplýva to v konečnom dôsledku aj z predloženej zmluvy o pôžičke datovanej dňom 08. 11.
2013 (č. l. 19 spisu).

17. Ust. § 100 ods. 1 OZ určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§

101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Súčasne podľa ust. § 101 OZ platí, že všeobecná
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Počítanie času
v občianskom práve pokiaľ ide o lehoty určené podľa rokov upravuje ust. § 122 ods. 2 OZ, podľa ktorého
koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo

číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v
poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

18. V prejednávanej veci okresný súd tieto ustanovenia vyložil správne a správne ich aj aplikoval na
zistený skutkový stav. Dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa podala žalobu v rámci premlčacej

doby v dôsledku čoho bola žalovanými vznesená námietka premlčania nedôvodná. Ust. § 101 OZ totiž
jednoznačne určuje, že všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol
z objektívneho hľadiska vykonať svoje právo po prvý raz (tzv. okamih actio nata), teda kedy mohol právo
na úhradu svojej pohľadávky prvýkrát (úspešne) uplatniť žalobou na súde. Niet pochýb, že v danom
prípade mohla žalobkyňa ako veriteľka podať žalobu voči žalovaným najskôr dňa 01. 03. 2014, ktorý

nasledovalpodni28.02.2014akostranamizmluvnedohodnutejdobevrátenia(splatnosti)poskytnutých
peňažných prostriedkov. Premlčacia doba začala plynúť dňa 01. 03. 2014, ktorý bol jej prvým dňom
(ako to správne uviedli aj žalovaní v odvolaní) a teda tento deň je dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína a za ktorú treba považovať práve vznik žalovateľnosti práva (spomínaný
okamih actio nata). Koniec všeobecnej trojročnej premlčacej doby pripadol v zmysle ust. § 122 ods.

2 OZ na deň 01. 03. 2017, lebo tento deň sa číselným označením zhoduje s dňom 01. 03. 2014 a
nie ako nesprávne uvádzali žalovaní, že posledným dňom trojročnej premlčacej doby bol deň 28. 02.
2017. Keďže posledným dňom premlčacej doby bol deň 01. 03. 2017, žalobkyňa mohla podať žalobu do
jeho skončenia, t. j. do 24:00 hod. uvedeného dňa. Nakoľko tak urobila dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod.,
podala žalobu včas v rámci trojročnej premlčacej doby, t. j. pred jej uplynutím a teda k premlčaniu práva

žalobkyne na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov nedošlo.

19. Vzhľadom na uvedené okresný súd opodstatnene uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vrátiť žalobkyni
sumy, ktoré im požičala a ohľadne ktorých nedošlo zo strany žalovaných k ich vráteniu. Okresnému
súdu síce možno vytknúť čiastočnú zmätočnosť odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého vyhovel žalobe

v celom rozsahu (bod 32 odôvodnenia), hoci podľa výrokovej časti bola žaloba čiastočne zamietnutá
(konkrétne zo žalovanej sumy 1.650,- Eur bola žalobkyni bez bližšieho vysvetlenia prisúdená len suma
1.590,- Eur), táto vada však vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi nebola
predmetom odvolacieho prieskumu a v konečnom dôsledku by ju mohla uplatniť iba žalobkyňa, ktorávšak odvolanie vo veci nepodala. Viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 a 2 CSP) a zároveň
možnosť odvolateľa meniť a dopĺňať odvolacie dôvody len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 365 ods. 3
CSP) súčasne neumožňovali odvolaciemu súdu zaoberať sa žalovanými 1/ a 2/ až po uplynutí odvolacej

lehoty vznesenými námietkami (v podaní zo dňa 09. 12. 2019 na č. l. 213 spisu) o zaujatosti zákonnej
sudkyne okresného súdu, o tom, že nebolo pripustené ich zastúpenie zvoleným zástupcom a o tom, že
okresný súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti napriek ospravedlneniu. K uzneseniu okresného súdu
o zastavení konania odvolací súd stanovisko už zaujal a tak stačí už iba poznamenať, že okresný súd
sa vzhľadom na obsahovú stránku podania doručeného ešte dňa 18. 09. 2018 (č. l. 95 a nasl. spisu)

vysporiadal aj s namietanou zaujatosť konajúcej sudkyne v súlade s ust. § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 3
CSP, keď na námietku zaujatosti neprihliadal.

20. Odvolací súd z týchto dôvodov vyhodnotil odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako nedôvodné a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a druhom výroku ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 CSP, a to vrátane štvrtého (závislého) výroku o trovách konania, ohľadne ktorého žalovaní 1/ a

2/ v odvolaní neuviedli žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa a preto jej

odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).