Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214455
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118214455.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobkyne: Ing. R. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. Q. XXX/X, XXX XX A., zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 18,
811 01 Bratislava 1, IČO: 42 254 396, proti žalovanému: Ing. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXX/
X, XXX XX A., zastúpený spoločnosťou H -P -R Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Galvaniho 7/D,

021 04 Bratislava, IČO: 51 643 359, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v štádiu
rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 14C/52/2018-180 zo dňa 29. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/52/2018-180 zo dňa 29. apríla 2019
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému zdržať sa vyhotovovania obrazových
a zvukových záznamov prostredníctvom kamerového systému v rodinnom dome, súpisné číslo XXX,
postavenýnaparceleCKN1382/254,ktorýjeevidovanýnaLVč.XXXXpreokresA.,obecA.,katastrálne
územie F. (ďalej „rodinný dom“), do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod
spisovou značkou 14C/52/2018.

2. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ CSP a
poukázal na osobitný procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa podaním zo dňa 28.03.2019 sa
domáhala vydania neodkladného opatrenia v rozsahu uloženej povinnosti žalovanému v napadnutom
uznesení. V dôvodoch návrhu poukázala, že spolu so žalovaným sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

rodinného domu, v ktorom spolu bývajú i napriek tomu, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/182/2017 zo dňa XX.XX.XXXX. Súčasne uviedla, že
medzi stranami sporu prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktoré nie je ukončené. Naliehavosť
vydania neodkladného opatrenia videla v tom, že žalovaný nainštaloval v rodinnom dome bezpečnostný
kamerový systém, ktorý sníma poschodie rodinného domu, ktoré užíva žalobkyňa. Kamerový systém
sníma obývačku, jedáleň, kuchyňu a vchod do práčovne a izby. Týmto konaním žalovaný neoprávnene

zasahuje do jej súkromia a v tejto súvislosti poukázala na ust. § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na tomto základe je dôvodné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej (do vyporiadania BSM). Žalobkyňa na preukázanie
svojich tvrdení predložila súdu výpis z LV č. XXXX a situačný nákres poschodia rodinného domu.

4. Z predložených listín (odborného vyjadrenia o funkčnosti kamerového systému CCTV/UTO

vypracovaného Ing. C. V. zo dňa 31.01.2019, ohliadkou a odbornou skúškou predmetného kamerového
systému nainštalovaného v rodinnom dome, funkčnosť, ktorého bola uznaná aj Ing. R. N. zaprítomnosti troch členov policajnej hliadky na mieste dňa 31.01.2019, o ktorom bol vyhotovený zápis;
z čestných vyhlásení žalobkyne a Ing. R. L. a I. L.), mal súd prvej inštancie osvedčené, že v
rodinnom dome je nainštalovaný kamerový systém Hikvision NVR nahrávacie zariadenie, IP kamery

Hikvisoin 2MPx DS2CD2322WDI s uhlom záberu 103 stupňov, schopný nahrávania a je pripojený do
siete s notifikáciou. Prostredníctvom daného kamerového systému je žalovaný schopný vyhotovovať
audiovizuálnezáznamyinteriérurodinnéhodomu,ktorýjevbezpodielovomspoluvlastníctvestránsporu.
Uvedené monitorovacie zariadenie je spôsobilé napriek nesúhlasu žalobkyne monitorovať vnútorný
priestor, kde má prístup a právo zdržiavať sa žalobkyňa. Konajúci súd konštatoval, že žalovaný musí

disponovať aj prístupom k danému zariadeniu, a má faktickú možnosť vykonávať činnosť, ktorej
výsledkom môže byť neoprávnený zásah do zákonom chránených práv žalobkyne, hoci by svojim
konaním žalovaný nechcel takýto zásah spôsobiť. Obvykle bez vážneho dôvodu nejestvuje dôvod, aby
bol monitorovaný priestor domácnosti a zaznamenávaná činnosť jej členov, pokiaľ sa tam zdržujú. V
rámci prevenčných opatrení a zabránení zásahu do osobnostných práv žalovanej súd prvej inštancie
vyhovel návrhu, ktorý posudzoval podľa obsahu s cieľom poskytnúť ochranu a predísť vzniku ujmy.

Poznamenal, že nemohol uložiť žalovanému povinnosť, aby upustil od neoprávneného zásahu do práva
na súkromie žalobkyne, teda vo výroku rozhodnutia vyjadriť tvrdenie, že došlo k neoprávnenému zásahu
do súkromia žalobkyne, pretože súd môže deklarovať porušenie práv len meritórnym rozhodnutím
vo veci samej na základe žaloby (§ 137 písm. c/ CSP). Nakoľko súd prvej inštancie posudzoval
návrh podľa obsahu (článok 11 CSP), návrh nezamietol z dôvodu, že žalobkyňa výslovne žiadala, aby

žalovaný upustil od neoprávneného zásahu do práva na súkromie žalobkyne, ale návrh posudzoval
vo vzťahu k predpokladanému úmyslu zdržať sa vyhotovovania obrazových a zvukových záznamov
prostredníctvom kamerového systému v rodinnom dome. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetný
návrh je druhým návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa opakovane
domáha rovnakej procesnej ochrany v konaní. Prvý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žiadnym spôsobom neosvedčila v ňom tvrdené
skutočnosti. Vo vzťahu k skoršiemu návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie o totožnom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nevytvára prekážku konania právoplatne rozhodnutej veci podľa §
230 CSP (res iudicata). Uviedol, že prekážka veci rozhodnutej sa vzťahuje na rozhodnutia vo veci samej,
nie na procesné rozhodnutia a neodkladné, či zabezpečovacie opatrenia s odkazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 5MCdo/13/2007. Následne poukázal aj na ust. § 329 ods. 3 CSP. Uznesením č.k.
14C/52/2018-109 zo dňa 17.01.2019 súd (skorší) návrh zamietol z dôvodu nepreukázania tvrdení pre
vydanie neodkladného opatrenia, nie preto, že by na základe opísaných skutkových dôvodov súd nezistil
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobkyňa doplnila osvedčením nových skutočností.

5. Na rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP konštatoval, že o
nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

6. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/,

h/ CSP, podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne zamietol, alternatívne, aby napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný uviedol, že zo strany súdu
došlo k nesprávnemu procesnému postupu, v dôsledku ktorého mu bolo znemožnené uplatnenie
jeho procesných práv v takej miere, že súčasne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(odvolací dôvod §365 ods. 1 písm. b/ CSP). Predmetné neodkladné opatrenie nariadil súd bez toho,
aby sa žalovaný mohol k jeho obsahu vyjadriť a poskytnúť súdu pred jeho nariadením relevantnú
protiargumentáciu. Civilný sporový poriadok výslovne neukladá povinnosť súdu vyzvať protistranu na
podanie vyjadrenia pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení, no v žiadnom prípade takýto postup ani
nezakazuje. Rozhodnutie súdu o postupe v tejto veci nesmie byť svojvoľné. Ak dospeje k záveru, že nie

je potrebné protistranu požiadať o vyjadrenie, musí toto svoje rozhodnutie dostatočne odôvodniť, aby
mala protistrana možnosť konfrontovať takýto postup v odvolaní a reagovať na myšlienkové východiská
súdu. Napadnuté uznesenie v tomto smere neobsahuje žiadne odôvodnenie. Týmto spôsobom došlo
k zásahu do procesných práv žalovaného a rozhodnutie je nepreskúmateľné, teda aj nezákonné.
Vydanie neodkladného opatrenia bez vyjadrenia protistrany má svoje opodstatnenie, najmä keď existuje

akútna potreba jeho nariadenia. No určite takýto postup súdu nemal opodstatnenie v predmetnej veci.
Namietal, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by dochádzalo k reálnemu vyhotovovaniu
nahrávok. Preukázala jedinú skutočnosť, že v rodinnom dome sa nachádza kamera schopná nahrávky
vyhotovovať a z toho usúdila hypotetické nebezpečenstvo zásahu do práv na ochranu osobnosti aani len náznakom neosvedčila, že by mal žalovaný záujem na akomkoľvek zneužívaní prípadných
nahrávok. Nebezpečenstvo zásahu do osobnostných práv žalobkyne by pritom aj v prípade reálneho
vyhotovovania nahrávok bolo nízkej závažnosti, keďže žalovaný nikdy nemal žiadny záujem nahrávky

akokoľvek šíriť. Kameru nainštaloval len za účelom ochrany majetku. Uvedené nebezpečenstvo nebolo
také, aby pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení nemal žalovaný dostať priestor na vyjadrenie
(na prezentovanie úmyslu, pre ktorý umiestnil kamery v rodinnom dome). Spolužitie so žalobkyňou
a jej rodinnými príslušníkmi prináša mnoho konfliktných situácií, teda nemožno hovoriť o normálnych
okolnostiach spolužitia. Taktiež nie je nezvyčajné, ak je v domácnosti nainštalovaná kamera aj z dôvodu

prevencie pred zlodejmi a ochrany majetku. Príčina nesprávneho právneho posúdenia veci súdom bola
v tom, že nedostal možnosť vyjadriť sa pred nariadením neodkladného opatrenia k tvrdeniam žalobkyne
a tieto vyvrátiť. Tvrdenie žalobkyne, že samotnou inštaláciou kamery dochádza k nedôvodným zásahom
do jej práva na ochranu osobnosti a súkromia, označil za nepravdivé. Predmetnú kameru sa rozhodol
umiestniť do rodinného domu z dôvodu, aby poskytovala prevenciu pred nezákonným jednaním, či
už samotnej žalobkyne, no najmä jej matky a otca, ako aj tretích osôb a z dôvodu ochrany svojho

majetku. Matka žalobkyne sa v minulosti dostávala so žalobcom do ostrých verbálnych konfliktov,
nakoľko sa dlhodobo a bez dôvodu zdržiavala v rodinnom dome a pohybovala sa aj v častiach, kde
sa nachádzal súkromný majetok žalovaného. Vec riešil prostredníctvom polície, o čom predložil úradný
záznam. Tvrdil, že kamery sú nainštalované tak, aby v prípade svojho spustenia zachytávali spoločné
priestory v rodinnom dome, ktoré užívajú obe strany sporu a nielen žalobkyňa, ako klamlivo uvádzala vo

svojom návrhu, na súkromné priestory žalobkyne (v zmysle ich dohody) sa dosah kamery nevzťahuje.
Žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila, že by žalovaný záznamy vôbec vyhotovoval. Preto nie je
možné ho zaviazať od upustenia v konaní, ktoré vôbec nerealizoval. Žalobkyňa len preukázala, že
v dome sa nachádza kamera. Súd mohol rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, iba ak by
žalovaná (správne má byť žalobkyňa, poznámka odvolacieho súdu) preukázala/osvedčila, že žalovaný

nainštaloval kameru v úmysle vyhotoviť videozáznamy a tieto následne zneužiť ich neoprávneným
použitím a opísať, aké konkrétne neoprávnené použitie nahrávok hrozí a akým konkrétnym spôsobom
môže toto použitie zasiahnuť do práv žalobkyne na ochranu osobnosti a nielen všeobecne konštatovať,
že takýto zásah hrozí. Nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pretože žalobkyňa
nepredložila ani jeden dôkaz o tom, že pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vyzvala žalovaného na riešenie veci. Bez predchádzajúceho upozornenia žalovaného podala takýto
návrh (prvý návrh 21.02.2019) niekoľko mesiacov od inštalácie kamery (v novembri 2018). Poukázal,
že žalobkyňa vo svojom návrhu výslovne žiadala, aby žalovaný upustil od neoprávneného zásahu
spočívajúcom v upustení od vyhotovovania nahrávok, čím jednoznačne vymedzila obsah návrhu a jeho
petit. Žalobkyňa zastúpená advokátskou kanceláriou tak zjavne vedela, aký je obsah návrhu a čoho sa

domáha a vedome vymedzila návrh vyššie uvedeným spôsobom. Súd prvej inštancie príliš extenzívnym
výkladom článku 11 ods. 1 CSP z vlastnej iniciatívy opravil chybne vymedzený návrh a suploval tak
právne zastúpenie žalobkyne, čím celú vec nielen nesprávne právne posúdil, ale zasiahol do rovnosti
strán v konaní namiesto toho, aby návrh odmietol.

7.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniunavrhlauzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdiť
a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Odvolanie žalovaného považovala za nedôvodné.
Súd prvej inštancie nebol povinný pred rozhodnutím doručiť návrh žalovanému, resp. v odôvodnení sa
osobitne zaoberať zvoleným procesným postupom (z akého dôvodu návrh žalobkyne pred rozhodnutím
žalovanému nedoručoval). Svoje úvahy o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia,

ako aj samotné rozhodnutie dostatočne odôvodnil a nemal dôvod zdôvodňovať procesný postup,
ktorý je ponechaný na zvážení súdu. K námietke, že žalobkyňa nepreukázala, že by dochádzalo
k reálnemu vyhotovovaniu nahrávok, uviedla, že nemala reálnu možnosť sa k nahrávkam dostať,
keďže tieto, ako aj samotné notifikácie sú v dispozícii výlučne žalovaného. Uvedené však nemení
nič na tom, že z odborného vyjadrenie Ing. C. V. zo dňa 31.01.2019 je jasné a preukázané, že

záznamy sa vyhotovujú a o týchto je žalovaný upovedomený. Funkčnosť a stav zariadenia navyše
potvrdil samotný žalovaný. Pre žalobkyňu bolo podstatným poskytnutie ochrany práv, ktoré sú už
len samotnou prítomnosťou kamerového systému v priestoroch rodinného domu, kde sa žalobkyňa
zdržiava, ohrozené a porušované. Tvrdenia žalovaného, že nebezpečenstvo zásahu do osobnostných
práv žalobkyne v prípade reálneho vyhotovovania nahrávok by bolo nízkej závažnosti, a to že mal dostať

zo strany súdu priestor na vyjadrenie, čo ho viedlo k umiestneniu kamerového systému v dome, sú bez
právnej relevancie. Dôvody umiestnenia kamerového systému v rodinnom dome a popis jednotlivých
konfliktných situácií žalobkyňa poprela, tieto nepovažovala za relevantné, a preto nemala potrebu sa k
nim vyjadrovať. Namietala aj súvis týchto tvrdení s namietaným nesprávnym právnym posúdením vecisúdom. Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom žalobcu, že nepreukázala vyhotovovanie záznamov a
neosvedčila potrebu bezodkladnej ochrany jej práv. V návrhu, ako aj v pripojených dôkazoch preukázala,
nielen osvedčila, že kamerový systém sa v dome nachádza a tento vyhotovuje obrazové záznamy

(o ktorých je žalobca notifikovaný), ktoré v skutočnosti ohrozujú a porušujú zákonom chránené práva
žalobkyne, čím preukázala porušenie jej práv na ochranu osobnosti (súkromia). Žalobkyňa nebola
povinná preukazovať úmysel (plány) žalovaného videozáznamy vyhotovovať a používať spôsobom,
ktorý môže zasahovať do práv žalobkyne. Opakovane zdôraznila, že relevantným pre nariadenie
neodkladného opatrenia je už samotné ohrozenie práva. Žalovaný žalobkyňu vôbec neinformoval o

úmysleumiestniťkamerovýsystém,urobiltakbezjejvedomiaasúhlasu.Ihneďpotom,akosadozvedela
o tejto skutočnosti, vyzvala žalovaného na odstránenie kamerového systému a upozornila ho, že si
neželá, aby ju monitoroval. Pretože na túto výzvu nereagoval, podala návrh dňa 21.12.2018 (prvý
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, poznámka odvolacieho súdu), nie až dňa 21.02.2019, ako
nesprávne uviedol žalovaný vo svojom odvolaní.

8. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu bolo zaslané žalovanému na vedomie (č.l. 217 súdneho spisu). V
priebehu odvolacieho konania neboli doručené súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu iné podania
vo veci.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správne.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vo veci vznesené a

v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

14. Prioritne odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sa domáha súdnej ochrany návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia v rámci prebiehajúceho konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a zánik neodkladného opatrenia viazala na právoplatné skončenie konania
o vyporiadanie BSM.

15. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

16. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, to je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celejšírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

17. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.
CSP súd nevykonáva (bližšie dôvody v odseku 17. tohto odôvodnenia). V záujme prevencie
zmarenia účelu neodkladného opatrenia doručí súd návrh na jeho nariadenie ostatným stranám až

spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Neodkladnosť opatrenia osobitne
zákonodarca zdôrazňuje uložením povinnosti súdu rozhodnúť o takomto návrhu v zákonnej lehote
30 dní od doručenia úplného návrhu s výnimkami ustanovenými priamo v zákone. Pomerne krátka
lehota na rozhodnutie nevytvára priestor, či už pre plnohodnotné dokazovanie alebo iné procesné úkony
(výsluch, vyjadrenie strán a podobne). Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho
príloh, bez procesnej účasti protistrany. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú
zásadu „nech je vypočutá aj druhá strana“, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny
a zákonný. Favorizovanie procesnej pozície navrhovateľa neodkladného opatrenia vyvažuje povinnosť
súdu skúmať, či požadované obmedzenie alebo povinnosť nie sú vo výraznom nepomere k právu,
ktorémumábyťposkytnutápredbežnáochrana.Akoukoľvekformouoboznámeniaprotistranysnávrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia pred doručením uznesenia, ktorým bolo návrhu vyhovené, by
navyše súd popieral zmysel osobitných ustanovení o doručovaní neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1
CSP). Preto len špecifické okolnosti prípadu môžu byť dôvodom, pre ktorý by prichádzal do úvahy iný
procesný postup (zaslanie návrhu na vyjadrenie, resp. vykonanie výsluchu a podobne).

18. Vo svetle uvedených právnych úvah prejednávaná vec takéto špecifiká nespĺňa, preto niet právneho
dôvodu, aby procesný postup súdu prvej inštancie, na základe odvolacej námietky žalovaného (návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia mu nebol doručený na vyjadrenie), odvolací súd považoval za
nesprávny. Procesný postup súdu prvej inštancie je v súlade so zákonnými ustanoveniami ako aj s
ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd konštatuje, že zvoleným procesným postupom súdu prvej

inštancie nebola spôsobená ujma, resp. neoprávnený zásah do procesných práv žalovaného, ktorý by
v konečnom dôsledku znamenal porušeniu práva na spravodlivý proces. V uvedených súvislostiach
je nedôvodnou aj odvolacia námietka žalovaného, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd
nevysporiadal a neobjasnil dôvod pre takto zvolený procesný postup.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavke primeraného odôvodnenia rozhodnutia predbežnej povahy o neodkladnom
opatrení, je vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom sa zaoberá všetkými skutočnosťami, ktoré
boli podstatné pre posúdenie nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

20. Vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi (v danom prípade žalobkyni) hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať

o konečnú súdnu ochranu. Bezodkladnosť v sebe zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba
upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto
nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť
pomery (tu bezprostredne po nainštalovaní kamerového systému v rodinnom dome). Rozhodujúce je

výlučné kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli dostatočne osvedčené
zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej
časti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, so záverom ktorého sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožnil. Poskytnutá procesná ochrana (dočasného charakteru) žalobkyni spĺňa princípy
opodstatnenosti, efektívnosti a proporcionality. Nakoľko súd prvej inštancie vec aj správne právne
posúdil (zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia), odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.22. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neprimerane zasiahol do formulácie petitu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, s touto otázkou sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom

vysporiadal v rámci svojho odôvodnenia (v bode 30. a 31. odôvodnenia napadnutého uznesenia).
Na doplnenie inak logického a rozumného zdôvodnenia, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu
odkazuje, súčasne uvádza, že žalobkyňa v predmetnom návrhu priamo v jeho petite konkretizovala
neoprávnený zásah do práva na súkromie. Uviedla, že tento spočíva vo vyhotovovaní obrazových a
zvukových záznamov prostredníctvom kamerového systému v rodinnom dome. Následne súd prvej

inštancie správne v zmysle preventívneho účinku vlastného neodkladnému opatreniu, v podmienkach
prejednávanej veci, pri osvedčení reálnej hrozby zásahu spôsobom konkretizovaným žalobkyňou do jej
práva na súkromie, poskytol žalobkyni procesnú ochranu formou nariadeného neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne ako súd
prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania), pretože týmto rozhodnutím sa konanie nekončí

(§ 262 ods. 1 CSP), inak povedané predmetné neodkladné opatrenie procesne nekonzumuje vec
samú a je viazané na meritórne konanie. S otázkou trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a ich náhradou sa následne vysporiada súd prvej inštancie až v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)