Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17Er/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311202744
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8311202744.6

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému B. S., N.. XX.XX.XXXX, B. M. XXX, o vymoženie 740,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava,
má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné poverením číslo 5702 050781 zo dňa 30.05.2011 poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného
s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a

exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 10734/10 zo dňa 16.11.2010, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.

2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 17Er/90/2011-19 zo dňa 19.10.2011 súd rozhodol tak, že exekúciu
zastavil. O trovách súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, súd

rozhodne samostatným uznesením.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 7CoE/49/2012-35 zo dňa 30.04.2012 tak, že zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Podľa údajov nachádzajúcich sa v predloženej zmluve o úvere úver mal byť
poskytnutý na výkon zamestnania. Ako sa s touto skutočnosťou vyrovnal konajúci súd, z odôvodnenia

rozhodnutia nie je známe, v dôsledku čoho rozhodnutie o zastavení exekúcie nepôsobí presvedčivo.

4. Podaním doručeným súdu dňa 03.02.2016 predložil súdny exekútor podanie oprávneného zo dňa
21.01.2016označenéako,,Doplnenienávrhunavykonanieexekúcievsúladesust.§243fods.1zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktoré bolo doručené exekútorskému
úradu povereného súdneho exekútora dňa 21.01.2016.

5. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že rozhodujúce sa skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinný sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade
ktorého je vykonávaná táto exekúcie a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný
návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému
oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako súdu, ktorý vydal poverenie na

vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v
ktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivosti.Skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinnýmsa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné
námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného
aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti

použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.. Dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu
exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený je

však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov, ak došlo k ich strate z exekučného spisu.
Oprávnený preto navrhuje, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

6. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

Podľa § 243f ods. 1 až 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom
vyhlásenia)

(1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4
je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona.
(2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o

žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
(3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
(4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).
(5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

(6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto

skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd
zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

7. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere zo dňa 13.03.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

8. Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1, a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

9. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony. Týmto zákonom došlo okrem iného k zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh na

vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje
proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o
rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.
V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo
subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) povinnosť takúto
exekúciu zastaviť.

10. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorým Stály rozhodcovský súd priznal
oprávnenémunárokzozmenky,ktoroubolazabezpečenázmluvaoúverezodňa13.03.2009uzatvorená
medzi oprávneným a povinným (ďalej len „zmluva“). V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon zamestnania.

11. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon zamestnania. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore
podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskoučinnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere a
všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený nepredložil.

12. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na
ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí
úveru „na výkon zamestnania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť so
zamestnaním povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver
si povinný vzal na výkon zamestnania, že finančné prostriedky použil na výkon jeho zamestnania.

13. Krajský súd Nitra vo svojom uznesení sp. zn. 26CoE/119/2017 zo dňa 30.08.2017 konštatoval: „Z
predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba
s uvedením rodného čísla ako aj identifikačného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia §

52 ods. 4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preskúmal
zmluvu o úvere a uvádza, že vo vzťahu k účelu poskytnutia úveru existujú pochybnosti o tom, či
naozaj bol úver poskytnutý na účel podnikania, nakoľko tento nebol žiadnym spôsobom zo strany
oprávneného preukázaný. Preto odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere je potrebné aplikovať

ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, podľa ktorého
v prípade vzniku pochybností, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa.
Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že účel poskytnutia úveru bol vyjadrením cieľa
oprávneného vyhnúť sa predpisom chrániacich spotrebiteľa. Preto je možné konštatovať, že povinný je

spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,
že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov,
z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko
účel poskytnutia úveru na výkon podnikania nebol preukázaný, možno ho považovať aj za obchádzanie

právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.“

14. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinnému boli poskytnuté finančné prostriedky na
výkon zamestnania, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Z okolností uzatvárania
zmluvy a najmä na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom.

15. V súlade s § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004 týmto zákonom sa preberajú
právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj
Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách;

nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 01.04.2004, súd
posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.

16. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - Zmluvy o úvere č. 8312237 zo dňa 13.03.2009,

a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a povinného ako spotrebiteľa v
zmysledefiníciespotrebiteľapodľačlánku2písm.b)SmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súd túto úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu,
kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.

17. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na
právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodu strán.

18. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti doplnil, avšak po preštudovaní ním
predložených písomnosti súd konštatuje, že v danom prípade sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017).19. Postupným vývojom a implementáciou komunitárneho práva sa v súdnom konaní presadzuje
dôraz na spotrebiteľa. Neustále narastajú počty návrhov na začatie exekučných konaní na základe

exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, ktorými sa vymáha objektívne nemožné, právom
nedovolené plnenie alebo plnenie odporujúce dobrým mravom. Súdy preto pristupujú k ochrane
spotrebiteľa - povinného tak, že poskytnú a zabezpečia právnu ochranu spotrebiteľom - povinným,
ktorí v spotrebiteľských vzťahoch vystupujú ako slabšia zmluvná strana. Podrobnejšie preskúmavajú
rozhodcovské rozhodnutia, ktoré sú podkladom na výkon exekúcie, ich formálnu a materiálnu

vykonateľnosť. V prípade zistenia rozporu s právom majú súdy možnosť postupovať podľa § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z..

20. Spomenutý postup sa uplatňuje už pri vydávaní, resp. zamietaní vydania poverenia na výkon
exekúcie; súdu nič nebráni uvedený postup aplikovať i v priebehu exekučného konania, a to aj bez
návrhu.Vdanejvecitunajšísúdzúradnejpovinnostiskúmal,čiužvydanépoverenie,návrhnavykonanie

exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, pričom zistil, že tomu tak nie je. Návrh na vykonanie
exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
ktorý okrem iného zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi,
teda na plnenie právom nedovolené. Takýto exekučný titul má vady z materiálnej stránky, pretože nemá
splnené všetky hmotnoprávne predpoklady na to, aby bol spôsobilým exekučným titulom - plnenie v ňom

uvedené nie je právom dovolené a odporuje dobrým mravom.

21. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia zmenky, v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku

platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

22. Z exekučného titulu súd zistil, že v konaní bola na preukázanie nároku predložená zmenka vystavená
povinným dňa 13.03.2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Veriteľ
poskytol dlžníkovi úver vo výške 350,- eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 740,16 eur, čo je

viac ako 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenka teda bola vystavená a oprávneným
doplnená v rozpore so zákonom.

23.Vzmyslebodu17všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,nazabezpečeniepeňažnéhozáväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi

vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník
neuhradí včas 4 po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

24. Súd tiež samotnú zmluvnú podmienku o vystavení a následnom vyplnení zmeniek považuje za
neprijateľnú, nakoľko značne oslabuje postavenie spotrebiteľa, keďže dáva dodávateľovi možnosť
vyplniť zmenku bez akejkoľvek kontroly alebo overenia jej vyplneného obsahu zo strany spotrebiteľa
alebo nezávislej tretej osoby. Spotrebiteľ následne po jej vystavení nemá žiadnu možnosť ovplyvniť jej

obsah a sumu, na ktorú znie. Táto podmienka je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.

25. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd
neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve

a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (rozhodnutie Krajského súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 41CoE/86/2020 zo dňa 17.06.2020).26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a súd má za to, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky a rozpor s dobrými mravmi a zákonom, preto súd exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017).

27. Tunajší súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27.10.2016, č. k. II.
ÚS 774/2016-7, z ktorého vyplýva, že: „Okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol

ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §243f ods. 5 Exekučného
poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243fods. 1 Exekučného
poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote
doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi),
z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť

priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na
skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo
vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol
oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).
Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k

predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému
súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje nato, že právne dôsledky
vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej
istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase

vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom
ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“

28.ZcitovanéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRjednoznačnevyplýva,ženávrhnavykonanieexekúcie
je potrebné v lehote 30 dní nielen doplniť, ale návrh je potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.1.2016

doplniť priamo exekučnému súdu. V posudzovanom prípade bolo doplnenie návrhu doručené súdu prvej
inštancie (až) dňa 03.02.2016, teda po zákonom stanovenej lehote.

29. Podľa ustanovenia § 196 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, za

výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

30. Podľa § 203 odsek 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.

31. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33.Vzhľadomnavyššiecitovanéustanovenia§203ods.1Exekučnéhoporiadkua§262ods.1CSP,súd
priznalsúdnemuexekútorovinároknanáhradutrovexekúcievočioprávnenému,ktorýzavinilzastavenie
exekúcie tým, že si uplatňoval nárok zo zmenky, pričom zmenka bola oprávneným vydaná a doplnená
v rozpore s vtedy účinným zákonom.

34. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté
samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262
ods.2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho
súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ).
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1 CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).