Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010376
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roland Kemény

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010376.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudca JUDr. Roland Kemény v trestnej veci proti obžalovanému N. C.,

ktorý je trestne stíhaný pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na
hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2019 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:N. C., narodený XX.XX.XXXX C. N. D., trvale bytom J. R. XXXX/XXA, Bratislava, prechodne
bytom H. K. XX, Bratislava

sa podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava 1 sp. zn. 1 Pv 613/17/1101 - 25 zo dňa 25.05.2018,
podľa ktorej sa mal dopustiť prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm. a/ Trestného
zákona na skutkovom základe, že 03.09.2017 v čase asi o 03:15 hod. v Bratislave na Obchodnej ulici,
počastoho,akopoškodenýMgr.Q.H.Q.,akočlenhliadkyPZvykonávalslužobnýzákrokvočiinejosobe,
pristúpil k poškodenému z pravej strany a udrel ho pravou rukou zovretou v päsť do oblasti ľavého líca, a

to v úmysle zabrániť mu vo výkone služobného zákroku spočívajúceho v zadržaní inej osoby, pričom sa
napriahol k ďalšiemu úderu, v čom mu poškodený zabránil použitím donucovacích prostriedkov, pričom
uvedeným konaním nespôsobil poškodenému Mgr. Q. H. žiadne poranenie, nakoľko nebolo dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 28.05.2018 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 25.05.2018, č. k. 1 Pv 613/17/1101 - 25 na obvineného N. C., pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby (po vydaní trestného rozkazu a podanom odpore voči nemu zo
strany okresnej prokuratúry a obvineného) nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom,
čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je nevinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N. C.,
výsluchom svedka/poškodeného Mgr. Q. H., svedka N. Č., N. D.O., S. F., N. Q., K. C., K. Q., S. W., F. C.,
prečítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 Tr. por., a to odpisu registra trestov obžalovaného

a lekárskych správ obžalovaného, ďalej postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd oboznámil obrazový
záznam získaný z kamerového záznamu VÚB banka, a. s. na Poštovej ulici v Bratislave.Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,

dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci sa obžalobe nepodarilo preukázať, že skutok spáchal
obžalovaný.Logickýmdôsledkomtakéhotozáverubolooslobodenieobžalovanéhospodobžalobypodľa
§ 285 písmeno c/ Trestného poriadku.

Obžalovaný N. C. od začiatku trestného stíhania voči svojej osobe vinu za spáchaný skutok popieral.

V rámci svojej obhajoby sa bránil tým, že s kamarátmi K. Q., K. C. O. K. S. sa stretli pod Mostom SNP
dňa 02.09.2017 okolo 22.30 hod. Následne išli na Hviezdoslavovo námestie, kde pili alkoholické nápoje,
konkrétne 7 dcl fľašu Metaxy. Neskôr sa presunuli na Obchodnú ulici do podniku Bar On, kde si dali pivo.
V tom čase už bol nasledujúci deň, t. j. deň skutku - nedeľa - 03.09.2017. Pravdepodobne o 3.00 hod. sa
rozhodli, že pôjdu domov, išli smerom na Hodžovo námestie. Vyšli z podniku aj s nejakým dievčaťom,
ktoré však nepoznal ani obžalovaný, ani jeho kamaráti. Na druhej strane cesty išla ďalšia partia mužov,

resp. chlapcov, ktorá na nich začala pokrikovať. Obžalovaný s jeho partiou im kričali naspäť, ale k
fyzickému útoku neprišlo. Podľa vyjadrenia obžalovaného išlo iba o slovnú potýčku. Prišli policajti, zhodli
K. C. na zem, tento sa nemohol hýbať. Obžalovaný so svedkami K. S. O. K. Q. kričali na policajtov, nech
K. C. nechajú na pokoji. N. C. stál približne 1,5 metra od miesta, na ktorom bol zadržaný K. C.. Následne
bol obžalovaný policajtom zhodený na zem, ležal na bruchu, dali mu putá a nakoniec dostal kopanec

nohou do oblasti tváre, potom ho odviezli na policajnú stanicu, kde mu neumožnili oznámiť rodičom
jeho zadržanie príslušníkmi PZ. Po žiadosti obžalovaného ho policajti odviezli na lekárske ošetrenie do
nemocnice na Mickiewiczovej ulici z dôvodu, že mal rozdvojené videnie a je po absolvovaní niekoľkých
operačných zákrokov očí. Obžalovaný N. C. taktiež súdu uviedol, že ho po príchode na policajnú stanicu
jeden z príslušníkov PZ fyzicky napadol, udieraný bol do oblasti tváre aj hrudníka päsťami. Po tom ako

sa bránil tým, že je po mnohopočetných operáciách očí, príslušník PZ ho ešte niekoľkokrát udrel a potom
s útokmi prestal.

Svedok/poškodený nstržm. Mgr. Q. H. - príslušník PZ, vypočutý na hlavnom pojednávaní 19.11.2018
uviedol, že v deň skutku bol približne okolo 3.00 hod. na Obchodnej ulici v Bratislave s kolegom N.

Č. a dvoma príslušníkmi Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave
(ďalej len ,,PMJ“) v rámci výkonu služby, počas ktorej si všimli dve skupinky, ktoré na seba kričali, resp.
sa prekrikovali cez električkovú koľaj. Skupinky sa stretli v strede a dvaja sa tam začali biť, z každej
skupiny jeden muž, resp. chlapec. Následne utekali príslušníci PZ za nimi, aby situáciu vyriešili. Po
príchode oddelili dve bijúce sa osoby, jedného zobrali príslušníci PMJ a druhého svedok/poškodený s

kolegom Č.. V postoji keď svedok - poškodený mal jedného z páchateľov na zemi, v čase keď ho išiel
spútať, tak otočil hlavu smerom doprava, keď nad ním kľačal, a dostal úder päsťou do pravého líca
tváre. Následne prišlo k zápaseniu medzi nstržm. Mgr. Q. H. a útočníkom, ktorým mal byť obžalovaný,
kedy svedok - poškodený padol na zem, udrel sa o služobnú zbraň a hlavu o betón. Potom spadol
útočník na neho, kolegovia útočníka zdvihli z poškodeného a prišli ďalšie hliadky PZ. Medzitým konflikt

jednotlivých skupín pokračoval, s tým, že podľa vyjadrenia poškodeného členovia druhej skupiny, t.
j. skupiny, ktorej súčasťou nebol obžalovaný, boli pravdepodobne cigáni. Ďalej sa osoby z konfliktu
eskortovali na oddelenie PZ, teda eskortoval sa útočník a ešte jeden chlapec, ktorý konflikt vyvolal
(člen skupiny, v ktorej bol aj obžalovaný). Čo sa týka skutočnosti, že útočník pokračoval v útoku aj
na ostatných policajtov, nebolo to nejaké útočenie, ale kládol aktívny odpor. Svedok - poškodený tiež

identifikoval obžalovaného, ako útočníka, avšak s pripomienkou, že v súčasnosti je pochudnutý, avšak
nevedel uviesť, či mal útočník v čase skutku na sebe okuliare.

Svedok N. Č. - kolega svedka poškodeného - príslušník PZ, vypočutý na hlavnom pojednávaní
19.11.2018 uviedol, že z vyťažovania členov dvoch skupín, ktoré mali medzi sebou konflikt bolo zistené,

že v skupine, ktorej členom bol obžalovaný N. C. mali na členov druhej skupiny niečo kričať, pretože
mali tmavšiu pleť. Svedok Č. nič nepočul. Následne sa začali dvaja alebo štyria medzi sebou biť, avšak
obžalovaný sa pravdepodobne do bitky nezapojil. Poškodený nstržm. Q. H. mal podľa jeho vyjadrenia
kľačať na zemi v čase útoku a on stál za jeho chrbtom. Obžalovaný mal prísť z pravej strany, poškodený
videl úder zatvorenou rukou, t. j. päsťou, avšak nevedel uviesť, do ktorej oblasti tváre, ale domnieval sa,

žekeďžeprišlasprava,takasidopravej.Ostatnízúčastnenívytváraliokolonichpolkruh.Svedoknevedel
uviesť, či kolega, t. j. poškodený po údere niečo kričal alebo hovoril, neregistroval to. Obžalovaného
spacifikovali, ale pri tomto úkone všetci padli na zem.Svedok ppráp. N. D. - príslušník PZ, ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní 19.11.2018, na ktorom
uviedol, že si nespomína, či sa obžalovaný zapojil do prvotného konfliktu medzi jednotlivými skupinami.
Ako príslušníci PZ sa sústredili na dvoch hlavných aktérov roztržky. Útok na poškodeného mal prísť

podľa vyjadrenia svedka odzadu, keď kľačal na zemi a pacifikoval osobu. Úder mal dostať do pravej
strany, ale nevedel či dozadu alebo do tváre. Útočník prišiel zozadu a úder dostal poškodený v čase
keď mal kľačať na osobe na zemi. Svedok si ďalej nepamätal, čo nastalo po útoku, keďže volal ďalšie
hliadky PZ. Ppráp. N. D. si taktiež nepamätal čo mal obžalovaný oblečené. Počas konfliktu bolo okolo
nich veľa ľudí, ktorí tam stáli a bol tam veľký hluk.

Svedok nstržm. S. F. - príslušník PZ vypočutý na hlavnom pojednávaní 19.11.2018 uviedol, že pri
prvotnej potýčke na seba útočili z každej skupiny dve osoby. Obžalovaný nebol ani jedným z nich.
Svedok iba periférne videl, že niekto rukou vstúpil do ich priestoru. Konkrétny úder nevidel, preto sa
k jeho intenzite nemohol vyjadriť. Poškodený mal po útoku uviesť, že ho niekto udrel alebo napadol.
Počas tohto zásahu aj svedka F.Š. niekto ťahal za vestu. Útočníka, resp. obžalovaného mali príslušníci
PZ spacifikovať na niekoľko etáp. Svedok sa nevedel vyjadriť k identifikácií oblečenia útočníka na

poškodeného, ale uviedol, že okuliare nemal. Videl ako poškodený drží útočníka, a tento mal byť jediný
člen v blízkosti, pretože všetci ostatní stáli ďalej.

Svedok N. Q. vypočutý 06.03.2019 na hlavnom pojednávaní, na ktorom uviedol, že nevie presný počet
osôb, ktoré sa zúčastnili na konflikte, ani počet prítomných policajtov, predpokladal, že tam bolo jedno,

príp. dve policajné autá. Svedok videl ranu spôsobenú policajtovi od útočníka, ale nevedel uviesť kto
ním bol. Osobu útočníka nevedel ani identifikovať, aj z dôvodu, že sa v tom okamihu, teda v čase skutku
nachádzal na druhej strane cesty. Konflikt mali vyvolať rasistické narážky členov druhej skupiny voči S.,
t. j. svedok S. W., ktorého policajti nevzali. Svedok nevedel uviesť priebeh zásahu príslušníkov PZ.

Svedok K. C., ktorý bol vypočutý tiež na hlavnom pojednávaní 06.03.2019, kde uviedol, že konflikt
vznikol medzi dvoma skupinami, iba na seba kričali, ale nespomenul si, či prišlo k nejakému fyzickému
napadnutiu. Keď svedka C. prišli policajti spacifikovať tak obžalovaný mal stáť jeden až dva metre za
ním. Po tom ako ho policajti postavili videl obžalovaného ležať na zemi, mal na rukách putá a policajt ho
kopal. Neskôr ho naložili do auta. Fyzický útok na policajtov svedok nevidel, iba počul ako ľudia kričia na

policajtov, aby nechali ostatných. Svedok uviedol, že celý incident, resp. ani jeho časť vidieť nemohol,
nakoľko po tom, ako ho policajti spacifikovali ležal na zemi na bruchu, a teda videl iba policajta po ľavej
strane.

Svedok K. Q., vypočutý na hlavnom pojednávaní 06.03.2019 uviedol, že k fyzickému útoku medzi

jednotlivými, proti sebe stojacimi partiami, neprišlo. K útoku na svedka K. C. povedal, že jeden policajt
mal stáť pri ňom a druhý na ňom kľačal. Svedok stál asi 1,5 metra za nimi. Obžalovaný mal podľa jeho
vyjadrenia stáť vedľa svedka, takže ho videl, avšak tento policajta udrieť nemal. Pred skutkom požili
alkoholické nápoje, ale nie v takom rozsahu, že by si nepamätal okolnosti incidentu.

Svedok S. W., ktorý bol vypočutý 06.03.2019 vypočutý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si presne
nepamätá, čo sa v čase skutku stalo. Vie, že rozdelili jeho a druhú partiu príslušníci PZ na jednotlivé
stranycesty.Následnevidel,ženejakýmužležínazemispolicajtom,alenevedelprečo.Útoknapolicajta
svedok nevidel.

Svedok F. C. vypočutý na hlavnom pojednávaní 06.03.2019, na ktorom uviedol, že v deň a v čase skutku
veľa pil, takže si pamätá iba útržky. Svedok tiež nevedel uviesť, kto mal byť útočníkom, resp. kto konflikt
vyvolal. Zákrok príslušníkov PZ opísať nevedel, iba uviedol, že nejaký chalan mal mať ruky na kapote
auta.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný a orgánmi
činnými v trestnom konaní nemá vznesené obvinenie za iný trestný čin.

V posudzovanom prípade predložené dôkazy vykonané nielen na hlavných pojednávaniach, ale taktiež
v prípravnom konaní neumožňujú vysloviť nespochybniteľný záver, že skutok spáchal obžalovaný. Tiež

má súd pochybnosti o lokalizácií osôb, lokalizácií úderu a tiež identifikácie páchateľa útoku na verejného
činiteľa. Obžalovaného zo spáchania skutku mali vidieť iba príslušníci PZ, t. j. poškodený a svedok N. Č.,
avšak žiadny iný účastník konfliktu, ktorý bol v čase skutku jednoznačne neoznačil za páchateľa skutku
obžalovaného N. C.. Ostatní svedkovia nevedeli s istotou identifikovať páchateľa, prípadne presneopísať oblečenie, ktoré mal mať v čase skutku na sebe, aby ho bolo možné aspoň týmto spôsobom
opoznať.

Pre rozhodnutie súdu o uznaní viny obžalovaného za žalovaný skutok musí byť daná istota, o ktorej,
vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení
všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do
otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej
veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu

„in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného spod podanej
obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou
je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do
trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno
v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým
pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obvineného, resp.

obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania in dubio
pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže
byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší
možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného
pravidla "preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť".

Na základe uvedeného je zrejmé, že iba v závislosti od špecifikovaných dôkazov nie je možné vysloviť
vinu obžalovaného, nakoľko, ako už bolo konštatované, uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je
možnézaložiťnahypotetickýchzáveroch,ktorésúvrovinepravdepodobnosti,atoanipravdepodobnosti
vyššieho stupňa. K uvedeným dôkazom by museli pristúpiť aj iné dôkazy vzťahujúce sa k osobe

obžalovaného, a to prípadne aj nepriame, ktoré by vo svojom súhrne tvorili ucelenú a na seba logicky
nadväzujúcu reťaz dôkazov umožňujúcich s istotou stotožniť osobu menovaného obžalovaného s
osobou páchateľa. Takéto iné dôkazy neboli v tejto trestnej veci produkované.

Vychádzajúc z danej dôkaznej situácie a opierajúc sa o uvedené právne úvahy súdu bolo rozhodnuté o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku tak, ako to vyplýva
z enunciátu (výroku) tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným

môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.