Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117219314
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4117219314.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Marekom Olekšákom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s. so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti žalovanému: R. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: K. M. XXX, XXX XX K. M., zastúpeného: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom
PavlaMudroňa1191/5,01001Žilina,IČO:42350026ozaplatenie1.019,47euraspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky vyčíslené k 31.03.2017 vo výške 1.108,98 eura spolu so
zmluvným úrokom z úveru vo výške 25,50 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura od 25.04.2017 do 10.06.2018
a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura od 25.04.207 do zaplatenia, a to
všetko v splátkach vo výške 26 eur mesačne až do úplného zaplatenia dlhu počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra
dňa 19.05.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.019,47 eura s spolu s úrokmi vo výške

1.108,98 eura, úrokmi zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 1.019,47 eura vo výške 25,50 % p.a.
od 25.04.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura od
25.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
06.06.2012Zmluvuoúvereč.4574686687,predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške1.050eur.
Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej
splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z predpisu splátok. V dobe

od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob
ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Listina Aktuálny
stav úveru je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade v §
40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. Žalobca pred zosplatnením úveru
upozornil žalovaného. V upozornení bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu
pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, žalobca pristúpil k

zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný aj napriek zaslanej výzve nezaplatil
dlžnú pohľadávku.2. V priebehu konania súd Uznesením č. k. 9Csp/161/2017 - 58 zo 14.08.2017 pripustil zmenu strán
sporunastranežalobcutak,žedokonanianamiestospoločnostiPoštovábanka,a.s.vstúpilaspoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo 16.02.2018 uviedol, že zmluva o úvere zo 06.06.2012 neobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy o úvere (ďalej len
„ZoSU“), a to druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve nie je uvedený údaj o výške a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmluve je uvedená len výška splátky. Spotrebiteľ
musí vedieť koľko z ktorej splátky pripadne na istinu, úroky a iné poplatky. V zmluve nie je uvedená ani
celková čiastka spojená so zaplatením úveru. Má tiež za to, že je nesprávne uvedená RPMN. Súčin
mesačnej splátky a počtu splátok, teda 29 x 72 = 2.088 eur. Keď od tejto sumy odpočítame istinu

poskytnutého úveru, teda 2 088 - 1 050 = 1.038 eur. V zmluve je uvedená celková výška nákladov
987,66 eura. Zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN. Ročná úroková sadzba vo výške 25,50 %
je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny pre spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou nad 5 rokov v mesiaci 06/2012
bola vo výške 13,58 %. Zmluva neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Zmluva o

úvere neobsahuje dohodu medzi zmluvnými stranami, na základe ktorej by žalobca mohol pristúpiť k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Občianskyzákonník“).Žalobcatiežnepreukázal,akýmspôsobom
bola overená schopnosť spotrebiteľa splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSU. Žalobca nemá nárok na
zmluvný úrok vo výške 25,50 % aj po zosplatnení úveru; má za to, že veriteľovi patrí zmluvný úrok len do

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný namietol premlčanie, ktoré odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 16.05.2014, preto premlčacia doba začala
plynúť dňa 17.05.2014 a uplynula 17.05.2017, a keďže žaloba bola podaná až 19.05.2017, žalobný
návrh je premlčaný.
4. Žalobca vo vyjadrení z 28.06.2018 uviedol, že žalovaný celkovo uhradil sumu 449,48 eura, ktorá

bola započítaná v sume 98,62 eura na poplatky, v sume 320,33 eura na zmluvné úroky a úroky z
omeškania a suma 30,53 eura na istinu. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 29 eur mesačne vždy k 10. dňu mesiaci, počnúc dňom 10.07.2012.
Suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje
sumu 389,66 eura. Suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru predstavuje sumu 719,27 eura. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spolu s
úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.03.2017 predstavujú sumu vo výške 1.108,93
eur. V záhlaví zmluvy je uvedený druh úveru, a to v označenom ako „zmluva o úvere konsolidácia“
ako aj v článku 3 zmluvy označenom ako „Zmluva o úvere“. Pokiaľ sa týka námietky týkajúcej sa
absencie údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

žalobca uviedol, že postup pri podávaní reklamácií, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo súvisiacich
so zmluvou o úvere, upravuje Reklamačný poriadok banky, ktorý je prístupný na obchodnom mieste,
pričom obchodným miestom sa rozumejú všetky pobočky banky (ktorých je 52 po celom Slovensku) a
všetky pošty. Rovnako tak obchodné podmienky ako aj všeobecné obchodné podmienky upravujú vo
svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie. Žalobca poukázal aj na čl. 1 zmluvy o úvere, kde

sa v prvom odseku, prvej vete uvádza celé obchodné meno a adresa spoločnosti Poštová banka, a.s.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C42/15, z ktorého
možno vyvodiť, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Zmluva
o úvere obsahuje odkaz na obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky ako aj sadzobník
poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky, a.s. Čo sa týka namietanej absencie údaja o výške, počte a

termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 sp.
zn. C-42/15, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017 sp. zn. 11Co/39/2016, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2017 sp. zn. 16Co/208/2017 a taktiež uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017, z ktorých možno vyvodiť, že zmluvu o úvere
nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje výšku, počet a termíny

splátok, pretože zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia
na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Čo sa týka
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť žalobcovi, uviedol, že celkovú čiastku úveru (celkovú
výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejtoskutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru ako
aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje. Celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne
identifikovateľná súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom. Nesúhlasil s tvrdením, že výpočet RPMN v zmluve nie je správny. Žalobca
zaslal súdu listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi do kalkulačky implementoval externý
dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. S poukazom na § 506 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a čl. 6, bod 6.1. a

bod. 6.2 Obchodných podmienok pre úver mal právo pristúpiť k predčasnej splatnosti úveru po tom,
ako žalovaný porušil zmluvne stanovené podmienky a nesplácal úver riadne a včas. Pri podpise zmluvy
právny predchodca žalobcu odovzdal žalovanému všetky predzmluvné dokumenty, vrátane obchodných
podmienok, ktoré boli predtlačené na druhej strane úverovej zmluvy (na jej rube). Ako vyplýva zo zmluvy
o úvere, priemerná RPMN na trhu bola v čase uzavretia zmluvy o úvere 26,58 % (maximálna výška
RPMN predstavovala sumu 36,58 %), dvojnásobok uvedenej sumy dnešná legislatíva stále akceptuje

ako najvyššiu prípustnú výšku odplaty čo v danej veci predstavuje 53,16 % (zohľadňujúc úroky, poplatky
ainéplnenia,prípadneinénáklady,ktorésúdohodnutésospotrebiteľompripodpisezmluvy),pretoúroky
vo výške 25,50 % (RPMN 28,70 %) nemožno považovať za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011. Všetky údaje,
ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve obsiahnuté. Vyjadril sa aj k

spôsobu posudzovania bonity žalovaného v čase poskytovania úveru. Dodal, že právnym predchodcom
žalobcu došlo k zosplatneniu úveru dňa 16.05.2014. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania. K
otázke započítavania 10-dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie žalobca poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/410/2017-109 z 27.03.2018, v ktorom súd uviedol, že všeobecná
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po

prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu
(žaloby) na súde.
5. Žalobca vo vyjadrení zo 07.01.2019 uviedol, že súhlasí s postupným splnením dlhu pravidelnými
mesačnými splátkami po 26 eur, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nesplácania čo i len
jednej splátky. Uvedená mesačná splátka je vypočítaná na obdobie 10 rokov.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinami, z ktorého zistil, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 06.06.2012 uzavretá Zmluva o úvere č. 4574686687, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.050
eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v 72 mesačných splátkach vo výške 29 eur.
Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a prestal riadne a včas splácať mesačné splátky, preto

právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný v celom rozsahu k 16.05.2014 a zároveň
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.413,49 eura v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto
výzvy. Zostatok úveru vyčíslil žalobca ako žalovanú sumu 1.019,47 eura, úroky a úroky z omeškania
vyčíslené ku dňu 31.03.2017 vo výške 1.108,98 eura, úroky vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.019,47
eura od 01.04.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.019,47 eura

od 01.04.2017 do zaplatenia. V zmluve bol dohodnutý úrok, výška a počet mesačných splátok a ostatné
zmluvné dojednania. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol úver vyplatený a tento aj začal
splácať, avšak po určitom čase sa dostal do omeškania a právny predchodca žalobcu vyhlásil úver
za predčasne splatný a vyzval žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky, pretože nastala predčasná
splatnosťúveruprenedodržaniezmluvnýchdojednaní.Stranaminebolaspochybňovanáanivýškaistiny.

Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zmluva o úvere mala všetky potrebné náležitosti a zmluvu
podpísal žalovaný. Okresný súd nezistil existenciu žiadnych ustanovení, ktoré by spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nebola zistená
žiadna neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Predmetnú zmluvu posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal

súdprvejinštanciezapreukázané,žežalobajedôvodná,pretožedlžnúsumu,ktorúsazaviazalžalovaný
uhradiť, nezaplatil.
7. Následne súd dňa 17.01.2019 vyhlásil Rozsudok č. k. 9Csp/161/2017 - 106, ktorým vo výroku I.
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 1.019,47 eura spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania
vyčíslenými ku dňu 31.03.2017 vo výške 1.108,98 eura, úrokmi vo výške 25,50 % p.a. zo sumy 1.019,47

eura od 01.04.2017 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura od
01.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 26 eur mesačne až do úplného zaplatenia
dlhu počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 100 %. V odôvodnení súd uviedol, že mal za preukázané, že zmluva o úvere spĺňa
náležitosťvzmysle§9ods.2písm.a)ZoSU,pretožedruhúverujeuvedenývzáhlavízmluvyoznačenom
ako„zmluvaoúverekonsolidácia“akoajvsamotnomčlánku3zmluvyoznačenomako„Zmluvaoúvere“.

Rovnako mal za to, že zmluva o úvere obsahuje aj údaje o adrese predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že
postup pri podávaní reklamácií, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo súvisiacich so zmluvou o úvere,
upravuje Reklamačný poriadok banky, ktorý je prístupný na obchodnom mieste, pričom obchodným
miestom sa rozumejú všetky pobočky banky a všetky pošty. Rovnako tak obchodné podmienky ako

aj všeobecné obchodné podmienky upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C42/15, z ktorého možno vyvodiť,
že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Zmluva o úvere obsahuje
odkaz na obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky ako aj sadzobník poplatkov a iné
dokumenty Poštovej banky, a.s. Ďalej súd skúmal, či zmluva obsahuje náležitosť stanovenú v § 9
ods. 2 písm. k) ZoSU, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp.

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. S poukazom na platnú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky súd ustálil, že hoci zmluva neobsahuje presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok úveru, nie je možné považovať ju za bezúročnú a bez poplatkov. Takýto právny
názor vyslovil Najvyšší súd SR v uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017. Za preukázané mal

aj to, že zmluva obsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože v čl. 3. obsahuje
výšku úveru 1.050 eur a zároveň celkovú výšku nákladov 987,66 eura. Ich súčet teda predstavuje
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve hneď za čl. 3 je uvedené „Celkovú čiastku
úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Súd sa nestotožnil
s tvrdením žalovaného, že RPMN bola vypočítaná nesprávne; naopak žalobca predloženým listinným

dôkazom - listinou s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o
spotrebiteľských úveroch, preukázal správnosť výpočtu RPMN, pričom vzorec výpočtu RPMN žalobcovi
do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. Spôsob a
postup pri výpočte RPMN žalovaným nemožno považovať za správny. Žalovaný konštatoval, že zmluva
neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, avšak nekonkretizoval, ktoré predpoklady

pre výpočet RPMN v zmluve absentujú. Takéto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé, pretože zmluva
obsahuje výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky ako aj dátum konečnej splatnosti aj počet
mesačných splátok. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že zmluva o úvere neobsahuje dohodu medzi
zmluvnými stranami, na základe ktorej by žalobca mohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na § 506 Obchodného zákonníka a čl. 6,

bod6.1.abod.6.2Obchodnýchpodmienokpreúver,nazákladektorýchmalprávnypredchodcažalobcu
právo pristúpiť k predčasnej splatnosti úveru po tom, ako žalovaný porušil svoje zmluvne stanovené
podmienky a nesplácal úver riadne a včas. Pri podpise zmluvy právny predchodca žalobcu odovzdal
žalovanému všetky predzmluvné dokumenty, vrátane obchodných podmienok, ktoré boli predtlačené
na druhej strane úverovej zmluvy (na jej rube). Obchodné podmienky nie sú tzv. pevne spojené so

žiadosťou (zmluvou), ale sú jej neoddeliteľnou súčasťou, nakoľko sú priamo vytlačené na druhej strane
zmluvy. Kompletná úverová dokumentácia pozostávajúca zo zmluvy o úvere a jej súčastí - obchodných
podmienok a všeobecných obchodných podmienok bola žalovanému riadne odovzdaná, prevzatie
ktorých žalovaný potvrdil aj podpisom zmluvy. Za preukázané mal aj to, že žalobca listinnými dôkazmi -
reporty zo SRBI, EOS KSI a Sociálnej poisťovne, preukázal, akým spôsobom bola overená schopnosť

spotrebiteľa splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSU. Výdavky žalovaného boli zo strany právneho
predchodcu žalobcu overené dopytom do úverového registra, podľa reportu mal žalovaný 1 úver v
Poštovej banke, a.s. (mesačná splátka bola vo výške 38 eur), druh dôchodku bol overený dopytom
na Sociálnu poisťovňu, príjem z dôchodku bol vydokladovaný výmerom Sociálnej poisťovne a banka
akceptovala príjem žalovaného vo výške 215 eur. Podľa dát EOS KSI nemal klient evidované žiadne

spisy (žiadne zlyhané úvery), jednalo sa o konsolidáciu úveru s minimálnym navýšením objemu za
účelom zníženia mesačnej splátky a finančná analýza platná v rozhodnom období bola vyhovujúca pre
poskytnutie konsolidačného úveru vo výške 1 050 eur/72 mesiacov, s mesačnou splátkou vo výške
29 eur (nižšou ako pôvodná splátka). Žalobca v tejto súvislosti zaslal súdu report zo SRBI, EOS KSI
a Sociálnej poisťovne. Občiansky zákonník neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch

z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky
z úveru až do splatenia úveru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 27. 06. 2007 sp.
zn. 33Odo/657/2005. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky súodmenouzaužívanieistiny,úrokzomeškaniapredstavujezákonnúsankciuzaomeškaniesozaplatením
istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Platí, že
môžu existovať vedľa seba. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07. 2014 sp. zn.

33Cbo/140/2014. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované popri sebe bez ohľadu na skutočnosť, či
ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. V danom prípade dohodnutý úrok v zmluve vo výške 25,50 %
ročne patrí žalobcovi ako veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, preto žalovaný ako
dlžník je povinný vrátiť žalobcovi nielen poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úrok z úveru, ktorý nemá
vplyv na omeškanie žalovaného ako dlžníka, ale je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných

záväzkov dlžníka. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok vo výške 25,50
% ročne zo sumy 1 019,47 eura od 01. 04. 2017 do zaplatenia a dlžný riadny úrok k 31. 03. 2017. Pokiaľ
ide o námietku premlčania, dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. K zosplatneniu
úveru došlo dňa 16. 05. 2014, avšak premlčacia doba nezačala plynúť dňa 17. 05. 2014, ale až 03. 06.
2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 16. 05. 2014. V zmysle čl. 3, II. časti Všeobecných
obchodných podmienok, bod 3.4. sa pri doručovaní v poštovom styku považujú písomnosti za doručené

tretí deň po ich odoslaní. Z predloženého elektronického podacieho hárku vyplýva, že výzva na splatenie
úveru s príslušenstvom bola zo strany právneho predchodcu žalobcu daná na poštovú prepravu dňa 19.
05. 2014, čím sa dňa 22. 05. 2014 považovala výzva na splatenie úveru s príslušenstvom za doručenú.
Vo výzve na splatenie dlžnej sumy s príslušenstvom je žalovanému daná patričná lehota na plnenie 10
kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula

dňa 02. 06. 2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa
03. 06. 2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Z uvedeného
mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože k jeho premlčaniu
by došlo až 04. 06. 2017, t. j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok
voči žalovanému na súde, pričom žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 19. 05. 2017, t.

j. pred uplynutím premlčacej doby. Súd sa nestotožnil ani s tým, že ročná úroková sadzba vo výške
25,50 % je v rozpore s dobrými mravmi. Z aktuálne platného nariadenia č. 87/1995 Z. z. v § 1a (hoci v
čase zmluvy účinné nebolo) vyplýva, že zákonodarca v ňom jasne definoval najvyššiu prípustnú výšku
odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať a to je dvojnásobok priemernej RPMN bánk za predošlý
kalendárny štvrťrok. Ako vyplýva zo zmluvy o úvere, priemerná RPMN na trhu bola v čase uzavretia

zmluvy o úvere 26,58 % (maximálna výška RPMN predstavovala sumu 36,58 %), dvojnásobok uvedenej
sumy legislatíva akceptuje ako najvyššiu prípustnú výšku odplaty, čo v danej veci predstavuje 53,16 %
(zohľadňujúc úroky, poplatky a iné plnenia, prípadne iné náklady, ktoré súd dohodnuté so spotrebiteľom
pri podpise zmluvy), preto úroky vo výške 25,50 % p.a. (RPMN 28,70 %) nemožno považovať za
neprimerane vysoké a v rozpore s dobrými mravmi. Odplata, ktorú žalobca požadoval od žalovaného,

výrazným spôsobom neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012
sp. zn. 5Cdo/26/2011. Keďže žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi aj úrok
z omeškania vo výške 5,25 % ročne (o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzby
Európskej centrálnej banky v čase omeškania) zo sumy 1.019,47 eura od 01.04.2017 do zaplatenia.

Úrok z omeškania ku dňu 31.01.2017 je zahrnutý v sume 1.108,98 eura. Vzhľadom na to, že žalobca
súhlasil s postupným splnením dlhu pravidelnými mesačnými splátkami po 26 eur, a to pod hrozbou
straty výhody splátok v prípade nesplácania čo i len jednej splátky, súd povolil žalovanému splácať dlh
v splátkach vo výške 26 eur mesačne až do úplného zaplatenia dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku
vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého

plnenia.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré
spočíva v nesprávnom posúdení úverovej zmluvy, keď ju neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov, v

dôsledku čoho žalobcovi priznal zmluvný úrok aj po zosplatnení a zároveň neuznal námietku žalovaného
o premlčaní žalobcom uplatneného nároku. Zmluva podľa neho neobsahuje presný údaj o celkovej
čiastke spojenej so zaplatením úveru a nesprávnu výšku RPMN. Nesprávna celková výška nákladov
spojená so splatením úveru a následne nesprávny údaj o výške RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu
splátok, teda 29 x 72 = 2.088 eur, od ktorých je potrebné odpočítať 1.050 eur istinu, čo sa rovná 1 038

eur. V zmluve je celková výška nákladov je sumou 987,66 eura. Do pozornosti odvolacieho súdu dal
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/245/2017 z 08.11.2017, rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 4Co/122/2018 z 28.06.2018, v ktorých súd posúdil úverové zmluvy ako bezúročné
a bez poplatkov a odvolací súd takéto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. V súvislosti s úrokovousadzbou uviedol, že okresný súd posudzoval jej výšku podľa aktuálnych právnych predpisov a nie
právnych predpisov účinných v čase podpisu zmluvy. Úroková sadzba vo výške 25,50 % ročne je v
rozpore s dobrými mravmi a poukázal na § 53 ods. 6 účinného v čase uzavretia zmluvy. Posledná zmena

pred prijatím zákona č. 106/2014 Z. z. ktorým sa od 1. júna 2014 upravila výška odplaty pri poskytnutí
peňažných prostriedkov bola vykonaná v súvislosti s prijatím zákona č. 129/2010 Z. z. Poukázal aj na
dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z. z. k zneniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ročná
úroková sadzba v uvedenej výške je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa priemerných úrokových mier z
úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou

nad 5 rokov v mesiaci 6/2012 bola vo výške 13,58 %. Zdôraznil, že neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Do pozornosti dal rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
17Co/26/2015. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, aby do odplaty
obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahŕňali aj

údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie
uvedenej možnosti nebolo vôľou zákonodarcu, preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí
vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac
sa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s aplikáciou dobrých mravov v kontexte odplaty
za poskytnuté úvery poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/112/2017 z 25.

januára 2018. Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o úrokovej
sadzbe, má za to, že ho neobsahuje vôbec, a teda je potrebné zmluvu o úvere posúdiť ako bezúročnú
a bez poplatkov. Pokiaľ ide o úroky z omeškania po zosplatnení poukázal na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri omeškaní so splácaním pohľadávky veriteľ má nárok len na plnenia,
ktoré mu uvedené ustanovenie priznáva. Má teda právo požadovať vrátenie úveru alebo jeho nesplatenú

časť a úroky z omeškania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/1998, v
ktoromkonštatoval,žeúrokyzposkytnutýchfinančnýchprostriedkov(zmluvnéúroky)patriaveriteľoviiba
do splatnosti dlhu, prípadne splatnosti jednotlivých splátok. Keďže § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ako aj § 369 a § 369d Obchodného zákonníka predstavujú kogentné ustanovenia, neprichádza do úvahy
iný výklad ako ten, že veriteľ má nárok po zosplatnení úveru len na zákonný úrok z omeškania. Záverom

poukázal na § 103 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že premlčaciu dobu je potrebné počítať
od zročnosti neuhradenej splátky, pre omeškanie s ktorou žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti. Ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 16. 05. 2014, premlčaciu dobu treba počítať
od zročnosti niektorej z neuhradených splátok pred 16. 05. 2014. Na podporu svojich tvrdení poukázal na
judikatúru v obdobných veciach. Vzhľadom k uvedenému je nárok žalobcu premlčaný v celom rozsahu.

9. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre Rozsudkom č. k. 5Co/87/2019 - 159 zo dňa 05.02.2020
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 1.019,47 eura v splátkach po 26 eur mesačne až do úplného zaplatenia od právoplatnosti
rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia
potvrdil a v ostatnej časti výroku I. o zvyšku nároku a výroku II. o náhrade trov konania napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o úroky (zmluvné) a úroky z omeškania, ktoré súd prvej inštancie
žalobcovi priznal, odvolací súd dospel k inému záveru ako súd prvej inštancie. Skôr ako odvolací súd
pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti priznaných úrokov a úrokov z omeškania primárne považoval
za potrebné poukázať na to, že žalobca v podaní označenom ako Vyjadrenie k výzve z 28.06.2018,

ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 23.08.2018, v ktorej okrem iného žalobca uviedol v časti
tohto podania bod XIV. že prišlo k zrejmej nesprávnosti v písaní pri vyhotovovaní žalobného návrhu
týkajúceho sa nároku na zmluvný úrok zo žalovanej sumy ako aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej
sumy, pretože zmluvný úrok aj sankčný úrok z omeškania bol vyčíslený do dňa 31.03.2017, pričom
žalobca si v žalobe uplatnil percentuálnym úrokom a úrokom z omeškania až odo dňa 25.04.2017 (deň

nasledujúci po dni vyhotovenia listiny „Aktuálny stav úveru“), pričom percentuálny zmluvný úrok ako aj
úrok z omeškania má byť správne uplatnený už od 01.04.2017 do zaplatenia. S poukazom na uvedené
opravil petit žaloby v časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku ako aj úroku z omeškania tak,
že správne má petit žaloby znieť: Žalovaný je povinný v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.019,47 eura, úroky a úroky z omeškania vyčíslené k 31.03.2017 vo

výške 1.108,98 eura, úroky vo výške 25,50 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura od 01.04.2017 do zaplatenia
a úroky z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura od 01.04.2017 do zaplatenia. Krajský
súd v Nitre preto nariadil súdu prvej inštancie, aby sa v ďalšom konaní vysporiadal s návrhom na
zmenu žaloby žalobcom a následne opätovne vo veci rozhodol o žalobnom návrhu žalobcu v súlades rozhodnutím o zmene žaloby, a nie ultra petitum, t.j. v rozpore s uplatneným žalobným petitom.
V nadväznosti na zvyšnú časť žalobou priznaného nároku žalobcu, a to úrokov z úveru a úrokov z
omeškaniapozosplatneníceléhodlhuprávnympredchodcomveriteľaodvolacísúdpovažovalodvolanie

žalovaného za dôvodné, keď odvolací súd dospel v tejto časti k odlišnému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie. Preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie aj napriek
dostatočnému a správnemu zisteniu skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci v dôsledku toho, že nesprávne aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav, v dôsledku
čoho dospel k nesprávnemu záveru v tom smere, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru aj

po zosplatnení celého dlhu je dôvodný, v dôsledku čoho nesprávne vyhovel žalobe aj v tejto časti.
Pokiaľ ide o záver týkajúci sa nároku žalobcu na úroky a úroky z omeškania, ktoré súd prvej inštancie
priznal žalobcovi aj po zosplatnení celého dlhu, odvolací súd poznamenal, že i keď sporom dotknutá
zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, je tiež zmluvou
spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy. spotrebiteľského práva, Smernicu rady č. 93/13/
EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú

v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je nepochybne spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorý nemal

možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť, a teda pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická
nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je
dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za potrebné považoval odvolací súd uviesť, že
v slovenskom právnom poriadku jestvuje duálna úprava záväzkov, pričom je potrebné rozlišovať ich
občianskoprávnuaobchodnoprávnuúpravu.Vzťahtýchtodvochkódexovsúkromnéhoprávajevzťahom

lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy
podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Odvolací súd zdôraznil, že
pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca, resp. právny predchodca žalobcu), pristúpil k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie

už úrokov z úveru. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil nesprávne, avšak z dôvodu, že
odvolací súd zrušuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti úrokov a úrokov z omeškania už
z vyššie uvedených procesných nedostatkov, ktorých sa súd prvej inštancie dopustil, keď prihliadol na
zmenu žaloby bez toho, aby o nej rozhodol, čo sa následne prejavilo v jeho rozhodnutí, keď viazaný
rozsahom žalobného návrhu rozhodol ultra petitum, považoval odvolací súd za potrebné upriamiť na toto

nesprávne právne posúdenie už v predmetnom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. K uvedenému
dospel odvolací súd z dôvodu, aby v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania súd prvej
inštancie v ďalšom konaní zohľadnil právny názor odvolacieho súdu ohľadom priznávania nároku na
zmluvné úroky pre prípad, keď príde k zosplatneniu úveru zo strany veriteľa. Odvolací súd zastáva
v súlade s uvedeným jednoznačný názor v tom smere, že v prípade rozhodnutia veriteľa pristúpiť k

predčasnejsplatnostiúveru(odvolacísúdzapredpokladu,žesimožnosťzosplatneniavzmluvezmluvné
strany dohodnú nespochybňuje právo veriteľa takto učiniť), veriteľovi už nepatria úroky z úveru za čas
po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. K tomu poukázal na
rozhodnutie odvolacieho senátu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/25/207 zo dňa 31.01.2018. Veriteľ v
konaní opakovane poukazoval na to, že má nárok na úroky z úveru ako aj na úroky z omeškania, pričom

ich súbeh nie je právnou úpravou vylúčený. Zdôraznil, že neprišlo k zmene záväzku medzi ním, resp.
jeho právnym predchodcom, prišlo len k zmene spôsobu úhrady poskytnutého úveru. Úver naďalej trvá,
avšak žalovaný ako spotrebiteľ stratil výhodu splácať poskytnutý úver v splátkach z dôvodu porušenia
svojej povinnosti uhrádzať splátky riadne a včas. Odvolací súd však uvedený názor žalobcu nezdieľal a
konštatoval, že úroky z úveru je nárok, ktorý by žalobcovi patril v prípade, ak by zostal zachovaný taký

stav, ako bol dojednaný v úverovej zmluve, teda že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok
a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže v dôsledku rozhodnutia právneho predchodcu veriteľa
prišlo k zmene uvedeného stavu, prišlo aj k zmene záväzku, ktorá nastala omeškaním spotrebiteľa a
súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové

okamžité vrátenie celej požičanej istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje
dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky
úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vznikáveriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie

jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na
úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na
peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré
by mu patrili, ak by si spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a

plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli
účinkyveriteľomvyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbymalnároknadohodnutéúroky,akokebyk
zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu. Odvolací

súd poznamenal, že aj v prípade akejkoľvek dohody, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru
do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
to v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľa, čo je v rozpore s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva, ktorého hlavným

účelom je chrániť spotrebiteľa. Záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie ohľadom opodstatnenosti
žalobného návrhu v časti úrokov z úveru po zosplatnení neprimerane zvýhodňuje veriteľa a na strane
druhej ide o nadmerné navýšenie dlhu oproti výške úveru pre spotrebiteľa. Podľa odvolacieho súdu
je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne dojednal s dodávateľom, ktorý
zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval

názor súdu prvej inštancie ohľadom priznania úrokov z úveru po zosplatnení celého dlhu sa správny.
10. Podľa Čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

spravodlivo.
11. Podľa Čl. 2 ods. 3 CSP, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
12. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.
13. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
15. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
17. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným

spotrebiteľ.
19. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Podľa § 393 ods. 3 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
22. Podľa § § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (účinný ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.24. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
25. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
31. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
33. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
34. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov

nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
38. Po vrátení veci odvolacím súdom sa súd prvej inštancie v súlade s pokynom Krajského súdu v

Nitre vysporiadal s návrhom na zmenu žaloby zo dňa 28.06.2018 Uznesením č. k. 9Csp/161/2017 -
179 zo dňa 28.07.2020 tak, že zmenu žaloby nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.019,47 eura, úrokov vo výške
1.108,98 eura, úrokov vo výške 25,50 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura od 25.04.2017 do zaplatenia,
úrokov z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 1.019,47 od 25.04.2017 do zaplatenia a náhrady

trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom konaní ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je
žalovaným spotrebiteľ a v zmysle § 294 CSP je zmena žaloby v takomto spore neprípustná.
39. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré sú obsahom spisu, a to:
Žaloba zo dňa 10.05.2017 (na č. l. 1-2), Zmluva o úvere č. 4574686687 zo dňa 06.06.2012 (na č. l.
4-5), Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička (na č. l. 6-9), Všeobecné obchodné podmienky

(na č. l. 9-24), Predpis splátok k zmluve o úvere (na č. l. 34), Listina „Aktuálny stav úveru“ zo dňa
24.04.2017 (na č. l. 24-25), Upozornenie s podacím hárkom (na č. l. 27-28), Výzva na úhradu dlžnej
sumy s podacím hárkom (na č. l. 26-27), Sadzobník poplatkov (na č. l. 29-32), Vyjadrenie žalovaného zo
dňa 16.02.2018 (na č. l. 65-66), Vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.06.2018 so spôsobom výpočtu zmluvnýchúrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru (na č. l. 70-89), Výpočet RPMN (na č. l. 90-91), Reporty zo SRBI, EOS KSI a Sociálnej
poisťovne (na č. l. 92-97), Podanie žalobcu zo dňa 07.01.2019 (na č. l. 101), Odvolanie žalovaného zo

dňa 13.02.2019 (na č. l. 121-123), Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zo dňa 28.02.2019 (na č. l. 125-129),
Vyjadrenie žalovaného zo dňa 09.04.2019 (na č. l. 136-139), Vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.10.2020 (na
č. l. 186-187), Vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.10.2020 (na č. l. 191).
40. Keďže súd rozhodoval už len o nároku na úroky, úroky z omeškania a o nároku na náhradu trov
konania, zameral sa na právne posúdenie tohto nároku vzhľadom na to, že tak z pôvodného rozsudku

súdu prvej inštancie ako aj z rozsudku odvolacieho súdu vyplynulo, že žaloba je v časti istiny dôvodná s
poukazom na oprávnenosť nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a v tejto časti je výrok pôvodného
rozsudku právoplatný. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná aj pokiaľ ide o kapitalizované úroky
z úveru a úroky z omeškania vyčíslené do 31.03.2017 vo výške 1.108,98 eura (z toho úroky z úveru
predstavujú 537,75 eura a úroky z omeškania 571,23 eura). Oprávnenosť bola žalobcom preukázaná
listinnými dôkazmi, a to najmä Zmluvou o úvere, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička,

Všeobecnými obchodnými podmienkami a listinou Aktuálny stav úveru ku dňu 24.04.2017. Výpočet
týchto úrokov vysvetlil a preukázal žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.06.2018 (na č. l. 70-97), keď uviedol,
že suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 507,46 eura
a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 19,99 eura
(spolu 527,45 eura). Od tejto sumy žalobca odrátal úhrady žalovaného vo výške 137,79 eura, pričom

výsledná suma úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala
389,66 eura. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje
sumu 747,84 eura a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje
sumu 153,97 eura, teda spolu 901,81 eura. Od tejto sumy žalobca opäť odrátal úhrady žalovaného
vo výške 182,54 eura, čoho výsledkom bola dlžná suma úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru do 31.03.2017 vo výške 719,27 eur. Súčet úrokov a úrokov z omeškania
za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do
31.03.2017 tak predstavoval sumu 1.108,98 eura. Súčasťou vyjadrenia bol aj podrobný výpočet týchto
úrokov.
41. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok tak na úrok z úveru po jeho

zosplatnení, a to vo výške 25,50 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura (istina) od 25.04.2017 (teda odo dňa,
kedy bol takto uplatnený v žalobe) do 10.06.2018 (ako dňa konečnej splatnosti úveru), ako aj na úrok z
omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura od 25.04.2017 do zaplatenia.
42. Pokiaľ ide o úrok z omeškania po zosplatnení, súd mal za to, že tento vyplýva jednak z úverovej
zmluvy, ako aj z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia a je žalobcom vyčíslený v

správnej výške (5,05 % p.a.).
43. Čo sa týka úroku z istiny úveru po jeho zosplatnení, súd konštatuje, že bol žalobcom vyčíslený
správne vo výške 25,50 % p.a., pričom táto výška úroku vyplýva z úverovej zmluvy a príslušných
obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ ide o výšku úroku, súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s právnym názorom uvedeným v skoršom rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne

s tým, že úrokovú sadzbu vo výške 25,50 % p.a. nepovažoval za sadzbu v rozpore s dobrými mravmi.
Súd zobral do úvahy obranu žalobcu, že z aktuálne platného Nariadenia v § 1a (hoci v čase zmluvy
účinné nebolo) vyplýva, že zákonodarca v ňom jasne definoval najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorú
možno od spotrebiteľa požadovať a to je dvojnásobok priemernej RPMN bánk za predošlý kalendárny
štvrťrok. Ako vyplýva zo zmluvy o úvere, priemerná RPMN na trhu bola v čase uzavretia zmluvy o

úvere 26,58 % (maximálna výška RPMN predstavovala sumu 36,58 %), dvojnásobok uvedenej sumy
dnešná legislatíva stále akceptuje ako najvyššiu prípustnú výšku odplaty, jednoduchým matematickým
prepočtom je teda najvyššia prípustná výška odplaty pre posudzovaný prípad 53,16 % (zohľadňujúc
úroky, poplatky a iné plnenia, prípadne iné náklady, ktoré súd dohodnuté so spotrebiteľom pri podpise
zmluvy), preto úroky vo výške 25,50 % p.a.(RPMN 28,70 %) nemožno považovať za neprimerane

vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, pretože stále nie je prekročená najvyššia prípustná výška odplaty.
Odplata ktorú žalobca požaduje od žalovaného nijakým výrazným spôsobom neprevyšovala odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd v tomto
smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011, z ktorého
vyplýva, že neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by štvornásobne až päť a pol

násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo ale nie je tento prípad.
44. Súd však žalobcovi nepriznal tento úrok ako žiadal (teda do zaplatenia), ale len do 10.06.2018,
čo je konečná splatnosť úveru podľa úverovej zmluvy. Toto predstavuje zamietajúci výrok II. rozsudku.
Dôvody súd uvádza nižšie.45. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd priznal žalobcovi úroky z úveru (tak kapitalizované, ako aj
plynúce do zaplatenia) aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda v rozpore s právnym názorom
odvolacieho súdu uvedenom v Rozsudku č. k. 5Co/87/2019 - 159 zo dňa 05.02.2020. Napriek tomu, že

podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v prípade
zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, súd je povinný rešpektovať aj Čl. 2 ods. 2 a
3 CSP, ktorý vyjadruje jednak zásadu právnej istoty spočívajúcu okrem iného v tom, že každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít a tiež zásadu riadneho odôvodnenia odklonu. Vychádzajúc z komentára k CSP, súd

nie je povinný rešpektovať právny názor odvolacieho súdu v prípade, že došlo k podstatnej zmene
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2016, s. 1309). Práve z uvedeného dôvodu súd nerozhodol
v prejednávanej veci podľa právneho názoru Krajského súdu v Nitre (zo dňa 05.02.2020), keďže pri
rozhodovaní vychádzal z novšej judikatúry vyššej súdnej autority, a síce z Uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, o ktorom odvolací súd v čase jeho

rozhodovania nemohol mať vedomosť, a ktorý v odôvodnení vyslovil nasledovné závery: „Zo žiadneho
ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch
nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania
záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech

dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať
úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje
rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý
úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou
za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať

nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút
slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá
peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej
odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho
splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k

povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi
zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej
výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo
nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž

spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej
výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný

za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade
dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ
nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného
úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda
nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -

spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej
strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade,
ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované,

pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady
škody. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Na
základe týchto záverov súd priznal žalobcovi zmluvne dohodnutý úrok aj po zosplatnení, najneskôr však
do konečnej splatnosti úveru predpokladanej zmluvou, ktorá bola dohodnutá do 10.06.2018.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
49.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti
v spore, pričom žalobca bol úspešný v podstate v celom rozsahu (100 %) napriek tomu, že rozsudok
obsahuje aj zamietajúci výrok. Tento výrok sa však týka iba príslušenstva, ktoré ani nie je možné
vzhľadom na charakter výroku vyčísliť a zmerať tak potenciálnu mieru neúspechu. Aj táto potenciálna

miera neúspechu by však predstavovala vo vzťahu k priznanej časti nároku iba nepatrnú časť (úrok vo
výške 25,50 % p.a. zo sumy 1.019,47 eura po 10.06.2018 do zaplatenia). V zmysle § 262 ods. 2 CSP o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím,
ktoré vydá príslušný vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
h) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.