Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. august 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809203184
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5809203184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobkyne: D.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom
Polákom, advokátom so sídlom M. XXXX, XXX XX S. Y. proti žalovaným: 1/ N. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX D. XXX, zastúpená spoločnosťou GRIGEĽ & Partners, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 72,
821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov a 2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, o určenie
vlastníckeho práva k pozemku, o odvolaní žalovanej 1/ voči rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 7C/77/2009-460 zo dňa 26. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., IV., V. potvrdzuje.

Odvolanie žalovanej 1/ voči výroku II. a III. rozsudku okresného súdu odmieta.

Žalobkyňa má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku E-KN parc.

č. 4246/2 - orná pôda vo výmere 448 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre obec a k. ú. D. v podiele
1/2, ktorý je evidovaný na žalovanú 1/ pod B1 na uvedenom LV (výrok I.) a žalobu voči žalovanému
2/ zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 % a žalovanej 1/ povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %, vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok III. a IV.). Žalovanej
uložil aj povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 484,38 eur na účet Okresného súdu Námestovo
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z jeho dôvodov vyplynulo, že súd prvej inštancie v tejto veci opakovane rozhodol, potom čo Krajský
súd v Žiline uznesením sp. zn. 6Co/301/2013 zo dňa 25.09.2013 zrušil rozsudok okresného súdu č. k.
7C/77/2009-228 zo dňa 16.07.2012 v časti výroku o určení, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
parcely E-KN č. 4246/2 - orná pôda vo výmere 448 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec a k. ú. D. v
podiele 1/2 a v tejto časti mu vec vrátil na nové konanie a odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku v časti
výroku o určení, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parciel E-KN č. 4246/1 - orná pôda vo

výmere 452 m2 a E-KN č. 4246/3 - orná pôda vo výmere 472 m2 zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú.
D. v podiele 1/2 odmietol. Po vykonaní a doplnení dokazovania a aplikácií ust. § 132 ods. 1 OZ okresný
súd dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení,
pretože z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. D. vyplýva, že spoluvlastnícky podiel 1/2,ku ktorému sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, je zapísaný na žalovanú 1/. Žalobkyňa si
uplatnila tento nárok na tom základe, že tento spoluvlastnícky podiel 1/2 nadobudla darovacou zmluvou
zo dňa 27.07.1999 od darcu K. W., no v dôsledku chyby spracovateľa ZRPS nebola zaevidovaná do

katastra nehnuteľností. Tvrdila, že žalovaná 1/ je ako vlastníčka evidovaná v rozpore s právnym stavom,
pretože jej nesvedčí vlastníctvo k pozemku. Nakoľko sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva len k
podielu evidovanému na žalovanú 1/, súd žalobu proti žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku
jeho pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaná 1/ tvrdenia žalobkyne popierala a tvrdila, že práve ona
je vlastníčkou označeného pozemku, na nadobudnutie ktorého má právny titul - darovaciu zmluvu. Z

predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 27.07.1999 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi darcom K. W.
a obdarovanými, medzi inými aj D. D. (žalobkyňou) a N. K. (žalovanou 1/). Žalobkyňa touto darovacou
zmluvou nadobudla vlastníctvo k PK parc. č. 6207 - roľa o výmere 2518 m2, zapísanej v PK protokole č.
32 k. ú. D. v podiele 1, ktorej v súčasnosti (okrem iných) zodpovedá aj E-KN parcela č. 4246/2 evidovaná
na LV č. XXX pre obec a k. ú. D.. Na základe tejto darovacej zmluvy správny orgán povolil vklad
vlastníckehoprávapodč.V762/99dňa05.10.1999.Zoznaleckýchposudkovznalcovzodborugeodézia

a kartografia Ing. Pavla Krišpinského č. 32/2011 zo dňa 09.06.2011 a Ing. Jozefa Polku č. 10/2015 zo
dňa 24.04.2015, ako aj výsluchov menovaných znalcov mal preukázané, že označená sporná parcela je
celá vytvorená z pôvodnej PK parcely č. 6207. Pokiaľ žalovaná 1/ nesúhlasila s uvedenými znaleckými
posudkami, išlo o formálne námietky (chýbajúce číslovanie strán, chýbajúce prílohy), ktoré nemohli
mať vplyv na vecnú správnosť posudku. Súd neakceptoval výhrady žalovanej 1/ voči týmto znaleckým

posudkom a konštatoval, že znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že predmetná
parcela bola vytvorená z PK parcely č. 6207 v k. ú. D.. Naproti tomu žalovanej 1/ k tomuto pozemku
nesvedčí vlastnícky titul, pretože darovacia zmluva, ktorou jej darca K. W. daroval pozemky, sa týka
inýchpozemkovaniepôvodnejPKparcelyč.6207.Súdpretodospelkzáveru,žežalobkyňapreukázala,
že je vlastníčkou pozemku E-KN parcela č. 4246/2 v obci a k. ú. D. v podiele 1/2, a preto jej žalobe

proti žalovanej 1/ vyhovel. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve žalovaná
1/ bola zaevidovaná ako vlastníčka pozemku v rozpore s právnym stavom, a to v dôsledku chybného
stotožnenia PK parcely č. 6207 v k. ú. D. a nie žalovaným 2/. Žalovaný 2/ bol zaevidovaný ako vlastník
podB2naLVč.XXXpreobecak.ú.D.nazákladedarovacejzmluvyzodňa29.07.2005,kdepredmetom
darovania bola už parcela registra E-KN. Chyba v stotožnení PK parcely č. 6207 sa ho preto nemohla

týkať.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu voči
žalovanej 1/ priznal plnú náhradu trov konania. Naopak vo vzťahu k žalovanému 2/, žalobkyni ako
neúspešnej strane uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. Súd neakceptoval

požiadavku žalovanej 1/, že jej neúspech v konaní bol prioritne zapríčinený chybou, ktorá nastala pri
spracovaní ZRPS, t. j. v dôsledku chybnej evidencie vlastníctva pozemku v katastri nehnuteľností, za
ktorú žalovaná 1/ nemohla zodpovedať. V tomto smere zdôraznil, že zohľadnil najmä celkový postoj
žalovanej 1/ ku konaniu ako celku. Napriek tomu, že už prvý znalecký posudok vyjadril jednoznačný
záver,tentožalovaná1/neakceptovala,dožadovalasavykonaniaďalšíchdôkazov(ďalšiehoznaleckého

dokazovania), ktoré podstatne zvýšili trovy konania. Vzhľadom na radikálne odmietavé stanovisko
prezentované žalovanou 1/ k žalobe počas konania považoval súd za neopodstatnený žalobkyni
vytýkaný nedostatok komunikácie spočívajúci v tom, že žalovanej 1/ nenavrhla uzavretie mimosúdnej
dohody. V nadväznosti na rozhodnutie o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ uložil súd
žalovanej 1/ aj povinnosť zaplatiť štátu trovy konania pozostávajúce zo znalečného, ktoré nebolo kryté

zloženým preddavkom.

4. Proti tomuto rozsudku voči všetkým jeho výrokom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná 1/ z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok
okresnéhosúduzmeniť,žalobuajvočižalovanej1/zamietnuť,priznaťjejnáhradutrovkonaniavrozsahu
100 % a žalobkyni uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy konania. Za významné vecné pochybenie

považoval zamietnutie žaloby voči spoluvlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti (žalovanému 2/), keďže
rozsudok o určení vlastníckeho práva sa musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov predmetnej
nehnuteľnosti spoločne, s rovnakým výsledkom (§ 77 ods. 1 CSP). Mal za to, že ak okresný súd tvrdil,
že pôvodná parcela 6207 bola spracovateľom ZRPS chybne prečíslovaná, nie je možné vyvodiť záver,že sa má rozsudok vzťahovať len na spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ a nie aj na spoluvlastnícky
podiel žalovaného 2/. Každý zo spoluvlastníkov by mal znášať toto pochybenie spracovateľa ZRPS
rovným dielom, to znamená žalovaná 1/ veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4 z celku a žalovaný 2/

veľkosťouspoluvlastníckehopodielu1/4zcelku.Natomtozáklademalzato,ženebolisplnenéprocesné
podmienky na vydanie rozsudku, nakoľko medzi žalovanými ide o nerozlučné spoločenstvo. Týmto
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej 1/, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znalecký posudok vyhotovený
Ing. Pavlom Krišpinským č. 32/2001 zo dňa 09.06.2011, ako aj znalecký posudok vyhotovený Ing.

Petrom Polkom č. 10/2015, sú nepreskúmateľné, keďže neobsahujú prílohy v zmysle ustanovenia §
17 ods. 3 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Ani jeden z nich nevychádzal
pri zhotovovaní znaleckého posudku z mapy, ktorá bola podkladom pri zhotovovaní ZRPS. Odvolateľ
poukázal aj na diametrálne odlišné zákresy znalcov spornej pôvodnej PKN parcely č. 6207 zapísanej v
PK protokole č. 32 k. ú. D. a nepochopiteľne totožné závery o údajnom identifikovaní pôvodnej parcely

ako súčasnej parcely zapísanej na LV č. XXX k. ú. D., ako parcela KN-E č. 4246/2. Jeden znalec
znázornil pôvodnú parcelu ako parcelu „Z“ -kového tvaru a druhý znalec ako „obdĺžnikovú“, pričom
obaja zhodne uviedli, že sa perfektne zhoduje s dotknutou parcelou, ktorá bola obdĺžniková. Ani jeden
zo znalcov neuskutočnil skutočné zameranie dotknutej parcely v teréne. Ďalej k rozhodnutiu o trovách
konania odvolateľka uviedla, že už v konaní pred okresným súdom navrhovala postup v zmysle § 256

ods. 2 CSP alebo postup podľa § 257 CSP. Mala za to, že v prebiehajúcom súdnom konaní trovy
nezavinila,atoanisčasti.Namietala,žejužalobkyňanikdypredpodanímžalobynevyzvalaakosestruna
uzavretie akejkoľvek dohody ohľadom „údajne“ sporných nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania.
O týchto skutočnostiach sa dozvedela až z podanej žaloby. Takéto konanie žalobkyne považovala
za zjavne šikanózne, a to aj z dôvodu, že základným pravidlom civilného práva je, aby si účastníci

občianskoprávnych vzťahov vyriešili rozpory medzi sebou predovšetkým dohodou. Podľa odvolateľky
žalobkyňa nikdy nemala v úmysle pristúpiť na akúkoľvek dohodu so žalovanou 1/. Žalobkyňa tak mala
možnosť predísť súdnemu konaniu, pokiaľ by bola pred podaním žaloby navrhla odvolateľke mimosúdne
riešeniesporu.Žalovaná1/žiadnymspôsobomnezavinila,žesižalobkyňamuselasvojnárokuplatňovať
súdnou cestou. Ide o pochybenie vtedajších štátnych orgánov, ktoré zhotovovali ZRPS, a preto aj z

tohto dôvodu nemá dôvod znášať trovy konania. Súčasne by nemala znášať ani akékoľvek trovy štátu.
V tomto smere poukázala na rozhodnutie okresného súdu v obdobnej veci. Nepovažovala za správne,
aby sa len nečinne prizerala na zjavne neopodstatnenú žalobu bez toho, aby využila zákonom priznané
prostriedky procesnej obrany. Ak by vychádzala zo záveru okresného súdu, tak dôvod hodný osobitného
zreteľa by súd bral do úvahy iba pri takej sporovej strane, ktorá by bola pasívna a nečinne súhlasila so

všetkým, čo voči nej protistrana tvrdí.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila odvolanie žalovanej 1/ ako nedôvodné v celom rozsahu
a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov
konania. Podľa žalobkyne nie je zrejmé, uplatnenie akého konkrétneho práva malo byť žalovanej 1/

znemožnené. Právo na spravodlivý súdny proces nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní.
K rozhodnutiu o aktívnej vecnej legitimácii vo vzťahu k jednotlivým žalovaným 1/ a 2/ poukázala na
odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline zo septembra 2013 sp. zn. 6Co/301/2013
v tejto veci v spojení s preukázaným nadobúdacím titulom zapísaným u žalovanej 1/ a žalovaného 2/
k spornému pozemku. Z uvedeného, ako aj z časových súvislostí vyplýva, že podiel 1/2 vo vzťahu

k žalovanej 1/ je podielom nadobudnutým z nesprávne identifikovanej parcely. Podiel žalovaného 2/
- tento žalovaný nadobudol podľa predloženej zmluvy až po jej zapísaní do súčasného stavu a v
označení takými identifikačnými údajmi, aké sú dané k predmetnému pozemku. Pokiaľ ide o namietané
nedostatky znaleckých posudkov č. 1 a 2 vypracovaných znalcami v konaní, ani jedna z odvolacích
námietok nemá charakter vecnej námietky. Správnosť záverov prvého znaleckého posudku potvrdil aj

ďalšísúdomustanovenýznalecazáverytakznaleckýchposudkov,akoajvyjadreniegeodetapredložené
do konania spolu so žalobou, sú rovnaké a jednoznačne potvrdzujú tvrdenia žaloby. Žalovanej 1/ nič
nebránilo predložiť v konaní súkromný znalecký posudok na prehodnotenie záverov znalcov. Toto však
napriek dĺžke konania neurobila. Žalobkyňa dôrazne odmietla tvrdenia žalovanej 1/ týkajúce sa okolností
predchádzajúcich podaniu žaloby. Žalobkyňa ešte pred podaním žaloby a za života rodičov informovala

rodinu o tejto skutočnosti. Po podaní žaloby to bola práve žalovaná 1/, ktorá odmietla akúkoľvek dohodu,
a to aj po tom, ako boli vo veci vypracované znalecké posudky. Je absurdné zo strany žalovanej
1/ domáhať sa dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, ak sama
žalovaná 1/ vytrvalo odmietala akúkoľvek dohodu či uznanie správnosti podanej žaloby, a to ešte aj popredložení kvalifikovaných záverov znalcov. Pokiaľ žalovaná 1/ vytrvalo využívala prostriedky procesnej
obrany a napriek tomu je v spore neúspešná, keďže žaloba bola podaná dôvodne, musí si byť vedomá
toho, že trovy konania bude musieť ako neúspešná strana uhradiť a nemôže požadovať zohľadniť

skutočnosť, že nedošlo k dohode. Pokiaľ by bola ochotná pristúpiť k dohode, vec mohla byť uzatvorená s
oveľa menšími nákladmi. Žalovaná 1/ nepochopila princíp rozhodovania o náhrade trov konania (princíp
úspešnosti) a inštitút dôvodov hodných osobitného zreteľa.

6. Žalovaná 1/ v odvolacej replike v podstate zopakovala odvolaciu argumentáciu a zotrvala na svojom

odvolacom návrhu. Osobitne k rozhodnutiu o trovách konania uviedla, že všetky tvrdenia žalobkyne
v tejto súvislosti sú klamstvá. Jej tvrdenie, že informovala rodinu „za života rodičov“, nie je pravdivé.
Uvedené svedčí o charaktere žalobkyne, ktorá žaluje nielen svoju sestru kvôli majetkovému prospechu
(čo by ona neurobila voči svojej rodine), ale aj úmyselne klame a „zaťahuje“ do konania svojich rodičov,
nebohého K. W. a matku, ktorá ešte stále žije. Takéto konanie žalobkyne je amorálne. Rodičia by
nikdy nesúhlasili s postupom žalobkyne a nakoľko klamstvá žalobkyne nedali matke spať, odvolateľka

predložila čestné vyhlásenie Z. W. zo dňa 03.09.2018 s jej úradne overeným podpisom. Z jeho obsahu
v podstate vyplýva, že žalobkyňa zámerne uvádza nepravdivé informácie. Opätovne poukázala na
skutočnosť, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania
nie je potrebné, aby bola strana v konaní procesne pasívna, rozhodujúci je objektívny stav a okolnosti,
z dôvodu ktorých došlo k začatiu sporového konania.

7. Pri rešpektovaní procesnému postupu podľa § 374 ods. 2 CSP žalobkyňa vo veci už nepodala
odvolaciu dupliku.

8. Z oznámenia splnomocneného zástupcu žalovanej 1/ zo dňa 27.09.2018 vyplynulo, že v priebehu

odvolacieho konania žalovaná 1/ uzatvorila so spoločnosťou Lán Invest j. s. a. dňa 18.09.2018 darovaciu
zmluvu,predmetomktorejbolodarovaniespoluvlastníckehopodieluknehnuteľnosti,ktorýjepredmetom
sporu. V dôsledku tejto skutočnosti podľa názoru odvolateľky došlo k zániku jej pasívnej vecnej
legitimácie v konaní, čím sa zároveň stal nevykonateľným výrok vydaného právoplatného rozhodnutia
okresného súdu napadnutého odvolaním a je potrebné toto rozhodnutie zosúladiť s aktuálnym právnym

stavom, t. j. nahradiť vo výroku žalovanú 1/ spoločnosťou. Zároveň uviedol, že vlastnícke právo k
predmetu daru bolo zapísané na samostatný nový LV č. XXXX k. ú. D., pričom nadobúdateľ (spoločnosť)
nemá v úmysle s týmto podielom ďalej disponovať a počká na právoplatné skončenie konania. Uvedené
skutočnosti boli samostatným podaním zo dňa 11.02.2019 oznámené odvolaciemu súdu a súčasne s
ním boli predložené odvolaciemu súdu aktuálne plnomocenstvá pre zastupovanie žalovanej 1/ v konaní.

9. Z vyjadrenia žalobkyne k vyššie uvedenému podaniu žalovanej 1/ (doručeného odvolaciemu súdu
dňa 24.07.2020) vyplýva, že táto sa nestotožnila s názorom žalovanej 1/, t. j. so stratou jej pasívnej
vecnej legitimácie v spore. Tento názor považovala za nesprávny, odporujúci účinnej právnej úprave
obsiahnutej v CSP v spojení s príslušnými ustanoveniami katastrálneho zákona. Uviedla, že k prevodu

predmetusporužalovaná1/pristúpilasvýraznýmčasovýmodstupomporozhodnutísúduprvejinštancie
a po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čo považovala za čisto účelovú záležitosť s cieľom vyhnúť sa
povinnosti žalovanej 1/ uhradiť trovy konania prebiehajúceho viac ako 10 rokov. Uvedené podporuje fakt,
že jediným akcionárom a jediným štatutárom obchodnej spoločnosti - obdarovaného je práve advokát
JUDr.S.K.,ktorýjezároveňsynomžalovanej1/aspoločnosťbolazaloženálenpárdnípreduzatvorením

darovacej zmluvy (deň zápisu do obchodného registra 15.09.2018 a uzatvorenie darovacej zmluvy dňa
18.09.2018). Takúto špekuláciu zo strany žalovanej 1/ pre výsledok sporu považovala za irelevantnú.
Zdôraznila, že na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX k. ú. D. je zapísaná poznámka o prebiehajúcom
súdnom konaní 7C/77/2009 a táto poznámka bola zapísaná aj v čase prevodu na obchodnú spoločnosť
LánInvestj.s.a.Pretorozsudokvydanývpredmetnomsporesavzťahujeajnaďalšiehonadobúdateľa,t.

j. aj na označenú obchodnú spoločnosť (§ 228 ods. 2 CSP). Z ustanovení Katastrálneho zákona vyplýva,
že kataster zapíše ako vlastníka nehnuteľností osobu označenú v súdnom rozhodnutí, ak je predložené
súdne rozhodnutie záväzné pre osobu zapísanú v katastri (§ 34, § 36a Katastrálneho zákona). Je
teda zrejmé, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie v predmetnom konaní sa vzťahuje aj na nového
nadobúdateľa. Skutočnosť, že došlo k zmene vlastníka predmetu sporu nevyžaduje žiadnu procesnú

aktivitu zo strany žalobkyne. K dodatočne predloženej listine (čestné vyhlásenie matky) poukázali na
rozpor takto predloženého dôkazu s princípom koncentrácie konania, resp. ako dôkazu predloženého po
uplynutí lehoty na podanie odvolania, pre ktorú nie je pre rozhodnutie súdu právne relevantné. Napriek
tomu je obsah čestného vyhlásenia nepravdivý a nepreukazuje žiadny dôvod hodný osobitného zreteľapre nepriznanie náhrady trov žalobkyni. Žalobkyňa zotrvala na všetkých doterajších tvrdeniach v tomto
smere a opätovne navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a priznať jej náhradu trov konania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP) a po nariadení odvolacieho pojednávania, na ktorom
doplnil dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., IV., V. podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovanej 1/ voči výroku II. a III. podľa § 386

písm. b/ CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

11. Na pojednávanie pred odvolacím súdom boli predvolaní splnomocnení zástupcovia žalobkyne a
žalovanej 1/ (ktorí o termíne odvolacieho pojednávania upovedomili svojich mandantov) a žalovaný 2/.
Odvolacie pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalovanej 1/ a žalovaného 2/, pričom žalovaná
1/ svoju neprítomnosť ospravedlnila.

12. Predmetom doplneného dokazovania boli nové skutočnosti, ktoré boli oznámené žalovanou 1/ v
priebehu odvolacieho konania (viď ods. 8 tohto odôvodnenia). K týmto skutočnostiam v zmysle ust. § 384
ods. 2 CSP v spojení s § 204 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením listín, a to podania
žalovanej 1/ zo dňa 27.09.2018 a zo dňa 11.02.2019 (z č. l. 511 - 512, 541 a 545 súdneho spisu), ako aj

podania z 01.07.2020 (z č. l. 549 súdneho spisu), vyjadrenie žalobkyne k podaniu žalovanej 1/ doručené
odvolaciemu súdu 24.07.2020, informáciu podanú Okresným úradom Žilina - katastrálnym úradom na
výzvu odvolacieho súdu z 11.08.2020 a aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. a obec D.,
okres T..

13. K podaniam strán sporu (žalovanej 1/ a žalobkyne) a skutočnostiam z nich vyplývajúcich sa
odvolací súd vyjadril vyššie (viď ods. 8 a 9 tohto odôvodnenia). Z informácie podanej odvolaciemu
súdu Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom vyplynulo, že v nadväznosti na citované zákonné
ustanovenia § 36 ods. 1, 2, § 34 ods. 2, § 36a ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj Katastrálny zákon)

a ustanovenia § 228 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj „CSP“) správny úrad konštatoval, že ak je na zápis záznamom do katastra
nehnuteľností predložený rozsudok súdu, ktorým bolo rozhodnuté o vecnom práve, je tento spôsobilý
zápisu do katastra nehnuteľností v prípade, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad vecného práva
do katastra nehnuteľností bola na liste vlastníctva vyznačená poznámka o skutočnosti, že na príslušnom

súde prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V uvedenom prípade katastrálny
úrad postupuje v súlade s § 36a ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona v súbehu s § 228 CSP,
pričom zapíše záznamom vlastnícke právo v prospech nadobúdateľa uvedeného vo výroku súdneho
rozhodnutia (napriek skutočnosti, že došlo k ďalšej právnej zmene a ako vlastník evidovaný na LV pred
vykonaním záznamu figuruje iná osoba, než osoba žalovaného). Uvedené stanovisko však nemožno

generalizovať, nakoľko môžu nastať osobitné situácie, ktoré by mohli brániť vykonaniu záznamu (napr.
zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

14. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. a obec D., okres T. vyplynulo, že ako
vlastníci nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 4246/2 o výmere 448 m2 - orná pôda ako vlastníci sú zapísaní

v časti „B“ pod poradovým číslom 1 - N. R. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2 (žalovaný 2/) a pod
poradovým číslom 2 - Lán Invest j. s. a., so sídlom Dunajská 8, Bratislava - Staré Mesto 811 08 vo výške
spoluvlastníckeho podielu 1/2. Súčasne je na označenom LV zapísaná poznámka o začatí súdneho
konania č. P2 189/09 na OS Námestovo vedené pod č. 7C/77/2009. Z výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I oddielu: Sja vložka č. 56/B na obchodné meno Lán Invest, j. s. a., so sídlom

Dunajská 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 08, IČO: 51 963 922, súd zistil, že označená
spoločnosť bola založená dňa 04.09.2018.

15. V deň odvolacieho pojednávania (21.08.2020) bolo Krajskému súdu v Žiline elektronicky doručené
podanie právneho zástupcu žalovanej 1/ s prílohami, a to s uznesením Ústavného súdu SR z

24.10.2019 sp. zn. IV. ÚS 83/19, pracovná zmluva žalovanej 1/ z 31.01.2020 a potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti žalovanej 1/ vystavené dňa 12.02.2020, s ktorými sa odvolací súd oboznámil.16. Právni zástupcovia strán sporu na odvolacom pojednávaní zotrvali na všetkých doterajších ústnych
a písomných vyjadreniach prezentovaných v konaní. Splnomocnený zástupca žalovanej 1/ zdôraznil
svoju odvolaciu argumentáciu. Osobitne uviedol, že veľmi citlivo vníma otázku rozhodnutia o trovách

konania s tým, že podľa jeho názoru sú splnené podmienky na postup súdu podľa § 257 CSP a
dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré predložil odvolaciemu súdu elektronickou
formou. Súčasne poukázal aj na predložené listiny na odvolacom pojednávaní týkajúce sa osobných a
majetkových pomerov žalovanej 1/, ktorá je momentálne dlhodobo práceneschopná pre podozrenie na
závažnejšie ochorenie, s čím je spojený aj jej minimálny príjem. Pokiaľ by odvolací súd bol názoru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je správny a tento by potvrdil, žiadal o jeho zmenu v časti rozhodnutia o
trovách konania v súlade s jeho návrhom.

17. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne poukázala, že vykonané dokazovanie, tak pred súdom prvej
inštancie, ako aj odvolacím súdom, potvrdilo správnosť podanej žaloby a správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie a navrhla tento v celom rozsahu potvrdiť, vrátane výroku o povinnosti žalovanej 1/

nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
začala žalovaná 1/ prezentovať najmä v odvolacom konaní, nie sú dané. Pokiaľ by mala žalovaná
1/ k celému konaniu iný prístup, výška trov konania nemusela byť taká, aká je. Okrem toho, aj
odvolacie konanie a náklady s ním súvisiace, boli jednoznačne zapríčinené len stranou žalovanej
1/, a to jej rozhodnutím previesť po podanom odvolaní nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, na

novovzniknutú obchodnú spoločnosť. Opätovne poukázala na čas vzniku tejto obchodnej spoločnosti
ako aj čas uzatvorenia darovacej zmluvy. Nakoľko vôľa nadobúdateľa bola kreovaná len a výlučne práve
prostredníctvom vôle splnomocneného zástupcu žalovanej 1/ pána JUDr. Grígeľa, je jednoznačné, že
pánnadobúdateľvedel,ženadobúdapozemok,ktorýjezaťaženýsúdnymsporomamáznášaťnásledky
v tomto smere, že žalovaná 1/ nemá dôvod požadovať oslobodenie, resp. nepriznanie náhrady trov

konania.

18. Po preskúmaní veci odvolacím súdom v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, s prihliadnutím
na nové skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku okresného súdu, o ktoré odvolací súd doplnil
dokazovanie z vyššie označených listín na odvolacom pojednávaní, dospel odvolací súd k záveru,

že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre
rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k pozemku, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Skutkový stav veci zistený okresným súdom sa
stal základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský

súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
(§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej
odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovanie,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr.
III. ÚS 78/05, II. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09).

19. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)
a prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom

prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za splnenia podmienok uvedených v § 366 CSP.

20. Na potvrdenie správnosti záverov rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobkyne
odvolací súd uvádza nasledovné: Zo záverov dvoch vypracovaných znaleckých posudkov v konaní
znalcov z odboru geodézia a kartografia (Ing. Pavla Krišpinského č. 32/2011 zo dňa 09.06.2011 a Ing.

Jozefa Polku č. 10/2015 zo dňa 24.04.2015, ako aj výsluchov znalcov), jednoznačne vyplynulo, že
sporná parcela KN-E č. 4246/2 bola vytvorená z pôvodnej PKN parcely č. 6207 kat. úz. D. resp. je
časťou tejto pôvodnej parcely. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považoval námietky
žalovanej 1/ voči vypracovaným znaleckým posudkom zopakované v odvolaní za nie relevantné pre
rozhodnutie vo veci. Pokiaľ odvolateľka namietala tvar pôvodnej spornej PKN parcele, treba zdôrazniť,

že sporná parcela KN-E č. 4246/2 (len časť pôvodnej PKN parcely) bola zakreslená v rovnakom
obdĺžnikovitom tvare. To znamená, že v plnom rozsahu (dokonale) bola prekrytá pôvodnou PKN
parcelou. Súčasťou znaleckých posudkov bol znalecký zákres (v skoršom znaleckom posudku) a tiež
kópie mapy určeného operátu KN-E ako aj kópia pozemnoknižnej mapy (v neskoršom znaleckomposudku). Obaja znalci pri svojich výsluchoch zotrvali na jednoznačných záveroch a rozumne vysvetlili
z akých podkladov vychádzali pri vypracovaní znaleckého posudku. Konkrétne Ing. P. Krišpinský
vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku z jednotlivých máp (pozemnoknižnej mapy, mapy

pozemkového katastra ako aj mapy stavu KNC a EKN), ktorých originály mal k dispozícii v elektronickej
podobe, tieto v počítači prekryl a vytlačil sútlač máp, z ktorej bola zrejmá identifikácia parcely. Pri
identifikácii parcely využil aj identické body (lomy hraníc pozemkov urobil, ďalej jednotlivé zachované
pevné objekty pochádzajúce z obdobia vytvorenia jednotlivých máp - cesty, objekty výmole a pod.
a za týmto účelom vykonal ohliadku na mieste samom (i keď táto nebolo nevyhnutá, nakoľko pre

identifikáciu parciel nie je potrebné robiť meranie na mieste samom). Ing. Jozef Polka uviedol, že
porovnal zákres v pozemkovej mape so zákresom v pôvodnej mape pozemkového katastra, ktorá bola
prevzatá do projektu ROEP, resp. ZRPS. Vychádzajúc z takto vykonaného znaleckého dokazovania sú
závery znaleckých posudkov v spojení s výpoveďami znalcov podľa názoru odvolacieho súdu určité a
preskúmateľné a vedú k jasnému jednotnému záveru, ktorý bol základom pre rozhodnutie súdu.

21. V konaní žalobkyňa presne špecifikovala, že sa svojho vlastníckeho práva domáha voči zapísanému
spoluvlastníckemu podielu žalovanej 1/ evidovanému v katastri nehnuteľnosti, čo korešpondovalo s
právnym titulom, na základe ktorého sa domáhala svojho vlastníckeho práva, a to darovacej zmluvy zo
dňa 27.07.1999.

22. V konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý
spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších, ostatných
spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu)
nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv
a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov

právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 OSP, aktuálne § 77 CSP). Ide o právny záver uznesenia NS SR zo dňa
28.10.2010 sp. zn. 3Cdo 51/2009. Uvedeným právny záver rozhodnutia dovolacieho súdu je aktuálny
aj na prejednávanú vec a na tomto základe odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie
vzhľadom na vymedzený predmet sporu sa nevzťahuje na všetkých účastníkov právneho vzťahu k
dotknutému pozemku, a preto okresný súd správne voči žalovanému v rade 2/ žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

23. Súdna prax je dôkazom o tom, že v sporoch týkajúcich sa nehnuteľností často dochádzalo k
viacnásobným prevodom týchto nehnuteľností na inú osobu, čo žalobcovi komplikovalo situáciu s
ustálením okruhu pasívne procesne legitimizovaných osôb. Dochádzalo k zmareniu účelu konania o

určenie vlastníckeho práva, resp. k podstatnému sťaženiu a predĺženiu konania. Zákonodarca túto
situáciu vyriešil možnosťou vpísať tzv. informatívnu poznámku do listu vlastníctva a realizáciou zásady
formálnej publicity katastra nehnuteľností takýmto situáciám predísť (§ 38 Katastrálneho zákona v
spojení s § 34 ods. 2 a § 228 ods. 2 CSP). Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku
o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti

je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak
bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,

ktorých sa táto právna zmena týka (§ 34 ods. 2 Katastrálneho zákona). S poukazom na citované
zákonné ustanovenia, na zistený skutkový stav vyplývajúci z doplneného dokazovania odvolacím
súdom, podporne vyjadrenie katastrálneho úradu, dospel odvolací súd k záveru, že zmena, ktorá nastala
v dôsledku prevodu predmetu sporu počas odvolacieho konania, nie je dôvodom na zmenu žalovanej
1/ v konaní, inak povedané, nie je potrebný ďalší procesný úkon zo strany žalobcu smerujúci k zmene

žalovanej 1/ v konaní. Výrok právoplatného rozsudku v predmetnej veci je záväzný aj pre osobu, ktorej
sa týkal návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, t. j. spoločnosti Lán Invest j. s.
a., pretože táto spoločnosť mala možnosť oboznámiť sa so zapísanou poznámkou o prebiehajúcom
súdnom konaní (7C/77/2009) v katastri nehnuteľností, a tak súdne rozhodnutie je spôsobilé na zápis
vecného práva do katastra.

24. Súčasne odvolací súd považoval za správny aj výrok rozhodnutia o trovách prvoinštančného
konania, ktorý zodpovedá úspechu strán dosiahnutého v spore ako aj aplikovanému zákonnému
ustanoveniu § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, ktoré súd prvej inštanciezobral do úvahy, predovšetkým postoj žalovanej 1/ k prejednávanej veci, aj podľa názoru odvolacieho
súdu súd nemal k dispozícií takú prevahu osobitných okolností prípadu, ktorá by ho oprávňovala k
aplikácii ust. § 257 CSP.

25. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a

dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a
to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

27. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný nemôže uhradiť
náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu,
prihliada na postoj subjektov v konaní, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy,

ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy
treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by
aj bola príčinou sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak
úspešnej strane sporu súd náhradu trov konania nepriznal.

28. Na základe vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácie ani odvolací súd v dôvodoch
produkovaných žalobkyňou v prospech aplikácie ust. § 257 CSP, či už v základom konaní alebo
odvolacom konaní nevzhliadol ich osobitosť, pre ktorú by nepriznal úspešnej strane sporu (žalobkyni)
plnú náhradu trov konania.

29. Práve postoj žalovanej 1/ k prejednávanej veci bol podstatným dôvodom vzniku trov konania, a
to aj pri súčasnom rešpektovaní procesných práv žalovanej 1/ v súvislosti s možnou prezentáciou
jej procesnej obrany, ktorú jej zákon umožňuje. Takáto procesná obrana musí byť však primeraná
dosiahnutým výsledkom vykonaného dokazovania, preukázania rozhodných skutočností pre súdne
rozhodnutie. Ani po preukázaní rozhodných skutočností pre vec sa postoj žalovanej 1/ k veci nezmenil

(súd disponoval s odborným vyjadrením Ing. J. K. pripojeným k žalobe a prvým znaleckým posudkom)
a následná jej procesná obrana vedúca k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu, resp. odvolaciemu
pojednávaniu, neúmerne navýšila trovy konania. Súčasne z takto prezentovanej obrany žalovanej
1/ okresný súd správne vyvodil aj neochotu žalovanej 1/ mimosúdne komunikovať so žalobkyňou o
predmete sporu a dosiahnuť tak mimosúdnu dohodu. Preto, pokiaľ ide o námietky žalovanej 1/ a

„morálne výčitky“ smerujúce voči žalobkyni, že nemala snahu sa s ňou ako sestrou dohodnúť a viedla
proti rodinnému príslušníkovi súdny spor, správala sa voči nej nemorálne až šikanózne, sú v rozpore
s jej priamym konaním v spore, a preto neobstoja. Vychádzajúc z týchto skutočností nebolo možné v
predmetnom spore uvažovať o osobitných dôvodoch, ktoré by mali vplyv na nepriznanie trov konania
úspešnej procesnej strane, t. j. žalobkyne. Túto okolnosť nevyvážila ani ďalšia uvádzaná skutočnosť, že

nie zavinením žalovanej 1/ vznikol tento spor, ale tento spor bol práve dôsledkom nesprávneho postupu
iných štátnych orgánov pri zostrojovaní ZRPS. V tejto súvislosti protistrana správne poznamenala, že
v dôsledku tejto inej okolnosti nezavinila spor ani žalobkyňa. Právne závery rozhodnutia Ústavného
súdu SR, s ktorými sa odvolací súd oboznámil (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.10.2019 sp. zn.
IV. ÚS 83/2019), nie je možné aplikovať na uvedený prípad, keďže osobitosti prejednávanej veci neboli

totožné s okolnosťami veci, o ktorej pojednával ústavný súd. Pokiaľ ide o ďalšie okolností majúce
sociálny charakter, t. j. osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej 1/, ktoré táto uvádzala v
odvolacom konaní ako ďalší samostatný dôvod, podľa názoru odvolacieho súdu ani prezentované
skutočnosti, ktoré žalovaná 1/ preukazovala jednak predloženou pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2020a predloženým potvrdením o dočasnej práceneschopnosti vystaveným 12.02.2020, neodôvodňovali
postup podľa ustanovenia § 257 CSP, pretože neposkytovali odvolaciemu súdu komplexný prehľad
osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovanej 1/, ktoré by relevantným spôsobom ovplyvnili

rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania. Rozhodnutie o trovách štátu má svoj právny základ
v procesnom výsledku konania, preto pre rozhodnutie o trovách dôkazu, ktoré preddavkoval štát je
rozhodujúca aplikácia zákonných ustanovení vzťahujúca sa prioritne k rozhodovaniu o trovách konania v
spore (tu § 255 ods. 1 CSP). Preto okresný súd správne v nadväznosti na procesný neúspech žalovanej
1/ v spore jej uložil nahradiť trovy dokazovania vzniknuté štátu a ich výšku určil priamo vo výroku svojho

rozhodnutia.

30. Na základe uvedeného krajský súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalovanej 1/ ako neopodstatnené,
a pretože nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej
povinnosti, rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku ako
vecne správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo zásady úspechu žalobkyne v odvolacom
konaní, ktorej ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Úvahy odvolacieho súdu produkované v súvislosti
s námietkami odvolateľky proti rozhodnutiu o trovách prvoinštančného konania sú smerodajné aj pre
rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, na ktoré si dovoľuje odvolací súd (brániac sa duplicite a
snahe zachovať prehľadnosť rozhodnutia) v plnom rozsahu odkázať. Zároveň bolo rozhodnuté aj o
nepriznaní trov žalovanému 2/, pretože nebolo preukázané, že by mu v odvolacom konaní nejaké trovy

vznikli.

32. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je aj otázka procesnej legitimácie
odvolateľa, ktorou sa odvolací súd v tomto prípade zaoberal, keďže odvolateľka podala odvolanie voči
všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Jej odvolanie voči výroku II. a III. rozsudku okresného

súdu odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b/ CSP. Uvedený
procesný postup odvolacieho súdu korešponduje s otázkou predmetu sporu a vyhodnotením otázky
pasívnej legitimácie v predmetnom spore, ktorú otázku žalovaná 1/ vyhodnotila nesprávne.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3

(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).