Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200258
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7814200258.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu ORTOP s.r.o., so sídlom

Rožňava, Kolomana Tichyho 3, IČO: 36 601 756, zast. JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom, so
sídlom Košice, Mäsiarska č. 30, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom,
so sídlom Košice, Krmanova 1, o zaplatenie 2.392,01 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 780,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 780,67 eur od 13.1.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 34,72 %,
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 67,36 % a proti
žalovanému v rozsahu 32,64 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 2.392,01 eur s prísl. a
nahradiť trovy tohto konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom osobného motorového vozidla OPEL ASTRA P-J, EV č. P.,
ku ktorému má so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu - havarijné poistenie motorových vozidiel.

Dňa 11.7.2013 prenechal motorové vozidlo JUDr. Pavlovi Kontrovi za účelom vykonania pracovných
povinností v Obci P.. Napriek tomu, že auto odstavil a zaistil, keď sa po niekoľkých minútach vrátil späť
zistil, že motorové vozidlo sa tam nenachádza a toto bolo zosunuté v neďalekom spáde. Vzápätí bola
táto poistná udalosť nahlásená žalovanému, ktorý ho asistenčnou službou odkázal na odťahovú službu
Global asistence service, kde však neevidovali evidenčné číslo žalobcu ani číslo poistnej zmluvy, a
preto musel zabezpečiť odťah motorového vozidla iným spôsobom o to viac, že hrozil únik paliva do
potoka, ktorý tiekol popod spád v dôsledku čoho by vznikla ekologická škoda. Po príchode konateľa

žalobcu zvažovali privolanie polície, no viditeľne bola poškodená len zadná časť motorového vozidla,
a preto nepredkladali škodu presahujúcu 4.000 eur a preto políciu nevolali. Po tom, čo bolo motorové
vozidlo prevezené za účelom ohliadky likvidátorom do autorizovaného servisu Q. U. AUTOCENTRUM
a následne opravené, bolo žalobcovi zaslané oznámenie o poistnom plnení, podľa ktorého bolo poistnéplnenie znížené o 20 % pre porušenie poistných podmienok a 10 % za nevolanie polície. Nakoľko
žalobca s týmto postupom nesúhlasil, odvolaním zo dňa 23.9.2013 vyjadril svoj nesúhlas a poukázal
na to, že žiadnym spôsobom nedal príčinu vzniku dopravnej nehody, motorové vozidlo bolo udržiavané

v dobrom technickom stave. Políciu nevolal zámerne, pretože nepredpokladal, že náklady na opravu
vozidla dosiahnu 8.257,57 eur a uplatnil si náklady za odťah vozidla vo výške 50 eur. K zníženiu
poistného plnenia o 20 % uviedol, že žalobca udržiaval a prevádzkoval motorové vozidlo v riadnom
technickom stave, jednalo sa o zánovne motorové vozidlo v čase nehody s nájazdom 39.838 km. Dňa
2.10.2012 bolo podrobené pravidelnej garančnej prehliadke. Žalobca tiež dbal o to, aby poistná udalosť

nenastala, motorové vozidlo bolo odovzdané osobe, ktorá spĺňala podmienky na vedenie vozidla, nebola
pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky, rovnako tak žalobca neporušil povinnosti smerujúce na
odvrátenie alebo zmenšenie nebezpečenstva. Žalobca uviedol, že zákonné ustanovenie o povinnosti
zabezpečiť vozidlo proti samovoľnému pohybu mu nie je známe a preto ani porušené byť nemohlo. Z
vyjadrenia JUDr. Pavla Kontru bolo zistené, že vozidlo bolo zabezpečené proti pohybu ručnou brzdou
ako aj 1. prevodovým stupňom. V časti krátenia poistného plnenia o 10 % z dôvodu neprivolania polície

uviedol, že posúdenie výšky škody je vždy subjektívnou skutočnosťou. Podľa poškodených častí vozidla
spolu s ďalšími osobami usúdili, že škoda nemôže byť vyššia ako 3.990 eur, čo potvrdzuje aj iPosudok
- kalkulácia č. XXXXXXXXXX, v ktorom hodnota nových dielov bola 4.401,14 eur. Následne mu tiež
bolo likvidátorom oznámené, že vozidlá zn. Opel majú jedny z najdrahších dielov. Výška škody sa tiež
navýšila v dôsledku výmeny, nie opravy niektorých dielov. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v tomto

prípade nešlo o dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko
auto bolo odstavené vo dvore na súkromnom pozemku a teda nešlo o udalosť v cestnej premávke.
Tiež poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi premávkou vozidla a dopravnou nehodou, nakoľko
motorové vozidlo bolo odstavené teda nebolo v prevádzke. Neprivolanie polície nemalo žiaden vplyv na
vznik poistnej udalosti prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov, keďže škoda bola daná už zosunom

vozidla a následný príjazd polície by nič na škode a jej rozsahu neznamenal, resp. by požadoval
doplnenie tak, ako to praktizuje v podobných prípadoch. Žalovaný nepriznal žalobcovi preukázaný nárok
vo výške 50 eur za odťah vozidla z dôvodu, že tento sa mal vykonať výlučne formou asistenčných služieb
uvedených v asistenčnej karte. Bolo reálnou snahou zabezpečiť odťah touto formou, ale z dôvodov na
strane Global asistence servis k odťahu touto formou dôjsť nemohlo. Navyše tu dochádzalo k stretu s

ďalšou povinnosťou v zmysle ust. § 415 OZ keď hrozilo, že škoda spôsobená na životnom prostredí
by bola nespočetne vyššia ako tá spôsobená nezabezpečením MV asistenčnou službou. Žiadal preto
žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 2.392,01 eur (poistné plnenie 7.806,69 eur - vyplatené poistné
plnenie 5.464,68 eur + odťah vozidla 50 eur). Ako dôkazy predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa
10.9.2013, odvolanie proti oznámeniu o poistnom plnení bez uvedenia dátumu, odpoveď žalovaného na

odvolanie zo dňa 24.10.2013, fotokópiu časti servisnej knihy vozidla, kontrolný list č. XXXXXXXXXX zo
dňa 17.7.2013, Posudok - kalkuláciu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2013, faktúru č. XXX/XX/XXXX zo
dňa 30.8.2013 a doklad o zaplatení zo dňa 22.7.2013.

3. Súd rozsudkom č. k. 5C/78/2014 - 200 zo 30.8.2018 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

2.392,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne od 13.1.2014 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a tiež zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok II.).

4. Krajský súd v Košiciach uznesením, č.k. 11Co/314/2018 - 252 zo dňa 30.10.2019 zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení konštatoval
okrem iného nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

5. Súd vo veci vydal dňa 12.3.2014 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. V odpore

uviedol, že so žalobcom uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o havarijnom poistení motorového
vozidla. V zmysle všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej
len„VPP“),prepoisteniemotorovýchvozidielplatiapríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka(ďalej
len „OZ“) a VPP. V zmysle zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej len
„ZD“) havarijné poistenie upravujú príslušné ustanovenia OZ, VPP a VPP pre úrazové poistenie a ZD,

schválené predstavenstvom poisťovne. Na základe čl. VI ods. 4 ZD je poistený povinný nahlásiť polícii
každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom vozidle prevyšujúca 10-
násobok minimálnej mzdy. ZD neuvádza, že je tak poistený povinný urobiť, ak sa domnieva, že škoda
na vozidle prevyšuje 10-násobok minimálnej mzdy. Táto povinnosť znamená, že poistený pri dodržanírozumej miery opatrnosti, ak si nie je istý výškou škody, má privolať políciu. K tvrdeniu žalobcu, podľa
ktorého posúdenie výšky škody je vždy subjektívnou skutočnosťou, uviedli, že vodič v čase dopravnej
nehody bol vysokoškolsky vzdelaný človek a aj zo samotného návrhu vyplýva, že mala byť poškodená

len zadná časť vozidla, pričom išlo o viditeľné poškodenia. Z obhliadky vozidla však boli viditeľné
poškodenia aj na prednej časti vozidla (zlomený predný nárazník, poškodená predná kapota, pravé
predné svetlo, podbeh, pravé predné dvere a ďalšie). Pokiaľ by súd vyhodnotil, že nešlo o dopravnú
nehodu, poistený porušil čl. VI ods. 4 2. veta ZD, teda poškodenie vozidla inak ako pri dopravnej nehode.
Podľa nich však išlo o dopravnú nehodu, pretože z fotodokumentácie a oznámenia o vzniku poistnej

udalosti vyplýva, že vozidlo žalobcu sa zosunulo zo svahu, t.j. v momente jeho poškodenia bolo v
pohybe, teda v prevádzke a nie zaparkované. Žalobca musí preukázať, že miesto kde vozidlo parkovalo
ako aj miesto kde narazilo do prekážky, sú mimo účelových komunikácií, miestnych komunikácií, ciest.
Poistený porušil povinnosť na odvrátenie alebo zmenšenie nebezpečenstva, pretože VPP v čl. VIII ods.
1 písm. f/ uvádza "dbať, aby poistná udalosť nenastala", "predovšetkým nesmie porušovať povinnosti
smerujúce na odvrátenie alebo zmenšenie nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi

alebo na ich základe". Skutočnosť, že vodič porušil povinnosť zabezpečiť vozidlu proti samovoľnému
pohybu je zrejmé, nepovažujú za možné, aby sa vozidlo udržiavané v riadnom technickom stave,
samovoľne pohlo. Ak to bolo dôsledkom konania tretej osoby, opäť bolo povinnosťou poisteného privolať
políciu. V zmysle čl. VI ods. 14 ZD žalovaný oprávnene krátil poistné plnenie, pretože poistený svojím
konaním spôsobil obtiaže pri šetrení poisťovne, pretože poisťovňa nemohla zistiť priebeh dopravnej

nehody, zistiť totožnosť vodiča a jeho oprávnenie k vedeniu vozidla, prítomnosť alkoholu v krvi vodiča a
zistiť skutočnosti významné v súlade s čl. VIII ods. 1 písm. f/ VPP za účelom aplikácie čl. VIII ods. 2 VPP.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného (replika) uviedol, že nesúhlasí s výkladom ustanovenia čl. VI
ods. 4 ZD a tvrdil, že posúdenie výšky škody je vždy subjektívnou skutočnosťou. V každom prípade

je potrebné skúmať, či je možné dôvodne očakávať od poisteného schopnosť určiť, resp. odhadnúť
hodnotu poškodenia. Konateľ poisteného je doktorom medicíny a podľa žalobcu takouto schopnosťou
nedisponuje. Kúpna cena motorového vozidla bola 18.000 eur a žalobca nepredpokladal, že hodnota
škodovej udalosti bude presahovať polovicu hodnoty nového motorového vozidla. Neprivolanie polície
nemalo žiaden vplyv na vznik škodovej udalosti ani na rozsah škody. Má za to, že išlo v danom prípade o

škodovú udalosť a nie dopravnú nehodu. Zopakoval, že vozidlo bolo riadne zabezpečené ručnou brzdou
a zaradením rýchlostného stupňa, čo potvrdil aj vodič motorového vozidla.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu (duplika) okrem iného uviedol, že v prípade ak by nešlo o dopravnú
nehodu, poistený porušil čl. VI ods. 4 2. veta ZD teda poškodenia vozidla inak ako pri dopravnej nehode.

Má však za to, že išlo o dopravnú nehodu, vozidlo žalobcu sa zosunulo zo svahu, teda v momente
poškodeniabolovpohybe,tedavprevádzke.Nesúhlasiltiežstvrdenímžalobcu,žekpoškodeniuvozidla
došlo na uzatvorenom dvore. Poukázal na povinnosť dbať, aby poistná udalosť nenastala podľa §
24 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a § 415 OZ a to bolo porušené tým, že vodič motorového vozidla
nezabezpečil vozidlo pri jeho zaparkovaní proti samovoľnému pohybu. V prípade spornosti tejto otázky

navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Zároveň predložil Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie
a Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel.

8. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP, a to oboznámením sa so žalobou, listinnými
dôkazmi - oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.9.2013, odvolaním proti oznámeniu o poistnom

plnení bez uvedenia dátumu, odpoveďou žalovaného na odvolanie zo dňa 24.10.2013, fotokópiou
časti servisnej knihy vozidla, kontrolným listom č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2013, Posudkom -
kalkuláciou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2013, faktúrou č. XXX/XX/XXXX zo dňa 30.8.2013, dokladom
ozaplatenízodňa22.7.2013,ZmluvnýmidojednaniamiprehavarijnépoistenieaVšeobecnýmipoistnými
podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel, výsluchom strán sporu, svedka, znalca,

znaleckými posudkami a zistil tento skutkový stav:

9. Vypočutý svedok B.. O. C. uviedol, že sa musel dostaviť za klientom do P. a z toho dôvodu si požičal
od žalobcu vozidlo. Došiel do P., kde auto zaparkoval vo dvore s tým, že tam bol prudký kopec. Zaradil
rýchlosť a zatiahol ručnú brzdu. Následne išiel za svojimi klientmi. Bola s ním aj jeho manželka. Ako

vybavil veci, zistil, že auto tam nie je. Zľakol sa, že niekto auto ukradol a až potom zistil, že auto je v
priekope. On hneď zavolal žalobcovi a na dopravný inšpektorát. Tam mu povedali, že pokiaľ nedošlo k
ublíženiu na zdraví, nie je nevyhnutné aby prišli. Potom telefonoval do poisťovne, kde nahlásil škodovú
udalosť. Auto bolo pojazdné, napriek tomu zavolal odťahovú službu. Nemyslel si, že na aute je takávysoká škoda a dozvedel sa to až pri oprave vozidla. Myslel si, že auto mohli postrčiť rómske deti, ktoré
sa v blízkosti pohybovali. Pre neho je automatické, že keď odstaví vozidlo zaradí rýchlosť a zatiahne
ručnú brzdu. V prípade, že by tak nebol urobil, určite by sa vozidlo pohlo už pri vystúpení z vozidla.

Upozornila ho na to aj manželka. Pokiaľ vozidlo našiel v jarku, ešte aj vtedy bola zatiahnutá ručná brzda.

10. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.9.2013 súd zistil, že žalovaný dňa 9.9.2013 ukončil
šetrenie poistnej udalosti a predložil výpočet výšky plnenia a určil poistné plnenie na sumu 5.464,68
eur a to výpočtom faktúra 8.257,57 eur - nesúvisiace položky 40 eur - spoluúčasť 410,88 eur = poistné

plnenie 7.806,69 eur krátené o 20 % (1.561,34 eur) pre porušenie poistných podmienok a o 10 % (780,67
eur) za nezavolanie polície.

11. Z odvolania žalobcu proti oznámeniu o poistnom plnení bez uvedenia dátumu vyplýva, že žalobca
nesúhlasí s výškou poistného plnenia. Žalobca si nie je vedomý aké poistné podmienky porušil, nakoľko
nedal príčinu na vznik dopravnej nehody a motorové vozidlo bolo udržiavané v riadnom technickom

stave. Políciu nevolal zámerne, pretože bol presvedčený, že škoda nepresiahne 4.000 eur, nakoľko
viditeľne bola poškodená len zadná časť vozidla. Namietal tiež nepriznanie náhrady v sume 50 eur za
odťah vozidla.

12. Z odpovede žalovaného na odvolanie zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že žalobca porušil povinnosti ZD

v článku „Povinnosti poisteného“, podľa ktorých je poistený povinný nahlásiť poisťovni každú dopravnú
nehodu pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa
§ 125 Trestného zákona a podľa ktorého je poistený povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala,
predovšetkýmnesmieporušovaťpovinnostismerujúcenaodvráteniealebozmenšenienebezpečenstva,
ktoré sú uložené právnymi predpismi a to zabezpečiť motorové vozidlo proti samovoľnému pohybu podľa

zákonaocestnejpremávke.VzmysleZDčlánku„Plneniepoisťovne“,akdošlokpoškodeniumotorového
vozidla,ktorésivyžadujeodťah,tentosabudevykonávaťvýlučneformouasistenčnýchslužieb.Poistený
je povinný tieto čerpať len prostredníctvom asistenčných služieb uvedených v asistenčnej karte.

13. Z fotokópie časti servisnej knihy vozidla súd zistil, že dňa 2.10.2012 bola vykonaná servisná

prehliadka pri počte kilometrov 19.560.

14. Z kontrolného listu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2013 systému AUDATEX bola určená celková cena
opravy motorového vozidla na sumu 8.217,58 eur.

15. Z Posudku - kalkulácie č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2013 systému AUDATEX bola určená celková
čiastka na opravu po zrážke na sumu 8.217,58 eur.

16. Z vystavenej faktúry č. XXX/XX/XXXX zo dňa 30.8.2013 vyhotovenej dodávateľom Q. U.
AUTOCENTRUM, K. Č. K. XXX, XXX XX P., vyplýva že žalobcovi bola fakturovaná za opravu

motorového vozidla suma 8.257,57 eur.

17. Z dokladu o zaplatení zo dňa 22.7.2013 súd zistil, že za odťah motorového vozidla EČV: P. fakturoval
B. A. SERVIS sumu 50 eur.

18. Zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX T.. C. C. zo dňa 17.4.2016 vyplýva, že pri ohliadke miesta
konštatoval, že vozidlo bolo zaparkované na mieste, kde sklon klesania dosahuje hodnotu cca 20
- 30 %. Takýto sklon je možné považovať za značne neobvyklý až extrémny. Je vylúčené, aby
ktokoľvek po zaparkovaní na takomto mieste nezabezpečil vozidlo proti samovoľnému pohybu. Ak
by sa to stalo, vozidlo by sa okamžite dalo samovoľne do pohybu smerom von z dvora. Ak by bolo

vozidlo zabezpečené proti samovoľnému pohybu obidvoma možnosťami, tzn. zatiahnutie ručnej brzdy
a zaradenie 1. rýchlostného stupňa, je veľmi malá pravdepodobnosť, že by došlo k samovoľnému
pohybu vozidla stojaceho na svahu aj s extrémnym klesaním. Ak však vozidlo bolo zabezpečené
proti samovoľnému pohybu len jedným z uvedených spôsobov, situácia nie je vôbec jednoznačná.
Tým skôr, že v danom prípade nie je možné vylúčiť činnosť detí, ktoré mohli samovoľné pohnutie

sa vozidla spôsobiť, resp. výrazne k nemu prispieť. Keďže podľa vyjadrenia svedkov B.. C. Q. O..
C. vozidlo po zjazde do priekopy malo ešte stále zatiahnutú páku ručnej brzdy, možno usudzovať,
že práve ručná brzda bola vodičom určite zatiahnutá. Určiť jednoznačnú príčinu uvedenia vozidla do
pohybu napriek zatiahnutej ručnej brzde nie je celkom možné. Mohlo to byť spôsobené viacerýmiokolnosťami. Nejednoznačnosť pri vyhodnotení možných príčin je spôsobená najmä skutočnosťou, že
nemal možnosť vidieť technický stav celého mechanizmu ručnej brzdy po nehode. Nemal možnosť
byť pri oprave poškodeného vozidla a teda ani vidieť jednotlivé súčiastky, ktoré mohli byť v príčinnej

súvislosti so vznikom škodovej udalosti. Vznik škodovej udalosti je možné vysvetliť napr. aj tým, že vodič
zatiahol ručnú brzdu obvyklým spôsobom. Vzhľadom na extrémny sklon podkladu, bola sila pôsobiaca
proti brzdnému účinku brzdových doštičiek na zadných kolesách niekoľkonásobne vyššia než to býva
obvyklé. Tiažová sila pôsobiaca na vozidlo stojace na klesaní je pri zabrzdenom vozidle menšia ako
brzdná sila vyvinutá na brzdovom kotúči zadných bŕzd. Preto vozidlo stojí aj v extrémnom klesaní.

Rozdiel medzi uvedenými silami je určujúci pre spoľahlivosť udržania vozidla na extrémnom klesaní.
Pri malom rozdiele týchto síl je z technického hľadiska prijateľné, že pri mechanickom pôsobení na
vozidlo, napr. jeho rozkývanie, sa môžu sily pôsobiace na vozidlo vyrovnať, čo by malo za následok
samovoľný pohyb vozidla dole extrémnym klesaním. Brzdná sila brzdových doštičiek na brzdový kotúč
zadných kolies pri zatiahnutí ručnej brzdy je závislá aj od technického stavu uvedených komponentov.
Nie je možné vylúčiť, že pri určitých špecifických závadách týchto komponentov /poškodenie brzdového

kotúča, nerovnomerný prítlak doštičiek na kotúč a pod./ môžu tieto pri státí vozidla na extrémnom klesaní
spôsobovať pokles brzdnej sily. Prejav týchto prípadných závad sa však vôbec neprejaví pri státí so
zatiahnutou ručnou brzdou v bežných podmienkach. K samovoľnému pohybu vozidla dole extrémnym
klesaním by v danom prípade mohlo dôjsť aj za predpokladu, ak by došlo k mechanickému poškodeniu
lanka ručnej brzdy - jeho roztrhnutiu. Táto alternatíva je málo pravdepodobná, avšak úplne vylúčiť

ju nie je možné. Vozidlo s pohotovostnou hmotnosťou cca 1570 kg stojace na extrémnom klesaní
veľmi intenzívne silovo pôsobí na lanká ručnej brzdy. Ak by boli brzdové lanká v zlom technickom
stave nie je možné vylúčiť pretrhnutie lanka. Popis priebehu škodovej udalosti svedkom B.. C. je
z technického hľadiska prijateľný. Je vylúčené, aby vozidlo pred jeho opustením nezabezpečil proti
pohybu, pretože v tom prípade by sa vozidlo dalo do pohybu okamžite po opustení vozidla. Rovnako

je málo pravdepodobné, že vozidlo zabezpečil proti pohybu jednak zatiahnutím ručnej brzdy a tiež
aj zaradením 1. prevodového stupňa, aj keď bol o obidvoch spôsoboch presvedčený. Reálnejším sa
javí možnosť, že zaradenie prevodového stupňa sa mu nepodarilo. Prípadné technické závady, resp.
problémy s účinnosťou ručnej brzdy, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej
škodovej udalosti v bežnej prevádzke nemuseli vôbec prejaviť, takže majiteľ vozidla o nich vôbec

nemohol vedieť.

19. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX T.. Š. R. zo dňa 22.7.2020 vyplýva, že motorové vozidlo bolo
bezprostredne pred vznikom škodovej udalosti zaistené proti samovoľnému pohybu iba ručnou brzdou,
ktorá nebola dostatočne zatiahnutá. Vodič nezaradil rýchlostný stupeň. V prípade pôsobenia fyzickej

sily na vozidlo vo dvore, kde bolo zaparkované, vozidlo by sa pri správnom zabrzdení a zaradení
rýchlostného stupňa zosunulo iba pred bránu dvora do miesta začiatku asfaltového povrchu. Vozidlo
nebolo bezprostredne pred vznikom škodovej udalosti dostatočne zaistené proti samovoľnému pohybu.
Vodič pravdepodobne pri úrovni vodičských skúseností nevyužil pri zastavení v stúpaní všetky spôsoby,
ktorými by bezpečne zaistil vozidlo proti samovoľnému pohybu bez použitia podkladacích klinov,

eventuálne iných pomôcok. Vozidlo mohol zaistiť okrem zariadenia rýchlostného stupňa a zatiahnutia
ručnej brzdy i vytočením kolies prednej nápravy proti svahu a v prípade zlyhania ručnej brzdy, vozidlo
by vykonalo pohyb zo svahu po oblúku na minimálnej dráhe smerom doľava, zastavilo by max. priečne
cez sklon terénu a viac by sa nepohlo, eventuálne by narazilo ľavým rohom do najbližšej prekážky v
malej rýchlosti, čo v tomto prípade by sa jednalo o oporný múr v dvore rodinného domu kde vozidlo

parkovalo. Z technického hľadiska v danom prípade bol vhodný spôsob zaistenia motorového vozidla
proti samovoľnému pohybu s ohľadom na miestne podmienky (prudké až extrémne klesanie terénu,
keď sklon terénu je v rozmedzí od 16 % do 38 %, absencia zvodidiel atď.) taký, že vodič po zastavení
vozidla, by vytočil kolesá doľava, do protismeru jazdy, zatiahol ručnú brzdu, zaradil prevodový stupeň.
Takto, bez použitia ďalších pomôcok by bezpečne zaistil vozidlo proti samovoľnému pohybu. K vzniku

škodovej udalosti došlo pohybom vozidla z miesta zaparkovania vozidla v dvore smerom do miestneho
potoka, cúvaním vozidla. Sklon vozovky a nesprávny spôsob zaparkovania vozidla mali vplyv na vzniku
škodovej udalosti. Príčinou samovoľného pohybu vozidla bolo nesprávne zabezpečenie vozidla vodičom
pred samovoľným pohybom pri zaparkovaní v dvore rodinného domu. Vodič nezabezpečil vozidlo
zaradením rýchlostného stupňa a nevytočil kolesá vozidla. Z technického hľadiska, vodič nevyužil

pri parkovaní všetky dostupné možnosti pre bezpečné zaistenie vozidla v stúpaní pred samovoľným
pohybom. Ďalej sa stotožnil so závermi znalca T.. C. C.. T.. C. C.E. vyhodnotil všetky možné vplyvy
vzniku samovoľného pohybu vozidla, vylúčil to, že vozidlo bolo zabezpečené okrem ručnej brzdy i
zaradením I. prevodového stupňa. Nebol uvedený spôsob zabezpečenia vozidla pri zaparkovaní nasvahu, ktorý sa odvíja od úrovne vodičskej praxe, intuície a pozornosti vodiča predchádzať vzniku
škodových a kolíznych udalostí pri vzniku možnej, nepredvídanej technickej závady na brzdovej sústave
vozidla. Z polohy vozidla v potoku, ale najmä po jeho uvoľnení bol viditeľný rozsah jeho poškodenia.

Keď bol vodič presvedčený o tom, že zlyhala ručná brzda, mal možnosť zavolať políciu, túto skutočnosť
im prezentovať s tým, že brzdová sústava vozidla by bola preverená na stolici. Takto by sa vylúčili
pochybnosti týkajúce sa technického stavu ručnej brzdy. Jednalo sa o nové vozidlo. Lanká ručnej brzdy
u takýchto vozidiel ešte nie sú skorodované. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil závery
písomného znaleckého posudku pričom doplnil, že ak by bolo vozidlo zabezpečené ručnou brzdou a

zároveň aj zaradeným rýchlostným stupňom, motor by sa správal ako kompresor a pri jeho pohybe by
došlo k jeho zničeniu. Tým, že vodič prekonal určitú vzdialenosť z mesta P. do príslušnej dediny, došlo k
prehriatiu brzdových kotúčov, ručná brzda bola zatiahnutá, avšak vzhľadom na sklon vozovky, na ktorej
auto stálo, postupným vychladením kotúčov došlo k uvoľneniu slabo zatiahnutej ručnej brzdy, preto
sa auto dostalo do samovoľného pohybu. K otázke dostatočného zabezpečenia vozidla proti pohybu
uviedol, že z technického hľadiska bola zatiahnutá iba ručná brzda. Takéto zabezpečenie by stačilo, ak

byautostálonarovine,nievšaknasvahu.Vprípadestátianasvahumusívodičurobiťajinéopatreniana
zabráneniejehosamovoľnéhopohybu.Ztechnickéhohľadiskatedamotorovévozidlonebolodostatočne
zabezpečené proti pohybu. Ďalej uviedol, že prípade, že by boli vytočené kolesá, vystúpením vodiča z
vozidla, by došlo aj k uzamknutiu samotných kolies, auto by sa pohybovalo nie priamo, ale skrútilo by sa,
kolesá by sa počas tohto pohybu nemohli vyrovnať, nakoľko došlo k ich uzamknutiu. Ak by bol zaradený

rýchlostný stupeň motor by sa správal ako kompresor, došlo by k jeho zničeniu. Zatiahnutie ručnej brzdy
po vystúpení z vozidla, bolo v tomto prípade postačujúce, vodič mohol vystúpiť, auto sa nedalo hneď
do pohybu. K rozsahu poškodenia motorového vozidla uviedol, že škoda zodpovedá charakteru pohybu
vozidla. Jednu chybu, ktorú vodič urobil bolo to, že mohol, síce mu to žiadny zákonný predpis neukladá,
zhotoviť fotodokumentáciu pri samotnom vyťahovaní vozidla z potoka. Podotkol však, že vodič nie

je fundovaný priamo pri nehode presne učiť výšku škody. To niekedy nie je schopný ani znalec bez
podrobného skúmania.

20. Žalobca po vykonanom dokazovaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Predmetom
sporu bolo posúdenie oprávnenosti krátenia celkového poistného plnenia zo strany žalovaného, ako aj

neuznanie nároku na odťah predmetného motorového vozidla vo výške 50 eur, ktoré vykonal na vlastné
náklady žalobca. Nárok na nahradenie nákladov za odťah žalobcovi v celom rozsahu prináleží, a to
s poukazom na ust. § 809 a 810 Občianskeho zákonníka. V časti krátenia poistného plnenia o 10 %
z dôvodu neprivolania polície žalobca považoval žalobu za dôvodnú, nakoľko samotné neprivolanie
polície nemalo žiaden vplyv ani na vznik škodovej udalosti, ani na rozsah resp. zväčšenie tejto škodovej

udalosti, a preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie v tejto časti. V časti krátenia poistného
plnenia o 20 %, z dôvodu, že motorové vozidlo nemalo byť resp. že nebolo nejakým spôsobom
technicky dobre udržiavané a zároveň z dôvodu, že mal žalobca resp. vodič konkrétneho vozidla porušiť
povinnosti predchádzať škode, konkrétne nezabezpečil vozidlo proti jeho samovoľného pohybu uviedol,
že žalovaný doposiaľ uvedenú skutočnosť nevysvetlil. Čo sa týka zabezpečenia vozidla tu súd musí

skúmať samotné konanie resp. nekonanie vodiča s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, a teda
či vodič naozaj porušil svoju povinnosť, a keď porušil, či išlo o vedomé alebo nevedomé porušenie
povinnosti. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania v plnej výške.

21. Žalovaný k veci uviedol, že považuje nárok žalobcu za nedôvodný, vykonaným znaleckým

dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo vodiča nebolo dostatočne
zabezpečené proti jeho samovoľného pohybu. Teda všetky tvrdenia žalobcu boli vyvrátené. Poukázať
na skutočnosť, že privolanie polície bolo potrebné z dôvodu objasnenia resp. určenia príčiny dopravnej
nehody, určeniu rozsahu škody, vyhotovenia fotodokumentácie z miesta nehody, zistenia totožnosť
vodiča a jeho oprávnenia na vedenie motorového vozidla, vykonania dychovej skúšky u vodiča a

taktiež zistenia technického stavu vozidla. Vozidlo, tak ako vyplýva zo znaleckého dokazovania, nebolo
dostatočne zabezpečené, keď ručná brzda nebola dostatočne zatiahnutá a zároveň vodič nezaradil prvý
rýchlostný stupeň. Rovnako vodič nevykonal žiadne iné opatrenia na to, aby vozidlo zabezpečil proti
samovoľnému pohybu. Má tiež za to, že už v čase, keď bolo motorové vozidlo vytiahnuté z potoku kde
sa zosunulo, tak bolo možné určiť rozsah škody. Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov

v plnom rozsahu.

22. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:23. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016
(ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

26. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

27. Podľa § 790 písm. a) OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

28. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po

uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy
alebo neskôr.

29. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

30. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

31. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

32. Podľa § 798 OZ, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe
vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.

33. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej

následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

34. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke cestnou premávkou na účely tohto zákona
sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií) (ďalej len „cesta“)
vodičmi vozidiel a chodcami.

36. Podľa § 22 ods. 1, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účelové
komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti
s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo
objektoch. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých
priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť

za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.37. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič, ktorý sa chce vzdialiť od
vozidla tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť, je povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo
ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba.

38. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej
premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

39. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj
škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

40. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke,
pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú
za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

41. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je povinný

bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť
údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej
škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné
opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej
udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto

osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa

rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

43. Podľa čl. VIII ods. 1 bod d) VPP okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistený

povinný oznámiť bez zbytočného odkladu polícii, ak má v súvislosti s poistnou udalosťou dôvodné
podozrenie, že došlo ku krádeži, lúpeži alebo inému trestnému činu.

44. Podľa čl. VI ods. 4 ZD poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej
vznikneškodanapoistenomMVprevyšujúca10násobokminimálnejmzdy.Rovnakojepoistenýpovinný

nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá poistením podľa týchto zmluvných
dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, t.j. krádež MV, lúpež MV, poškodenie alebo
zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode.

45. V zmysle článku VI bod 14 ZD ak poistený porušil niektorú z povinností uvedenú v čl. VI, je poisťovňa

oprávnená znížiť poistné plnenie, a to úmerne tomu, aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej
udalosti, prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov, alebo pokiaľ spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne.

46. V zmysle článku IX ods. 6 ZD veta 1 a 3 ak došlo k poškodeniu MV , za ktoré je poisťovňa povinná
plniť, odchylne od VPP sa poistenie vzťahuje aj na náklady spojené s prepravou poškodeného MV

do najbližšej autorizovanej opravovne na území SR, schopnej opravu vykonať. Pred uskutočnením
prepravy je potrebné toto bezpodmienečne s poisťovňou dohodnúť na tel. č. dispečingu poisťovne 0850
111 566.47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná.

48. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla OPEL ASTRA,

EČV: P. XXX K., ku ktorému má so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/
XXXXXXXXXX. Spornou skutočnosťou nebola ani existencia poistnej udalosti, pri ktorej došlo k
poškodeniu predmetného motorového vozidla a ani výška škody, ktorá bola ustálená na sumu 8.217,57
eur (oznámenie o poistnom plnení, faktúra č. XXX/XX/XXXX, kontrolný list systému AUDATEX, posudok
- kalkulácia). Za nespornú skutočnosť tiež súd považuje krátenie poistného plnenia z dôvodu spoluúčasti

vo výške 410,88 eur (oznámenie o poistnom plnení, vyjadrenie žalobcu). Žalobca svoj nárok na
zaplatenie sumy 2.392,01 eur odvodzuje z troch skutočností - vo výške 780,67 eur (zníženie poistného
plnenia o 10 % z dôvodu nevolania polície), vo výške 1.561,34 eur (zníženie poistného plnenia o 20 %
z dôvodu porušenia zmluvných podmienok) a vo výške 50 eur z dôvodu nákladov za odťah motorového
vozidla. Súd každú túto skutočnosť preto posudzoval osobitne. Spornými skutočnosťami teda bolo
určenie, či k poistnej udalosti došlo v dôsledku porušenia zmluvných povinností vodiča motorového

vozidla, či žalobca mal povinnosť k poistnej udalosti privolať políciu a či náklady za odťah motorového
vozidla boli vynaložené v súlade s poistnými podmienkami.

49.Zdôvoduneprivolaniapolíciekpoistnejudalostižalovanýkrátilpoistnéplnenievovýške10%,pričom
z predložených písomných podaní žalovaného a jeho prednesu túto skutočnosť odôvodnil porušením

ustanovenia § 64 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, článku VIII ods. 1 bod d) VPP, čl.
VI ods. 4 ZD a článku VI bod 14 ZD. Súd preto skúmal, či bolo povinnosťou žalobcu privolať k poistnej
udalosti políciu. Žalobca uviedol, že nebolo jeho povinnosťou privolať políciu, nakoľko nešlo o dopravnú
nehodu, ale len o škodovú udalosť. Na mieste vodič motorového vozidla spolu s konateľom žalobcu
posúdili rozsah škody, ktorý nepresahuje sumu 4.000 eur a rovnako tak uviedol, že k poistnej udalosti

nedošlo v súvislosti s premávkou motorového vozidla, nakoľko to bolo zaparkované na súkromnom
pozemku. Na základe vyššie uvedených ustanovení výpovede žalobcu, svedka a znaleckých posudkov
mal súd jednoznačne preukázané, že k poistnej udalosti došlo v cestnej premávke (užívanie verejnej a
neverejnej účelovej komunikácie). Poistná udalosť teda nastala v priamej súvislosti s premávkou vozidla.
Je teda splnený predpoklad podľa § 64 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pre posúdenie poistnej

udalosti ako dopravnej nehody resp. škodovej udalosti. Súd vychádzajúc z citovaných ustanovení a
výpovede žalobcu a svedka B.. C. má za to, že žalobca v tejto časti neporušil povinnosť privolať políciu,
nakoľko sa obaja zhodli, že nemôže ísť o škodu zrejme prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody
podľa Trestného zákona. Nie je preto splnená podmienka podľa § 64 ods. písm. d) a § 64 ods. 2
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pre posúdenie tejto poistnej udalosti ako dopravnej nehody.

K posúdeniu výšky škody účastníkom nehody resp. škodovej udalosti súd uvádza, že zákon výslovne
dáva možnosť vodičovi posúdiť, či vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej
škody podľa TZ. Vodič ani žalobca aj s prihliadnutím na ich vysokoškolské vzdelanie v oblasti medicíny
resp. práva nemá podľa súdu špeciálne odborné znalosti v posudzovaní výšky vzniknutej škody, a
tak pri odhadnutí vzniknutej škody nemožno od nich vyžadovať špeciálnu odbornú starostlivosť, ale

len úplne bežnú laickú starostlivosť. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj znalec T.. R., ktorý
konštatoval, že aj znalec v danom odbore má na mieste nehody často problém určiť výšku škody.
Uvedené je vyjadrené aj v znení zákona použitím slovného spojenia „zrejme prevyšuje“. Túto žalobca
aj náležitým spôsobom dodržal, pričom pri určení výšky škody vychádzal najmä z viditeľného rozsahu
škody a informácie od vodiča poškodeného automobilu. Podľa ich laického úsudku vychádzajúceho z

uvedených informácií, vzniknutá škoda nepresiahla hraničnú sumu 3.990 eur. Viditeľne bola poškodená
len zadná časť vozidla, a to vizuálne v takom rozsahu, ktorý v žiadnom prípade nemohol presiahnuť
uvedenú sumu a preto usúdili, že vec nie je nutné ohlásiť polícii. Preto je nutné uvedenú poistnú udalosť
klasifikovať ako škodovú udalosť, s ktorou zákon nespája povinnosť vodiča privolať políciu. Žalobca teda
neporušil žiadnu zákonnú povinnosť ani povinnosť uvedenú vo VPP a ZD, ktorá by zakladala oprávnenie

žalovaného podľa čl. VI bod 14 ZD znížiť poistné plnenie z dôvodu neprivolania polície, a to úmerne
tomu,akývplyvmalototoporušenienavznikpoistnejudalosti,prípadnezväčšenierozsahujejnásledkov,
alebopokiaľspôsobiloobtiažeprišetrenípoisťovne.Neprivolaniepolíciekpoistnejudalostinemalovplyv
ani na jej vznik, zväčšenie rozsahu jej následkov ani nespôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne. Žalobca
následne spolupracoval s poisťovňou, podrobil motorové vozidlo obhliadke podľa pokynov poisťovne,

oprava bola vykonaná v autorizovanom servise, privolanie polície by teda nemalo žiaden vplyv na výšku
škody. V tejto časti nároku mal preto súd za preukázané, že zo strany žalovaného nebol dôvod ku
kráteniu poistného plnenia vo výške 10 % z dôvodu neprivolania polície k poistnej udalosti. Žalobca sisplnil všetky svoje zákonné povinnosti a aj povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a nárok žalobcu považuje
preto v tejto časti za dôvodný.

50. Z dôvodu porušenia poistných podmienok žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 20 %, pričom
z predložených písomných podaní žalovaného a jeho prednesu túto skutočnosť odôvodnil porušením
ustanovenia § 24 ods. 2 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého vodič
motorového vozidla porušil svoje povinnosti tým, že po zaparkovaní motorového vozidla ho riadne
nezabezpečil proti samovoľnému pohybu resp. neudržiaval motorové vozidlo v riadnom technickom

stave. Z vyjadrení žalobcu, svedka B.. C. a predložených znaleckých posudkov bolo jednoznačne
preukázané miesto poistnej udalosti, priebeh poistnej udalosti a vzniku škody. Spornou skutočnosťou
v tejto časti nároku ostalo posúdenie splnenia povinností vodiča motorového vozidla smerujúce k
riadnemu zabezpečeniu vozidla proti samovoľnému pohybu. Svedok B.. C. vo svojej výpovedi uviedol,
že po zaparkovaní vozidla zatiahol ručnú brzdu a zaradil 1. rýchlostný stupeň, vozidlo stálo na
svahu. Skutočnosť zatiahnutia ručnej brzdy potvrdil aj konateľ žalobcu, ktorý sa dostavil na miesto

poistnej udalosti. Znaleckým dokazovaním však bolo jednoznačne preukázané, že vzhľadom na miestne
podmienky (sklon svahu, povrch svahu) vodič motorového vozidla dostatočne nezabezpečil vozidlo
proti samovoľnému pohybu a tým porušil zákonnú povinnosť podľa § 24 ods. 2 veta prvá zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a po opustení vozidla neurobil také opatrenia, aby vozidlo nemohlo
ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba.

Z vykonaného znaleckého dokazovania mal súd za preukázané, že vodič zaistil motorové vozidlo
proti samovoľnému pohybu len zatiahnutím ručnej brzdy. Aj toto zatiahnutie ručnej brzdy však nebolo
dostatočné. Vodič nezaradil rýchlostný stupeň ani nevykonal žiadne ďalšie opatrenia proti možnému
samovoľnému pohybu vozidla (vytočenie kolies, podloženie klinov). Tieto by preukázateľne mali za
následok spôsobenie škody v nižšom rozsahu. Podľa vyjadrenia znalca vodič nevyužil pri parkovaní

všetky dostupné možnosti pre bezpečné zaistenie vozidla v stúpaní pred samovoľným pohybom. Právny
poriadok neupravuje akým spôsobom má vodič postupovať pri zabezpečení vozidla proti samovoľnému
pohybu. Ustanovuje však povinnosť komukoľvek, aby konal tak, aby neprišlo ku škode na majetku,
zdraví a podobne (§ 415 OZ). V tomto prípade má však súd za to, že vodič nevynaložil taký stupeň
opatrnosti, aký by bolo možné vynaložiť, vzhľadom na to, že motorové vozidlo bolo zaparkované na

strmom svahu. Vodič motorového vozidla nezachoval taký stupeň pozornosti, ktorý možno po ňom
vzhľadom k miestnej situácii rozumne požadovať a v dôsledku takéhoto jeho opomenutia došlo k
vzniku škody. K zabráneniu, prípadne obmedzeniu rizika vzniku škody zo strany vodiča mohlo dôjsť
tým spôsobom, že tento by pred vystúpením z vozidla využil všetky dostupné možnosti zabránenia
samovoľnému pohybu vozidla. V tomto prípade stačí aj nevedomá nedbanlivosť vodiča, ktorý nemusel

vedieť, že môže svojim konaním resp. nekonaním nejakú škodu spôsobiť, avšak vzhľadom na okolnosti
(zastavenie na strmom svahu) a na svoje osobné pomery (bol spôsobilý a oprávnený viesť motorové
vozidlo) o tom vedieť mal a mohol. Posúdenie technického stavu vozidla znalcom nebolo vykonané,
nakoľko nemal k dispozícii motorové vozidlo bezprostredne po poistnej udalosti k dispozícii a vychádzal
len zo súdneho spisu. K technickému stavu vozidla súd vychádzajúc z predloženej fotokópie časti

servisnej knihy mal preukázané, že vozidlo bolo po pravidelnej servisnej prehliadke a teda žalobca
udržiaval vozidlo v riadnom technickom stave. V tejto časti nároku mal preto súd za preukázané, že
zo strany žalovaného bol dôvod ku kráteniu poistného plnenia vo výške 20 % z dôvodu porušenia
povinností vodiča motorového vozidla ustanovenými právnymi predpismi a teda porušenia poistných
podmienok podľa čl. VIII ods. 1 VPP, podľa ktorého okrem povinností stanovených právnymi predpismi

je poistený povinný... Žalobca teda porušil podmienky zmluvy a to nesplnením si zákonných povinností,
preto žalovaný dôvodne pristúpil ku kráteniu poistného plnenia z tohto dôvodu vo výške 20 % a súd
preto nárok žalobcu považuje v tejto časti za nedôvodný.

51. V časti nároku žalobcu na zaplatenie 50 eur ako nákladov vynaložených na odťah motorového

vozidla má súd zato, že žalobca v tejto časti nároku neuniesol dôkazné bremeno. Predložil síce doklad
o zaplatení sumy 50 eur zo dňa 22.7.2013, avšak nijako nepreukázal skutočnosť, že z dôvodu na
strane spoločnosti Global assistance servis (asistenčnej služby žalovaného) nebolo možné zabezpečiť
odťah motorového vozidla, že kontaktoval dispečing poisťovne a teda, že z jeho strany došlo k splneniu
povinnosti podľa čl. IX ods. 6 ZD. Pre porušenie tejto zmluvnej povinnosti preto žalobcovi nepatrí nárok

na poistné plnenie v tejto časti. Žalovaný preto správne poistné plnenie v tejto časti nepriznal, nakoľko
neboli zo strany žalobcu splnené podmienky zmluvy.52. Po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu,
mal súd za preukázanú dôvodnosť žaloby v časti uplatnenej istiny 780,67 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 780,67 eur od 13.1.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
zaplatenia istiny 1.611,34 eur (1.561,36 eur a 50 eur) a úroku z omeškania v rozsahu nad 5,25 % zo
sumy nad 780,67 eur považoval žalobu za nedôvodnú.

53. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní.

54. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany

žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania. V čase omeškania žalovaného pripúšťalo nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z. právo požadovať úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Na základe toho priznal žalobcovi
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 780,67 eur od 13.1.2014 do
zaplatenia.

55. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 253 ods. 1 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým súd spojené

výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

59. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

60. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. O trovách konania vo vzťahu strán sporu bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva protistrane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu
32,64 %, žalovaný v rozsahu 67,36 %, preto má žalovaný oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 34,72 %.

62. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že štát platil trovy na znalecké dokazovanie, ktoré neboli
kryté zálohami. Je preto povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade týchto trov štátu. Štátu teda v
zmysle citovanej právnej úpravy vzniká nárok na náhradu jeho trov za predpokladu, že štát platil trovy
konkrétneho konania. Ďalším predpokladom je úspech resp. neúspech povinného účastníka v sporovom

konaní alebo nepriaznivý výsledok nesporového konania. Zisťuje sa teda, ktorá zo strán sporu bola v
akom rozsahu v spore úspešná resp. neúspešná. Podľa tohto záveru možno prijať potom i úsudok o
nároku na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov štátu súd teda vychádzal
z nasledujúcich skutočností. Súd porovnal žalobnú žiadosť s výsledkom sporu. Toto porovnanie môže
vyústiť do záveru o úspešnosti alebo neúspešnosti uplatnenej žaloby a nadväzne na to sa môže zistiť

výsledok konania. Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 32,64 % a žalovaný v rozsahu 67,36 %.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania štátu súd teda vychádzal z tejto skutočnosti. Súd sa
dôsledne riadil vyššie uvedeným, a preto priznal štátu nárok na náhradu trov konania a to tak, že žalobcaje povinný nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 67,36 % (v rozsahu v ktorom bol v spore neúspešný)
a žalovaný v rozsahu 32,64 % (v rozsahu v ktorom bol v spore neúspešný).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Rožňava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.