Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200876
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3815200876.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného: M. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. XXX/XX, C., zast.: Mgr. Andrej Gundel, advokát so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava,
proti povinnému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, F., o vymoženie 500 eur s prísl., o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza

č.k. 15Er/136/2015 - 24 zo dňa 24. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 23.01.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 500

eur príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozsudok
Okresného súdu Prievidza č.k. 13C/115/2014-26 zo dňa 12.09.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jenecovi udelené tunajším súdom dňa 05.02.2015. Povinný
doručil súdu dňa 23.12.2019 návrh na zastavenie exekúcie. Návrh povinný odôvodnil tým, že nevlastní
žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol podliehať exekúcií, momentálne nemá žiaden
príjem, pracoval v spoločnosti investrezort, s.r.o., kde mal minimálny príjem a nebolo možné vykonávať

zrážky zo mzdy. Uviedol, že je voči nemu vedených niekoľko exekúcii a nie je v jeho finančných
možnostiach pohľadávky uhradiť. V období od 01.02.2009 do 24.03.2016 mal založenú živosť, ktorá
mu bola súdnym rozhodnutím zakázaná. V minulosti bol trestne stíhaný, preto jeho situácia v uplatnení
sa na trhu práce je zložitejšia. Povinný ( správne má byť oprávnený) bol výzvou zo dňa 03.01.2020,
ktorú prevzal dňa 13.03.2020 vyzvaný, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, no
do dnešného dňa sa nevyjadril. Súdny exekútor vo svojom podaní doručenom súdu dňa 23.06.2020

uviedol, že skutočnosť, že povinný je v súčasnosti nemajetný nezakladá zákonný dôvod na zastavenie
exekúcie. Z predložených listinných dôkazov súdnym exekútorom je zrejmé, že súdny exekútor doposiaľ
vykonal šetrenia majetku povinného len prostredníctvom bánk, katastra nehnuteľností, Sociálnej
poisťovne, informačného systému exekučných blokácii a ZVJS. Exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vychádza najmä zo správy
súdneho exekútora a či došlo k dostatočnému šetreniu majetkových pomerov povinného. Povinný

navrhuje zastaviť exekúciu z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tvrdí, že
nemá žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci alebo práva, z ktorých by bolo možné nárok vymáhaný v
exekučnom konaní uspokojiť. Účelom exekučného konania je nútené vymoženie povinnosti povinného
v prospech oprávneného, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil. Pohľadávka oprávneného je v exekučnom
konaní uspokojená z majetku povinného spôsobom určeným v Exekučnom poriadku. Spôsob výkonu
exekúcieurčísúdnyexekútor.Povinnýsavnijakomprípadenemôžezbaviťpovinnostivočioprávnenému

vymáhanej v exekučnom konaní len tým, že vyhlási, že nevlastní žiaden exekvovateľný majetok.
Skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, musí byť objektívne potvrdenáaj šetrením vykonaným súdnym exekútorom. Je v právomoci súdneho exekútora určiť spôsob, akým
bude zisťovať majetok v dispozícii povinného, ktorý je postihnuteľný exekúciou. Je výlučne v právomoci
exekučného súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) s poukazom na § 58

ods. 1 Exekučného poriadku, pri rozhodnutí vychádza zo skutočností zistených súdnym exekútorom pri
zabezpečovaní majetku povinného. Hoci v posudzovanej veci nemožno vylúčiť, že v budúcnosti bude
exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavená, nateraz by bolo také rozhodnutie
predčasné. Nie je vylúčené, že v budúcnosti sa povinný zamestná alebo začne podnikať a získa príjem
postihnuteľný exekúciou. Nie je teda zatiaľ dostatočne preukázaný záver, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie a zároveň nie je ani možné nad všetky pochybnosti predpokladať, že v
budúcnosti povinný nenadobudne majetok alebo práva postihnuteľné exekúciou, z ktorých bude možné
uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Z uvedeného hľadiska je na súdnom exekútorovi, resp. oprávnenom
aby podali návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z uvedených dôvodov súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, v ktorom uviedol, že v predmetnom

návrhu uviedol jeho nemajetnosť, ktorej podmienky pretrvávajú aj naďalej a vzhľadom k jeho situácii nie
je predpoklad, že dôjde k nadobudnutiu majetku resp. iných dôvodov, z ktorých by bolo možné uspokojiť
pohľadávku v exekučnom konaní. Nakoľko sa oprávnený v určenej lehote súdom nevyjadril, má zato
že nespochybnil jeho nemajetnosť ani nenavrhol na preukázanie existencie exekvovateľného majetku
povinného vykonať žiadne dôkazy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani nie je

podmienené súhlasom oprávneného. Pokiaľ má oprávnený záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z
dôvodu očakávania že povinný nadobudne nejaký majetok. Oprávnený nemajetnosť nerozporoval, hoci
ide o skutočnosť, ktorá je v konaní na jeho neprospech a spôsobuje zastavenie exekúcie a uloženie
povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
uviedol pravdivé skutočnosti, že nevlastní žiaden majetok na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

Túto skutočnosť uviedol aj vo svojom podaní doručenom súdu dňa 23.06.2020 poverený súdny exekútor
JUDr. Marián Janec a predložil súdu aj listinné dôkazy o jeho nemajetnosti. V inom exekučnom konaní
EX1216/2016,spis.zn.súdu9Er/2808/2016-21vedenomusúdnejexekútorkyJUDr.MargityRojčekovej
a exekučnom konaní EX 69/10, spis. zn. súdu 15Er/214/2010 obidve vedené na Okresnom súde
v Prievidzi, tieto súd zastavil právoplatnými uzneseniami. Poukázal na rozhodnutia iných okresných

a krajských súdov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že majetok povinného v čase vyhlásenia
rozhodnutia / viď rozhodnutia Krajského súdu Košice a Krajského súdu Prešov, ktoré konštatujú, že pre
rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť,
že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57

ods. l písm. h) EP. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom
oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Na základe vyššie uvedených skutočností, žiadal

odvolací súd, aby zrušil uznesenie okresného súdu a exekúciu zastavil.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak a) sa
začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie

alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradutrov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j)
pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie

verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.

7. Odvolací súd preskúmaním veci na podklade podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej

inštancie v prejednávanej veci rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie ako
nedôvodný zamietol. Z obsahu spisu mal aj odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom v
predmetnej veci je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k.
13C/115/2014-26 zo dňa 12.09.2014. Nakoľko si povinný svoj záväzok voči oprávnenému nesplnil ani z
časti, oprávnený sa rozhodol uplatniť svoj nárok v exekučnom konaní. Povinnému tak okrem povinnosti

splatiť pohľadávku oprávneného vznikla aj povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tvrdená sociálna
a majetková situácia povinného nie je, tak ako správne konštatoval i súd prvej inštancie bez ďalšieho
dôvodom na zastavenie exekúcie. Je potrebné, aby poverený súdny exekútor vykonal šetrenie ohľadne
majetkových pomerov povinného a až na základe záverov takto vykonaného šetrenia následne súd

rozhodne o tom, či majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a teda či je tu
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V prejednávanej veci
súdny exekútor nemajetnosť povinného postačujúcu na zastavenie exekúcie nekonštatoval a samotné
vyhlásenie povinného, že je nemajetný, je teda aj podľa odvolacieho súdu na rozhodnutie v zmysle
vyššie citovaných ustanovení nepostačujúce. Povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku, a preto

je možné dôvodne predpokladať, že si v budúcnosti nájde zamestnanie a jeho príjem bude možné
postihnúť exekúciou, čím bude pohľadávka oprávneného uspokojená. Na základe uvedeného potom je
aj podľa odvolacieho súdu možné usúdiť, že by mohlo prísť aspoň k čiastočnému vymoženiu pohľadávky
oprávneného a k úhrade trov exekúcie. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez ohľadu na

ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním. Samotné vyhlásenie povinného o svojich
majetkových pomeroch je teda ako už bolo konštatované vyššie nedostačujúce na zastavenie exekúcie.
Nemajetnosť povinného, resp. nemožnosť vymôcť pohľadávku zisťuje v konaní súdny exekútor, ktorý
podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nepodal. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď neboli
zistené dôvody na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie rozhodol správne keď návrh povinného na

zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ povinný v odvolaní poukazoval na rozhodnutia
iných okresných súdov a odvolacích súdov, ktoré rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním
iných odvolacích súdov Krajský súd v Trenčíne v preskúmavanej veci viazaný nie je.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).