Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010101
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617010101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a
prísediacich JUDr. Jaroslava Tomčíka a Vlasty Navrátilovej na hlavnom pojednávaní dňa 10. mája 2017
v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
U. W. X. K. C. Á. B., nar. X. X. XXXX v C. L., trvale bytom Ľ. Č..XXX, okres C. L., t. č. vo

väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od mája 2013 do 22. 11. 2016 v dome č. XXX v obci Ľ., okres C. L., kde býval v spoločnej domácnosti
s manželkou B. W., nar. XX. XX. XXXX, maloletými dcérami L. W., nar. XX. X. XXXX, U. W., nar. X. X.
XXXX a B. W., nar. XX. XX. XXXX, spôsoboval im fyzické a psychické utrpenie, a to napádaním, bitím,

kopaním tak, že v máji 2013 po požití alkoholických nápojov bezdôvodne kričal na manželku a dcéry,
že sú piče, kurvy, z kuchyne vzal kuchynský nôž, s ktorým smeroval na krk maloletej L. W., pričom v
ďalšom konaní mu zabránila manželka B. W., ktorá chytila nôž za ostrie a tento sa mu snažila z ruky
vytrhnúť, následkom čoho si porezala ruku, pričom keď sa jej nepodarilo nôž U. W. vytrhnúť, strčila do
neho, na čo spadol a vtedy aj s dcérami ušla z domu. Dňa 24. 12. 2015 po tom, ako zistil, že dcéra L.
si dopisuje s kamarátom, kričal na ňu, že je kurva, udrel ju dlaňou do tváre a odsotil ju, následne s ňou

odišiel ku kultúrnemu domu v obci, kde ju ťahal za vlasy, opakovane udieral otvorenou dlaňou po tvári
a nadával jej, že je kurva, piča. V mesiaci august 2016 zhodil dcéru U. W. na zem, kde ju opakovane
kopal do nôh, následne ju hodil na posteľ, kde si buchla hlavu. V septembri 2016 po tom, ako si dcéra
B. W. zablokovala telefón, chytil ju pod krk, oboma rukami ju škrtil tak, že sa nemohla nadýchnuť, a
maloleté U. a L. ju museli kriesiť. V októbri 2016 prišiel do miesta bydliska pod vplyvom alkoholu asi o
04.00 hod. ráno, búchal na vchodové dvere a kričal: „Vstávajte, vy piče!“, na čo sa manželka a dcéry
zobudili a pretože mali z neho obavu, zavolali ich tetu Ľ. B., ktorá prišla k nim domov, kde ich našla

vystrašené a deti uplakané. Dňa 21. 11. 2016 v čase asi o 17.00 hod. zhodil na zem a kopal do oblasti
krížov a krku dcéru L. W., pretože mala poškodiť mobilný telefón jeho švagrinej, asi trikrát ju kopol do
hlavy a postavil sa jej na krk, čím jej spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice,
pomliaždenie pleca vľavo, pomliaždenie krížovej oblasti s dobou liečenia do 14 dní, následne žiadal od
svojej manželky B., aby išla do obchodu a kúpila mu víno, čo odmietla, tak sa jej vyhrážal, že ju dobije
tĺčikom, pričom uvedené konanie obvineného pociťovali manželka a dcéry ako ťažké príkorie, ktoré u

nich vyvolávalo stres, pocity úzkosti a obavu o svoje zdravie a život,
t e d a
blízkej osobe a osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím,
kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré
ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách,
č í m s p á c h a lzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona (§ 138 písm. j/ Trestného zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ústavné ochranné
protialkoholické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 10. 3. 2017 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš obžalobu na obvineného U. W. pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na vyššie popísanom skutkovom základe.

Obžalovaný U. W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 4. 2017 nemal záujem uzavrieť dohodu
o vine a treste s prokurátorkou a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

V prípravnom konaní obžalovaný využil svoje právo odoprieť vypovedať. Na hlavnom pojednávaní
nesúhlasil s obvineniami, ktoré sa mu kladú za vinu. Útoku na svoju rodinu sa nedopúšťal ani dlhodobo s
rastúcou tendenciou ani pod vplyvom alkoholu. Nie je pravdou, že by dcére L. držal nôž pri krku tak, ako
to ona popisovala. Nemal žiadny úmysel jej ani manželke ublížiť. Prečo mal nôž v ruke nevedel, odvtedy
sú skoro tri roky, možno išiel niečo jesť. Hovoril dievkam, aby si urobili poriadok v izbách, nereagovali,

preto vyšiel z kuchyne k nim do obývačky, manželka bola v strede izby. Keď ho videla vojsť do izby s
nožom v ruke, chcela mu ho zobrať a tak sa porezala. Sotila ho, spadol na zem a potom ušli von. Vybehol
za nimi, kde bežia, utekali nahor dedinou. Išiel si ľahnúť a zobudil sa večer, keď nik nebol doma, volal
švagrinej T., či nie je žena pri nich. Nebola, tak išiel znova spať. Manželka aj s deťmi prišli domov ráno.
Mal vypité iba v tomto prípade, nie pri všetkých skutkoch, ako to oni opisujú.

Udalosti dňa 24. 12. 2015 popísal tak, že niekto vyzváňal na L. mobil, pýtal sa, kto tak neskoro volá a
prečo to nechce zdvihnúť, odpovedala, že nevie a potom volalo to isté číslo aj na mobil druhej dcéry
U., ktorá tiež povedala, že nevie. Pýtal sa oboch, nevedeli mu to vysvetliť, pretože obe klamali. Zavolal
dotyčnému prečo ich otravuje, ten mu začal nadávať, čo ho nahnevalo a povedal dcére L., že si to ide

za ním vysvetliť. Myslel si, že je to jej frajer, no cestou mu povedala, že nie je z Ľubele, tak sa vrátili
domov. Nepoprel, že jej dal facku, pretože jeho aj manželku dcéra neustále klame. Za tie roky dcéru
pozná lepšie, ako znalec, ktorý tvrdí, že nemá sklony k vymýšľaniu. V žiadnom prípade ju neťahal za
vlasy a nebil ju otvorenou dlaňou po tvári. Prečo to tak dcéra opisuje, nevedel, ak by ju bil, doma by
všetko povedala, aj švagrinej, ktorá tam prišla. Všetko začal ten, ktorý mu vynadal a volal jeho dcéram.

Skutok, kedy mal strednú dcéru U. hodiť o posteľ, kde si buchla hlavu, načo spadla na zem, kde ju mal
opakovane kopať do oblasti nôh a hlavy, vyraziť dych a nemohla dýchať, sa nestal tak, ako to popisuje.
Raz ju síce sotil na posteľ, ale nič jej nebolo. Stalo sa to preto, že U. v obývačke počúvala pesničku, zo
spálne ju upozornil, aby to dala tichšie, nereagovala, preto prišiel k nej a skričal, či je hluchá, na čo mu
povedala, že iba ziape do nej. Postavila sa z postele jemu do cesty, tak do nej sotil a ona sa vyvalila na

posteľ, ale nič sa jej nestalo. Prečo to nikomu nepovedala, ale až teraz.
Ďalší skutok na najmladšej dcére B. kvôli tomu, že si zablokovala telefón, sa tiež stal inak. Je pravdou,
že si telefón zablokovala a kričal na ňu, zvýšil hlas, ale nechytal ju za krk, len za plece a potriasol s
ňou. Potom sa pýtal, aké dala heslo, aby jej ho mohol odblokovať, nevedela si spomenúť, tak začala
plakať. Začuli ju sestry, ktoré boli v inej izbe, prišli sa pozrieť, videli ju plakať, utíšili ju. Povedal, že donej pokríkal kvôli mobilu a vzali ju do druhej izby, kde sa hrali. Že by mal aj ďalšie dve dcéry vtedy zbiť,
keď ju prišli kriesiť, nie je pravda. Obom starším dcéram ešte povedal, aby si mobily odblokovali.
K ďalšiemu vypovedal, že dňa 13. 10. 2016 prišiel o 04.00 hod. z roboty z Rakúska, bolo zamknuté,

mobil nepočuli zvoniť, tak búchal na dvere. Určite im nenadával „Vstávajte vy piče“. Prečo volali švagrinú
Ľ. nevedel. Dcéry nikdy nebudil.
Incident z 21. 11. 2016 sa stal preto, že dcéra poškodila švagrinej mobil. Dozvedel sa to od švagrinej Ľ.,
ktorá volala žene, že L. jej poškodila mobil. Keď dcéra prišla domov, pýtal sa jej, čo urobila s Ľ. mobilom.
Odpovedala, že nič, že ho nerozbila, tak na ňu skričal, prečo klame, že o všetkom vie. Nahnevalo ho,

že klamala, tak prišiel do kuchyne, dal jej facku a raz alebo dva razy ju kopol do zadku, čo ho doteraz
veľmi mrzí, ale vôbec ju nekopal a neskákal jej po hlave a krku. Na druhý deň 22. 11. 2016 boli spolu s
dcérou L. doma sami, mala dva dni voľno, nesťažovala sa, že by jej dačo bolo alebo, že by chcela ísť
k doktorke. Pozerali spolu televízor, asi o pol desiatej sa opýtala, či môže ísť von ku krstnej. Súhlasil,
tak odišla ku švagrinej. Nesúhlasil s tým, ako vypovedala švagriná, že ju nechcel pustiť von. S dcérou
potom komunikoval cez obed cez facebook, dal jej „like“ na novú fotku, poďakovala, odvtedy s ňou bol

až večer cez facebook. Asi o 17.00 hod. manželke povedal, aby išla do obchodu po víno. Od manželky,
ktorá prišla z roboty o 15.45 hod. sa dozvedel, že L. sa sťažuje, že ju čosi bolí, takže išla pre dcéru
k svojmu otcovi, asi po pol hodine sa vrátila bez nej, pretože s mamou nechcela ísť. Dcéra L. mu na
facebook napísala, že sa naňho hnevá, že ju včera udrel, a čo je za otca, keď ju udrel. Napísal jej,
keď nepríde domov, nabudúce nepôjde nikde. Nedalo mu to, pokúšal sa dcére volať, vypla ho. Neskôr

mu dvihla švagriná Ľ.E., ktorá mu nadávala, vypol a povedal o tom žene, že všetko robí Ľ., dohovára
dcére a nechce ju pustiť domov. Manželku poslal po víno, aby ho vypil, išiel do bytovky po dcéru a
porozbíjal im všetky okná, ak ju nepustia. Manželka odmietla ísť po víno, pretože mala peniaze iba na
cestu do roboty. Nemyslel vážne, aby išla do obchodu ani to, že im porozbíja okná, chcel len dosiahnuť,
aby sa dcéra vrátila domov, aby ju manželka išla prehovoriť. Všetko, čo povedal, počula dcéra U.,

ktorá vybehla a utekala k bytovkám. Manželke povedal, aby šla pre ňu, šla ku švagrinej T., našla ju
tam, potom sa vrátila, že príde o chvíľu domov, no nechodili. Dcéra L. už na správu nereagovala. Prišli
policajti, podrobili ho dychovej skúške, ktorá bola negatívna. Medzitým zhora prichádzali obidve dcéry,
obe švagriné aj svokor. L. začala odpadávať, volali jej záchranku, podľa neho to bolo divadlo, odviezli
ju na ošetrenie a jeho polícia predviedla na oddelenie. O zraneniach dcéry sa dozvedel až z papierov,

ako sa jej stali nevedel, pretože ráno jej nič nebolo a večer ju bolela ruka, keď videla policajtov, tak
naschvál odpadávala. Manželka mu, keď už bol vo väzbe povedala, že L. ani nenosila golier, ktorý mala
predpísaný, len vtedy, keď bola manželka doma, čo jej prezradila najmladšia dcéra B..
Poprel, že by sa niečoho dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Tiež nie je pravdou, že by často požíval alkohol
alebo robil to, čo sa mu kladie za vinu, pretože cez týždeň bol v práci, pričom od apríla 2016 do novembra

2016 pracoval v Rakúsku, predtým od januára 2016 do apríla 2016 v Opave na 10 dňové turnusy a 3
dni bol doma, ešte predtým pracoval takmer 4 roky v Partizánskej Ľupči. Cez víkend, keď bol doma,
staral sa o rodinu, aby im nič nechýbalo. Vtedy pil len pivo, sem-tam si so svokrom niečo dali. V krčme,
ktorú má oproti domu bol za celý čas asi 4-krát. Po požití alkoholu sa mu v minulosti stalo, že mal okno,
ale nie vždy. Stalo sa mu to aj keď prišli z tej oslavy, nepamätal si to s tým nožom. Podľa neho nie je

zločin, ak rodič na deti nakričí, aby sa správali ako sa majú a vpratali sa do kože. Nikdy ich nebudil ani
neodopieral spánok, jediný krát búchal na dvere, pretože bolo zamknuté. Svojim deťom nikdy vulgárne
nenadával a ani neubližoval, jeho vzťah s dcérami a manželkou bol normálny. Nik z nich sa nesťažoval,
odprevádzali ho v pondelok do roboty, v piatok ho prišli čakať k autobusu alebo vlaku vrátane L., inak by
domov ani nechodil. So švagrinami mal normálny vzťah, oni mu robili zle, preto sa od nich odsťahovali.

Teraz ho ohovárajú, pritom im nikdy neublížil, trávil čas s ich deťmi. Manželku urobili poškodenou proti
jej vôli. Dcéry si to vymysleli. Mal za to, že po jeho vzatí do väzby sa im z jedného platu žije horšie.

Súd na hlavných pojednávaniach dňa 21. 4. 2017 a dňa 3. 5. 2017 vykonal dokazovanie výsluchom
svedkyne a poškodenej B. W. staršej, svedkyne Ľ. B., znalcov L.. U. F. a L.. T. Q., prečítaním zápisnice o

výsluchu svedkyne T. B. z prípravného konania a oboznámením sa s obrazovo-zvukovými záznamami
obsahujúcimi výpovede maloletých svedkýň a poškodených L. W., U. W. a B. W. mladšej zabezpečených
v prípravnom konaní a prečítaním listinných dôkazov.
Svedkyňa a poškodená B. W., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala že nevie,
prečo mal ten nožík v ruke, keď sa stal incident, stalo sa to prvýkrát, asi mu preplo a bol tam alkohol.

Mali strach, lebo mal ten nožík. Na Vianoce 2015, keď sa stal incident s telefónom, manžel s dcérou sa
boli len prejsť po dedine. Je pravda, že na ňu nakričal a raz ju sotil a raz jej povedal, že je kurva, ale inak
nič. Jej vtedy len nakričal, ale nič viac neurobil. Nepamätala si, čo sa stalo vo vzťahu k dcére U.. Incident
s najmladšou B. sa stal tak, že do nej kričal kvôli telefónu, ktorý si zablokovala, taktiež ostatným dcéramvravel, nech si to neblokujú. Dosť často ich na to upozorňoval, inak sa nič nestalo. Tieto konflikty sa
stávali väčšinou, keď bol triezvy. V októbri 2016 nevedeli, že príde tak skoro v noci, preto boli zamknuté
dvere, búchal na ne, ony sa zobudili a otvorili. Vtedy aj nadal, kričal, prečo spia, aj zahrešil „Kurva čo

neotvárate“. Najprv sa hneval, že nie je kúpené pivo, ale potom sa to nejako ukľudnilo. Keď už boli dnu,
prišla k nim aj jej sestra Ľ., pretože jej volali dievčatá, keď búchal na dvere. Nevedela o tom, že ju volali.
Povedali jej, že otec prišiel z roboty a kričal. Ďalší incident, ktorého dôvodom bolo to, že dcéra L. rozbila
sestre Ľ. mobil, kvôli tomu sa manžel nahneval a keď prišla L. domov, dostala výprask. Bola pri tom a
kopol ju jedenkrát do zadku a druhýkrát trafil možno aj do hlavy (ukázala na temeno hlavy). Potom už

prestal, pretože mu povedala, nech ju nechá. L. sa pýtala, či jej niečo je, nič jej nebolo. Nasledujúci deň,
keď bola v práci, jej manžel telefonoval, čo robia, pretože s L. boli doma. Z práce išla do bytovky k sestre
Ľ., kde bola L., pretože jej volali, že s L. treba ísť na pohotovosť, že ju bolí ruka. Chcela L. vziať domov,
aby pozháňali suseda na odvoz, no tá to odmietla, tak išla pre kartičku poistenca. Medzitým napísala L.
otcovi správu, že domov nejde, že sa bojí. Keď svedkyňa prišla domov, manžel chcel, aby išla kúpiť víno,
čo odmietla, pretože už nemala peniaze. Keď sa nahneval, povedal „Počkajte idem po tĺčik a už idete“,

čoho sa dcéra U. zľakla, ušla von, ale svedkyňa vedela, že nič neurobí, lebo nemal vypité a nikomu by
neublížil. Počas týchto incidentov mal vypité len vtedy, keď prišli z prijímania a keď prišiel v noci z roboty
a búchal na dvere, inak nie. Obavu z neho nikdy nepociťovala. Po alkohole si väčšinou nepamätal, čo
sa stalo, ale alkohol nepil často, možno jedenkrát do mesiaca.

Ďalej vypovedala, že manžel ju nebíjaval, ale je pravda, že jej vulgárne nadával. V terajšom dome bývajú
asi 7-8 rokov. Predtým bývali v bytovke u otca, kde bývali aj jej sestry J., T. a Ľ.. Medzi nimi a manželom
boli problematické vzťahy, hádali sa.
So spôsobom výchovy jej manžela ako otca detí sa stotožňuje. Deti nebíjaval, počúvli ho na každé slovo,
ak sa niečo dialo voči deťom, vždy sa zastarala a postavila sa aj pred neho. Keď deti utekali k príbuzným,

nezabránila tomu. Dôvod nevie, možno zo strachu z otca. Keď deti chodili do školy, museli byť o 18.00
hod. doma, aby si porobili úlohy a urobili čo treba, ale inak mohli chodiť za kamarátmi. Deti sa podľa nej
manžela neboja, len majú rešpekt. Deti nemali mobily nikdy pri sebe tam, kde spali, mali ich odložené
na poličkách, takže nevie ako písali správy v noci.
Z dôvodov viacerých rozporov vo výpovediach svedkyne a poškodenej, ktoré podala v prípravnom

konaní a na hlavnom pojednávaní boli tieto v súlade s ustanovením § 264 ods. 1 Trestného poriadku
na návrh prokurátorky odstraňované a svedkyňa a poškodená k jednotlivým rozporom uviedla: Pokiaľ
k incidentu s nožom v prípravnom konaní vypovedala, že manžel po príchode domov bez akéhokoľvek
dôvodu na ne všetky začal kričať, že sú kurvy a piče, a keď vošiel do izby s nožom ona aj deti sa
veľmi báli, pretože bol agresívny, tak potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania. Ďalej k incidentu

zo dňa 24. 12. 2015 v prípravnom konaní vypovedala, že po tom, čo zložil telefón začal byť agresívny,
začal kričať aj na ňu, že je piča, dal jej facku a strčil do nej, L. sama jej nepovedala, že by ju mal otec
vonku biť, pričom v čase asi o 02.00 hod sa zobudil a zase začal na L. kričať, že je piča, kurva, že
sa za ňu hanbí. Na hlavnom pojednávaní poprela, že by jej dal facku, len na ňu kričal, že je piča
a strčil do nej, ale len preto, že sa chcel dostať ku L.. Facku vtedy dal dcére aj jej vynadal. O facke

pre ňu nič nehovorila a nevedela vysvetliť, prečo je to uvedené v zápisnici. Ak k incidentu dňa 13. 10.
2016 vypovedala, že nie je schopná sa o neho postarať, začal byť agresívny a hodil po nej topánku
tak, že keď sa vyzúval kopol ju smerom k nej. Na hlavnom pojednávaní poprela, že by po nej hodil
topánku, čo vravela aj vyšetrovateľovi. Prečo takúto zápisnicu podpísala uviesť nevedela, bola vtedy
mimo, nevedela, čo podpisuje. Ak predtým k napadnutiu dcéry L. vypovedal, že ju jedenkrát kopol do

oblasti chrbta a jedenkrát do oblasti krku. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ju kopol jedenkrát do
zadku a druhýkrát trafil možno aj do hlavy, pri vysvetlení rozporov, si už nepamätala presne, ale bolo to
do oblasti hlavy a krku. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že sa nahneval a povedal, že ju dobije
tĺčikom, zotrvala na tom tvrdení, len na hlavnom pojednávaní to povedala inými slovami, že ide pre tĺčik.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obavu z manžela nikdy nepociťovala, pričom v prípravnom

konaní tvrdila, že sa manžela bojí, len keď má vypité, je veľmi nevyspytateľný, nevie, čo má od neho
čakať. Pri vysvetlení rozporov v jej výpovediach uviedla, že obavu z neho nemá, bojí sa ho, keď má
vypité, lebo má zlú náladu, ale keď je triezvy, nebojí sa.

Svedkyňa Ľ. B., sestra poškodenej a švagriná obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala

zhodne ako v prípravnom konaní keď uviedla, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky
napádal a vulgárne nadával manželke a svojim deťom. Poukázala na to, že v čase, keď bývala v
spoločnej domácnosti ich otca aj ona, napadol aj ju, čo riešila oznámením polícii. V tom období polícia
k nim chodievala dosť často. Potom ako sa obžalovaný s rodinou odsťahoval nebola priamym svedkomjeho správania, avšak vie, čo sa dialo, pretože jeho dcéry často k nim chodili a rozprávali, čo sa doma
deje. Dcéra U. k nim chodila skoro každý víkend, prespávala u nich, pretože sa otca bála. Teraz, keď
je vo väzbe, bola a spala u nich len raz, deti sú veselšie, uvoľnenejšie, ako keď bol otec doma. Všetky

informácie má od sestriných dcér, ktoré jej rozprávali, čo im otec robil. Poukázala na to, že oznámenie
chcela na neho podať už aj v minulosti, ale sestra, teda manželka obžalovaného tvrdila, že sa nič nedeje,
preto to nechala tak. Ďalej vypovedala, že dňa 22. 11. 2016 asi o 17.00 hod. volala dcéra L. políciu,
pretože obžalovaný mal od svojej manželky pýtať peniaze na víno, ktorá mu odmietla dať, pretože mala
peniaze len na autobus do práce, na čo jej povedal, aby mu ich dala, že sa opije a pôjde porozbíjať okná

na bytovke. Znovu odmietla, na čo jej povedal, že ak mu ich nedá, tak ju zbije tĺčikom. Povedala, že
peniaze mu nedá, hoci ju zabije. Keď sa to dcéra L. dozvedela, zavolala policajtov. O tomto incidente
sa dozvedela od netere U..
Dňa 21. 11. 2016 asi o 17.00 hod. mal obžalovaný zbiť svoju dcéru L. tak, že ju najprv kopol do hlavy,
spadla na zem, kde ju mal opakovane kopať do hlavy a nakoniec stúpiť na krk. Nasledujúci deň chcela
ísť k lekárovi na ošetrenie, pretože nevedela otočiť hlavu, bolel ju krk a mala stŕpnutú ľavú ruku, s ktorou

nevedela hýbať. Otec jej nechcel dovoliť, aby niekam nešla, aby sa niekto nedozvedel, čo sa stalo. L.
jej povedala, že bola asi aj v bezvedomí. Po tomto útoku jej mala ísť v noci krv z nosa. Tieto skutočnosti
sa dozvedela od L. a tiež od U.. Dôvodom, prečo otec zbil L., bolo, že deň predtým si u nich L. púšťala
pesničky na jej mobilnom telefóne, ktorý spadol na zem a poškodil sa, o tomto sa jej otec dozvedel.
K incidentu asi pred tromi týždňami uviedla, že o 5.00 hod. ráno písala U. jej sestre T. B. na telefón,

aby prišla, pretože otec prišiel opitý domov a kričí na mamu a na nich. Keďže sestra nemohla ísť, volala
jej, aby tam šla. Keď vošla do domu obžalovaný sedel v kuchyni a fajčil. Všimla si, že deti sú uplakané,
povedala, že ide preč, avšak videla, ako jej U. ukazuje, aby preč nešla, bolo zjavné, že sa bojí, takže
tam ostala, kým nešli deti do školy. Obžalovaný sa tváril, akoby sa nič nedialo. U. jej rozprávala, že
otec prišiel z roboty asi o 4.00 hod. ráno, búchal na dvere a kričal „Otvorte, vy piče, vstávajte, lebo som

prišiel domov“.
Tiežvypovedala,ževseptembri2016,keďobžalovanýkúpildcéramtelefóny,najmladšiaB.sidotelefónu
dala zlé heslo, zablokovala ho a začal na ňu kričať, chytil ju pod krkom až tak, že ju potom museli kriesiť.
Toto jej rozprávali všetky tri, pritom ako U. s L. chceli brániť B., tak chytil U., hodil ju o skriňu a L. mal
tiež udrieť, svedkyňa však nevedela uviesť ako. To, že mali B. kriesiť jej hovorila L..

Dievčatá jej tiež hovorili, že cez letné prázdniny museli chodiť domov o 18.00 hod., keď bol otec doma,
pretože im povedal, že v noci ide do roboty, musí sa vyspať a nemohli chodiť s kamarátmi von. Všimla
si, keď k nim prišla domov po 18.00 hod., že majú pripravené postele na spanie, avšak nevie, či museli
ísť tak skoro aj spať.
Dňa 24. 12. 2015 opäť dievčatá volali jej sestre T., aby k nim prišla, pretože otec vystrája. Keďže nemohla

volala jej, bolo to asi o 3.00 hod. ráno. Svedkyňa sa obliekla, utekala k nim, keď prišla, nebol doma U.
ani L., dievčatá jej povedali, že U. zbil L., pretože jej nejaký chlapec písal na facebook, čo ho nahnevalo,
tak mal L. chytiť za vlasy, ťahať ju cez obec s tým, že idú za tým chlapcom.
Asi v mesiaci máj 2014, keď mala U. sväté prijímanie, šli oslavovať k nim domov, asi o 16.00 hod. od nich
obžalovaný so sestrou aj s deťmi odišli domov. Keď prišli domov, obžalovaný sa začal hádať s dcérou

L., zobral z kuchyne nôž a mal sa s ním zahnať na L.. Nôž zachytila manželka B., tak, že ho zovrela do
ruky a obžalovaný jej porezal ruku, keď ho potiahol k sebe. Sestra s poranenou rukou utiekla k sestre
T., kde ju ošetrili. T. chcela volať na políciu, ale B. nechcela nič oznamovať.
Mimo týchto incidentov vypovedala, že obžalovaný jej sestru, teda svoju manželku opakovane bil, o čom
im rozprávali deti, tak, že ju ťahal za vlasy, búchal o stenu, dával jej facky, kričal na ňu pritom, že je kurva,

piča, striga, nech sa pozrie na seba ako vyzerá, toto sa skoro vždy odohrávalo pred deťmi. Sestra to
vždy tajila, nechcela povedať, hovorili im to len dievčatá. Tieto tiež, keď niečo povedali, ich prosili, aby
to nehovorili, pretože sa báli, že sa to dozvie otec a zase im niečo urobí. Na sestre B. veľakrát videla,
že je smutná, utiahnutá, avšak vždy povedala, že je všetko v poriadku. Dobre pozná aj ich deti a z ich
správania je zrejmé, že sa svojho otca veľmi boja.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa dodala, že podľa jej názoru sa obžalovaný nesprával tak, ako by
sa mal správať manžel a otec. Už sa to nedalo vydržať. To, čo urobil L. vie od nej. V deň, keď sa stal
incident s nožom, s ktorým porezal svoju manželku, ho predtým videla a bol opitý. Keď chodieval na
týždňovky a prišiel ráno, tak vykrikoval pod oknom, aj vtedy bol opitý. Sestra T. jej volala „Choď ku B.
prišiel U., vadí sa tam s nimi“, pretože ju kontaktovali deti, že otec prišiel z roboty, no keď prišla, už bol

kľudný. Dievčatá im vraveli, že kričal „piče, kurvy vstávajte, otec prišiel z roboty“. Vždy bol pri týchto
incidentoch opitý len to, čo potom urobil L. vtedy nebol.
Sestra B. na neho nikdy nič, ani mrzko, nepovedala, aj deťom o tom zakazovali hovoriť. Dozvedeli sa to
až potom od detí, ktoré chceli, aby nehovorili, že sa im sťažovali. Rozprávať o tom sa rozhodla preto, žeL. tak dobil až mala otras mozgu, nemohla čakať, kým ich pobije. V minulosti, keď bývali u nich, tiež boli
problémy, viackrát volala policajtov, ale nič z toho nebolo. Keď boli oni u nich, nič nerobil, ale dievčatá
vždy potom sestre T. písali, že oco sa vadí a bije ich. So sestrou B. sa o tom nerozprávali, lebo o tom

nechce rozprávať. Deti ich žiadali o pomoc vždy, keď bol opitý. Keď ešte pracoval doma, stávalo sa to
často, možno každú sobotu, nedeľu. Keď pracoval v zahraničí, chodil domov raz za dva týždne alebo
tak nejako. Deti ich kontaktovali cez facebook, keď písali sestre T. a buď tam išla ona alebo poslala ju.
U. k nim chodila stále aj u nich spala, keď bol opitý. Teraz, keď je už otec preč, k nim už toľko nechodí.
K obsahu listov obžalovaného z väzby jej sestre, sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa T. B., sestra poškodenej a švagriná obžalovaného na hlavnom pojednávaní odoprela
vypovedať, s tým, že nechcela vypovedať ani v prípravnom konaní, pretože s obžalovaným nemá
problém, má s ním dobré vzťahy, nemá strach, že mu ublíži a bolo jej povedané, že vypovedať musí. Či
by mohla niekomu privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania svojou výpoveďou uviesť nevedela.
Z toho dôvodu bola postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku prečítaná zápisnica o
výsluchu svedkyne T. B. z prípravného konania zo dňa 3. 1. 2017, kedy vypovedala, že obžalovaný je

manželom jej sestry B. W., teda jej švagor a aj napriek tomu vypovedať bude. No bojí sa, čo sa stane,
ak bude vypovedať proti nemu a on sa vráti z väzenia, pretože v minulosti vyfackal sestru J. B. za to,
že na neho zavolala policajtov a kvôli nej sedel vo väzení. Ďalej vypovedala, že obžalovaný U. W. žil
v spoločnej domácnosti s jej sestrou B.Í. a ich troma deťmi, L., U. a B.. V roku 2014 mala U. sväté
prijímanie, z kostola išli všetci k nim domov, kde oslavovali. K večeru obžalovaný, ktorý mal dosť vypité,

s rodinou odišiel domov. Asi po hodine pribehla k nej B. aj s deťmi a z pravej ruky jej silno tiekla krv, deti
plakali. Ruku jej ošetrila, veľmi jej to krvácalo. Sestra jej povedala, že ju porezal manžel. Chcela volať
políciu, ale sestra nechcela a ani ísť na ošetrenie. Deti hovorili, že obžalovaný mal ísť s nožom na L.,
ale do cesty sa mu postavila B. a vtedy ju porezal.
Ďalej uviedla, že dňa 24. 12. 2015 vo večerných hodinách jej volala neter U. s tým, aby prišla k nim

domov, pretože otec vystrája, keďže býva blízko, išla ku nim domov, no keď prišla nič sa nedialo, videla
však na deťoch, že sú vystrašené, no nič jej nepovedali, pretože U. sedel pri nich. Po chvíľke odišla
domov, avšak asi o pol hodinu jej U. napísala správu v znení „Pomôž nám“. Vrátila sa teda k nim, avšak
nič sa nedialo, preto sa vrátila naspäť domov. Po chvíli jej však volala U., aby chytro prišla dole. Potom
ako prišla, jej U. s B. povedali, že otec L. ťahal za vlasy po ulici, pretože zistil, že má nejakého priateľa.

Sestry B. sa pýtala, ktorou stranou išli, aby L. pomohla, B. ju však poslala na druhú stranu, ako išli.
V mesiaci september jej dievčatá hovorili, že najmladšia B. si mala zablokovať telefón a vtedy ju U. mal
škrtiť až tak, že ledva chytila dych. Toto jej potvrdila aj B., s tým, že otec ju škrtil, nemohla dýchať. V
mesiaci október 2016 v skorých ranných hodinách jej písala U. na facebook, či by nemohla prísť k nim
domov, pretože otec prišiel opitý, kričí a chce biť mamu. Keďže išla do práce nemohla prísť, zavolala

sestre Ľ., ktorá tam išla, viac o tom, čo sa tam dialo nevie, pretože dievčatá jej nič nehovorili. Dňa 22.
11. 2016 v poobedňajších hodinách prišla k nej neter L., videla na nej, že jej niečo je. Povedala jej, že
jej je zle, že ju bolí hlava a ruka, s ktorou nevedela poriadne pohnúť. Uložila ju do postele, odmerala
teplotu, ktorú mala zvýšenú, dala Paralen, vypytovala sa, čo sa jej stalo, L. sa rozplakala a povedala jej,
že sa bojí ísť domov, pretože ju deň predtým otec zbil tak, že ju kopol, na čo spadla na zem, na zemi

v kopaní pokračoval, mal ju kopať do brucha, hlavy, do chrbta. Keď prestal, prišla k nej mama, ktorá ju
zdvihla a uložila do postele. Otec ju mal biť kvôli tomu, že mala sestre Ľ. pokaziť telefón. Toho istého
dňa asi o 18.00 hod. až 19.00 hod. pribehla k nim domov neter U. uplakaná, kričala, aby rýchlo utekala
k nim dole, pretože otec chce mamu zbiť tĺčikom. Medzitým prišla sestra B. k nim, ktorá povedala, že
nič nevystrájal, deti si vymýšľajú. Tiež poukázala na to, že sestrine deti jej rozprávali ako U. zvykol biť

sestru tak, že ju ťahal za vlasy, dával jej facky, nadával jej do sprostých stríg a iné vulgárnosti, čo sa
odohrávalo jedenkrát za mesiac, väčšinou keď mal výplatu, lebo vtedy sa opil. Tiež poukázala na to, že
všetky tieto incidenty sú spojené s alkoholom. Keď bol triezvy, bol v pohode.
Ďalej sa súd oboznámil s obrazovo-zvukovým záznamom na DVD nosiči pod č. ČVS: ORP-464/1-VYS-
LM-2016, ktorý je súčasťou spisu, a na ktorom je zachytený priebeh výsluchu svedkyne a poškodenej

maloletej B. W. zo dňa 18. 1. 2017 v čase od 08:10 do 08:35 hod. uskutočnený v prípravnom konaní za
účasti psychológa, opatrovníka maloletých poškodených, prokurátorky a obhajcu.
Svedkyňa a poškodená maloletá B. W., dcéra obžalovaného, pri svojom výsluchu v prípravnom konaní
vypovedala k udalostiam, keď mala sestra sväté prijímanie, že išla domov spolu so sestrami, ocinom a
maminou. Keď prišli domov, ocino začal kričať, nepamätala si už prečo, z kuchyne zobral nožík, mamina

ich chcela vtedy ochrániť, takže nožík chytila a porezala sa. Ocino bol vtedy opitý. Čo sa stalo na Vianoce
si už nepamätala. K okolnostiam, keď si zablokovala mobilný telefón vypovedala, že sestra U. jej ho
chcela odblokovať, no nešlo jej to, potom za ňou prišiel ocino, ktorý jej povedal, aby si vypla bluetooth,
vtedy zistil, že má zablokovaný telefón, preto začal kričať, chytil ju pod krk a škrtil ju. Bála sa a bolelo juto. Svedkyňa pri výpovedi názorne ukazovala ako ju otec škrtil rukami. K udalostiam, keď otec prišiel o
4.00 hod. ráno vypovedala, že prišiel skoro ráno, silnejšie búchal na dvere a kričal. Mamina mu otvorila,
tiež po nej kričal, vtedy sestra U., pretože sa báli, písala cez facebook tete Ľ., ktorá k nim prišla a zdržala

sa trošku dlhšie. Tiež si pamätala, že L. bola u dedka a teta Ľ. volala mamine, že jej L. rozbila telefón.
Otec sa nahneval a L. musela ísť domov. Potom ako prišla, začal na ňu kričať, hodil ju na zem, kde ju
kopal a nakoniec jej stúpil na krk. Zdalo sa jej, že L. kopal do boku. L. potom hovorila, že ju bolí krk a
že jej je zle. Ocino mal vypité, ale nie veľa. Nepamätala si, či bola doma, keď k nim prišli policajti. Pri
všetkom, čo opísala mal ocino vypité, keď L. stúpil na krk, vtedy mal vypité menej. Na ďalšie okolnosti

si už nepamätala.
Ďalej sa súd oboznámil s obrazovo-zvukovým záznamom na DVD nosiči pod č. ČVS: ORP-464/1-VYS-
LM-2016, ktorý je súčasťou spisu, a na ktorom je zachytený priebeh výsluchu svedkyne a poškodenej
maloletej U. W. zo dňa 18. 1. 2017 v čase od 08:40 do 09:35 hod. uskutočnený v prípravnom konaní za
účasti psychológa, opatrovníka maloletých poškodených, prokurátorky a obhajcu.
Svedkyňa a poškodená maloletá U. W., dcéra obžalovaného, pri svojom výsluchu v prípravnom konaní

vypovedala ohľadne okolností, ktoré sa udiali, keď mala sväté prijímanie. Po jeho skončení, išli celá
rodinakdedkoviaodkiaľišlazakamarátminaihrisko.ZanejakýčaspribehlasestraL.,ktorájejpovedala,
že na ňu otec kričal, že zle upratala detskú izbu. Potom išiel do kuchyne, odkiaľ zobral nôž, ktorým mal
ísť proti nej. V tom mu zabránila mama, ktorá otcovi mala nôž chytiť a on ako potiahol, tak ju porezal na
ruke. Svedkom tohto nebola, rozprávala jej to sestra L.. Potom ako otec poranil mamu, išli všetky ku tete

T., ktorá mamu ošetrila. Otec mal vtedy vypité viacej, už ho pozná, preto vie, či má vypité viacej alebo
menej. K udalostiam na Vianoce predchádzajúceho roku uviedla, že otec mal viac vypité a prišiel na to,
že L. má frajera, takže si pýtal číslo a tomuto volal. Počula ako naňho kričí, keď dotelefonoval, začal
kričať na L.Š. a následne ju asi bil, čo však najprv nevidela, pretože bola v druhej izbe, len počula ako L.
kričí, aby ju nechal. Išla sa pozrieť do izby, kde videla L. na zemi a otca ako ju kopol, koľkokrát to nevie.

Mama bola vtedy doma, videla ako L. bráni, držala otca a kričala na neho, aby ju nechal. Otec L. aj
napriek tomu bil, či vtedy udrel aj mamu si už nepamätala. Vtedy sa zľakla, preto cez mobil napísala tete
Ľ., aby prišla, že oco bije L.. Po chvíľke teta Ľ. prišla. K udalostiam v mesiaci august 2016 vypovedal, že
otec robil niečo na počítači a chcel od nej, aby mu niečo podala, odpovedala mu prečo musí robiť všetko
ona. Otec sa postavil prišiel k nej, zhodil ju na zem, kde ju kopol a potom ju ešte hodil aj na posteľ, kde

si buchla hlavu. Do nôh ju kopol asi dvakrát. K okolnostiam v mesiaci september 2016 vypovedala, že
B. si zablokovala mobilný telefón a robila sa, že sa na ňom hrá, otec ho chcel dať nabiť a prišiel na to,
že ho má zablokovaný. Chcel, aby ho odblokovala, nevedela to, preto sa nahneval chytil B., hodil ju na
posteľ a oboma rukami ju škrtil. Videla, že B. sa nevie nadýchnuť, ale keď ju pustil, nadýchla sa, vtedy
kričal aj na ňu, že za všetko môže ona a L.Š., pretože B. po nich všetko opakuje. Otec vtedy kopol aj

ju asi dvakrát a taktiež zhodil na zem L., tiež ju kopol. Otec bol vtedy triezvy. K udalostiam v mesiaci
október vypovedala, že otec prišiel skoro ráno, nevedel sa dostať do domu. Silno búchal na dvere a
kričal vstávajte, pričom používal aj nadávky. Mama mu šla otvoriť, kričal na ňu, prečo ho nečaká, išiel sa
pozrieť do chladničky, hľadal pivo a zase kričal na mamu prečo mu ho nekúpila. Vtedy zobral topánku
a hodil ju po mame, no netrafil, zľakla sa, opäť volala tete Ľ., aby prišla, že otec na nich kričí a boja sa,

ktorá zakrátko prišla, otec sa ukľudnil a teta Ľ. bola s nimi až pokiaľ nešli do školy. Otec mal vtedy viac
vypité. K okolnostiam zo dňa 21. 11. 2016 vypovedala, že v uvedený deň bola L. u tety Ľ., pričom na jej
telefóne počúvala pesničky, ten jej spadol a poškodil sa. Teta Ľ. volala mame, ktorá má nastavený telefón
tak, že keď jej niekto volá, všetko je počuť. Otec bol pri tom, začal kričať a povedal L., aby okamžite išla
domov. Keď prišla, začal na ňu kričať, zhodil ju na zem, dvakrát ju kopol do hlavy a jedenkrát do krku.

L. bola po tomto útoku nejaká pomýlená, nevnímala dobre, čo sa okolo nej deje, neskôr jej hovorila, že
nevie ani pohnúť krkom. Keď otec bil L. ešte sa na ňu zvalil tak, že ju lakťom pritlačil na krk. Vtedy otec
nemal vypité. K okolnostiam 22. 11. 2016 vypovedala, že nasledujúci deň po tom, ako otec L. zbil, trávila
tento deň L. u tety Ľ.. Otcovi napísala správu, že za to čo jej spravil, ho už za otca nepovažuje. Otec
poslal mamu pre L., nech ide domov, no táto sa vrátila bez L. s tým, že ona nechce ísť domov. Vtedy

otec povedal mame, aby šla kúpiť do obchodu dve vína, že pôjde porozbíjať okná na dedkovom dome.
Mama to odmietla, pretože mala posledné peniaze na autobus. Otec jej zopakoval, aby mu išla kúpiť
víno, že do práce môže ísť aj pešo, čo odmietla, aj keby ju dobil. Vtedy išiel otec do kuchyne a zobral
tĺčik na mäso. Zľakla sa a začala utekať z domu preč, pričom otec sa rozbehol za ňou. Otec ju po chvíli
prestal naháňať a ona utiekla k tete T., ktorej všetko povedala. Tá to následne povedala tete Ľ., kde bola

L. a L. zavolala políciu, ktorá prišla a zobrala otca. Otec nemal vypité. Tiež vypovedala, že raz, keď bola
na poschodovej posteli, pričom L. bola v posteli sama, sa zobudila, chcela sa ísť napiť a vtedy si všimla,
že otec leží vedľa L. a hladká ju po zadku, vrátila sa naspäť na posteľ. Na druhý deň jej L. povedala, že
otec ju obchytkával, hladkal po zadku, odvtedy spala s L. v posteli, ktorá ju o to požiadala, aby si oteck nej nemohol ľahnúť. Zvyčajne spáva so sestrou L. v detskej, ale vtedy spala na poschodovej posteli
v spálni a otec bol na posteli s L. v detskej. Poukázala na to, že im je teraz lepšie, pretože otec po nich
nekričí. Nechce, aby sa otec vrátil domov, pretože jej vôbec nechýba. Keď bol otec triezvy, tak len kričal,

ale keď mal vypité, tak aj bil. Otec mal vypité vždy, keď mal výplatu, teda raz za mesiac.
Súd sa oboznámil aj s časťou obrazovo-zvukovým záznamom na DVD nosiči pod č. ČVS: ORP-464/1-
VYS-LM-2016, ktorý je súčasťou spisu, a na ktorom je zachytený priebeh výsluchu svedkyne a
poškodenej maloletej L. W. zo dňa 18. 1. 2017 v čase od 09:40 do 10:45 hod. uskutočnený v prípravnom
konaní za účasti psychológa, opatrovníka maloletých poškodených, prokurátorky a obhajcu. V dôsledku

technickej príčiny nebol záznam zachytený v celom rozsahu, preto bola zostávajúca časť zápisnice z
prípravného konania prečítaná na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa a poškodená maloletá L. W. v prípravnom konaní pri svojej výpovedi dňa 18. 1. 2017 opísala
udalosti, ktoré sa udiali v máji roku 2013, keď mala sestra U. sväté prijímanie. Po jeho skončení celá
rodina išli ku dedkovi, kde sa chvíľku zdržali. Odtiaľ išli k nim domov. Otec začal na nich kričať, aby
si upratali detskú izbu. Začali upratovať, nepáčilo sa mu ako ju upratali, začal znova kričať a takisto

vulgárne nadávať. Nahnevaný odišiel do kuchyne, odkiaľ sa vrátil do detskej izby s nožíkom v ruke,
pričom s ním smeroval na jej krk. Nožom zastavil asi 2 cm od jej krku, vtedy nôž mama chytila za ostrie a
keď otec potiahol smerom k sebe, mamu porezal na prstoch. Následne ona, B. a mamina utiekli ku tete
T., ktorá mamu ošetrila. Priateľ tety T. chcel zavolať políciu, ale mama sa bála, takže políciu nevolali,
mama má z toho jazvy na rukách a jeden prst si necíti. Otec mal vtedy veľa vypité. K okolnostiam dňa

24. 12. 2015 vypovedala, že niekedy pred Vianocami otec prišiel na to, že má priateľa po štedrej večeri
jej začal nadávať, že je kurva, že sa môže hanbiť. Mama ju bránila, ale otec ju nepočúval, pýtal si číslo
na priateľa, zavolal mu a bezdôvodne mu nadával. Potom ju zobral za ruku, vytiahol von cez cestu do
tmavej uličky, kde jej dal tri facky, pričom jej stále nadával, že je kurva, piča. Zakrátko sa u nich objavili
teta T. a teta Ľ., ktoré prišli, pretože im asi volala U., že otec vystrája, vtedy nemal veľa vypité. Na

druhý deň sa jej za to ospravedlňoval. Okolností, ktoré sa mali udiať v auguste medzi otcom a sestrou
U., nebola svedkom, len sestra jej hovorila, že otec ju mal hodiť asi o skriňu, kvôli čomu nevedela. K
okolnostiam, ktoré sa odohrali v mesiaci september vypovedala, že B. si do svojho mobilného telefónu
zadala heslo, ktoré zabudla, keď na to prišiel otec, veľmi sa rozzúril a chytil B. pod krk, začal ju škrtiť.
Keď začal otec B. škrtiť s U. počuli ako vzdychá, preto pribehli do detskej izby, kde videla ako otec na

posteli drží B. od krkom. B. vtedy plakala, potom ju otec pustil a povedal, že do 30 minút majú telefón
odblokovať, pretože ak nie, budú všetci lietať. Otec vtedy nemal vypité. V mesiaci október 2016 sa otec
vrátil z práce skoro ráno, začal silno búchať na dvere a kričal, aby mu otvorili. Mama šla otvoriť, potom
na ňu kričal, prečo mu neotvára, zobral topánku, hodil ju po mame, pričom netrafil. Išiel do kuchyne,
pýtal sa, prečo mu nekúpila pivo, na čo odpovedala, že obchody už boli zatvorené. Znova začal na ňu

kričať a nadávať jej, že je piča. Pritom ako búchal na dvere, kričal vstávajte a pretože stále kričal a
nadával, báli sa preto sestra U. napísala tete T., aby prišla k nim domov, že otec zas vystrája. Teta T.
neprišla, prišla teta Ľ., ktorá bola s nimi, pokiaľ nešli do školy. Akonáhle prišla teta Ľ., otec sa ukľudnil,
otec mal stredne vypité. Ďalej vypovedala, že dňa 21. 11. 2016 bola u dedka, kde býva aj teta Ľ., pričom
mala požičaný jej telefón, ktorý jej spadol na zem a poškodil sa, čo teta oznámila mamine. Mama má na

telefóne zapnutý hlasitý hovor, pretože jej dobre nefunguje a otec bol pri nej, takže to počul. Nahneval sa
a povedal, že má okamžite prísť domov. Keď prišla domov jej hovoril, prečo sa hrá s cudzími telefónmi.
Rozhneval sa veľmi a začal ju naháňať. Utekala pred ním do kuchyne ku mame, otec ju chytil, zhodil
na zem, opakovane kopol do chrbta, asi trikrát do hlavy a nakoniec jej stúpil na krk Po tomto útoku ju
všetko bolelo, musela si ísť ľahnúť do postele, pretože jej bolo zle. Na nasledujúci deň jej tiekla krv z

nosa, bolela ju hlava, nemohla dobre hýbať ľavou rukou. Otcovi však nič nehovorila, opýtala sa ho, či
môže ku krstnej, čo jej otec dovolil, ale išla ku dedkovi a k tete Ľ., kde ostala celý deň. S otcom si písala
cez telefón, chcel, aby prišla domov, odpísala mu, že domov nechce ísť, pretože sa bojí, že ju zase
zbije, že je jeho vlastná dcéra a on ju dokáže udrieť. Napísal, aby domov prišla, že ju už nikdy nepustí
von. V tento deň prišla ku tete Ľ. aj mama, pretože jej písala, aby jej doniesla zdravotnú kartu, pretože

chcela ísť k doktorovi. Veľmi ju bolel krk a nevedela hýbať rukou. Mama ju taktiež presviedčala, aby
išla domov, bála sa však, domov nechcela ísť, chcela ostať s tetou Ľ.. Ku večeru pribehla ku tete T. U.,
ktorá jej povedala, že otec chce zbiť mamu tĺčikom, čo teta T. hneď volala tete Ľ.. Vtedy sa rozhodla,
že zavolá na políciu, ktorá prišla o chvíľu a odviezli otca preč. Ďalej vypovedala, že zranenia ju nejako
zvlášť neobmedzovali v obvyklom spôsobe života, ale nebola v škole, lekárka jej povedala, aby ostala

doma, PN bola asi 6 dní. Dva týždne nemala cvičiť. K listu, ktorý písal otec mame z väzenia, tento
nevidela, len mama jej rozprávala, že jej otec napísal, aby sa s ním neopovážila rozviesť, viac o tom
nevie. Okrem týchto udalostí uviedla, že asi v mesiaci september 2016 ju otec volal do kotolne, išla,
pretože si myslela, že potrebuje s niečím pomôcť, no začal ju chytať a hladkať po zadku, bránila sa, abyju nechal, následne ju začal chytať za prsia. Trvalo to asi 5 minút, potom sa jej podarilo od neho ujsť.
Otec mal vtedy vypité. S týmto sa zdôverila mame, ktorá povedala, že sa s otcom porozpráva. Asi o
týždeň sa jej opäť stalo, že sa v noci prebudila, keď spala vo svojej izbe ako ju niekto hladká po zadku,

otočila sa a videla, že to bol otec. Nič mu nepovedala, pretože keď videl, že sa prebrala, odišiel z izby
preč. Taktiež niekedy v letných mesiacoch, keď sa otec nevedel dostať domov, rozbil okno na dome,
poškodil vtedy aj rýchlovarnú kanvicu. Potom prišli domov so sestrou U. a B., otec na nich kričal, prečo
mu nenechali odomknuté, chytil U., zhodil ju na zem a asi jedenkrát ju kopol do oblasti chrbta. Jej vtedy
povedal, aby išla kúpiť červené víno, no pretože nemali, kúpila biele, kričal na ňu, prečo mu doniesla

biele a dlaňou ju udrel do čela. Ďalej opísala žitie s otcom a bez otca. Keď otec nie je doma, majú kľud,
keď bol doma vystrájal hlavne, keď mal vypité. Taktiež vypovedal, že v poslednom období sa agresivita
otca stupňovala, nejaký problém bol asi raz do týždňa, pretože chodil na týždňovky. Otec jej nechýba. K
mame sa správal ako ku handre, keď niečo chcel rozkazoval jej, nepoužíval slová prosím, ďakujem. Keď
bol opitý, často krát mame vulgárne nadával, čo bolo bežné aj pred nimi. Vulgárne nadávky používal aj
voči nej, U. a B.. Nemal problém povedať im „piča“. Väčšinou bol agresívnejší pod vplyvom alkoholu,

ale posledný krát, keď ju napadol bol triezvy, aj B., keď škrtil bol triezvy. Keď bol otec doma cez týždeň
museli byť doma najneskôr o 17.00 hod. a v posteli o 18.00 hod., cez víkend to bolo posunuté o hodinu
neskôr. Keď otec nie je doma, cez týždeň chodia domov o 18.30 hod., spať chodia asi o 21.00 hod., cez
víkend, kedy chcú. Podľa nej je to teraz určite lepšie. Ak prišli neskoro domov, fyzické tresty nepoužíval,
ale buď im dal domáce väzenie alebo na nich nakričal.

Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2017 zo dňa 31. 1. 2017, ktorý vypracoval znalec z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, L.. U. F. vo veci posúdenia
osobnosti poškodenej B. W., staršej vyplynulo, že jej osobnosť je pomerne dobre diferencovaná
s vyváženým zastúpením extravertných a introvertných tendencií, s dobrým sebaovládaním,

organizovaním si aktivít, so zvýšenou sensitivitou a paranoiditou, energickým správaním, bez prejavov
úzkosti a pocitov viny v spojitosti s agresivitou. Agresivita nie je dominujúcou črtou jej osobnosti, resp.
v jej správaní je málo zastúpená. Medzi interpersonálnymi tendenciami prevažujú sociálne pozitívne
tendencie k citovo sýteným vzťahom a komunikácii nad tendenciami presadzovania sa cez direktivitu
a agresivitu. Prítomná je patologická väzba na manžela, ktorá vedie k nedostatočnej kritickosti k jeho

správaniu, podceňovaniu jeho nebezpečnosti a k neschopnosti účinne riešiť problém s jeho agresivitou
voči ostatným členom rodiny. Snaží sa chrániť deti a zároveň aj manžela, pričom je voči manželovi
v plne podriadenej pozícii a cíti povinnosť mu v súčasnej situácii pomôcť. Zvýšené zistené tendencie
javiť sa v lepšom svetle svedčia pre nižšiu sebakritickosť, nižšiu validitu jej výpovedí o sebe a o
svojom správaní a pre snahu vytvoriť nereálne pozitívny bezproblémový obraz o sebe a druhých.

Jej rozumové schopnosti sú priemerné, pamäťové schopnosti sú mierne nadpriemerné. Duševné
schopnosti jej umožňujú správne vnímať pochopiť, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti
v podstatných črtách a s mnohými detailmi. Intelektuálna náročnosť popísaných skutočností zodpovedá
jej schopnostiam chápania. Jej všeobecná vierohodnosť je dobrá. Vzhľadom k zvýšenej snahe javiť
sa v lepšom svetle a vzhľadom na patologickú väzbu na manžela, ktorá sa spája s popieraním a

bagatelizáciou zranení, intenzity útokov a viny útočníka je jej špecifická vierohodnosť znížená a teda
aj jej schopnosť správne reprodukovať prežité udalosti je znížená. U B. W. v čase vyšetrenia nezistil
prejavy príznakov I. kategórie syndrómu týrania, ktoré patria pod posttraumatickú stresovú poruchu.
Na druhej strane jej slovný prejav a správanie niesli jednoznačné znaky patologickej väzby na agresora
spojené s bagatelizáciou a popieraním skutkov manžela a s naučenou bezmocnosťou a pasivitou k

riešeniu problému. Za pravdepodobné považoval, že v minulosti sa u menovanej mohli vyskytovať aj
prejavy úzkosti a depresie, čo korešponduje s výpoveďou Ľ. B., jej sestry, že videli na nej, že je smutná a
utiahnutá po tom, čo ju manžel zbil, hoci im vždy vravela, že je všetko v poriadku. Rovnako pred znalcom
sa snažila akékoľvek svoje ťažkosti skrývať, tieto dissimulovávať s cieľom neuškodiť tým manželovi.
Je preto možné u nej uvažovať o syndróme týranej ženy s typickými prejavmi bezmocnosti, pasivity

a patologickej väzby na manžela, so sporným vyjadrením známok posttraumatickej stresovej poruchy,
pričom tieto prejavy zvykla menovaná pred inými skrývať a je predpoklad, že ich dissimulovala, teda
skrývala aj pri znaleckom vyšetrení.
Zo strany manžela trpela priamym fyzickým aj psychickým násilím. Zároveň trpela aj jeho opakovaným
fyzickým a psychickým násilím voči dcéram, ktoré má rada. Konanie manžela jej spôsobovalo fyzickú

bolesť (pri fackách, úderoch, kopancoch, zhodení na zem), a tiež psychickú bolesť - prežívala negatívne
emócie strachu, úzkosti, poníženia, zranenia, smútku a bezmocnosti. Dlhodobým pôsobením správania
sa obvineného, došlo u nej k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy s patologickou väzbou na
manžela a neschopnosťou správne posúdiť závažnosť agresívneho správania sa manžela a efektívneriešiť situáciu v rodine a chrániť seba aj deti pred utrpením a rizikom poranení, ktoré takéto správanie
manžela voči ostatným členom rodiny spôsobovalo.
Na hlavnom pojednávaní znalec ešte doplnil, že v zdravotnej dokumentácii jednej z dcér figurovala

otrava Neurolom, ktorý je užívaný na úzkosť, takže buď matka B.Í. W. alebo niekto z ďalšej rodiny tento
liek užíval. Následne poškodená vysvetlila, že takéto lieky neužívala ona, ale niektorá z jej sestier.
Znalec sa tiež vyjadril k otázke dissimulácie poškodenou, o čom svedčili nepravdepodobne
bezproblémové výsledky dotazníkov, ktoré tam, kde iní ľudia majú určitú mieru ťažkostí, mala hlboko
podpriemernú mieru ťažkostí, čo je až nepravdepodobné. Po využití jednotlivých metód vyšetrovania

dospel k záveru o signáloch určitej pravdepodobnej miery dissimulácie (skrývanie) ťažkostí. Ako
dôležitejšie znaky syndrómu týranej ženy u nej posúdil práve závislosť na manželovi a snahu vypovedať
v jeho prospech, pretože bagatelizovala konanie, ktoré bolo zjavne nebezpečné pre jej deti a zároveň
hovorila o tom, že sa ich vždy snaží chrániť. Snažila sa bagatelizovať a skrývať svoje problémy.
Keďže nezistil prejavy, ktoré by svedčili o ťažkej úzkosti, ťažkej depresii a ťažkých psychosomatických
problémoch v súvislosti so stresom, len ich náznaky, poukázal aj na skutočnosť, že sama poškodená

vyrastala v rodine, kde otec pil a bol agresívny a od detstva je na určitú mieru agresivity v rodine zvyknutá
a preto mohla považovať správanie svojho manžela za normálne.
Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2017 zo dňa 31. 1. 2017, ktorý vypracoval znalec z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, L.. U. F. vo veci posúdenia
osobnosti poškodenej L. W. mal súd preukázané, že napriek prežitým udalostiam, o ktorých vypovedala

menovaná netrpí jednoznačne vyjadreným syndrómom týrania. Taktiež poukázal na to, že výpoveď
menovanej pri znaleckom vyšetrení sa v podstatnej miere zhoduje s jej výpoveďami na polícii,
korešponduje s výpoveďami ostatných svedkýň o predmetných udalostiach, pričom pri znaleckom
vyšetrení uviedla množstvo ďalších nových detailov. Neverbálne prejavy boli pri popise udalostí v
súlade s verbálnym obsahom rozprávania. Nie sú prítomné známky toho, že by si udalosti vymyslela

a predkladala ich naspamäť naučenú verziu. Je vysoko pravdepodobné, že menovaná opisuje reálne
prežité udalosti. Znalec považuje špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej za dobrú. U menovanej
neboli zistené skony k vymýšľaniu si, neboli ani zistené sklony k účelovému spracovaniu skutočností.
Správanie sa obžalovaného spôsobovalo maloletej L. W. psychické utrpenie - prežívala silné emócie
strachu,bezmocnosti,poníženiaobmedzovania,zranenia,bezmocnéhohnevu,zároveňjejspôsobovalo

pri opakovaných fyzických útokoch aj fyzické utrpenie, ktoré bolo najväčšie v prípade posledného
útoku, kde jej obvinený spôsobil aj fyzické zranenie, ktoré vyžadovalo lekárske ošetrenie, hospitalizáciu
a niekoľkodňové pozorovanie. Psychologickým vyšetrením boli u nej zistené známky prežívania
vonkajšiehostresu,zvýšenejúzkosti,paranoidity,neurotizácieosobnostismožnosťouvýskytupsychicky
podmienených telesných ťažkostí a labilných reakcií v záťaži, ktoré sú pravdepodobne dôsledkom

prežitých udalostí v rodine a vznikli v dôsledku správania obvineného, pričom ide o menej závažné
následky ako je syndróm týrania, či posttraumatická stresová porucha.
Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 zo dňa 31. 1. 2017, ktorý vypracoval znalec z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, L.. U. F. vo veci posúdenia
osobnosti poškodenej maloletej U. W., znalec uviedol, že jej intelekové schopnosti sú priemerné až

nadpriemerné, pamäťové schopnosti sú nadpriemerné, duševné schopnosti umožňujú správne vnímať,
pochopiť, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, primerane veku v podstatných črtách a s
mnohými detailmi. Vplyvom času došlo u nej k znejasneniu niektorých spomienok a k neistote pri
vybavovaní si detailov. Ďalej znalec uviedol, že miera jej neurotizácie pri prežívaných pocitoch strachu a
úzkosti je menšia ako u najmladšej sestry B., je pomerná miere ťažkostí u staršej dcéry L.. Nevyskytovali

sa u nej flashbacky ani nočné mory, v ktorých by znova prežívala intenzívny strach, ktorý prežila v
reálnych situáciách útokov otca na ňu a ostatné členky rodiny. Otca má rada, avšak nejde o patologický
vzťah závislosti a stotožnenia sa s útočníkom pre dôvody, pre ktoré členky rodiny napádal. Vyčítala by
si keby mu zadala príčinu na hnev, čo by svedčilo pre prítomnosť syndrómu týrania u nej. Naopak jeho
agresivitu a bitie odsudzuje a aktívne sa snažila seba a členov rodiny pred jeho útokmi chrániť. Maloletá

U. W. trpela zo strany otca priamym fyzickým násilím aj priamy psychickým násilím, zároveň trpela aj
opakovaným fyzickým a psychickým násilím otca voči sestrám a matke, ktoré má rada. Konanie otca
jej spôsobovalo fyzickú bolesť pri (fackách, úderoch, kopancoch, udretí sa zhodení na zem, vyrazenie
dychu) a tiež psychickú bolesť (prežívala negatívne emócie strachu, úzkosti, poníženia, zranenia,
smútku bezmocnosti, hnevu). U menovanej dlhodobým pôsobením stresu došlo k neurotizácii osobnosti

a jej predčasnému vyzrievaniu. Naučila sa báť nielen pri útokoch a kriku otca na ňu, ale aj na ostatné
členky rodiny a tiež v situáciách, keď hrozilo, že sa otec opije. Keďže matka deti pri útokoch otca bránila,
ale domáce násilie v rodine sa snažila zakrývať, sa snažila aktívne situáciu riešiť privolaním pomoci
matkiných sestier, ktorých intervencia opakovane pomohla otcovu agresivitu stlmiť. Aj s dlhším časovýmodstupom, spomienky na situácie, keď otec kričal alebo napádal ju alebo sestry alebo matku sú pre
ňu stresujúce, vyvolávajú úzkosť a jej sprievodné telesné prejavy, čo je tiež dôsledkom správania sa
obžalovaného voči členom rodiny.

Závermi znaleckého posudku č. 5/2017 zo dňa 31. 1. 2017, ktorý vypracoval znalec z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, L.. U. F. vo veci posúdenia
osobnosti poškodenej maloletej B. W., mladšej vyhodnotil osobnosť ako detskú, extravertovanú
s výraznou mierou neurotických ťažkostí s prežívaním strachu a úzkosti s možnými poruchami
správania a sociálnych vzťahov. Emotivita je predčasne stabilizovaná, svedčí o úzkosti, neurotickej

inhibovanosti a nadmernej konformite správania. Zrejmá je prítomnosť vonkajšieho stresu, ktorý
vedie k neurotizácii detskej osobnosti, pravdepodobný je výskyt úzkostných a fobických prejavov. V
situáciách vyvolávajúcich silné emócie sa objavuje masívna úzkosť spojená so strachom z agresie v
podobe totálnej deštrukcie. Neboli zistené známky zvýšenej tendencie javiť sa v lepšom svetle. Ďalej
znalec uviedol, že schopnosti vyšetrovanej jej umožňujú vnímať, pochopiť a zapamätať a správne
reprodukovať prežité udalosti, primerane veku v podstatných črtách a s viacerými detailmi. Všeobecná

vierohodnosť poškodenej je čiastočne znížená v dôsledku detského veku, resp. nezrelosti funkcií
detského mozgu, pričom je schopná poskytnúť relevantné informácie o prežitých udalostiach. Nebola
u nej zistená zvýšená snaha javiť sa v lepšom svetle. Vplyvom času a psychických obrán došlo u nej
k vytesneniu niektorých udalostí a detailov, či k ich skresleniu. Schopnosť reprodukcie spomienok na
traumatizujúce udalosti negatívne ovplyvňuje prítomný syndróm týrania, ktorý vedie k vyhýbaniu sa

traumatizujúcim spomienkam a rozprávaniu o nich. V prípade nutnosti o nich hovoriť vedie k snahe
redukovať rozsah popisovania udalostí na najmenšiu možnú mieru. V dôsledku väzby na otca jej
výpoveď môže byť ovplyvnená pocitmi strachu, viny a snahou otcovi čím menej uškodiť. Špecifická
vierohodnosť výpovede je čiastočne znížená v dôsledku syndrómu týrania a aktivácie psychických
obrán proti traumatizujúcim spomienkam. U maloletej boli zistené príznaky syndrómu týrania, resp.

posttraumatickej stresovej poruchy. Ide o miernejší stupeň poruchy, v podobe neurotizácie osobnosti,
prežívania intenzívneho strachu a úzkosti v situáciách kriku a hádok, strachu z fyzického zničenia
seba a svojich blízkych v konfliktných situáciách inhibície, spontánneho správania, predčasnej zrelosti,
kontrolou svojho správania, prispôsobení sa požiadavkám otca, sebaobviňovaní sa za to, že bola otcom
potrestaná. Prítomná je silná citová väzba na otca a naznačená aj snaha pomôcť otcovi v situácii

trestného stíhania a nezrelým detským spôsobom bagatelizovať intenzitu a následky jeho útoku na
seba.Zrejmésúprejavyvyhýbaniasarozprávaniuotraumatizujúcichudalostiach,vytesňovaniatakýchto
spomienok, nepríjemné prežívanie iných situácií, ktoré jej pripomínajú prežité traumy (krik spolužiakov,
učiteliek), čo je typické pri syndróme týrania, resp. pri posttraumatickej stresovej poruche. Nebolo
zachytené znovu prežívanie stresujúcich udalostí vo forme playbackov, teda živých spomienkových

zábleskov alebo nočných môr ani v rozprávaní maloletej, ani jej sestier a matky. Napriek tomu, že
maloletá je najzraniteľnejšou členkou rodiny a bola najmenej z rodiny vystavená priamemu fyzickému
a psychickému násiliu zo strany otca, intenzívne na ňu toto správanie aj k ostatným členom pôsobilo a
najvýraznejšie sa u nej prejavujú psychické dôsledky dlhodobého násilného správania sa otca v rodine.
Správanie sa otca v nej vyvolávalo intenzívny strach a úzkosť, či už sa násilne správal k nej alebo

k ostatným členom rodiny. Traumatizácia, dlhú dobu sa opakujúcimi zážitkami agresívneho správania
sa otca, viedli u nej k vzniku syndrómu týrania, resp. post traumatickej stresovej poruchy miernejšieho
stupňa. Došlo k neurotizácii jej detskej osobnosti, predčasnej zrelosti v oblasti afektivity a inhibície
spontánneho správania, k objavovaniu sa intenzívneho strachu a úzkosti v situáciách kriku a hádok aj
mimo rodiny. K inhibícii spontánneho správania, v snahe prispôsobiť sa požiadavkám otca s pocitom

viny za to, že otcov hnev vyvolala, vytvoreniu silnej sitovej väzby na otca napriek intenzívnemu strachu z
jeho rozprávania, objavili sa aj známky snahy pomôcť mu, či nepriťažiť v trestnom konaní, bagatelizovať
intenzitu a následky jeho útokov na seba. V dôsledku psychických obrán proti prežívaniu úzkosti
sa snaží vyhýbať spomienkam a rozprávaniu a traumatizujúcich udalostiach. Podvedome vytesňuje
traumatizujúce spomienky. U maloletej sa najvýraznejšie prejavujú negatívne následky dlhodobého

násilného správania sa otca v rodine.
Zo znaleckého posudku č. 2/2017 zo dňa 22. 1. 2017 znalca L.. T. Q., z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie psychiatria, mal súd preukázané, že doporučuje uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu
ústavnou formou, s ktorou aj sám obžalovaný súhlasí, čo je dobrým predpokladom jeho spolupráce
v liečbe aj pre udržanie si abstinencie. Ďalej konštatoval, že obžalovaný má na okolnosti väčšiny

skutkov zachované spomienky, pri niektorých z nich konal pod vplyvom alkoholu, väčšieho, či menšieho
množstva. Pri ďalších bol úplne triezvy. V čase skutkov však nekonal pod duševnej choroby - psychózy
(bludov, či halucinácií) a nejednalo sa v čase skutkov ani o patickú opitosť. Nejednalo sa u neho
o patologickú motiváciu k trestným činom. Obvinený v časovom slede a podrobne popisuje okolnostitrestných činov. Trestný čin z mája 2013 dátumovo upresňuje na 1. 6. 2014, kedy sa mal stať konflikt po
svätom prijímaní svojej dcéry U.. Uvádzal, že v dôsledku požitého množstva alkoholu má na okolnosti
trestného činu výpadok pamäte. V čase tohto skutku sa u obvineného jednalo o jednoduchú ebrietu

ťažšieho stupňa s následným výpadkom pamäte tzv. alkoholickým okienkom. Taktiež úplne popiera, že
by sa vôbec stal skutok z augusta 2016, kedy mal fyzicky atakovať dcéru U.. Pri jednotlivých skutkoch
páchaných na svojej manželke a dcérach, pripúšťa v konfliktných situáciách svoj hnev, zlosť a krik, ako
aj fyzický atak voči dcére L. (facku a kopnutie do zadku) avšak závažné agresívne fyzické násilie voči
nim (kopanie do nôh, krížov, hlavy krku, dusenie, ťahanie za vlasy) obvinený popiera. Taktiež popiera

akékoľveknáznakyincestnýchaktivítvočidcéreL.,čipísanievýhražnéholistuzväzby.Svojeopakované
agresívne správanie a ataky, či ponižovanie voči manželke, či dcéram zľahčuje, bagatelizuje a účelovo
sa snaží obrátiť na žart, či „srandu“. Podnetom ku skutkom boli zväčša drobné a nezávažné priestupky,
či konflikty (ako zablokovanie mobilu, neporiadok v izbe, odmietnutie príkazu) medzi obvineným a jeho
rodinou. Pôsobil tu aj požitý alkohol, ktorý u neho znížil zábrany, uvoľnil nežiaduce črty jeho emočne
nestabilnej poruchy osobnosti, hlavne impulzivitu, zlosť, výbušnosť, agresivitu, čo opakovane vyústilo

do násilnej trestnej činnosti.
Znalec L.. T. Q., na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomne podaného znaleckého posudku
a doplnil, že u obžalovaného sa jedná o disharmonicky štruktúrovanú osobnosť egocentricky na seba
zameranú a zvýšene impulzívnu, ktorá je afektívne labilná a ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti,
impulzívny typ. Jedná sa u neho o závislosť na alkohole o III. až IV. vývojové štádium alkoholizmu

hodnotené podľa klasifikácie Jellíneka - poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu
a poruchy psychiky zapríčinené užívaním tabaku - aktívna závislosť. Uzavrel, že vzhľadom na rôzne
možnosti terapie a liečby v rámci ústavného zariadenia, by účel liečenia ústavnou formou bol určite
lepšie splnený.
Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie L. W., nar. XX. X. XXXX, Ľ. Č.. XXX, mal súd preukázané, že

sa dostavila na ošetrenie dňa 22. 11. 2016 a uviedla, že k zraneniu došlo dňa 21. 11. 2016 asi o
20.00 hod. v Ľubeli, kde bola napadnutá inou osobou. Ako subjektívne ťažkosti boli uvádzané bolesti
hlavy, závraty, bolesti krku, tŕpnutie ľavej hornej končatiny. Objektívny nález obsahuje popis zistených
zranení: pomliaždenie čelovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pleca vľavo a krížovej
oblasti. Predpokladaná doba liečenia je 14 dní, táto je však predbežná, počet dní obmedzenia obvyklého

spôsobu života sú 3 dni. Z prepúšťacej správy LNsP Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 11. 2016 vyplýva,
že L. W. bola prijatá do nemocnice 22. 11. 2016 o 19.03 hod., prepustená 24. 11. 2016, kde bol u
nej konštatovaný objektívny nález na chrbtici, pohmatovo bolestivej krížovej oblasti bez výrazného
obmedzenia, diagnóza simplexný úraz hlavy bez vegetatívnych symptómov, s diagnostickým súhrnom
- napadnutie v domácnosti s použitím sily (Y04.0), pomliaždenie časti hlavy (S00.85), vyvrtnutie a

natiahnutie krčnej chrbtice (S13.4), zmliaždenie pleca a ramena (S40.0) a zmliaždenie drieku a panvy
(S30.0).
Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí
ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho

druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto
trestnéhočinupodľa§208ods.3písm.d/Trestnéhozákonanaplníten,ktokonázávažnejšímspôsobom
s poukazom na § 139 písm. j/ Trestného zákona na viacerých osobách. Objektom tohto trestného činu

je ochrana blízkych osôb a osôb zverených inej osobe do starostlivosti alebo výchovy (páchateľovi)
pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu alebo
osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie niektorou z foriem uvedenou v tomto ustanovení. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou
osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba

pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného
činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u
zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (R 20/1984-I). Zo subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona, osobou blízkou sa na účely tohto

zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v
rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho
obžalovaný U. W., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona (§ 138 písm. j/
Trestného zákona), po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke, preto ho uznal vinným z jeho spáchania.

Konanie obžalovaného U. W. mal súd preukázané z výpovedí poškodených maloletých dcér L. W.,
U. W., B. W.Á. mladšej, čiastočne aj z výpovede manželky B. W. staršej, výpovedí svedkýň Ľ. B. a T.

B., ako aj vykonaným znaleckým dokazovaním z odboru psychológie, ktoré jednoznačne preukázalo,
aký konkrétny dopad na jednotlivé poškodené malo konanie obžalovaného. Poškodená B. W., staršia
zo strany manžela trpela priamym fyzickým aj psychickým násilím, aj jeho opakovaným fyzickým a
psychickým násilím voči dcéram, toto násilie jej spôsobovalo fyzickú bolesť (pri fackách, úderoch,
kopancoch, zhodení na zem), a psychickú bolesť (negatívne emócie strachu, úzkosti, poníženia,
zranenia, smútku a bezmocnosti), v dôsledku čoho došlo u nej k vzniku posttraumatickej stresovej

poruchy s patologickou väzbou na manžela a neschopnosťou správne posúdiť závažnosť agresívneho
správania a efektívne riešiť situáciu v rodine. Ako dôležitejšie znaky syndrómu týranej ženy znalec
posúdil závislosť na manželovi a snahu vypovedať v jeho prospech. U maloletej L. W. spôsobovalo
správanie obžalovaného psychické utrpenie (prežívala silné emócie strachu, bezmocnosti, poníženia,
obmedzovania, zranenia, bezmocného hnevu), aj fyzické utrpenie (pri opakovaných fyzických útokoch

- najväčšie v prípade posledného útoku). Maloletá U. W. trpela zo strany otca priamym fyzickým násilím
aj priamym psychickým násilím, trpela aj opakovaným fyzickým a psychickým násilím otca voči sestrám
a matke. Konanie otca jej spôsobovalo fyzickú bolesť pri (fackách, úderoch, kopancoch, udretí sa
zhodení na zem, vyrazenie dychu) a tiež psychickú bolesť (prežívala negatívne emócie strachu, úzkosti,
poníženia, zranenia, smútku bezmocnosti, hnevu). Dlhodobým pôsobením stresu došlo k neurotizácii jej

osobnosti a predčasnému vyzrievaniu. U maloletej B. W. mladšej sa najvýraznejšie prejavujú negatívne
následky dlhodobého násilného správania sa otca v rodine. Vyvolávalo v nej intenzívny strach a úzkosť,
či už sa násilne správal k nej alebo k ostatným členom rodiny. Traumatizácia, dlhú dobu sa opakujúcimi
zážitkami agresívneho správania sa otca, viedli u nej k vzniku syndrómu týrania, resp. posttraumatickej
stresovej poruchy miernejšieho stupňa. Došlo k neurotizácii jej detskej osobnosti, predčasnej zrelosti v

oblasti afektivity a inhibície spontánneho správania, k objavovaniu sa intenzívneho strachu a úzkosti v
situáciách kriku a hádok aj mimo rodiny.
Súd sa stotožňuje s tvrdením, že k páchaniu domáceho násilia a týrania dochádza za zatvorenými
dverami a jeho preukazovanie je náročné na dokazovanie. Nemal však dôvod neveriť výpovediam
maloletých svedkýň a poškodených, ktorých všeobecná a špecifická vierohodnosť bola preukázaná

znaleckým dokazovaním, pričom nie sú jediným usvedčujúcim dôkazom, o ktorý by súd oprel svoje
rozhodnutie.Ichvýpovede možnovyhodnotiťakosúladnésostatnýmidôkazmi,ktorébolivtomtokonaní
vykonané, najmä s výpoveďami svedkýň B. a závermi znaleckého dokazovania z odboru psychológie.
Súd mal taktiež spoľahlivo preukázané, že obžalovaný sa protiprávneho konania voči poškodeným
dopúšťal väčšinou pod vplyvom alkoholu.

Aj keď sa výpovede maloletých svedkýň v niektorých detailoch nezhodujú (napr. počet úderov, kopancov,
spôsob vedenia konkrétneho útoku), čo môže byť spôsobené odstupom času alebo prerozprávaním
udalostí, pri ktorých neboli prítomné, ale sa o nich dozvedeli od niektorej z nich, tiež vytesnením
traumatizujúcich spomienok, avšak nejde o podstatné okolnosti, pre ktoré by bolo možné spochybniť
ich objektivitu a vierohodnosť. V súlade s výpoveďami maloletých svedkýň o priebehu jednotlivých

incidentov, bolo aj znenie skutku upravené v súlade s tým, čo mal v tomto konaní súd preukázané.
Konkrétne z výpovede U. W. nemal súd preukázané, že by jej obžalovaný v auguste 2016 okrem iného
aj opakovane kopal do hlavy, taktiež pri útoku na maloletú B. W. nebolo výpoveďami preukázané, že
ju držal tak dlho, až bola modrá v tvári a k útoku na L. W. dňa 21. 11. 2016 mal súd z jej výpovede
preukázané, že ju do hlavy kopol trikrát, nie štyrikrát, ako tvrdila obžaloba. Z výpovedí L., U. a B. L.

a tiež Ľ. a T. B. je zrejmé, že útoky obžalovaného na ne alebo na ich matku boli časté, opakujúce
sa, pri niektorých boli prítomné všetky zároveň, pri niektorých boli priamymi svedkami len čiastočne
a časť informácií si odovzdali navzájom. Skutočnosť, že sa práve v týchto malých nepodstatných
detailoch ich výpovede líšia im pridáva na autenticite a vylučuje tvrdenia obžalovaného o tom, že ide o
výpovede naučené, všetko si vymysleli a skutok sa nestal tak, ako ho popisujú maloleté, ale tak, ako ho

popisuje obžalovaný. Sklony k vymýšľaniu si neboli u maloletých zistené ani znaleckým dokazovaním, o
ktorého odbornej fundovanosti a objektívnosti súd nemá žiadne pochybnosti. Znalecké dokazovanie je
výsledkom odborných postupov, metód a vyhodnotení vykonávaných nezávislým znalcom z príslušného
odboru, preto obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že deti si všetko vymýšľajú, v tomto prípadeneobstojí. Maloleté dcéry zhodne potvrdili, kedy mal obžalovaný vypité viac, kedy menej a kedy bol
triezvy. Z ich výpovedí je zrejmé, že konanie otca v nich vyvolávalo obavy, strach a stres, vykazovalo
známky veľkej agresivity voči nim všetkým a malo narastajúcu tendenciu s vyvrcholením do fyzického

ataku dňa 21. 11. 2016 voči dcére L., po ktorom musela vyhľadať lekársku pomoc. L. W. tiež popísala,
ako sa obžalovaný správal k ich matke a manželke.
Autenticita výpovedí maloletých poškodených bola zachovaná aj ich zachytením na obrazovo-zvukové
záznamy, z ktorých mohol súd bezprostredne vnímať, aký nepriaznivý vplyv malo na maloleté deti
oživovanie traumatizujúcich spomienok na konanie obžalovaného namierené proti nim alebo ich matke

(u všetkých bol prítomný plač a silné emocionálne rozrušenie, keď vypovedali o jednotlivých útokoch).
Taktiež znalec sa vyjadril, že pri všetkých výsluchoch sledujúc neverbálne prejavy vypočúvaných nezistil
okolnosti, ktoré by napovedali tomu, že nekorešpondujú s ich verbálnymi prejavmi.
Súd nemal dôvod neveriť ani výpovediam svedkýň Ľ. B. a T. B., ktoré síce neboli priamymi svedkami
konania obžalovaného, ale dozvedeli sa o ňom sprostredkovane od maloletých (pretože ako zhodne
uviedli ich sestra, manželka obžalovaného a matka maloletých o jeho konaní s nimi nechcela hovoriť

a tvrdila, že sa nič nedeje alebo deti si vymýšľajú). Je len logické, že maloleté deti, hoci v kritických
situáciách nachádzali oporu u matky, ktorá ak bola prítomná, zasiahla po určitom čase proti konaniu
obžalovaného a v rámci svojich možností sa snažila deti chrániť (o čom svedčia jednotlivé výpovede -
pri incidente s nožom vystavila seba riziku zranenia, pri poslednej bitke L. žiadala obžalovaného, aby
prestal), museli hľadať oporu aj u niekoho ďalšieho blízkeho a známeho, preto sa so žiadosťami o

pomoc obrátili na svoje tety, ktorým sa postupne aj zdôverili s tým, čo sa doma deje. Maloletým deťom
muselo byť zrejmé, že po ich príchode do domácnosti sa otec ukľudní a v útokoch pred ďalšími svedkami
pokračovať nebude. Z vyjadrení svedkyne Ľ. B.Í. k motívu podania trestného oznámenia a ochote
vypovedať v trestnom konaní je zrejmé, že konanie obžalovaného bolo rodinou dlhodobo tolerované až
po možnú únosnú mieru, keď po poslednom útoku voči dcére L. sa rozhodla nečakať, kým ich doslova

pobije. Táto výpoveď taktiež potvrdzuje narastajúcu mieru intenzity konania obžalovaného.
Svedeckú výpoveď B. W. staršej, manželky obžalovaného, je potrebné hodnotiť nielen v kontexte
rozporov, ktoré v jej výpovediach vznikli, ale aj v nadväznosti na závery, ku ktorým pri skúmaní
jej osobnosti a dôveryhodnosti výpovede dospel znalec. Je nepochybné, že aj keď svoju výpoveď
korigovala v prospech obžalovaného v dôsledku patologickej väzby na agresora, má svoju výpovednú

hodnotu a poskytuje obraz správania sa obžalovaného k jej osobe a maloletým dcéram. Hoci pripustila,
že deti volali jej sestry, pretože mali z otca strach, na druhú stranu však podporila obžalovaného, keď
vyslovila, že takéto výchovné metódy a postupy obžalovaného schvaľuje.
Výpovedevšetkýchsvedkýňjednoznačnedeklarovaliproblémvsprávaníobžalovanéhopoužitíalkoholu
vo forme fyzickej, či slovnej agresivity voči všetkým poškodeným a sú v súlade so závermi znaleckého

posudku z odboru liečby alkoholizmu a toxikománie, ku ktorým dospel znalec, ktoré poskytujú obraz o
vplyve požitého alkoholu na správanie sa obžalovaného, ktoré sa v tomto prípade negatívne prejavovalo
vo vzťahu k poškodeným. Zranenia, ktoré utrpela poškodená L. W. pri poslednom útoku a napadnutí zo
strany otca dňa 21. 11. 2016, ako aj dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života, mal súd preukázané
nielen z výpovede maloletej poškodenej, ale objektivizované aj prepúšťacou správou a výpisom zo

zdravotnej dokumentácie.
Vykonanými dôkazmi považoval súd vinu obžalovaného za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností.
Spôsob, akým obžalovaný nakladal so všetkými štyrmi poškodenými - opakované fyzické útoky
údermi, škrtením, kopancami, ohrozovaním nožom, slovné útoky spočívajúce vo vulgárnych nadávkach,
ponižovaní, vyvolávaní stresu a strachu o ich život a zdravie, je potrebné považovať za spôsob

vyznačujúci sa hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti, spôsob vyznačujúci sa určitou mierou
trvalosti a súčasne za spôsob, ktorý poškodené vzhľadom na jeho intenzitu, sústavnosť, hrubosť a
bezohľadnosť i bolestivosť pociťovali ako ťažké príkorie, a ktorý im spôsoboval fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie, pričom všetky boli vo vzťahu k obžalovanému blízkymi osobami, čím došlo k
naplneniu skutkovej podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,

ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného
ako konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona. Zároveň u všetkých poškodených bola
splnená podmienka, že vo vzťahu k páchateľovi ide o blízke osoby v zmysle § 127 ods. 5 Trestného
zákona, keďže v čase skutku boli manželkou a dcérami obžalovaného a bol naplnený aj kvalifikačný
znak konania obžalovaného proti viacerým osobám, t. j. najmenej trom osobám podľa § 127 ods. 12

Trestného zákona, pretože sa ho dopúšťal proti manželke a trom dcéram.

Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne maloletej L. W., pretože okolnosti, na ktoré mala
byť na hlavnom pojednávaní vypočutá, už uviedla pri svojom výsluchu v prípravnom konaní. Napriektomu, že jej výsluch sa nepodarilo v celom rozsahu vyhotoviť na obrazovo-zvukový záznam, ktorý
bol na hlavnom pojednávaní prehratý a oboznámený len sčasti, jej výsluch v prípravnom konaní bol
vykonaný v súlade s ustanovením § 135 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku, a výsluch takého svedka

možno vykonať v konaní pred súdom len výnimočne. Výsluch bol vykonaný za prítomnosti obhajcu, teda
bola splnená podmienka kontradiktórnosti vykonania výsluchu, taktiež bol prítomný psychológ (znalec)
a zástupca orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý je zároveň opatrovníkom
maloletých. Na hlavnom pojednávaní sa na výzvu súdu po prečítaní zápisnice o výsluchu svedkyne
z prípravného konania, k priebehu výsluchu vyjadrili osoby na ňom prítomné, a to prokurátorka a

psychológ, ktorí potvrdili, že výsluch prebehol v súlade s vyhotovenou zápisnicou. Znalec - psychológ,
ktorý zároveň v tejto veci podával znalecký posudok na maloletú L. W., potvrdil, že nezistil ani rozpornosť
jej neverbálnych prejavov pri výsluchu oproti jej verbálnym prejavom. Záznam z výsluchu bol autentický
a prečítaná časť, ktorá nebola zaznamenaná na obrazovo-zvukovom zázname, zodpovedala tomu, čo
vypovedala maloletá svedkyňa. Z týchto dôvodov súd nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti (ktorými
sa má na mysli najmä zachovanie zásady kontradiktórnosti), pre ktoré by bolo nevyhnutné výsluch osoby

mladšej ako 18 rokov pri trestnom čine spáchanom voči blízkej osobe v konaní pred súdom znovu
vykonať, preto tento návrh odmietol.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že pred spáchaním skutku bol v roku 2012 riešený
jedenkrát v priestupkovom konaní blokovou pokutou za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu

pre konanie nasmerované proti švagrinej J. B.. Z odpovede na lustráciu v GP súd zistil, že proti
obžalovanému sa v súčasnosti nevedie iné trestné konanie. V odpise registra trestov má obžalovaný
desať záznamov, za trestnú činnosť rôzneho, prevažne majetkového charakteru a namierenú proti
osobnej slobode iného. V prípade prvého odsúdenia sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, v
ostatných prípadoch vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom

OkresnéhosúduLiptovskýMikulášzodňa26.8.2010sp.zn.0T/310/2010preprečinútokunaverejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, trest vykonal dňa 24. 7.
2011. Správou o povesti z miesta bydliska preukázané, že býva v podnájme v rodinnom dome spolu
s manželkou a troma deťmi a pracoval ako stavebný robotník. Majetkové pomery obci nie sú známe.

Na verejnosti vystupuje slušne a nekonfliktne, nebol dôvod na jeho prerokúvanie komisiou verejného
poriadku. Z pracovného posudku T. B., Partizánska Ľupča, u ktorého obžalovaný pracoval v stolárskej
výrobe približne 8 rokov ako pomocný pracovník, vyplýva pozitívne hodnotenie jeho osoby. Vyznačoval
sa tichou, kľudnou povahou, za celé obdobie práce v jeho firme s ním nemal žiaden problém, ani
jediný konflikt. Ak došlo medzi spolupracovníkmi k výmene názorov, bol práve obžalovaný ukľudňujúci

a stmeľujúci. Zdôraznil, že v práci problémy s alkoholom nemal.
Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva, že bol dodaný do výkonu väzby dňa 25. 11.
2016, s jeho správaním vo výkone väzby neboli zaznamenané žiadne problémy, pravidlá dodržiava
a príkazy príslušníkov adekvátne rešpektuje. Sociálny kontakt udržiava prostredníctvom osobnej
návštevy manželkou a neterou, telefonickými hovormi a formou listovej korešpondencie. Zúčastňuje

sa vychádzok, využil návštevu knižnice. K ostatným obvineným sa správa slušne a v rámci noriem
spoločenského správania. Obžalovaného nebolo nutné počas výkonu väzby disciplinárne riešiť pre
porušenie povinností, disciplinárne odmenený nebol.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného
existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, keďže obžalovaný pred
spáchaním skutku už bol za trestný čin odsúdený. Poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia

slobody vo výmere od 7 rokov do 15 rokov, súd pri zistení prevahy priťažujúcich okolností, pri ktorej sa
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, mohol ukladať trest v takto
upravenej trestnej sadzbe vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov.Je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostávala do rozporu so zákonom
nielen v priestupkovej, ale najmä v trestnoprávnej rovine. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu
však prihliadol nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy

obžalovaného do budúcnosti a prihliadol na doterajšie správanie obžalovaného vo výkone väzby. Za
dostatočný a primeraný trest odňatia slobody považoval trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby
vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, zároveň je postačujúci na to, aby splnil nielen účel generálnej, ale aj
individuálnej prevencie a obžalovanému zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale najmä vytvoril
podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti po výkone tohto trestu preukázal nielen celej

spoločnosti, ale aj sebe, že je schopný viesť riadny život. Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu,
súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže
v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin, čo mal preukázané odpisom registra trestov.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku, ktoré potvrdili závislosť obžalovaného na alkohole, vykonané

dokazovanie preukázalo, že spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkym osobám a tohto sa dopustil
pod vplyvom alkoholu, ktorý je návykovou látkou, mal súd preukázanú dôvodnosť jeho uloženia. Z
vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je prítomná ochota obžalovaného podrobiť
sa ochrannému protialkoholickému liečeniu a ústavná forma svojou intenzitou a kontrolou dodržiavania
liečebného procesu splní účel ochranného liečenia lepšie, ako ambulantná, preto súd obžalovanému

uložil popri treste aj ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.