Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Csp/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226805
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117226805.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobkyne:

M. O., G.. XX.X.XXXX, E. K. B. W. Č.. XXX/XX, P. E., Š. U. A., O. J.á: STEHURA & partners, v.o.s.,
advokátskou kanceláriou, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: Poštová banka, a.s.,
IČO: 31 340 890, so sídlom Dvoŕákovo námestie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.10.2015 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným, je neplatná.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde 18.9.2017 domáhala voči žalovanému určenia, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaným uzatvorila dňa 15.10.2015 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 1569699442 na sumu 15.000,- Eur. So žalovaným musela uzavrieť aj dohodu
o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že dohoda je na

samostatnom formulári, bola vopred pripravená a nemohla ju odmietnuť. Podmienky neboli individuálne
dojednané. Na základe žiadosť žalovaného začal zamestnávateľ žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy.
OkresnýsúdvŽilineuznesenímsp.zn.42Csp/191/2017zodňa24.8.2017nariadilneodkladnéopatrenie,
ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy a
súčasne žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Poukázala tiež na
záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, kedy pod bodom 9 vo

vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že
uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry systém
na ochranu spotrebiteľov zavedený smernicou Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľ je voči dodávateľovi v
znevýhodnenom postavení. V závere poukázala na to, že vykonávaním zrážok zo mzdy na základe
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný dosiahne uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou
kontrolou prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa má právny záujem

na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení strán
sporu.3. Žalovaný sa k veci samej písomne vyjadril podaním zo dňa 28.11.2017 (č.l. 19) tak, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Tým, že
sa nebude posudzovať celá zmluva, ale len jej časť, neodstráni sa tým stav neistoty strán sporu,

pretože rozhodnutie danej určovacej žaloby nebude znamenať úplne vyriešenie obsahu spornosti
právneho vzťahu. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy žalobca tvrdil, že bola uzatvorená
riadne a platne, pričom žalobca bol informovaný že má možnosť, nie povinnosť dohodu o zrážkach
uzatvoriť. V tomto poukázal na časť 2 písm. G Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľských
úveroch. Samotnými zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej sféry žalobcu, pretože môžu byť

vykonávané iba vo výške dohodnutej mesačnej splátky.

4. Žalobkyňa doručila dňa 10.1.2018 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 30), v ktorom poukazovala
na to, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže
odstrániť stav právnej neistoty. Okrem toho žalobkyňa podala žalobu na základe uznesenia Okresného
súdu Žilina, ktorý jej túto povinnosť uložil. K naliehavému právnemu záujmu poukázala na viaceré

rozhodnutia súdov vyššieho stupňa a žalobe žiadala vyhovieť.

5. Žalovaný vo vyjadreniu k vyjadreniu žalobkyne doručenom dňa 9.2.2018 (č.l. 49) tvrdil, že nie je
prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Ďalej
uviedol, že pokiaľ je platný hlavný záväzok (celý alebo čiastočne) je platný aj vedľajší záväzok, pritom

dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, ktorý rozhodoval v obdobnej právnej
veci. V závere žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 23.9.2019. Pred otvorením pojednávania právni
zástupcovia strán sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania za účelom mimosúdnych rokovaní, a

tak súd uznesením v zmysle § 163 CSP konanie prerušil na tri mesiace. Na žiadosť právneho zástupcu
žalobkyne súd uznesením zo dňa 7.1.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní a následne nariadil
pojednávanie na 11.3.2020. Dňa 11.3.2020 súd vec prejednal a rozhodol za účasti... a v neprítomnosti
žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním
doručeným súdu dňa 20.1.2020. Právny zástupca žalobkyne odkázal na svoje písomné vyjadrenia a

mal za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, preto
žiadal žalobe vyhovieť. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
vyjadreniami strán sporu, pričom vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona:

7. Podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ):

(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako

so mzdou.

8. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

9. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 OZ:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

16. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd)
ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom.

18. Prioritne sa súd zaoberal tým, že je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právneho
úkonu, prvotne súd skúmal, či má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je, v

zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
zamietnesúdžalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobamápreventívnycharakter
a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením
vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa ďalším súdnym konaniam.

Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia
by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Súd mal preukázané, že
žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez uvedeného určenia by
boli ohrozené jej práva a jej právne postavenie neisté. V prípade pokračovania vo vykonávaní zrážok
zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by mohli byť vykonané zrážky zo mzdy až do úplného splatenia

žalovanou vyčísleného dlhu, bez preskúmania jeho dôvodnosti. Vykonávanie zrážok zo mzdy má pritom
závažný dopad v majetkovej sfére žalobkyne, keďže má vplyv na uspokojovanie základných životných
potrieb žalobkyne a jej rodiny. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27.4.2015 uzavrela žalobkyňa ako
dlžník Zmluvu o úvere lepšia splátka. Súd uvedenú zmluvu právne posúdil ako zmluvu o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami
sporu ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka,
zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou typizovaných

spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami sporu túto charakteristiku
spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
obchodné podmienky, či cenník, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopredpre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval
v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti
s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd danú vec posúdil, a predmetnú

zmluvu vyhodnotil súčasne aj v súlade so špeciálnou úpravou spotrebiteľského úveru obsiahnutou v
zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy,
ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné
podmienky a určujú jej náležitosti. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ
sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami
Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na
obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Súd dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014), podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).

20. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že žalovaný ako veriteľ poskytne
dlžníkovi úver v sume 15.000,- Eur. Splácanie úveru bolo dohodnuté k 25.dňu v mesiaci, výška mesačnej

splátky bola určená na 220,- Eur, počet splátok 108, výška úrokovej sadzby 10,9 %, RPMN banky 11?50
%, priemerná RPMN 11,01 %, bez postenia úveru, s dátumom prvej splátky dňa 25.11.2015 a konečnej
splatnosti úveru 25.10.2024, celková čiastka úveru v sume 23:631,19 Eur. V bode 3.1. boli uvedené
poplatky spojené s úverom.

21. Zároveň v totožný deň 15.10.2015 bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy podpísaná výlučne
žalobkyňou, na zabezpečenie úveru v sume 15.000,- Eur, a to ako samostatný zmluvný dokument
medzi žalokyňou a žalovaným (č.l. 6). Podľa bodu 2.2 Dohody o zrážkach je banka oprávnená
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníčka a z iných príjmov, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (zrážky zo mzdy). V zmysle uvedeného ustanovenia vyplýva,

že banka nemôže siahnuť na iný majetok žalobkyne ale iba na jej príjem plynúci z pracovného či
obdobného pomeru, ktorý má charakter mzdy. Podľa bodu 2.3 Dohody o zrážkach má banka právo
na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v sume 220,-
Eur. V prípade, ak zrážka zo mzdy uvedená v prvej vete je vyššia ako zrážka, ktorá sa môže zo mzdy
zraziť pri výkone rozhodnutia, Banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške zrážky, ktorá

sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy až do
uspokojenia pohľadávky. V posudzovanom prípade je zrejmé, že Dohoda o zrážkach je uzatvorená
ako osobitný dokument a nie je súčasťou zmluvy o úveru. Preto je nutné konštatovať, že uvedené
neodporuje § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Na druhej strane súd poznamenáva, že dohoda o
zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu

podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Na to, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné
považovať za určitú, je potrebné, aby obsahovala označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky a
výšku zrážok zo mzdy. V danom prípade z Dohody o zrážkach vyplýva označenie účastníkov zmluvy,
výška poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.10.2015 č. 1569699442. Ďalej je

v Dohode uvedená výška splátky sumou 220,- Eur, pričom v ďalšom je uvedené, že môže ísť aj o
vyššiu sumu až do výšky, ktorá sa uplatňuje pri výkone exekúcie. Dohoda o zrážkach zo mzdy však
neobsahuje presnú výšku zrážky. Súd preto v tomto smere poukazuje na to, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná, a preto je nutné konštatovať, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná. Navyše súd konštatuje, že pri uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí

vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Podľa
dohody sú pohľadávky špecifikované ako na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 15.000,- Eur, na
zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov Banky spojených s uplatnením nárokov.
Takéto vymedzenie pohľadávky je nedostatočné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne

prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Takéto znenie dohôd o zrážkach zo mzdy dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku
pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa. Dohoda bola vyhotovená z hľadiska
podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňujú siahnuť spotrebiteľovi namajetok a vymôcť aj plnenia, ktorých výška spotrebiteľovi v čase uzatvorenia zmlúv nie je známa a
je ponechaná výlučne na žalovanom. Vzhľadom na neurčitosť zabezpečenej pohľadávky súd dospel k
záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalej súd poukazuje na to, že dojednanie o výške

zrážok v dohode je neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko jeho obsah je nejasný a nemožno ho ustáliť
ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
zmluve je uvedená výška zrážky 220,- Eur, avšak môže byť aj vyššia, čo predstavuje nejednoznačnosť.
Navyše, dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, jej dojednania neboli individuálne
vyjednané a obsah dohody nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Súd poukazuje aj na okolnosti uzavretia

dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená nielen ako formulárová dohoda, ktorej podmienky
neboliindividuálnevyjednané,alebolauzatvorenávrámcizmluvyoúvere,žalobkyňapripodpisezmluvy
nebola osobitne upozornená na právne následky uvedenej dohody. Okrem vyššie uvedeného súd prvej
inštancie poukázal aj na ustanovenie § 5a odsek 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť dohodou
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli splnené 3 podmienky a to, že

dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal
možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci bola splnená
iba prvá a tretia podmienka. V konaní však zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby žalobkyňu
poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.

22. Na základe uvedené, súd žalobe vyhovel a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.10.2015 vyhlásil
za neplatnú.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci

24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol v zmysle zásady
úspechu v konaní. Nakoľko bola žalobkyňa v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal proti

žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.