Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817205446
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3817205446.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudkýňJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ul.
29. augusta č. 8-10, IČO: 30807484, proti žalovanému: M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R., C. č. XXXX/
X, zast. Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom Prievidza, Nám. Slobody č. 10, o zaplatenie
12.750,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.
novembra 2019, č.k. 15C/11/2017-249 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a IIIp o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
15.089,47 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a výrokom III. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 52%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou 22.3.2017 uplatnil voči žalovanému nárok na
zaplatenie 12.750,- eur na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 2.11.2014 okolo 1.44 hod. v

Bojniciach pred ambulanciou centrálneho príjmu v NsP Prievidza v prítomnosti príslušníkov polície a
pracovníkov RZP fyzicky napadol službukonajúcu lekárku MUDr. S. S., pričom ju kopol ľavou nohou
do ľavej časti tváre. Na následky zranení bola dočasne PN od 2.11.2014 do 10.10.2015, pričom k
poškodeniu jej zdravia došlo pri plnení pracovných úloh. Žalobca vyplatil po dobu dočasnej PN MUDr.
S. S. nemocenské dávky vo výške 7271,40 eur, ďalej jej vyplatil úrazový príplatok 5478,60 eur. Ďalej
poukázal na danosť priamej príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a konaním žalovaného, k
dĺžke PN. S poukazom na § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uplatňuje náhradu škody,

ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania. Žalovaný v písomnom
vyjadrení uviedol, že nepopiera svoje zavinenie, avšak spochybňuje opodstatnenie dĺžky trvania
dočasnejPNapríčinnúsúvislosťspracovnýmúrazom,vznaleckomposudkuMUDr.DušanaGyüttmenta
č. 10/2015 sa nespochybňuje možný vývoj úrazovej neurózy, všeobecné potiaže môžu pretrvávať
mesiace, avšak táto skutočnosť nie je identická s dĺžkou PN, prípadne s finančným odškodnením.
Odborní lekári sa vyjadrili k dĺžke PN v trvaní tri mesiace, poškodená zámerne predlžovala svoju
práceneschopnosť.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav. Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 3T/1072019
zo dňa 20.9.2016 bol žalovaný formou schválenej dohody o vine a treste uznaný vinným, že dňa
2.11.20174 v čase okolo 01.44 hodiny v Bojniciach, na ul. Nemocničnej č.2, okres Prievidza, predambulanciou centrálneho príjmu v NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach, v prítomnosti príslušníkov
polície a pracovníkov RZP, fyzicky napadol poškodenú službukonajúcu lekárku MUDr. S. S., nar.XX.XX.
XXXX, tak, že počas toho ako sedel na záchranárskom lehátku a ona k nemu pristúpila za účelom,

aby ho ošetrila ako privezeného pacienta, tak ju nečakane kopol ľavou nohou do ľavej časti
tváre, čím jej spôsobil zranenia - pomliaždenie vľavo s otrasom blanitého labyrintu, rovnovážneho
ústrojenstva vnútorného ucha vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice a postkomočný syndróm, ktoré si
vyžiadali ošetrenie, liečenie a PN poškodenej, pričom závažným spôsobom ovplyvňovali jej obvyklý
spôsob života v trvaní najmenej 42 dní. Skutok bol kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, žalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným dokladom v trvaní
troch rokov a iné opatrenia. Poškodené subjekty boli odkázané so svojimi nárokmi na občianskoprávne
konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.9.2016. Podľa PN č. N236997 pracovná neschopnosť
poškodenej MUDr. S. S. trvala od 2.11.2014 do 31.3.2016. Úraz poškodenej bol registrovaný ako
pracovný úraz vzniknutý u zamestnávateľa Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach.

Z potvrdenia o výške vyplatených dávok vyplýva, že poškodenej boli vyplatené dávky nemocenského
za dobu od 12.11.2014 do 10.10.2015 vo výške 7271,40 eur. Potvrdením o výške vyplatených dávok z
19.1.2016 pobočka Prievidza SP potvrdzuje vyplatenie dávok úrazového poistenia vo forme úrazového
príplatku od 2.11.2014 do 10.10.2015 vo výške 5478,60 eur. Zo znaleckého posudku znalca MUDr.
Dušana Gyüttmenta č. 10/2015 zo dňa 25.2.2015, ktorý posudok bol vypracovaný pre účely trestného

konania ČVS ORP 1398/PD - PD - 2014, vyplýva záver, že charakter zranenia poškodenej bol po
chirurgickej stránke síce len ľahký, avšak zo súdnolekárskeho hľadiska sa mohlo jednať z dôvodu vzniku
poúrazových komplikácií s predlžovaním potrebnej liečby a nevyhnutnej PN aj o úraz ťažký, a to z titulu
možného vzniku dlhšej trvajúcej vážnejšej poruchy zdravia, nakoľko doba nevyhnutnej PN svojou dĺžkou
podstatne presiahla dobu 6 týždňov. Poškodená rozsahom utrpela poranenia pomliaždenie tváre vľavo

s otrasom blanitého labyrintu rovnovážneho ústrojenstva vnútorného ucha vľavo s prechodne krátkym
poúrazovým znížením sluchu, podvrtnutie krčnej chrbtice s poúrazovým bolestivým CB krčnoramenným,
CC krčnolebkovým a myofasciálnym syndrónom, v teréne jej chronických degeneratívnych zmien,
preukázateľne existujúcich podľa CT a Mri už z predúrazovej doby - podstatne ale zhoršených
predmetným zranením. Znalec sa ďalej vyjadroval k predpokladanej doby liečenia a k dĺžke PN,

pričom poukazoval na vyšetrenie a stanovisko neurológa MUDr. Burana, pričom PN trvá najmenej 20
týždňov a 2 dni, pričom pokračuje do nasledujúcej kontroly, znalec sa vyjadroval k objektívnej doby
liečby. Doplnkom k znaleckému posudku č. 10/2015 zo dňa 18.4.2016 znalec uviedol, že aktuálny
zdravotný stav poškodenej s poukazom na príslušné lekárske správy môže byť v priamej príčinnej
súvislosti s utrpeným zranením zo dňa 2.11.2014. K meritórnemu záveru je však potrebné psychiatrické

vyšetrenie, ďalej sa znalec vyjadruje k dĺžke ovplyvnenia obvyklého spôsobu života, k ohrozeniu
ktorých orgánov poškodenej došlo predmetným útokom. Zo správy MUDr. Lýdie Pinkovej, ošetrujúcej
lekárky poškodenej MUDr. S. S., vyplýva popis priebehu liečenia poúrazového stavu poškodenej, v
zdravotnej dokumentácii pred 2.11.2014 sa nenachádza žiadne ochorenie, ktoré by súviselo s danými
obtiažami po úraze 2.11.2014. Zdravotný stav poškodenej vyžadoval danú PN a bol nepriaznivý v

dôsledku uvedeného úrazu. V priebehu konania žalobca trval na podanej žalobe, upravil dĺžku PN,
ktorá trvala až do 31.3.2016, pričom však nárok na regres nemocenských dávok si uplatňuje len
do 10.10.2015. Poškodenej bol priznaný aj invalidný dôchodok od 11.10.2015. Nároky žalobcu sú
v priamej príčinnej súvislosti s vyplatenými dávkami sociálneho poistenia a v súvislosti s konaním
žalovaného. V písomnom vyjadrení z 12.10.2017 predkladá lekársku správu - posudok z 15.3.2016

o posúdení invalidity MUDr. S. S. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v
príčinnej súvislosti s pracovným úrazom (č.l. 79- 82 spisu), ďalej predkladá stanovisko MUDr. Jozefa
Konečného k dĺžke a opodstatnenosti PN poškodenej (č.l. 83 spisu) a lekársku správu - posudok z
21.4.2017 o vykonaní kontrolnej lekárskej prehliadky (č.l. 77 -78 spisu). Dňa 30.1.2015 poškodená
absolvovala vyšetrenie v neurologickej ambulancii MUDr. Martina Brázdika, pričom lekár odporučil

kľudový a vertebropatický režim, rehabilitácie, analgeticko-myorelaxačnú a sedatívnu liečbu (správa č.l.
84 spisu). MUDr. Ivan Buran, PHD, neurológ Novopharm, s.r.o. Bratislava vyšetreniami z 24.3.2015
a 21.5.2015 potvrdil u poškodenej ľahšiu funkčnú léziu CNS a zároveň uviedol, že DPN poškodenej
trvá (viď závery z vyšetrení z 30.9.2015 a 5.10.2015) (č.l. 85-88 spisu). Dňa 11.5.2015 absolvovala
poškodená aj psychodiagnostické vyšetrenie, pričom v dôsledku organických zmien mozgu jej bolo

zistené parciálne nerovnomerné kognitívne oslabenie (č.l. 89 spisu), taktiež zo správy psychológa
PhDr. Nagajovej zo dňa 10.3.2017 sa neodporúča poškodenej vystavovať ju práci náročnej na rýchle
rozhodovanie a stresové situácie a situáciám implikujúcim nedostatok spánku, či narušenie biorytmu
(viď správa č.l. 90 spisu). Podľa žalobcu preto dĺžka PN od 2.11.2014 do 10.10.2015 bola v príčinnejsúvislosti s poškodením zdravia z 2.11.2014. Nie je dôvodná obrana žalovaného, že MUDr. Džubera sa
mal vyjadrovať k dĺžke PN, pretože tento sa vyjadruje len k úrazu poškodeným stavcom chrbtice, pričom
dĺžka DPN sa musí vzťahovať k všetkým úrazovým diagnózam, ani znalec MUDr. Dušan Gyüttment

nemal v čase posudku všetky odborné vyšetrenia. V priebehu konania žalovaný tvrdil, že akceptovateľná
dĺžka PN poškodenej je po dobu troch mesiacov, predlžovanie PN bolo špekulatívne. Spochybnil, že by
poškodenámohlamaťneurologické,psychologickéapsychiatrickénásledky,ktorébyvyžiadalitakúdlhú
PN. Súd vypočul v priebehu konania znalca MUDr. Dušana Gyütmenta, ktorý podával znalecký posudok
pre účely trestnoprávneho konania. Znalec uviedol, že u poškodenej boli hneď vykonané RTG snímky

krčnej chrbtice, CT a aj magnetická rezonancia s prítomnosťou typických degeneratívnych zmien na
telách stavcov, na platničkách medzistavcových, dokonca boli popisované aj vysunutie medzistavcovej
platničky, neskôr kvalifikované ako chronické degeneratívne zmeny. I napriek tomu, že poškodená
nebola v minulosti liečená na krčnú chrbticu, tieto degeneratívne ochorenia mohli prebiehať skryte, bez
príznakov latentne a nemuseli vyžadovať liečbu. Predmetným zranením však mohlo dôjsť minimálne k
prechodnému podstatnému zhoršeniu, k akcentácii týchto príznakov chronických zmien krčnej chrbtice,

čo však neodôvodňovalo vedenie PN dlhšej ako stanovili jednotliví odborníci. Ako znalec v čase
podávania znaleckého posudku akceptoval stanovenie diagnózy a PN odborníkom neurológom, ďalšiu
dokumentáciu nemal k dispozícii, preto doporučoval aj psychiatrické a psychologické vyšetrenie. Bolo
pritom vykonané len psychologické vyšetrenie bez možnosti určenia doby PN. K dĺžke opodstatnenej
PN sa mohol vyjadriť len neurológ. Znalec vo všeobecnosti konštatoval, že z medicínskeho hľadiska

postkomočné ťažkosti môžu pretrvávať dlhodobo, mesiace, roky a aj do konca života, avšak táto doba
pretrvávaniaťažkostíniejezhodnásdobouPN.Súdpreúčelyznaleckéhodokazovaniazabezpečilvýpis
z účtu poistenca MUDr. S. S. od zdravotnej poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., a to za obdobie
od 2.11.2014 do 10.10.2015 (č.l. 114-131 spisu). Súd následne nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia a znaleckou úlohou poveril znaleckú organizáciu

forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Bratislava, pričom išlo o vyjadrenie sa k
celkovej výške PN poškodenej v príčinnej súvislosti s úrazom z 2.11.2014, k celkovej opodstatnenosti
trvania PN aj v dôsledku postkomočného syndrómu a CC syndrómu následkom predmetného zranenia,
teda či celá dĺžka PN bola v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, alebo sa na jej dĺžke podieľali aj iné
okolnosti. V priebehu konania žalobca podaním z 12.3.2019 rozšíril žalobu o zaplatenie ďalších 7.105,90

eur z titulu vyplateného invalidného dôchodku za dobu od 11.10.2015 do 31.8.2017. Poukázal na
lekársky posudok z 15.3.2016 a následne kontrolnú lekársku prehliadku z 21.4.2017, pričom poškodená
bola uznaná invalidnou na následky poškodenia zdravia úrazom z 2.11.2014 a bol jej priznaný invalidný
dôchodok (viď lekárska správa a posudok z 15.3.2017 a 21.4.2017, potvrdenie z 5.10.2017, výzva
žalovanému č. 1/2019, predžalobná upomienka z 15.2.2019 - listiny sú súčasťou náhradného obalu

spisu č.l. 143 spisu). Súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby uznesením sp. zn. 15C/11/2017 zo dňa
3.5.2019. Podľa žalobcu rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa lekárskeho odborného posudku
k invalidite je úraz, ktorý spôsobil žalovaný, pričom ďalších 10% je všeobecné ochorenie nesúvisiace
s úrazom. Následne žalobca zotrval na regresnej náhrade v časti vyplatených dôchodkových dávok
v celom rozsahu, pretože na invalidite poškodenej aj v rozsahu 10% sa podieľali diagnózy vyvolané

úrazom, ako vyplýva z predložených listín do spisu. Dňa 25.4.2019 bol podaný znalecký posudok
znaleckou organizáciou č. 142/2019. Vzhľadom na výhrady žalovaného k znaleckému posudku (viď
písomné vyjadrenie z 20.5.2019) a tvrdenie, že žalovaný nemôže zodpovedať za degeneratívne zmeny,
ktoré sa prejavili aj v dĺžke PN, pričom je zrejmé určité percentuálne zastúpenie na dĺžke PN, súd vypočul
zástupcu znaleckej organizácie na pojednávaní.

4. Zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a berúc do úvahy citované ustanovenie zákona, súd
dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu je v prevažnej časti dôvodný. V konaní nebolo sporné,
že žalovaný ako tretia osoba v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
zodpovedá za škodu Sociálnej poisťovne, ktorá jej vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia, a to

v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Zavinené protiprávne konanie okrem výsluchu
žalovaného mal súd preukázané rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 3T/107/2016 zo dňa 20.9.2016,
ktorým bol žalovaný uznaný vinným z úmyselného trestného činu, a to zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona. Zo skutkovej vety výrokovej časti rozsudku vyplýva, že mal dňa 2.11.2014 fyzicky napadnúť

poškodenú MUDr. S. S., pričom ju kopol ľavou nohou do ľavej časti tváre a spôsobil jej zranenie tváre
a krčnej chrbtice. V konaní žalovaný nerozporoval svoju zodpovednosť za škodu, keď si je vedomý
zavineného protiprávneho konania. Sporné tvrdenia sa týkali príčinnej súvislosti uplatnenej škody a
zavineného konania žalovaného. Žalobca uplatnil v pôvodnej žalobe nárok na náhradu škody, ktorá muvznikla výplatou dávok nemocenského poškodenej MUDr. S. S. za dobu od 12.11.2014 do 10.10.2015,
a to vo výške 7272,40 eur a výplatou dávok úrazového poistenia vo forme úrazového príplatku za
obdobie od 2.11.2014 do 10.10.2015 v celkovej výške 5748,60 eur. Žalovaný výšku vyplatených dávok

nerozporoval. Obrana žalovaného bola zameraná na tvrdenie, že dĺžka PN za obdobie od 12.11.2014
do 10.10.2015 je neopodstatnená, na dĺžke PN, resp. na práceneschopnosti ako takej, sa podieľali
aj okolnosti, ktoré nemali pôvod v úraze, a to predovšetkým degeneratívne zmeny v oblasti krčnej
chrbtici poškodenej. K dĺžke a opodstatnenosti PN sa vyjadroval najskôr znalec MUDr. Dušan Gyüttment
v znaleckom posudku č. 10/2015, ktorý bol však vypracovaný pre trestnoprávne účely a posúdenie

právnej kvalifikácie skutku, pričom v čase podávania posudku PN poškodenej ešte nebola ukončená.
Tento znalec aj pri výsluchu pred súdom uviedol, že u poškodenej boli hneď vykonané RTG snímky
krčnej chrbtice, CT a aj magnetická rezonancia s prítomnosťou typických degeneratívnych zmien na
telách stavcov, na platničkách medzistavcových, dokonca boli popisované aj vysunutie medzistavcovej
platničky, neskôr kvalifikované ako chronické degeneratívne zmeny. I napriek tomu, že poškodená
nebola v minulosti liečená na krčnú chrbticu, tieto degeneratívne ochorenia mohli prebiehať skryte, bez

príznakov latentne a nemuseli vyžadovať liečbu. Predmetným zranením však mohlo dôjsť minimálne k
prechodnému podstatnému zhoršeniu, k akcentácii týchto príznakov chronických zmien krčnej chrbtice,
čo však neodôvodňovalo vedenie PN dlhšej ako stanovili jednotliví odborníci. Ako znalec v čase
podávania znaleckého posudku akceptoval stanovenie diagnózy a PN odborníkom neurológom, ďalšiu
dokumentáciu nemal k dispozícii, preto doporučoval aj psychiatrické a psychologické vyšetrenie. Bolo

pritom vykonané len psychologické vyšetrenie bez možnosti určenia doby PN. K dĺžke opodstatnenej
PN sa mohol vyjadriť len neurológ. Znalec vo všeobecnosti konštatoval, že z medicínskeho hľadiska
postkomočné ťažkosti môžu pretrvávať dlhodobo, mesiace, roky a aj do konca života, avšak táto doba
pretrvávania ťažkostí nie je zhodná s dobou PN. Vzhľadom na tieto okolnosti, keďže ani výsluch znalca
MUDr. Dušana Gyüttmenta neodstránil rozpory v rozdielnom výklade žalobcu a žalovaného k ním

podávanému znaleckému posudku a aj vzhľadom na vyjadrenie znalca, že v čase podávania posudku
bolonevyhnutnéposúdiťďalšiuliečbuatýmajPNneurológom,súdnanávrhprocesnýchstránnariadilvo
veci znalecké dokazovanie zamerané na možné posúdenie, či sa na dĺžke PN podieľali aj iné ochorenia
poškodenejneúrazovéhocharakteru,ktorémohliovplyvniťdĺžkujejpráceneschopnosti.Uvedenáotázka
bola podstatná pre posúdenie priamej príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním

žalovaného /útok na poškodenú dňa 2.11.2014/ a vzniknutou škodou vo forme vyplatených dávok práve
na základe PN poškodenej. Tak dávka nemocenského ako i úrazového príplatku počas PN mali svoj
pôvod práve v samotnej práceneschopnosti. V znaleckom posudku znalecká organizácia konštatovala,
že vzhľadom na vývoj zdravotného stavu poškodenej po úraze najmä rozvoj tzv. postkomočného
syndrómu možno celkovú dokumentovanú dĺžku PN v trvaní cca 11 mesiacov hodnotiť ako preukázanú

zdravotnou dokumentáciou a medicínsky opodstatnenú. Pred inkriminovaným úrazom mala MUDr. S.
S. významne poškodenú krčnú chrbticu. Príznaky postkomočného syndrómu sa tak mohli prekrývať s
príznakmi vyplývajúcimi z chronických neúrazových zmien krčnej chrbtice (rôzne neurologické ťažkosti
s pocitom bolesti hlavy, krku či vyžarovaním bolesti krčnej chrbtice do končatín, iné neurologické
ťažkosti a podobne). Úrazom zo dňa 2.11.2014 mohlo dôjsť k zhoršeniu už existujúcich ťažkostí.

Ak by išlo o úraz, ktorý by zasiahol jedinca so zdravou chrbticou, doba PN a liečby by mohla byť
samozrejme významne kratšia v trvaní rádovo dní až týždňov. Preexistujúce nálezy degeneratívnych
zmien u poškodenej sa vplyvom úrazového deja zo dňa 2.11.2014 mohli stať klinicky manifestnými,
nakoľko v zdravotnej dokumentácii spred obdobia úrazu neboli zaznamenané ťažkosti týkajúce sa
chrbtice. Vedúcou diagnózou, ktorá podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie najviac ovplyvnila dĺžku

PN bola postkomočný syndróm. Znalec MUDr. Norbert Moravanský PhD na pojednávaní uviedol,
že z medicínskeho hľadiska neexistuje žiadny pomer matematického vyjadrenia, ktorý by mohol
ohraničiť, do akej miery sa predchádzajúci zdravotný stav poškodenej mohol podieľať na celkových
komplikáciách liečby a v priebehu liečby, ktorý vyústil do celkovej PN v trvaní 11 mesiacov. Úrazový
dej u poškodenej zasiahol dva orgánové systému, a to hlavu a krčnú chrbticu. Na hlave spôsobil

najvážnejší následok, a to otras mozgu, ktorý vyústil do tzv. postkomočného syndrómu, čo je súbor
príznakov, ktoré môžu predstavovať komplikáciu liečby. U poškodenej teda bolesť hlavy, celková
únava, porucha v štiepiteľnosti pamäti, ale aj iné. Druhým orgánovým systémom bola krčná chrbtica,
konkrétne došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice, ktoré sa prejavovalo vyžarovaním bolesti do hlavy a
do ramena - CB a CC syndróm. Krčná chrbtica vyžarovala po úraze na MR určité degeneratívne

zmeny, t.j. zmeny neúrazovej povahy, išlo o zmeny chorobné. Prejav bolesti a vyžarovania bolesti
do rúk a hlavy, mohli byť potenciované a umocnené a vo zvýšenej miere sa prejavujúce práve aj
preto, že poškodená mala pred úrazom poškodenú krčnú chrbticu. Otázka postkomočných zmien však
nemala na tento priebeh liečby preukázateľný vplyv. Poškodená absolvovala opakované psychologickévyšetrenia aj vyšetrenia neurológov, kde boli konštatované psychologické následky, v zmysle najmä
poruchy pamäte a miery sústredenia na akúkoľvek činnosť. Tieto následky boli jednoznačne v príčinnej
súvislosti s postkomočným syndrómom, t.j. s otrasom mozgu, t.j. s udalosťou z 02.11.2014. Znalec

však opakovane uviedol, že pri existencii predúrazových degeneratívnych zmien krčnej chrbtice a
úrazového deja neexistuje žiadna medicínska, ani žiadne individualizovaná matematická možnosť, aby
medicína na úrovni znaleckej činnosti mohla priniesť percentuálny podiel týchto aspektov. Ďalej znalec
zvýraznil, že z medicínskeho hľadiska sa musia zohľadniť konkrétne osobnostné aspekty pacienta
a samozrejme aj konkrétny výkon jeho práce a prostredie, v ktorom prácu vykonáva. V konkrétnom

prípade išlo o pracovný úraz lekára - psychiatra, ktorý utrpel daný úraz pri výkone svojho povolania,
pri absolútne bežnom kontakte s pacientom. Ten kontakt sa ničím nevymykal v bežných pracovných
úkonov lekára. Aj táto psychologická okolnosť neočakávaného inzultu mohla samozrejme mať vplyv
na dlhšie trvanie obnovenia psychickej integrity, ktorá je potrebná na návrat do takto exponovaného
povolania. Podľa znalca tento faktor je možné pripustiť, ale nie je ho možné ničím matematicky vyjadriť.
Úrazový dej bol aj spúšťačom prejavov degeneratívneho ochorenia poškodenej. Súd po vypočutí znalca

a pri opakovanom potvrdení preexistujúcich predúrazových degeneratívnych zmien krčnej chrbtice,
ktoré zmeny mohli mať vplyv na priebeh liečby a dĺžku PN (viď konštatovanie znalca, že doba
liečenia u celkom zdravého jedinca mohla byť rádovo niekoľko dní až týždňov), musel pripustiť, že na
celkovej dobe liečenia a pre toto konanie významnej doby práceneschopnosti sa podieľali aj neúrazové
faktory. Bola na mieste jednoduchá obrana žalovaného, že nemá platiť za dávky vyplatené počas PN,

ktoré nesúviseli s jeho konaním a úrazovým dejom zo dňa 2.11.2014. Medzi zavineným konaním a
škodou musí byť preukázaná priama príčinná súvislosť, pričom vzhľadom na povahu vyplatenej dávky
nemocenského a úrazového príplatku možno uvažovať v rámci zodpovedania tejto právnej otázky
o percentuálnom vyjadrení jednotlivých diagnóz, ktoré sa podieľali na PN. Z medicínskeho hľadiska
túto skutočnosť presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil sám znalec MUDr. Norbert Moravanský PhD na

súdnom pojednávaní, keď uviedol, že nie je možné takéto matematické vymedzenie. Nie je možné
ani vymedziť, či a dokedy by bola PN trvala len v príčinnej súvislosti s úrazom a následne len na
následky degeneratívnych ochorení. Pri takejto obtiažnosti, keď nie je možné konštatovať jednoznačne,
že PN a jej dĺžka boli jednoznačne a výlučne len v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom a nie je
možné konštatovať jednoznačne ani to, že nebyť degeneratívneho neúrazového poškodenia zdravia

poškodenej by bola PN práve taká istá alebo kratšia, pretože by išlo len o hypotetické úvahy, súd
dospel k záveru, že vyjadriť mieru príčinnej súvislosti musí len určitým pomerom neúrazových ochorení
a následkov úrazového deja, ktoré sa spoločne podieľali na dĺžke PN a tým aj na výplate dávok
nemocenského a úrazového príplatku. Súd po zrelej úvahe dospel k záveru, že tento pomer je 75:25.
Jednoznačne bolo preukázané, že v dominantnej miere to bol práve úraz, ktorý vyvolal PN a ovplyvnil

jeho dĺžku, preto súd uvažoval v prospech úrazových následkov o pomere 75% vo vzťahu k celkovej
PN, a to i preto, že práve úrazový dej bol spúšťačom prejavov degeneratívneho ochorenia poškodenej.
Súd v tejto súvislosti konštatoval, že citované ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení neuvažuje o možnom súbehu neúrazového deja a zavineného konania tretej osoby
v podobe úrazu. K uvedenému ustanoveniu a k tejto otázke nie je rozvinutá ani súdna rozhodovacia

prax, preto je nutné vychádzať zo všeobecných princípov zodpovednostného právneho vzťahu. Škodca
zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto prípade zavineným protiprávnym konaním, ktorá však musí
byť v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním. V danej veci nie je možná ani úvaha o spoluzavinení
a spoluzodpovednosti poškodenej vzhľadom na povahu veci. Súd preto vychádzal z čl. 4 ods. 1
Základných princípov CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe

výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Za
takéto ustanovenie svojou povahou najbližšie k prejednávanej veci je ustanovenie § 10 ods. 6 zákona
č. 437/2004 Z.z. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.273/1994 Z. z. Ide o normu upravujúcu

náhradu za poškodenie zdravia v dôsledku bolestí a sťaženého spoločenského uplatnenia, kde v
citovanom ustanovení je taktiež riešená otázka súbehu predchádzajúcich vrodených alebo získaných
zmien zdravotného stavu a následkov posudzovaného poškodenia zdravia. Podľa tohto ustanovenia
ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými
alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s

posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich
zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením
na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť
tri štvrtiny ustanovenej sadzby. K tejto úvahe súd dospel po zistení, že poškodená utrpela úraz hlavy, vdôsledku ktorého vznikol najzávažnejší dôsledok, a to otras mozgu, ktorý vyústil do tzv. postkomočného
syndrómu a na tomto následku sa degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice nepodieľalo. Avšak krčná
chrbtica vykazovala určité degeneratívne zmeny neúrazovej povahy a ako sa vyjadril znalec prejav

bolesti a vyžarovanie bolesti do rúk a hlavy mohli byť potenciované a umocnené a vo zvýšenej miere
sa prejavujúce práve aj preto, že poškodená mala pred úrazom poškodenú krčnú chrbticu. Súd preto
uzavrel, že miera „účasti“ poškodenia krčnej chrbtice poškodenej pred úrazom na celkovej dĺžke PN
mohla byť v rozsahu jednej štvrtiny, t.j. 25%. Sám znalec hypoteticky uviedol, že keby došlo k tomuto
úrazu u celkom zdravého jedinca, možno uvažovať o podstatne kratšej dĺžke PN, avšak z medicínskeho

hľadiska uvedené nie je vyjadriteľné, t.z., že nie je zistiteľné a nie je vyjadriteľná dĺžka PN trvajúca len
v dôsledku úrazu. Bol to však práve úraz, ktorý v dominantnej /podľa názoru súdu nadpolovičnej/ miere
podmienil PN a jej dĺžku. Súd preto opierajúc sa o závery znaleckého posudku č. 142/2019, výsluch
znalca na súdnom pojednávaní určil mieru vzniku a dĺžky PN v dôsledku úrazového deja v hodnote
75%. Z pôvodne žalovanej sumy 12.750,- eur, ktorá predstavuje škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku
vyplateného nemocenského vo výške 7271,40 eur a úrazového príplatku 5478,60 eur, predstavuje

podiel 75% sumu 9.562,50 eur. V tejto časti považoval súd žalobu žalobcu za dôvodnú, pretože táto
suma vyjadruje rozsah vyplatených dávok nemocenského a úrazového príplatku počas PN v príčinnej
súvislosti s úrazovým dejom z 2.11.2014.

5. Súd vychádzal z rovnakých úvah ako je uvedené vyššie aj pri nároku žalobcu na náhradu škody

v dôsledku vyplatených dôchodkových dávok poškodenej. Poškodená sa stala invalidnou s mierou
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45% od 11.10.2015, t.j. od skončenia vyplácania nemocenských
dávok. Z posudku z 15.3.2016 (viď náhradný obal v spise) vyplýva, že posudkový lekár zohľadňoval
všetky odborné vyšetrenia u poškodenej, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre účely miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% stanovil chorobu nervového systému

- postihnutie mozgu, poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením,
poškodením alebo dysfunkciou mozgu - stredne ťažká forma, kap. VI. odd. A, pol 1 písm. b/,
ďalej zohľadnil iné zdravotné postihnutia v rozsahu 10%, a to choroby podporného a pohybového
aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatiaq - degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového dráždenia.

Uvedené iné zdravotné postihnutia boli uvádzané v odbornom posudku aj pri opätovnom posudzovaní
poškodenej dňa 21.4.2017 - viď posudok z tohto dátumu. Z uvedeného vyplýva, že na celkovej miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa jednoznačne podieľajú aj všeobecné ochorenia
poškodenej, a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Súd nepripustil v
tomto smere ďalšie dokazovanie, a to prehodnotením takto stanoveného odborného posudku, či už

výsluchom posudkového lekára alebo iným dôkazom, pretože tieto odborné posudky boli podkladom
pre priznanie invalidného dôchodku poškodenej v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, pričom ide o samostatné správne konanie a súd je viazaný takýmto rozhodnutím.
Podľa názoru súdu je logické, ak pred priznaním invalidity je vznik PN a dĺžka PN ovplyvnená aj
všeobecným ochorením poškodenej, aby celkový pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol

ovplyvnenýajtýmtovšeobecnýmochorením,čovyplývazosamotnýchodbornýchposudkov.Pripriznaní
invalidného dôchodku ide však o osobitný mechanizmus priznávania tejto dávky, preto súd vychádzal
z toho, že na celkovej invalidite poškodenej v rozsahu 45% predstavuje podiel iného všeobecného
ochorenia 10%. Tento pomer vyjadruje v konečnom dôsledku pomer 22,22% (výpočet súdu: ak je
45% celkom 100% nárok na výplatu dávky a následne náhrady škody, predstavuje 10% vo vzťahu k

celkovému vyjadreniu 100% pomer 22,22%). Súd preto vychádzajúc z toho, že žalovaný zodpovedá za
škodu vzniknutú výplatou dávok z titulu invalidného dôchodku len v priamej príčinnej súvislosti s takou
výškou invalidného dôchodku, na ktorom sa podieľal len úrazový dej, priznal žalobcovi z uplatneného
nároku pomer 77,78% (100 - 22,22). Zo sumy 7.105,90 eur celkom vyplateného invalidného dôchodku
za dobu od 11.10.2015 do 31.8.2017 (viď potvrdenie o vyplatení dávok - náhradný obal spisu) súd

priznal žalobcovi sumu 5.526,97 eur. Celkom patrí žalobcovi titulom náhrady škody suma 15.089,47 eur.
Vzhľadomnauvedenésúdžalobuvprevyšujúcejčastizamietolakonedôvodnú.Preúplnosťsúdudal,že
v danej veci neprichádza do úvahy uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 450 OZ, pretože nárok
žalobcu na náhradu škody je osobitným nárokom podľa osobitného právneho predpisu a škoda vznikla
v dôsledku úmyselného protiprávneho konania žalovaného. Námietka žalovaného, že regresné náhrady

žalobcu budú mať pre neho likvidačný charakter sama o sebe nemá žiaden vplyv na opodstatnenosť
nároku žalobcu. Súdu je známy nález ÚS SR z 31.1.2016 sp. zn. IV.ÚS 377/2018, v zmysle ktorého
regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo
k vzniku škody. V rozhodnutí sa rozoberá otázka primeranosti náhrady aj s poukazom na § 826 OZ avyhlášku č. 423/1991 Zb. Súd konštatoval, že išlo o inú skutkovú a právnu situáciu, o nároky z iného
druhu poistenia ako je sociálne poistenie, kde postavenie a práva a povinnosti Sociálnej poisťovne vo
vzťahu k tretím osobám sú upravené osobitným predpisom, ktorý o „primeranosti regresnej náhrady“

neuvažuje, ide o nárok na náhradu škody.

6. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní pomerne úspešný. Vzhľadom na pomer žalovanej sumy 19.855,90
eur a súdom priznanej sumy 15.089,47 eur predstavuje jeho úspech v konaní po zaokrúhlení približne

76%, jeho neúspech činí 24%. Jeho čistý úspech v konaní je 52%. Súd preto priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 52%.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a voči výroku o priznaní práva na náhradu trov konania v
rozsahu 52%. Uviedol, že skutkové okolnosti, ani právne zdôvodnenie žaloby zo strany žalovaného
neboli namietané ani spochybňované. Obrana žalovaného spočívala na skutočnosti, že poškodená

mala zdravie poškodené už skôr, ako utrpela pracovný úraz, za ktorý žalovaný zodpovedá. Preto
namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za škodu vyčíslenú v žalobe v celom rozsahu, pretože na tejto
škode sa podieľajú aj všeobecné ochorenia. Zo znaleckého dokazovania, podľa znaleckého posudku
č 10/2015 znalca MUDr. Dušana Gyuttmenta a podľa znaleckého posudku č. 142/2019 znaleckej
organizácie forensic.sk vyplynulo, že úrazové diagnózy zasiahli dva orgány - hlavu a krčnú chrbticu.

Poškodená utrpela pomliaždenie tváre vľavo s otrasom blanitého labyrintu rovnovážneho ústrojenstva
vnútorného ucha vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice s poúrazovým bolestivým CB (krčnoramenným) a
CC (krčnolebkovým) syndrómom a myofasciálnym syndrómom, stav po otrase mozgu-postkomočný
syndróm, postraumatiackú poúrazovú cefaleu. K poúrazovému poškodeniu chrbtice došlo na podklade
jej chronických degeneratívnych zmien, ale podstatne zhoršených predmetným poúrazovým zranením.

Ďalej bolo konštatované, že vedúcou diagnózou, ktorá podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie najviac
ovplyvnila dĺžku PN u poškodenej bola ,,postkomočný syndróm" (výlučne úrazová diagnóza). Vlastný
poúrazový následok nebolo možné znalecky ohraničiť čo do somatizácie poúrazových zmien organizmu
(somatizácia = prenesenie, odvedenie psychického napätia do telesnej oblasti) z dôvodu, že samotná
psychická integrita je významným pracovným nástrojom. Z toho dôvodu je nutné posudzovať dĺžku

PN v celom kontexte osobnosti a nie je možné oddeliť fyzický substrát samotného úrazu a jeho
osobnostný kontext. Týmto konštatovaním znalec opätovne zdôraznil vplyv stavu psychiky po úraze na
pracovnú schopnosť poškodenej a zároveň aj na dĺžku dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej.
Vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania konštatoval aj súd v napadnutom rozsudku V bode 26/
rozsudku súd uvádza, že mieru vplyvu degeneratívnych ochorení krčnej chrbtice na výšku vyplatených

nemocenských dávok posudzuje s odkazom na článok 4 ods. 1 Základných princípov CSP podľa §
10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. (ďalej len zákon č. 437/2004 Z.
z.). Namieta nezákonnosť tejto časti rozhodnutia. Nebyť konania žalovaného, k liečbe poškodenej
na degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice by nedošlo tak, ako k nej došlo. Bol to žalovaný, ktorý

svojim konaním spustil konkrétne prejavy chorobných procesov krčnej chrbtice. Pracovný úraz dovŕšil
ochorenie chrbtice a ovplyvnil počiatok liečby tohto ochorenia. Úrazové zmeny nasadli na už existujúce
ale latentné zmeny v krčnej chrbtici a spôsobili ich aktiváciu a zhoršenie. Nebyť úrazu, k dočasnej
pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN") poškodenej pre všeobecné ochorenie nemuselo dôjsť. Pred
úrazom bola poškodená bezpríznaková. Súdna prax v judikátoch už ustálila, že príčinnú súvislosť

medzi úrazovým dejom a ním vyvolaným následným chorobným stavom nevylučuje ani existencia
určitého chorobného stavu (aj keď v latentnej podobe) - tzv. predispozícia vyvolaná skôr vzniknutým
chorobným stavom, to znamená rizikové faktory, vrodené alebo získané z obdobia pred úrazom, ktoré
spolupôsobili pri vzniku poškodenia zdravia spôsobeného úrazovým dejom, ak bol pracovný výkon
vyvolávajúcim činiteľom poškodenia zdravia a úraz (úrazový dej) podstatnou, značnou a dôležitou

príčinou určitého poškodenia na zdraví zamestnanca. Výšku nemocenských dávok vypočítaných podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neovplyvňuje diagnóza, ale jej závažnosť, ktorá sa
následne prejaví na dĺžke DPN. Nemocenské dávky sa vypočítavajú na dennej báze. Z hľadiska výpočtu
výšky denných nemocenských dávok je irelevantné, či poškodená bola DPN na všeobecné ochorenie
alebo na poúrazové následky. Podstatnou je okolnosť, ktorá bola spúšťačom DPN a tou bol práve

pracovný úraz. Sociálna poisťovňa preukazuje výšku škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok sociálneho
poistenia potvrdením o skutočne vyplatených dávkach. Zákon o sociálnom poistení nemá ustanovenie
o možnosti dohodou upraviť výšku skutočne vyplatených dávok podliehajúcich režimu § 238 zákona o
sociálnom poistení. Z toho vyplýva, že tretia osoba je povinná uhradiť skutočnú škodu, ktorá je v príčinnejsúvislosti s konaním páchateľa. Právny predpis, zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý zvolil súd k zdôvodneniu
krátenia žalobcom uplatneného nároku je nesprávne aplikovaný. Zákonodarca v zákone o náhrade
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pracuje s bodovým systémom, ak dôjde ku kráteniu,

krátia sa body za jednotlivé položky bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. Zmyslom
zákonaonáhradezabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniajeodškodnenienásledkovpracovného
úrazu spočívajúcich vo vytrpených bolestiach spôsobených poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním následkov a odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako stavu v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky na životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(trvalé následky). Bolesti alebo trvalé následky majú nehmotný substrát. Obe náhrady sa poskytujú
jednorazovo, pričom nemocenské a úrazové dávky sú opakujúcimi sa dávkami, ktorých zmyslom je
nahradiť stratu príjmu z pracovnej činnosti. Dávky nemocenského poistenia sa svojim špecifickým
charakterom nedajú porovnávať s nárokmi podľa zákona č. 437/2004 Z. z. V § 10 ods. 6 zákona
č. 437/2004 Z. z. zákonodarca upravuje prípady, ak vznikli následky na orgáne alebo končatine,

ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu. V
rozhodovanej veci k naplneniu tejto podmienky nedošlo. Funkcia krčnej chrbtice poškodenej nebola pred
pracovným úrazom porušená. Poškodená nemala žiadne obtiaže s chrbticou. Rozsudok neobsahuje
zdôvodnenie, prečo súd posúdil podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. aj žalobcom uplatnený nárok
na úrazové dávky. Je nepochybné, že výplatu úrazových dávok - úrazového príplatku žalobca poskytoval

výlučne a nepochybne v dôsledku pracovného úrazu v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Podľa
§ 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného,
má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu

nemocenského z nemocenského poistenia. To znamená, že pre účely výplaty úrazového príplatku je
podstatné, že vznikla dočasná pracovná neschopnosť poškodenej a že táto pracovná neschopnosť
vznikla a trvala na následky pracovného úrazu (po celú dobu vedenia DPN nedošlo k zmene pomerov).
Zákonné podmienky pre výplatu úrazového príplatku poškodenej boli splnené. Tieto skutočnosti neboli
spochybnenéžalovaným,aniznaleckýmiposudkami.Krátenienároku(úrazovéhopríplatku)spoukazom

na§ 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. žalobca nepovažuje za zákonné. V žalobe uplatnenej výške
náhrady škody z titulu vyplatených dôchodkových dávok sú zohľadnené všetky ochorenia poškodenej,
ktoré ovplyvnili mieru poklesu spôsobilosti poškodenej vykonávať zárobkovú činnosť. Diagnózy, ktoré
posudkový lekár v odbornom posudku o invalidite zohľadnil sú: syndróm po otrase mozgu - postkomočný
syndróm F 07.2, Cervikobrachiálny syndróm obojstranný pseudoradikulárny M 53.1, Postraumatická

cefalea, Distorsio columae cervicalis. Uvedené diagnózy sú úrazového pôvodu, čo je jednoznačne
preukázané z predložených lekárskych správ zo dňa 21. apríla 2017 a 15. marca 2016 o posudzovaní
invalidity poškodenej a zo znaleckých posudkov. Niet pochybností, že rozhodujúcou diagnózou je
úrazová diagnóza - postihnutie mozgu, poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu
vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu - stredne ťažká forma, kap. VI. Odd. A,

pol. 1, písm. b/ prílohy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vo vzťahu k nej posudkový lekár
rozhodol o miere poklesu spôsobilosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% . "Iné zdravotné
postihnutia", ktoré ovplyvnili mieru poklesu spôsobilosti poškodenej vykonávať zárobkovú činnosť o 10
% sú uvedené na strane 3. lekárskej správy zo dňa 21. apríla 2017 o posúdení dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku a je ich niekoľko. Ak by sa na "iných zdravotných

postihnutiach" podieľala čo i len jediná a výlučne neúrazová diagnóza, úvaha súdu o percentuálnom
podiele úrazových (77,78%) a neúrazových diagnóz (22,22%) na invalidite by bola namieste. Uvedená
alternatíva je jediná pre danú úvahu, ale skutočnosť v predmetnej veci tejto úvahe nezodpovedá. Ak
by v "iných zdravotných postihnutiach" bola zohľadnená čo i len jediná výlučne úrazová diagnóza
(mimo diagnózy podľa kap. VI. Odd. A, pol. 1 písm. B/ cit. prílohy), v danom prípade je nepochybne

100%-ný podiel úrazových diagnóz na invalidite poškodenej. Uvedená hypotéza je v posudzovanej
veci realitou. Posudkový lekár označil diagnózu M 53.1 - cervikobrachiálny syndróm obojstranný
pseudoradikulárny (výlučne úrazová diagnóza podporného a pohybového aparátu) za rozhodujúcu v
spektre „iných zdravotných postihnutí" (viď str. 4. lekárskej správy zo dňa 21. apríla 2017 o posúdení
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku). Z uvedeného je nesporné,

že pokles spôsobilosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity ovplyvnili výlučne následky
úrazu ako dôležitá, podstatná a značná skutočnosť. Aby súd mohol vylúčiť podiel iného ochorenia vo
výške 22,22% na celkovej výške dôchodku, musel by mať preukázané, že „iné zdravotné postihnutia" sú
výlučne postihnutia všeobecného, neúrazového charakteru. Táto skutočnosť sa v konaní nepreukázala.Žalobca navrhol vykonanie dôkazu výsluchom posudkového lekára na preukázanie skutočnosti, akou
úvahou bol vedený k posudkovému záveru v lekárskom odbornom posudku zo dňa 15. marca 2016
a 21. apríla 2017. Z písomného zdôvodnenia posudkov jednoznačne vyplýva, že pokles spôsobilosti

poškodenej vykonávať zárobkovú činnosť ovplyvnili úrazové diagnózy. Jeho výsluchom by nešlo o
prehodnotenie posudku, ako nesprávne konštatuje súd v bode 30 rozsudku. K prehodnoteniu by mohlo
dôjsť len v konaní podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalobca sa domnieva, že všetky
dôkazy vykonané v konaní 15C/11/2017 preukázali jednoznačne príčinnú súvislosť medzi konaním
žalovaného a následkami na zdraví poškodenej úrazového aj neúrazového charakteru, žalovaným

neboli namietané, práve naopak, žalovaný uznal za ne zodpovednosť. Za daného stavu bola nadbytočná
úvaha súdu o modifikácii príčinnej súvislosti v oblasti výšky uplatneného nároku. Podľa článku 2 ods. 2
CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ako už bolo spomenuté, súdna prax v judikátoch už ustálila, že
príčinnú súvislosť medzi úrazovým dejom a ním vyvolaným následným chorobným stavom nevylučuje
ani existencia určitého chorobného stavu (aj keď v latentnej podobe) - tzv. predispozícia vyvolaná skôr
vzniknutým chorobným stavom. S poukazom na vyššie uvedené navrhoval, aby odvolací súd zmenil
rozsudok a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 19.855,90 eur a zároveň priznal žalobcovi právo na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa vo svojom odvolaní
odvoláva, že súdna prax v judikátoch už ustálila, že príčinnú súvislosť medzi úrazovým dejom a
ním vyvolaným následným chorobným stavom nevylučuje ani existencia určitého chorobného stavu -

predispozícia vyvolaná skôr vzniknutým chorobným stavom. Žalobca však vo svojom odvolaní neuvádza
žiadny konkrétny judikát. Okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou
v odbore zdravotníctva a farmácie, ktorý vykonala spoločnosť Forensic.sk, Inštitút forezných,
medicínskych expertíz Bratislava, ktorý vypracoval a podpísal MUDr. Norbert Moravanský, PhD., ktorý
bol vypočutý aj na pojednávaní. Vysvetlenia MUDr. Norberta Moravanského boli obšírne, zrozumiteľné

aj laikovi, ktorý uviedol, že z medicínskeho hľadiska neexistuje žiadny pomer matematického vyjadrenia,
ktorý by mohol ohraničiť do akej miery sa predchádzajúci zdravotný stav poškodenej mohol podieľať
na celkových komplikáciách liečby. Zároveň však uviedol, že ak by sa pripustila hypotetická možnosť,
že úraz, aký bol zaznamenaný u MUDr. Darulovej by nastal v čase úplného zdravia krčnej chrbtice,
že by teda bola bez akýchkoľvek ťažkostí, by potom za normálnych okolností u zdravého jedinca

všetky úrazové zmeny, ktoré boli popísané zakladali dôvod na vystavenie PN v dĺžke trvania rádovo
dní až týždňov, maximálne v rozsahu 3 až 5 týždňov a nie ako v tomto prípade PN od 2.11.2014
do 10.10.2015. Týmto vyjadrením MUDr. Moravanského chce poukázať na to, že keby krčná chrbtica
nemala u poškodenej MUDr. S. degeneratívne zmeny, t.j. zmeny neúrazovej povahy, išlo o zmeny
chorobné, ktoré sa potom v spojení s úrazom premietli do dĺžky práceneschopnosti. Znalec MUDr.

Moravanský uviedol, že z medicínskeho hľadiska neexistuje žiadny pomer matematického vyjadrenia do
akej miery sa prechádzajúci zdravotný stav poškodenej mohol podieľať na jej celkových komplikáciách
liečby a v priebehu liečby a vyústil do PN v trvaní 11 mesiacov, to však neznamená, že z právneho
hľadiska okresný súd nemôže opierajúc sa o závery znaleckého posudku a výsluch znalca na súdnom
pojednávaní, určiť mieru vzniku dĺžky PN v dôsledku úrazového deja. Okresný súd po vyhodnotení

týchto skutočností dospel k právnej úvahe, že poškodená utrpela úraz hlavy, v dôsledku ktorého vznikol
najzávažnejší dôsledok a to otras mozgu, ktorý vyústil do tzv. postkomočného syndrómu a na tomto
následku sa degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice nepodieľalo. Uviedol však, že krčná chrbtica
vykazovala určité degeneratívne zmeny neúrazovej povahy a podľa vyjadrenia znalca prejav bolesti a
vyžarovanie bolesti do rúk a hlavy, ako to stále uvádzala poškodená mohli byť umocnené a vo zvýšenej

miere sa prejavujúce v dôsledku toho, že poškodená mala pred úrazom degeneratívne poškodenú krčnú
chrbticu. Okresný súd dospel k názoru, že miera účasti poškodenia krčnej chrbtice u poškodenej pred
úrazom sa podieľala na celkovej dĺžke PN v rozsahu 1-iny- 25%. Pokiaľ sa týka výplat po priznaní
invalidného dôchodku dospel okresný súd po právnej úvahe, ktorú uvádza v bode 30/ odôvodnenia
rozsudku, že za škodu vzniknutú výplatou dávok z titulu invalidného dôchodku prislúcha žalobcovi len

podiel z uplatneného nároku v pomere 77, 78%. Na základe týchto skutočností okresný súd správne
dospel k tomu, že žalobcovi z titulu náhrady škody prislúcha sumu 15.089,47 eur. Okresný súd potom
správne určil aj čistý úspech žalobcu v konaní, keď priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
52%. Žalobca vo svojom odolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudkuokresného súdu a preto žiadal, aby krajský súd odvolanie žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť trovy
odvolacieho konania.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je nepochybné, že nebyť konania
žalovaného, poškodenie krčnej chrbtice by sa u MUDr. S. nemanifestovalo vôbec alebo nie tak, ako
sa manifestovalo. Preto je potrebné dať aj túto skutočnosť do jednoznačnej príčinnej súvislosti s jeho
konaním, a teda mal by niesť za svoje konanie zodpovednosť. Vedúcou diagnózou počas dočasnej
pracovnej neschopnosti poškodenej bol postkomočný syndróm (úrazová diagnóza). Znalec sa k podielu

všeobecných ochorení a úrazových následkov na celkovej dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej
len „DPN") poškodenej vyjadroval z medicínskeho hľadiska teoreticky, ale DPN bola vystavená a trvala
na následky pracovného úrazu. K zmene diagnózy nedošlo po celú dobu jej vedenia. Spoluzavinenie
poškodenej na úraze nebolo preukázané, preto nie je dôvod aby súd krátil uplatnené nároky z dôvodu
a spôsobom, ktorý žalobca namieta. Žalovaný porušil svojim konaním aj dôležitú prevenčnú povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek
vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí
byť vzťah príčiny a následku. V každom konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym

úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v
zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu
(nie o sprostredkovanú) príčinu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 3337/2007). Z hľadiska
naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť iba

pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zo strany škodcu, ale
táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná. Zavinené porušenie povinností zo strany škodcu
nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, musí však byť jednou z príčin, a to príčinou, ktorá je dôležitá,
podstatná a značná. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a
vznikom škody nejde o právnu otázku, ale o skutkovú otázku, ktorú nemôže riešiť všeobecne, ale iba v

konkrétnych súvislostiach (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.2.2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001). Pri
škode na zdraví sa skúma predovšetkým to, či protiprávny úkon bol vyvolávajúcim činiteľom poškodenia
zdravia.“ O predispozícii zamestnanca k chorobnému stavu, ktorá pôsobila pri vzniku poškodenia na
zdraví rozhodovali súdy SR podľa judikatúry - viď. zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk R11/1976. S
názormi žalovaného nesúhlasí, žalovaný sa snaží vyhnúť plnej zodpovedností za škodu poukazom na

určité, menej podstatné skutočnosti. Posúdenie príčinnej súvislosti je skutkovou otázkou súdu. Skutkové
okolnosti nesvedčia pohľadu žalovaného na vec.

10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

12. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto

stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo

veci rozhodol, keď v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

14. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, žez vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, a v konaní
nebolo sporné, že žalovaný ako tretia osoba v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení zodpovedá za škodu Sociálnej poisťovne, ktorá jej vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia,

a to v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Zavinené protiprávne konanie okrem výsluchu
žalovaného bolo preukázané rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 3T/107/2016 zo dňa 20.9.2016, ktorým bol
žalovanýuznanývinnýmzúmyselnéhotrestnéhočinu,atozločinuublíženianazdravípodľa§155ods.1
Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Zo skutkovej vety
výrokovej časti rozsudku vyplýva, že mal dňa 2.11.2014 fyzicky napadnúť poškodenú MUDr. Dagmar S.,

pričom ju kopol ľavou nohou do ľavej časti tváre a spôsobil jej zranenie tváre a krčnej chrbtice. V konaní
pred súdom prvej inštancie žalovaný nerozporoval svoju zodpovednosť za škodu, keď si je vedomý
zavineného protiprávneho konania. Sporné tvrdenia sa týkali príčinnej súvislosti uplatnenej škody a
zavineného konania žalovaného. Žalovaný výšku vyplatených dávok nerozporoval. Obrana žalovaného
bola zameraná na tvrdenie, že dĺžka PN za obdobie od 12.11.2014 do 10.10.2015 je neopodstatnená, na
dĺžke PN, resp. na práceneschopnosti ako takej, sa podieľali aj okolnosti, ktoré nemali pôvod v úraze, a

to predovšetkým degeneratívne zmeny v oblasti krčnej chrbtici poškodenej. Z dokazovania vykonaného
pred súdom prvej inštancie vyplýva, že k dĺžke a opodstatnenosti PN sa vyjadroval najskôr znalec
MUDr.DušanGyüttmentvznaleckomposudkuč.10/2015,ktorýbolvšakvypracovanýpretrestnoprávne
účely a posúdenie právnej kvalifikácie skutku, pričom v čase podávania posudku PN poškodenej ešte
nebola ukončená. Tento znalec aj pri výsluchu pred súdom prvej inštancie uviedol, že u poškodenej boli

hneď vykonané RTG snímky krčnej chrbtice, CT a aj magnetická rezonancia s prítomnosťou typických
degeneratívnych zmien na telách stavcov, na platničkách medzistavcových, dokonca boli popisované
aj vysunutie medzistavcovej platničky, neskôr kvalifikované ako chronické degeneratívne zmeny. I
napriek tomu, že poškodená nebola v minulosti liečená na krčnú chrbticu, tieto degeneratívne ochorenia
mohli prebiehať skryte, bez príznakov latentne a nemuseli vyžadovať liečbu. Predmetným zranením

však mohlo dôjsť minimálne k prechodnému podstatnému zhoršeniu, k akcentácii týchto príznakov
chronických zmien krčnej chrbtice, čo však neodôvodňovalo vedenie PN dlhšej ako stanovili jednotliví
odborníci. Ako znalec v čase podávania znaleckého posudku akceptoval stanovenie diagnózy a PN
odborníkom neurológom, ďalšiu dokumentáciu nemal k dispozícii, preto doporučoval aj psychiatrické
a psychologické vyšetrenie. Bolo pritom vykonané len psychologické vyšetrenie bez možnosti určenia

doby PN. K dĺžke opodstatnenej PN sa mohol vyjadriť len neurológ. Znalec vo všeobecnosti konštatoval,
že z medicínskeho hľadiska postkomočné ťažkosti môžu pretrvávať dlhodobo, mesiace, roky a aj do
konca života, avšak táto doba pretrvávania ťažkostí nie je zhodná s dobou PN. Vzhľadom na tieto
okolnosti, keďže ani výsluch znalca MUDr. Dušana Gyüttmenta neodstránil rozpory v rozdielnom výklade
žalobcu a žalovaného k ním podávanému znaleckému posudku a aj vzhľadom na vyjadrenie znalca,

že v čase podávania posudku bolo nevyhnutné posúdiť ďalšiu liečbu a tým aj PN neurológom, súd
prvej inštancie následne na návrh procesných strán nariadil vo veci znalecké dokazovanie zamerané
na možné posúdenie, či sa na dĺžke PN podieľali aj iné ochorenia poškodenej neúrazového charakteru,
ktoré mohli ovplyvniť dĺžku jej práceneschopnosti. Uvedená otázka bola podstatná aj podľa odvolacieho
súdu pre posúdenie priamej príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného /

útok na poškodenú dňa 2.11.2014/ a vzniknutou škodou vo forme vyplatených dávok práve na základe
PN poškodenej. Tak dávka nemocenského ako i úrazového príplatku počas PN mali svoj pôvod práve
v samotnej práceneschopnosti. V znaleckom posudku znalecká organizácia konštatovala, že vzhľadom
na vývoj zdravotného stavu poškodenej po úraze najmä rozvoj tzv. postkomočného syndrómu možno
celkovú dokumentovanú dĺžku PN v trvaní cca 11 mesiacov hodnotiť ako preukázanú zdravotnou

dokumentáciou a medicínsky opodstatnenú. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva (tak ako konštatoval
aj znalec MUDr. Gyüttment), že pred inkriminovaným úrazom mala MUDr. S. Darulová významne
poškodenú krčnú chrbticu. Príznaky postkomočného syndrómu sa tak mohli prekrývať s príznakmi
vyplývajúcimi z chronických neúrazových zmien krčnej chrbtice (rôzne neurologické ťažkosti s pocitom
bolesti hlavy, krku či vyžarovaním bolesti krčnej chrbtice do končatín, iné neurologické ťažkosti a

podobne). Úrazom zo dňa 2.11.2014 mohlo dôjsť k zhoršeniu už existujúcich ťažkostí. Ďalej zo
znaleckého posudku vyplýva, že ak by išlo o úraz, ktorý by zasiahol jedinca so zdravou chrbticou, doba
PN a liečby by mohla byť samozrejme významne kratšia v trvaní rádovo dní až týždňov. Preexistujúce
nálezy degeneratívnych zmien u poškodenej sa vplyvom úrazového deja zo dňa 2.11.2014 mohli stať
klinicky manifestnými, nakoľko v zdravotnej dokumentácii spred obdobia úrazu neboli zaznamenané

ťažkosti týkajúce sa chrbtice. Vedúcou diagnózou, ktorá podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie
najviac ovplyvnila dĺžku PN bola postkomočný syndróm. Znalec MUDr. Norbert Moravanský PhD na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že z medicínskeho hľadiska neexistuje žiadny pomer
matematického vyjadrenia, ktorý by mohol ohraničiť, do akej miery sa predchádzajúci zdravotný stavpoškodenej mohol podieľať na celkových komplikáciách liečby a v priebehu liečby, ktorý vyústil do
celkovej PN v trvaní 11 mesiacov. Ďalej uviedol, že úrazový dej u poškodenej zasiahol dva orgánové
systémy, a to hlavu a krčnú chrbticu. Na hlave spôsobil najvážnejší následok, a to otras mozgu, ktorý

vyústil do tzv. postkomočného syndrómu, čo je súbor príznakov, ktoré môžu predstavovať komplikáciu
liečby. U poškodenej teda bolesť hlavy, celková únava, porucha v štiepiteľnosti pamäti, ale aj iné.
Druhým orgánovým systémom bola krčná chrbtica, konkrétne došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice, ktoré
sa prejavovalo vyžarovaním bolesti do hlavy a do ramena - CB a CC syndróm. Krčná chrbtica vyžarovala
po úraze na MR určité degeneratívne zmeny, t.j. zmeny neúrazovej povahy, išlo o zmeny chorobné.

Prejav bolesti a vyžarovania bolesti do rúk a hlavy, mohli byť potenciované a umocnené a vo zvýšenej
miere sa prejavujúce práve aj preto, že poškodená mala pred úrazom poškodenú krčnú chrbticu. Otázka
postkomočnýchzmienvšaknemalanatentopriebehliečbypreukázateľnývplyv.Poškodenáabsolvovala
opakované psychologické vyšetrenia aj vyšetrenia neurológov, kde boli konštatované psychologické
následky, v zmysle najmä poruchy pamäte a miery sústredenia na akúkoľvek činnosť. Tieto následky boli
jednoznačne v príčinnej súvislosti s postkomočným syndrómom, t.j. s otrasom mozgu, t.j. s udalosťou

z 02.11.2014. Znalec tak ako správne uviedol i súd prvej inštancie však opakovane uviedol, že pri
existencii predúrazových degeneratívnych zmien krčnej chrbtice a úrazového deja neexistuje žiadna
medicínska, ani žiadne individualizovaná matematická možnosť, aby medicína na úrovni znaleckej
činnosti mohla priniesť percentuálny podiel týchto aspektov. Ďalej znalec zvýraznil, že z medicínskeho
hľadiska sa musia zohľadniť konkrétne osobnostné aspekty pacienta a samozrejme aj konkrétny výkon

jeho práce a prostredie, v ktorom prácu vykonáva. V konkrétnom prípade išlo o pracovný úraz lekára
- psychiatra, ktorý utrpel daný úraz pri výkone svojho povolania, pri absolútne bežnom kontakte s
pacientom. Ten kontakt sa ničím nevymykal v bežných pracovných úkonov lekára. Aj táto psychologická
okolnosť neočakávaného inzultu mohla samozrejme mať vplyv na dlhšie trvanie obnovenia psychickej
integrity, ktorá je potrebná na návrat do takto exponovaného povolania. Podľa znalca tento faktor

je možné pripustiť, ale nie je ho možné ničím matematicky vyjadriť. Úrazový dej bol aj spúšťačom
prejavov degeneratívneho ochorenia poškodenej. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené,
po vypočutí znalca a pri opakovanom potvrdení preexistujúcich predúrazových degeneratívnych zmien
krčnej chrbtice, ktoré zmeny mohli mať vplyv na priebeh liečby a dĺžku PN (viď konštatovanie znalca, že
doba liečenia u celkom zdravého jedinca mohla byť rádovo niekoľko dní až týždňov), správne pripustil,

že na celkovej dobe liečenia a pre toto konanie významnej doby práceneschopnosti sa podieľali aj
neúrazové faktory. Preto aj podľa odvolacieho súdu bola na mieste obrana žalovaného, že nemá platiť
za dávky vyplatené počas PN, ktoré nesúviseli s jeho konaním a úrazovým dejom zo dňa 2.11.2014.
Medzi zavineným konaním a škodou aj podľa odvolacieho súdu musí byť preukázaná priama príčinná
súvislosť, pričom vzhľadom na povahu vyplatenej dávky nemocenského a úrazového príplatku možno

uvažovať v rámci zodpovedania tejto právnej otázky o percentuálnom vyjadrení jednotlivých diagnóz,
ktoré sa podieľali na PN. Z medicínskeho hľadiska túto skutočnosť presvedčivo a zrozumiteľne aj podľa
odvolacieho súdu vysvetlil sám znalec MUDr. Norbert Moravanský PhD na súdnom pojednávaní, keď
uviedol, že nie je možné takéto matematické vymedzenie. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
že znalec rovnako uviedol, že nie je možné ani vymedziť, či a dokedy by bola PN trvala len v príčinnej

súvislosti s úrazom a následne len na následky degeneratívnych ochorení. Pri takejto obtiažnosti, keď
nie je možné konštatovať jednoznačne, že PN a jej dĺžka boli jednoznačne a výlučne len v príčinnej
súvislosti s úrazovým dejom a nie je možné konštatovať jednoznačne ani to, že nebyť degeneratívneho
neúrazovéhopoškodeniazdraviapoškodenejbybolaPNprávetakáistáalebokratšia,pretožebyišlolen
o hypotetické úvahy, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že vyjadriť mieru príčinnej súvislosti

musí len určitým pomerom neúrazových ochorení a následkov úrazového deja, ktoré sa spoločne
podieľali na dĺžke PN a tým aj na výplate dávok nemocenského a úrazového príplatku. Súd prvej
inštancie po úvahe správne dospel k záveru, že tento pomer je 75:25. Dokazovaním vykonaným pred
súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že v dominantnej miere to bol práve úraz, ktorý
vyvolal PN a ovplyvnil jeho dĺžku, preto súd prvej inštancie správne uvažoval v prospech neúrazových

následkov o pomere 25% vo vzťahu k celkovej PN. Súd prvej inštancie správne v tejto súvislosti
konštatoval, že ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neuvažuje o
možnom súbehu neúrazového deja a zavineného konania tretej osoby v podobe úrazu. K uvedenému
ustanoveniu a k tejto otázke nie je rozvinutá ani súdna rozhodovacia prax ( rozhodnutie, na ktoré
poukazoval žalobca, neriešilo skutkovo a právne rovnakú vec ako v danom prípade), preto je aj podľa

odvolacieho súdu nutné vychádzať zo všeobecných princípov zodpovednostného právneho vzťahu.
Škodca zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto prípade zavineným protiprávnym konaním, ktorá však
musí byť v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním. Odvolací súd poukazuje na to, že Najvyšší súd
SR už v niektorých rozhodnutiach vyslovil právne závery vo veciach, v ktorých súdy aplikovali zákonč. 461/2003 Z. z., dokonca konkrétne aj jeho ustanovenie § 238 ods. 1. Najvyšší súd v rozhodnutí sp.
zn. 3 MCdo 19/2008 uviedol, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne
na náhradu škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. V uvedenom rozhodnutí prijal najvyšší súd právne závery k otázke zavinenia tretej
osoby. Konštatoval, že tento osobitný predpis otázku zavinenia neupravuje, preto treba vychádzať zo
všeobecnej úpravy (§ 441 Občianskeho zákonníka). Poukázal na to, že ustanovenie § 238 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať
náhradu poskytnutých dávok a náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho

konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik
jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna
poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že
tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v
takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami,
na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku

nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu bol spôsobený
spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá. Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej
poisťovne (t. j. náhrady dávok resp. náhrady škody) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho
vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia
tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania), a

to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom
vzťahudoúvahyjejobjektívnazodpovednosť(napr.zodpovednosťzamestnávateľazaškoduspôsobenú
pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho
zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitné
predpisy (zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo
všeobecnej úpravy (§ 420 a § 441 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie NS SR 8Cdo/149/2018 zo
dňa 20.03.3019). Vzhľadom na vyššie uvedené, teda podľa odvolacieho súdu z dôvodu, že v danom
prípade nebola v určitom rozsahu medzi spôsobenou škodou a konaním žalovaného ( úrazovým dejom)
preukázaná priama príčinná súvislosť, nemôže žalovaný za ňu v tomto rozsahu zodpovedať, nakoľko

tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v
takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami,
na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby, pričom v rozsahu, v akom sa na
vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, tretia osoba nezodpovedá. Čo sa
týkanámietkyžalobcu,žesúdprvejinštancienezákonneposúdilmieruvplyvudegeneratívnychochorení

krčnej chrbtice na výšku vyplatených nemocenských dávok s odkazom na článok 4 ods. 1 Základných
princípov CSP podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie
uvedené ustanovenia požil z dôvodu, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia, ktorými
by bolo možné určiť mieru neúrazového deja na dĺžke PN, preto vychádzal z čl. 4 ods. 1 Základných

princípov CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Súd prvej inštancie
teda po zistení, že krčná chrbtica vykazovala určité degeneratívne zmeny neúrazovej povahy a ako sa
vyjadril znalec prejav bolesti a vyžarovanie bolesti do rúk a hlavy mohli byť potenciované a umocnené

a vo zvýšenej miere sa prejavujúce práve aj preto, že poškodená mala pred úrazom poškodenú krčnú
chrbticu, správne uzavrel, že miera „účasti“ poškodenia krčnej chrbtice poškodenej pred úrazom na
celkovej dĺžke PN mohla byť v rozsahu jednej štvrtiny, t.j. 25%. Sám znalec hypoteticky uviedol, že
keby došlo k tomuto úrazu u celkom zdravého jedinca, možno uvažovať o podstatne kratšej dĺžke PN,
avšak z medicínskeho hľadiska uvedené nie je vyjadriteľné, t.z., že nie je zistiteľné a nie je vyjadriteľná

dĺžka PN trvajúca len v dôsledku úrazu. Súd prvej inštancie opierajúc sa o závery znaleckého posudku
č. 142/2019, výsluchu znalca na súdnom pojednávaní teda správne určil mieru vzniku a dĺžky PN
v dôsledku neúrazového deja v hodnote 25%. V tejto časti považoval súd prvej inštancie správne
žalobu žalobcu za nedôvodnú, pretože táto suma vyjadruje rozsah vyplatených dávok nemocenského
a úrazového príplatku počas PN, ktoré neboli v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom z 2.11.2014.

Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že rozsudok neobsahuje zdôvodnenie, prečo súd
posúdil podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. aj žalobcom uplatnený nárok na úrazové dávky,
nakoľko je nepochybné, že výplatu úrazových dávok - úrazového príplatku žalobca poskytoval výlučne
a nepochybne v dôsledku pracovného úrazu v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a pre účelyvýplaty úrazového príplatku je podstatné, že vznikla dočasná pracovná neschopnosť poškodenej a že
táto pracovná neschopnosť vznikla a trvala na následky pracovného úrazu, odvolací súd rovnako túto
nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako sám žalobca uviedol, pre účely výplaty úrazového príplatku

je podstatné, že vznikla dočasná pracovná neschopnosť a že táto pracovná neschopnosť vznikla a trvala
na následky pracovného úrazu, pričom ako bolo vyššie uvedené, a to že miera „účasti“ poškodenia
krčnej chrbtice poškodenej pred úrazom na celkovej dĺžke PN mohla byť v rozsahu jednej štvrtiny, t.j.
25%, teda rovnako aj v tomto rozsahu bola miera účasti na úrazovom príplatku, keďže ten sa odvíja od
pracovnej neschopnosti.

15.Rovnakosúdprvejinštancierozhodolsprávneajvčasti,vktorejzamietolnárokžalobcunazaplatenie
náhrady škody v dôsledku vyplatených dôchodkových dávok poškodenej v sume 1.578,93 eur. Odvolací
súd po preskúmaní veci v tejto časti rovnako dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti
vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj
správne vo veci rozhodol. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd

za preukázané, že poškodená sa stala invalidnou s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45%
od 11.10.2015, t.j. od skončenia vyplácania nemocenských dávok. Z posudku z 15.3.2016 vyplýva,
že posudkový lekár zohľadňoval všetky odborné vyšetrenia u poškodenej, ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie pre účely miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% stanovil
chorobu nervového systému - postihnutie mozgu, poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy

intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu - stredne ťažká forma, kap. VI.
odd. A, pol 1 písm. b/, ďalej zohľadnil iné zdravotné postihnutia v rozsahu 10%, a to choroby podporného
a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatiaq - degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového
dráždenia. Uvedené iné zdravotné postihnutia boli uvádzané v odbornom posudku aj pri opätovnom

posudzovaní poškodenej dňa 21.4.2017. Z uvedeného aj podľa odvolacieho súdu teda vyplýva, že na
celkovejmierepoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťsajednoznačnepodieľajúajvšeobecné
ochorenia poškodenej, a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Súd prvej
inštancie správne nepripustil v tomto smere ďalšie dokazovanie, a to prehodnotením takto stanoveného
odborného posudku, či už výsluchom posudkového lekára alebo iným dôkazom, pretože tieto odborné

posudky boli podkladom pre priznanie invalidného dôchodku poškodenej v zmysle § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom ide o samostatné správne konanie a súd je viazaný takýmto
rozhodnutím. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že je logické, ak pred priznaním invalidity je
vznik PN a dĺžka PN ovplyvnená aj všeobecným ochorením poškodenej, aby celkový pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bol ovplyvnený aj týmto všeobecným ochorením, čo vyplýva zo samotných

odborných posudkov. Pri priznaní invalidného dôchodku ide však o osobitný mechanizmus priznávania
tejto dávky, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že na celkovej invalidite poškodenej v
rozsahu 45% predstavuje podiel iného všeobecného ochorenia 10%. Tento pomer vyjadruje v konečnom
dôsledku pomer 22,22%. Súd prvej inštancie preto vychádzajúc z toho, že žalovaný zodpovedá za škodu
vzniknutú výplatou dávok z titulu invalidného dôchodku len v priamej príčinnej súvislosti s takou výškou

invalidného dôchodku, na ktorom sa podieľal len úrazový dej, správne v prevyšujúcej sume 1.578,93
eur žalobu zamietol.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd

nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal

náhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%,stým,žeovýškenáhradytrovkonania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).