Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218202634
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4218202634.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci žalobcu : Z. C., B..T..Y.., Q.

X,K.,IČO:XXXXXXXX,vkonanízast.AdvokátskakanceláriaJUDr.TomášTomčovčík,s.r.o.,Nerudova
14, Košice, IČO: 50 001 949, proti žalovanému : F. S., trvale bytom V. E. XXX/XX, B. W., v konaní zast.
H / P / R Advokátska kancelária s.r.o., Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 51 643 359 o zapl. 3.041,14 eur
s prísl.

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, v konaní zastúpený advokátom, podal na Okresný súd Komárno dňa 24.5.2018 žalobu

(označenú ako „návrh“), v ktorej žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny v sume 3.041,14 eur s príslušenstvom. V dôvodoch žaloby tvrdil, že dňa 30.11.2017
si žalovaný telefonicky prostredníctvom C. A. ako konateľa žalobcu objednal 3 palety vody Royal Ionized
Water a to za účelom ich ďalšieho predaja žalobcovi vopred neznámym osobám s miestom dodania
v K.. Žalovaný v čase objednania tovaru vystupoval ako sprostredkovateľ predaja vody t.j. budúci
predajca SK - Royal Water Distribution s.r.o., pričom žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nie sú mu známe
osobné údaje žalovaného, pretože nie sú verejne prístupné a počas dokazovania (aj advokát žalobcu na

pojednávaní dňa 3.4.2019) trvali na označení žalovaného tak, ako to bolo uvedené v samotnej žalobe.
Podľa telefonických inštrukcií žalovaného, mal žalobca dňa 1.2.2017 zabezpečiť prepravu žalovaným
objednaného tovaru z K. a to dňa 4.12.2017 prepravnou spoločnosťou, ktorá prepravila tovar na trase K.
- K., za čo bola žalobcovi vystavená faktúra vo výške 108.- eur. Dňa 4.12.2017 teda žalobca riadne dodal
žalovanému ním objednaný tovar špecifikovaný v objednávke zo dňa 30.11.2017 s miestom dodania :
W. P. XX, K., pričom prevzatie tovaru žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom na dodacích listoch.
Následnežalovanýzabezpečildvochodberateľovvody(spolu900ksfliaš),ktorýmtovarosobnedoručila

žalobcovidalpokynnavystaveniefaktúryodberateľomV..W.X.V.,K.(300ksfliašvcene1ksza0,8leur
bezDPHspolu291,60eur)aspoločnostiMERCURY,s.r.o.,BanskáBystrica(600ksfliašvcene1ks0,86
eurbezDPHspolu619,20eur).Zvyšnúčasťžalovanýmobjednanéhotovarut.j.3.204ksfliašsižalovaný
bez zaplatenia ponechal pre svoju vlastnú potrebu - podľa vyjadrenia žalovaného za účelom prezentácií.
Dňa 29.12.2017 žalobca vystavil faktúru splatnú dňa 12.1.2018 na sumu 3.041,14 eur, ktorú v súlade s
platobnýmipodmienkamizaslalžalovanému.Žalovanýanipoopakovanýchvýzvachžalovanémufaktúru
nezaplatil. Žalobca predložil súdu spolu so žalobou listinné doklady, ktoré preukazovali jeho tvrdenia,

ako aj dôvodnosť podanej žaloby.

2. Po výzve súdu na doplnenie žaloby t.j. vydaní uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn.
4Cb/24/2018-26, zo dňa 13.6.2018 vyššou súdnou úradníčkou a po zaplatení súdneho poplatkuza podanú žalobu žalobcom dňa 13.9.2018, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz sp. zn.
4Cb/24/2018-38, zo dňa 18.9.2018, proti ktorému však žalovaný, v konaní zastúpený advokátom, podal
odpor s odôvodnením.

3. V odpore (č.l. 42 až 46 spisu) žalovaný v celom rozsahu namietal nárok uplatnený žalobcom, čo do
dôvodu výšky, ako aj právneho dôvodu. Bol toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
uzatvorenie zmluvného záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným. Tvrdil, že žalovaný nikdy
neprejavilvôľusiodžalobcuobjednaťazakúpiťakýkoľvektovar.Žalovanýspolupracujesospoločnosťou

Royal Water s.r.o., ktorá distribuuje na území Slovenskej republiky v rámci svojej podnikateľskej činnosti
rôzne druhy vôd zn. Royal Water a preto je otázne z akého dôvodu by si žalovaný u žalobcu, ktorý
navyše je v prvom rade dopravnou spoločnosťou, objednával dodanie tovaru (vody), ktorú v prípade
svojho záujmu mohol mať kedykoľvek, keďže spolupracoval a spolupracuje priamo s výrobcom tejto
vody. Poukázal ďalej na to, že neboli splnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, aby bolo mohlo dôjsť
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Nebolo predovšetkým preukázané ani to, že by

bolo došlo medzi nimi k uzatvoreniu dohody o kúpnej cene. Uznesením Okresného súdu Komárno sp.
zn. 4Cb/24/2018-71, zo dňa 12.10.2017 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn.
4Cb/24/2018, zo dňa 18.9.2018 v celom rozsahu.

4. Po doručení žaloby, ako aj repliky a dupliky stranám konania t.j. splnenia zákonných procesných

povinností podľa § 167 ods. 1 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd podľa § 177
ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie a písomne poučil obe strany konania o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 ods. 1 a nasl. CSP), ale aj zákonnej koncentrácie
konania (§ 154 CSP), tak pri nariadení pojednávania na termín pojednávania určený na 30.1.2019, ako
aj na termín pojednávania určený na 3.4.2019.

5. Žalobca v rámci svojho procesného útoku v písomne podanej žalobe (č.l. 1 až 3 spisu), ako aj
pri dokazovaní pred súdom, kde bol zastúpený advokátom tvrdil, že právnym titulom podanej žaloby
je kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi riadne označeným žalobcom a riadne označeným
žalovaným v súlade so žalobou. Trval teda na tom, že žalovaným je F. S., občan, nepodnikateľ. K

okolnostiam uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy žiadal vypočuť bývalého konateľa žalobcu C. A.,
pričom zároveň poukázal na všetky písomne predložené listinné dôkazy a odkázal na svoje písomné
podanie, ako aj na všetky svoje písomné vyjadrenia.

6. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal taktiež na všetky písomne predložené listinné

dôkazy a odkázal na svoje písomné podania, ako aj na všetky svoje písomné vyjadrenia. Žalobu
považoval za zmätočnú, pretože z nej nevyplýva kto uzatvoril zmluvu a či vôbec akákoľvek zmluva
vznikla. Bol aj toho názoru, že žalovaný nemôže byť pasívne vecne legitimovaným. Taktiež namietal,
že zmluva nebola platne uzatvorená a žalobca v danom spore neuniesol svoje dôkazné bremeno. Z
dôvodu právnej istoty žiadal, aby súd vec posúdil ako spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľskú zmluvu, aby

súd prihliadol aj na ustanovenie § 53 ods. 8 OZ. S ohľadom na všetky jeho námietky bol toho názoru, že
nedošlo k uzatvoreniu zmluvného záväzkového vzťahu a preto tu nie je daná povinnosť, aby žalovaný
vrátil tovar resp. plnenie žalobcovi.

7. Počas dokazovania na pojednávaní dňa 3.4.2019 bol vypočutý bývalý konateľ žalobcu C. A., v

procesnom postavení svedka. Tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu v A. niekedy v novembri
2017. Žalovaný si objednal u nebo 3 palety vody Royal Ionized Water. Uviedol mu, že chce začať aj
on podnikať s touto vodou. Vtedy ešte nebol distribútorom, neskôr sa aj on stal dokonca výhradným
distribútorom tejto vody na Slovensku. V zmysle tejto ich ústnej dohody mu potom zaslali cestou
prepravnej spoločnosti ADS Transport, s.r.o., Košice tri palety predmetnej vody. Nevedel uviesť presne

koľko to bolo fliaš, ale odkazoval na dodacie listy a faktúry, ktoré mali byť predložené aj do súdneho
spisu. Neskôr vodu distribuoval ďalej žalovaný a to v Komárne a do Banskej Bystrice. V Komárne V.. W.
X. a v A. A. spoločnosti Mercury, s.r.o., Banská Bystrica. Za tieto distribúcie bola uhradená kúpna cena,
ktorá nie je ani predmetom žaloby. Zvyšok z tých troch paliet nebol žalovaným zaplatený a ani nevie,
kde sa voda nachádza. Tvrdil, že voda v troch paletách bola odovzdané žalovanému na adrese W. XX,

K. a že ich prevzal osobne žalovaný. Túto skutočnosť potvrdil na základe toho, že mal so žalovaným
telefonický rozhovor. Od februára 2019 nie je konateľom žalobcu a keď žalovaný nezaplatil za dodaný
tovar už sa nepokúšal o rozhovor s ním, pretože to ďalej riešil jeho brat M. A., ktorý býva v K.. Žalovaný
mu však taktiež povedal, že on tie palety dodanej vody nezaplatí.8.Počasdokazovania,napojednávanídňa3.4.2019,advokátžalobcupredložilsúduakopísomnýdôkaz
„Čestné prehlásenie o pravdivosti údajov“ zo dňa 15.3.2018 podpísané E. W. o tom, že „Vyložil dňa

4.12.2017 tovar na adrese : F. S., W. P. XX/b + XXX XXX XXX XXX“ spolu s popisom trasy.

9. Žalobca resp. jeho advokát, v záverečnej reči na pojednávaní dňa 3.4.2019, zhrnul svoje návrhy
a vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Poukázal na písomne podanú žalobu a všetky
vyjadrenia, ktorých sa v celom rozsahu pridržiaval. Bol toho názoru, že k uzatvoreniu ústnej kúpnej

zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo a došlo aj k naplneniu všetkých atribútov potrebných pre
platnosťkúpnejzmluvy.Napojednávanísapodľajehonázorupreukázaloajto,žekdodaniutovarudošlo
riadne a včas, preto žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

10. Žalovaný resp. jeho advokát, v záverečnej reči na pojednávaní dňa 3.4.2019, taktiež zhrnul
svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Podľa jeho názoru žalobca

nepreukázal nielenže uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale ani akéhokoľvek iného platného zmluvného
záväzkového vzťahu. Žalobca ani jedným dôkazom nepreukázal takúto existenciu kúpy a najmä
dojednaní týkajúcich sa podstatných náležitostí zmluvného vzťahu. Zároveň poukázal na to, že v rámci
tohto obchodnoprávneho sporu, ako bol definovaný žalobným návrhom samotného žalobcu, nie je
žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Ide teda o skutočnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zamietnutie

žalobyvcelomrozsahuaktorújesúdpovinnýskúmať.Sohľadomnavšetkypísomnéaústnevyjadrenia,
žalovaný je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadal súd, aby žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

11. Podľa § 154 CSP možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zákonná koncentrácia konania).

Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán konania, ktoré koncentrácii konania
podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Zákon v uvedených ustanoveniach vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z
ústavnéhoprincípunezávislostisúdov(článok46ÚstavySlovenskejrepubliky).Pretosúdpovykonanom
dokazovaní po zhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pritom po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, aj z hľadiska pravdivosti a dôležitosti, ako aj zákonnosti, pri dodržaní základných princípov

civilného procesu, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby s tým, že súd pri
právnej kvalifikácii predmetu sporu použil aj ustanovenia § 52 ods. 1 a nasl. OZ, pretože dospel k záveru,
že v danom prípade nejde o obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah vyplývajúci z civilných ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 8 OZ ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal,
nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči
spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na

základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie
nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je

zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť, jej súhlas, je prijatím návrhu.

13. Žalobca v písomne podanej žalobe (č.l. 1 až 3 spisu) uviedol, že : „Dňa 30.11.2017 si žalovaný

telefonicky prostredníctvom C. A. ako konateľa žalobcu objednal 3 palety vody Royal Ionized Water
a to za účelom ich ďalšieho predaja žalobcovi vopred neznámym osobám s miestom dodania v K.“.
Následne vo vyjadrení zo dňa 18.2.2019 (č.l. 103 spisu) uviedol, že : „Na základe dohody p. C. A.
a p. T. V. sme tovar v celkovom množstve 3204 ks zaslali p. F. S., V. E. XXX/XX, XXX XX B. W..“,pričom následne počas dokazovania vysvetľoval, že pri označení osoby T. V. (vyjadrenie č.l. 131 spisu),
ako osoby s ktorou nebola (alebo bola) uzatvorená zmluva, došlo k chybe v písaní a v skutočnosti s
touto osobou zmluva dojednaná, ani uzatvorená nebola. Na pojednávaní dňa 3.4.2019 pri výsluchu

pred súdom bývalý konateľ žalobcu C. A. uviedol, že : „Žalovaného osobne poznám, stretol som sa
s ním viackrát v A. niekedy v novembri 2017, kedy sme vlastne dohodli aj náš obchodný vzťah.“.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že bývalý konateľ žalobcu, ktorý nepochybne v rozhodnom
čase možného uzatvorenia zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným konal v mene žalobcu,
chcel v rozhodnom čase (november 2017) uzatvoriť zmluvný vzťah, podľa výsledkov dokazovania

riadne nešpecifikovanú kúpnu zmluvu, medzi žalobcom a žalovaným. Je však nepochybné, že medzi
stranami sporu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v písomnej forme vôbec nedošlo. V skutočnosti, uzatvorenie
ústnej kúpnej zmluvy nebolo žiadnym relevantným spôsobom dôkazne jasne podchytené, tzn. napríklad
doručením objednávky žalovaného žalobcovi a pod., teda právne ide o „tvrdenie proti tvrdeniu“. Na
základe uvedeného sa preto možno stotožniť s názorom žalovaného o tom, že „... aby mohla byť
osoba viazaná akýmkoľvek návrhom, resp. záväzkovým vzťahom (či už obchodnoprávnym záväzkovým

vzťahom) je v prvom rade potrebné, aby jasne, zrozumiteľne, určito a dobrovoľne prejavila vôľu byť
návrhom (na uzatvorenie kúpnej zmluvy) viazaná.“. Tento prejav vôle zo strany žalovaného aj podľa
názoru súdu v rámci dokazovania preukázaný nebol. Je potrebné ďalej uviesť, že na druhej strane podľa
predložených listinných dôkazov (č.l. 9 a 10 spisu) k odovzdaniu tovaru (vody) v žalobe označenej osobe
došlo, čomu nasvedčuje okrem písomného listinného dôkazu a tvrdenia žalobcu, aj „Čestné prehlásenie

o pravdivosti údajov“ zo dňa 15.3.2018 podpísané E. W.. V tomto prípade však ide iba o nepriamy dôkaz.

14.Zovšeobecnýchcivilnýchustanoveníokúpnejzmluvevyplýva,žepredávajúcemuvzniknepovinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu (§ 588 OZ). Preto, podľa tejto všeobecnej právnej úpravy o kúpnej

zmluve, ak žalovaný prevzal tovar, je povinný zaplatiť jeho kúpnu cenu. Občiansky zákonník osobitne
neupravuje proces vzniku kúpnej zmluvy, na jej vznik sa preto vzťahujú všeobecné ustanovenia o vzniku
zmlúv (§ 43a a nasl. OZ). Kúpna zmluva teda vzniká v okamihu, kedy sa jej účastníci dohodli na jej
podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Súd konštatuje, že žalobca zrejme
v dôkaznej núdzi, nevedel predložiť jednoznačné dôkazy o tom, že k riadnemu uzatvoreniu kúpnej

zmluvy, spolu s jej riadne dohodnutými podstatnými náležitosťami došlo a tým vlastne neuniesol svoje
dôkazné bremeno, aby v tomto smere preukázal svoje tvrdenia. Predloženie dôkazov mu však v zmysle
princípu kontradiktórnosti konania zákon prikazuje. Je potrebné ďalej uviesť, že dohoda o kúpnej cene
je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy, v prípade absencie ktorej nemôže dôjsť ku vzniku kúpnej
zmluvy (§ 589 OZ). V rámci dokazovania, pri preukazovaní prejavov vôle strán sporu pri dojednaniach

o výške kúpnej ceny, vznikli rozpory v tvrdeniach samotného žalobcu, keď vo vyjadrení bývalý konateľ
žalobcu C. A. na pojednávaní dňa 3.4.2019 uviedol, že dojednaná bola kúpna cena 0,92 eur za fľašu,
pričom z faktúry vyplývalo, že fakturovaná cena bola 0,78 eur (bez DPH) za fľašu (viď. faktúra č.l. 11
spisu) t.j. ani v rámci dokazovania žalobca nevedel hodnoverne preukázať dojednanie o výške kúpnej
ceny, pričom žalovaný takéto dojednania popieral už od toho času, ako sa vo veci prvýkrát písomne

vyjadril. Z uvedeného taktiež vyplýva, že ak sa aj viedli akési rokovania medzi stranami sporu, nemožno
o nich jednoznačne vyhlásiť, že viedli k riadnemu uzavretiu zmluvných dojednaní.

15. Na základe správania sa strán sporu, resp. procesného postupu, ktorý si zvolil žalobca, súd dospel k
záveru, že s poukazom na charakter účastníkov zmluvného vzťahu (dodávateľ - spotrebiteľ) je potrebné

daný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdiť podľa ustanovení § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Súd tu
poukazuje aj na tú skutočnosť, že sám žalobca označil žalovaného ako fyzickú osobu, nepodnikateľa a
v predmetnom prípade, po vykonaní dokazovania, teda nemôže ísť o obchodnoprávny záväzkový spor.

16. Žalobca v rámci dokazovania teda žiadnym hodnoverným a právne relevantným spôsobom

nepreukázal, že by si bol žalovaný tovar (plnenie) od žalobcu objednal a uzatvoril so žalovaným zmluvný
vzťah s riadnym dojednaním kúpnej ceny. V zmysle zákonnej dikcie taktiež platí, že ak poskytne
dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť
ani ho uschovať, vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením
je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami

diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže
opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané (§ 53 ods. 8 OZ). S ohľadom na uvedené
preto neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovaný tovar prevzal a nevrátil ho. Nebolo v žiadnom
prípade povinnosťou žalovaného ako spotrebiteľa tovar, ktorý mu bol zo strany žalobcu ako dodávateľa,bezdôvodneabezprávnehotituludoručený,žalobcovivrátiť.Jenažalobcovi,abysiplneniesámprevzal,
pričom počas dokazovania, ale ani do rozhodnutia súdu, nebola preukázaná skutočnosť, že by bol
žalobca aspoň jeden krát žalovaného akýmkoľvek spôsobom vyzval na vrátenie tovaru. Žalovaný ako

spotrebiteľ nebol povinný tovar vrátiť a ani ho uschovať. Prevzatie tovaru v tomto prípade nemôže a
ani nezakladá automaticky uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Záverom súd
iba konštatuje, že súhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že faktúra nie je právnym titulom a taktiež
nenahrádza právny titul, je len účtovným dokladom.

17. Súd právne posúdil vec v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (bod 12. odôvodnenia
tohto rozsudku) a žalobu zamietol v celom rozsahu. Medzi stranami sporu teda nedošlo k platnému
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pretože nedošlo k dohode o jej podstatných náležitostiach, predovšetkým
však o predmete kúpy, pričom zároveň absentuje aj dojednanie o kúpnej cene. Nakoľko pri dodaní resp.
prevzatí tovaru žalovaným išlo o nevyžiadané plnenie, žalovanému nevznikla povinnosť tovar (plnenie)
vrátiť.

18. Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Nakoľko mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %,

čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.