Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206529
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319206529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XX, XXX XX L., právne zastúpená advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov
153/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému E. W. H., H.., so sídlom E. XX, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX,
právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 615,01 Eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Csp/67/2019-54 zo dňa 03. októbra 2019
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné, č.k. 7Csp/67/2019-66 zo dňa 30. októbra

2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 300,- Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy
s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 5, § 2 písm. a), § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 972/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53
ods. 1, 5, § 53a, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platný a účinný v rozhodnom
období, čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 251,

§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Opravným uznesením rozhodol súd prvej inštancie tak, že:„Súd opravuje rozsudok Okresného súdu Humenné č.k 7Csp/67/2019-54 zo dňa 04.10.2019 tak, že v
jeho záhlaví adresa sídla právneho zástupcu žalobkyne správne znie:

,, ul. H.. L. XXX/XX, XXX XX H."“

4. Opravné uznesenie právne odôvodnil čl. 4 ods. 1, § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový
poriadok.

5. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom č.k. 15Csp/155/2018-82 zo dňa 13.12.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/31/2019-129 zo dňa 04.04.2019 bolo právoplatne
rozhodnuté o tom, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 615,01 Eur
s 5% úrokom z omeškania ročne od 16.11.2018 a o tom, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I, bod
7.1 Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX k zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť vo výroku o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dňa 10.05.2019 a vo
výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky dňa 07.02.2015. V odôvodnení tohto rozsudku
súd uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský a tiež, že v
predmetnom prípade neboli v uzatvorenej zmluve uvedené náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 písm.
f) konečná splatnosť úveru a v § 9 ods. 2 písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Z uvedeného dôvodu považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
za neprijateľnú podmienku a navyše poukázal aj na § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, kde absencia uvedenej náležitosti spôsobuje to, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovanému tak vznikol iba nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli
žalobkyni reálne poskytnuté, a to vo výške 1.350,- Eur, čo žalovaný nepoprel. Nakoľko však žalobkyňa v

prospechžalovanéhouhradilacelkovosumu1.965,01Eur,došlonastranežalovanéhokbezdôvodnému
obohateniu vo výške 615,01 Eur, preto ho súd zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danej veci mal jednoznačne preukázané, že v konaní
vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15C/155/2018 si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje

právo ako spotrebiteľ a žalovaný bol zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenia, ktoré nadobudol
titulom plnenia zo strany žalobkyne na základe úverovej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzatvorená.
Takisto súd na návrh žalobkyne vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v úverovej zmluve, na
základe ktorej si žalovaný voči žalobkyni uplatňoval aj časť svojho nároku. Nedôvodná je tak obrana
žalovaného poukazujúca na to, že v žalobe absentuje uvedenie akého porušenia sa mal vo vzťahu k

žalobkyni dopustiť. Žalobkyňa poukázala na rozsudok súdu prvej inštancie, v ktorom bolo porušenie
konkrétnych právnych predpisov konštatované. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že
žalobkyni nevznikla žiadna ujma, táto nie je právne významná, pretože v zmysle § 3 ods. 5 posledná
veta Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia a postačuje, že spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej zákonom. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to,
že k porušeniu práva došlo. Okrem uvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobkyni
vznikla ujma v majetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére
jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa znášala stav právnej neistoty, obávala
sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nej uplatňoval nároky pozostávajúce

zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalobkyňa tak bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo
strany žalovaného, najmä vzhľadom na jeho praktiky, spôsoby domáhania sa zaplatenia pohľadávky z
úverovej zmluvy uvedenými spôsobmi, a tiež v nemalej miere aj tým, že samotná žalobkyňa musela
na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať viaceré súdne konania na ochranu svojich
spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom odôvodňujúcim

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Vychádzajúc z uvedeného považoval právny základ
nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný. V ďalšom sa zaoberal výškou primeraného
finančného zadosťučinenia, kde poukázal na to, že jeho výška nemusí byť v každom prípade totožná s
výškou bezdôvodného obohatenia a nemožno ho ani chápať ako náhradu škody, ktorá žalobkyni hrozila.
V danom prípade žalobkyňa okrem argumentu, že požaduje to, o čo sa chcel žalovaný na jej úkor

obohatiť a tiež, že si voči nej uplatnil nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, iné tvrdenia ohľadom
výšky primeraného finančného zadosťučinenia neprodukovala. Poukázal na to, že náprava vo vzťahu
k danému porušeniu práv spotrebiteľa bola už poskytnutá v pôvodnom konaní, preto ak žalobkyňa
nepreukázala a ani netvrdila ďalšie okolnosti, tak sa finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur javí akoprimerané. Uvedená suma tak zodpovedá svojmu účelu, poskytuje satisfakciu a odradzuje dodávateľa
odporušovaniaprávspotrebiteľa.Zuvedenýchdôvodovuložilžalovanémuzaplatiťžalobkynisumu300,-
Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol tak, že v danej právnej veci bol predmetom konania nárok na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu. U takéhoto nároku
sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Súd preto
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy s tým, že v zmysle platnej

právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v časti výrokov o povinnosti zaplatiť
žalobkyni sumu 300,- Eur a vo výroku o trovách konania. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1
písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že

žalobkyňa v konaní netvrdila a ani nepreukázala skutočnosti, ktorými by odôvodnila oprávnenosť nároku
na finančné zadosťučinenie a vykonaným dokazovaním neboli preukázané také skutkové okolnosti,
ktoré by odôvodnili sumu priznaného finančného zadosťučinenia. Priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 300,- Eur považoval za neprimerané a samotná skutočnosť, že súd dospel k záveru o danosti
nároku ešte neznamená preukázanie jeho výšky. V tomto smere poukázal na § 220 ods. 2 C.s.p. a

na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. Ďalej namietal, že vzhľadom na okolnosti prípadu je
priznanie nároku na náhradu trov konania v rozpore s princípom požiadavky spravodlivého usporiadania
vzťahov sporových strán. Opätovne aj v tomto smere poukázal na to, že žalobkyňa nepredložila súdu
žiadne dôvody a dôkazy na ich preukázanie v tom smere, aby si splnil dôkaznú povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť ohľadom požadovaného nároku. Podaná žaloba neobsahovala žiadne konkrétne

skutočnosti a dôvody na preukázanie požadovaného nároku, preto za týchto skutkových okolností nie
je na mieste aplikovať princíp o tom, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu a že danosť
nároku bola preukázaná. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, žalobu zamietol
a žalovanému priznal právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil aj nárok na
náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že podľa jej názoru sa súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberal všetkými relevantnými otázkami skutkového a právneho charakteru, čím
rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Poukázala na znenie § 3 ods. 5 tretia veta zákona č.
2502007 Z. z., z ktorého vyplýva, že jedinou podmienkou práva na primerané finančné zadosťučinenie je

úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. V tomto
smere poukázala na základné konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Csp/155/2018 zo
dňa 13.12.2018, kde bola vo všetkých požadovaných nárokoch úspešná, čím bola naplnená podmienka
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia,
zdôraznila, že žalovaný nielenže používal neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale tiež konal spôsobom,

ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v rozpore s dobrými mravmi v snahe obohatiť
sa, čiže zo strany žalovaného ide o viacnásobné porušenie práva. Zároveň na podporu svojich tvrdení
poukázala aj na značné množstvo rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach. Z
uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
odvolacích trov.

10. Žalovaný k podanému vyjadreniu žalovanej uviedol, že naďalej trvá a podanom odvolaní v celom
rozsahu a je toho názoru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala skutočnosti na základe ktorých by
bol nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnený. Opätovne poukázal na
to, že v konaní nebolo preukázané porušenie spotrebiteľských práv, pretože v pôvodnom konaní

rozhodol súd o jeho povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že naďalej zotrváva
na svojom predchádzajúcom vyjadrení, a to, že žalobkyni nevznikol nárok na uplatnenie si finančného
zadosťučinenia. Vzhľadom na uvedené žiadala súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobkyňa k podanému vyjadreniu žalovaného uviedla, že naďalej zotrváva na podanom vyjadrení
k odvolaniu žalovaného. K otázke rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, uviedla, že táto otázka
bola definovaná rozsudkom v pôvodnom konaní a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou
podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a z tejto je potrebné vychádzať akozáväznej. Až úspechom spotrebiteľa v tomto konaní a následným uplatnením práva na primerané
finančné zadosťučinenie na súde vznikne pre dodávateľa riziko straty v podobe povinnosti zaplatiť
finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi, dovtedy môže nepoctivý dodávateľ len získať. Podľa jej názoru

preto k naplneniu preventívnej funkcie dôjde iba vtedy, ak rozsah rizika, finančnej straty dodávateľa bude
rovnaký, aký je rozsah jeho nepoctivosti, teda bezdôvodného obohacovania sa a priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške bezdôvodného obohatenia je naplnením nielen preventívnej
funkcie, ale aj sankčnej, reparačnej a relutárnej funkcie, ktoré sú jeho obsahom. Z uvedených dôvodov a
doterajších vyjadrení navrhla, aby súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu odvolacích trov.

12. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne podsúdenie (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.).

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte namietanou nepreskúmateľnosťou, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym

posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

17. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné,
ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto
právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z
odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu
potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality
a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.

18. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňujesvoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo.

19. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami odvolateľa dopĺňa nižšie uvedené.

22. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú

len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

23. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak
k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

24. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie
vydania bezdôvodného obohatenia. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú
formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné
vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie

práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri
iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za
daného stavu nie je potom možné považovať konanie žalobkyne, kedy po zaviazaní žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za
neodôvodnené.

25. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
predostrel žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu, ktorá neobsahovala obligatórne náležitosti
požadované zákonom, čo spôsobilo jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Z vykonaného dokazovania

súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že v základnom (pôvodnom) konaní žalobkyňa vrátila žalovanému
viac, ako bola v zmysle vyhlásenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti povinná vrátiť, preto bol daný
dôvod na vyhovenie žaloby žalobkyne v predmetnej veci, naviac v pôvodnom konaní súd prvej
inštancie vyhovel žalobe aj v časti vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Takéto konaniežalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu. S poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie
práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je

priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná povahe a
rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi
a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi
nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku
spotrebiteľa. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že výška priznaného finančného

zadosťučinenia vo výške 300,- Eur reflektuje na dôvody podanej žaloby, ako aj na to, že žalobkyňa v
konaní ďalej nepreukázala a ani netvrdila iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na priznanie inej výšky
finančného zadosťučinenia. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto
výroku sa správne.

26. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalovaného voči výroku o trovách konania.

27. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

28. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti

Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

29. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech

vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

30. Civilný sporový poriadok vo vzťahu k trovám konania upravuje dve skutkové podstaty. Na prvom

mieste je zásada úspechu a v prípade, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo
obsiahnutév§255ods.2C.s.p.(pomerúspechu).NepatrnýneúspechCivilnýsporovýporiadokaktuálne
nepozná. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť však aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od
úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž

ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti. V takýchto prípadoch je vhodným riešením to, že žalobca má právo na plnú náhradu
trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov
konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech
vo veci“ (§ 255 C.s.p.), keďže ten, ako je uvedené vyššie sa skúma čo do právneho základu a nie

čo do výšky priznaného nároku. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak
mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu závisela výlučne od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (pozri aj Civilný
sporovýporiadok,komentárdoc.JUDr.MarekŠtevček,PhD.akolektív,nakladatelstvíC.H.BeckvPrahe,
2016, strana 926 - 927).

31. Predmetom konania vo veci samej bol nárok žalobkyne na zaplatenie požadovanej sumy z titulu
primeraného finančného zadosťučinenia. Pri podaní žaloby požadovala žalobkyňa zaplatenie sumy
615,01 Eur, kde však po preskúmaní všetkých okolností prípadu považoval súd prvej inštancie za
primerané priznať žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v polovici požadovanej výšky, t.j. vo

sume 300,- Eur. Žalobkyňa tak bola podaním žaloby čo do základu úspešná, otázna bola len výška
priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisela práve od úvahy súdu.
Z vyššie uvedených skutočností tak vyplýva, že aj v tomto smere bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
správne.32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 3 ods. 5 Zákona

o ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 C.s.p. v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).