Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200976
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217200976.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Bratislava, so sídlom Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: R. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. XXX, T., o vymoženie 266,62 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 26. septembra 2018, č. k. 13Er/51/2017-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa 26. 09. 2018, č. k. 13Er/51/2017-43, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., (EX 8640/17) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2, písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení
účinnom do 31.12.2007, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zápisnicou

spísanou formou zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 1.12.2016
domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 266,62 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 09393/16 zo dňa 20. 06.2016.

4. Konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky)
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

5. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona,
a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozporeso zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu
nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci

je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011,
pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

6. Za účelom posúdenia žiadosti súdneho exekútora preskúmal exekučný súd oprávneným predložené
listiny, a to zmluvu o pôžičke z 10.11.2005, dohodu o uznaní záväzku z 23.4.2013, rozhodcovskú zmluvu
z 23.4.2013 a dotazník k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej
zmluve podpísaný povinným 23.4.2013. Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré

vzniknú z predloženej dohody o uznaní záväzku, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budúriešené:a)predStálymrozhodcovskýmsúdom,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunaStálom
rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu.

7. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc

rozhodcovského súdu. V bode 3.3 predloženej rozhodcovskej zmluvy sa dohodli, že ktorákoľvek zo
zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň
predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy
sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.

8. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone
č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (OZ) s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v
prípade pôžičky o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §53 a nasl. OZ. Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich

riešenie príslušné ustanovenia OZ. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do
31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
(Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval
ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a aplikoval
ustanovenie § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ustanovenia

§ 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, § 53, § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nesporné, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských

zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon rozhodcovskej zmluvy a
dohody o uznaní záväzku zo dňa 23.4.2013.

10. Dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania

záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj
dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je predkladaná povinnému spolu s ostatnými
listinami. Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu
dlžníkov. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom oddialiť súdne konanie veriac, že podpisompredkladaných listín získa čas na uhradenie dlhu, ktorý je však aj podľa textu samotnej dohody
premlčaný. Rozhodne nie je v záujme povinného predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s
rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom

ochrany spotrebiteľa. To, že oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo
skutočností, že povinný nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody.

11. Aj rozhodcovská zmluva bola vopred oprávneným naformulovaná, takže jej obsah už povinný
nemohol ovplyvniť. Do takto pripraveného formulára boli vpísané už iba osobné údaje povinného ako

meno, priezvisko, adresa pobytu a rodné číslo. Oprávnený síce listom z 23.10.2015 vyzval povinného na
výber stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie rozhodcovského konania do 30 dní od doručenia
predmetnej výzvy, avšak súd takéto konanie oprávneného vyhodnotil ako účelové, keď sám spotrebiteľ
má vyvíjať aktivitu, aby odvrátil preňho nepriaznivejšiu alternatívu rozhodcovského konania, ktoré mu
bolo vnútené oprávneným, pričom v dôsledku absencie takéhoto konania spotrebiteľa oprávnenému už
nič nebráni v tom, aby vec predložil na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a vylúčil

tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil,

ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená.

12. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá

voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov takéhoto konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich

obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách).

13. Vychádzajúc z uvedeného účastníkmi uzavretú rozhodcovskú doložku považoval exekučný súd
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05), preto predmetnú rozhodcovskú zmluvu súd
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Ak bola rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky
na jej dodatočné zrušenie v súlade s bodom 3.3 rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinný v skutočnosti ani

nemohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy by povinný mal
iba v prípade, že zmluva bola platne uzavretá. Súd nevidel dôvod, prečo by mal spotrebiteľ, ktorý si
zmluvu individuálne nevyjednal, vyvíjať aktivitu smerom k odstúpeniu od zmluvy, ktorá mu bola druhou
stranou vnútená.

14. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. Exekučný súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul
nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodovať, a tak bolo možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,

exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.15. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov nesprávneho
právneho posúdenia veci. V prvom rade považoval za nutné poukázať na to, že v posledných rokoch
právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel

zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen implementáciou Smernice Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“),
ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňa 01.04.2004 zákonom č. 150/2004
Z.z. zo dňa 02.03.2004, ale tiež prišlo k novele Občianskeho zákonníka účinnej od 01. 01. 2008,
ktorá v § 53 ods. 4 písm. r/ explicitne uviedla, že neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výsledkom procesu
úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“) ako samostatný predpis.

16. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy

s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s
rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. V tomto smere poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoRK.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu
rozhodcovskej zmluvy vopred na predtlačenom formulári je pre súd neprijateľné. Záver súdu považoval
za absurdný. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné

ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj
formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala
žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám
a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ mohol
rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia. Zmluva,

na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 10.11.2005,
pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 23.01.2013, teda po viac ako siedmich rokoch od
poskytnutia finančných prostriedkov.

17. Oprávnený nevidí v postupe súdu iný dôvod, ako len ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa spod

účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy rozhodcovským súdom so štátom udelenou licenciou na rozhodovanie spotrebiteľských sporov.
Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal
by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské
spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je

potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný
titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Oprávnený poukázal na to, že ustanovenie § 3
ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa
obrátiť sa na súd.

18. Na podporu správnosti svojich argumentov poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa
28. 01. 2016, sp. zn. 9CoE/265/2015, zo dňa 13. 06. 2017, č. k. 6CoE/17/2017-41. Poukázal tiež na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2011 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny
názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.

244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

19. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom

a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a
zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom oprávnený oceňuje, že si

dal exekučný súd dostatok námahy so spísaním všetkých práv spotrebiteľov spolu s citáciou zákonných
ustanovení, ako aj viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie.20. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je však nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy
súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by
mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Z zdôvodnenia uznesenia vyplýva len

to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného malo byť už len uzatvorenie samotnej
rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej
únie.

21. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vrátil vec na ďalšie konanie. Postupom exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom uviedol,
žeajnapriekrozsiahlejargumentáciiexekučnéhosúdu,jehorozhodnutiejenepresvedčivéabezjasneja
zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny
vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

22. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Z obsahu exekučného spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že exekučné konanie sa začalo

spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice dňa 01. 12. 2016 pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava,
v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky v sume 266,62 eura s príslušenstvom. Exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA 09393/16 , IČO: 45744971 zo dňa 20. 06. 2016, právoplatný

dňa 31. 10. 2016 a vykonateľný dňa 03. 11. 2016. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému)
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 266,62 eura, úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 207,08 eura od 25. 03 2015 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania
pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 19,80 eura a trov právneho zastúpenia
žalobcu vo výške 76,38 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

25.1. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

25.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

26.1. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRSK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len

spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie,
či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona
má len spotrebiteľ.

26.2. Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.26.3. Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

26.4. Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015
môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní
pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

27.1. Podľa § 44 ods. 2 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

27.2. Podľa § 44 ods. 3 EP, v znení účinnom do 31.03.2017,súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie

je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil, a preto
potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

29.1. S účinnosťou od 01.01.2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch,
a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/1014 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvili
novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku.

29.2. Predmetom úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské
rozhodcovské konanie ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo
premetom zákona o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv. „obchodná“
arbitráž. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, cieľom

novej právnej úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému
konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa,
a to predovšetkým vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a sprísnením
podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“ rozhodcov
astálychrozhodcovskýchsúdov,kogentnoureguláciouprocesuspotrebiteľskejarbitráže,mechanizmom

súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním informačnej
asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.

30.1. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo
nevyhnutne aj k relevantným zmenám Exekučného poriadku. Vychádzajúc z prechodných ustanovení

Exekučnéhoporiadku(§243dods.1,2),pokiaľišloorozhodcovskérozsudkyvspotrebiteľskýchveciach,
ktoré boli vydané do 31. 12. 2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania len do troch
mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a následný zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorouje záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. V prípade splnenia zákonných podmienok § 243d
ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a teda začatia exekučného konania do 31. 03. 2015, vznikla povinnosť
súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do

31. 12. 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský
prvok, resp. spĺňajú náležitosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

30.2. V nadväznosti na novoprijatú právnu úpravu došlo k diverzifikácii tzv. všeobecného režimu

prieskumu exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného
režimu prieskumu rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3
Exekučného poriadku. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského
rozsudku vydaného podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný
súd povinný skúmať okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie so zákonom aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej

bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3
ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané
rozhodcovským súdom disponujúcim povolením rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK),
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v
opačnom prípade príslušný exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, zamietne. V komparácii s § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd
rozhodcovskýrozsudokvspotrebiteľskýchveciachakoexekučnýtitulzhľadiskajehosúladusozákonom
už nepreskúmava.

31.1. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo
dňa 01. 12. 2016, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
voči povinnému na sumu 266,62 eura s príslušenstvom. Podkladom na vykonanie exekúcie je

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, v rozhodcovskom konaní
ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, zo dňa 20. 06. 2016, sp. zn. SRSAspA 09393/16.
Odvolací súd poznamenáva, že exekučný súd správne vec preskúmal, pretože predmetnú vec rozhodol
spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý je zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti medzi stálymi
rozhodcovskými súdmi oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

31.2. Odvolací súd konštatuje, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.

zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

32.1. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z
predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu

alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina.

32.2.Exekučnýmtitulomjepritomtakérozhodnutie,ktoréjevykonateľnéaktoréukladápovinnémuurčitú
povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálnavykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o
uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady
vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde

o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať
neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

33.1. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd dospel k správnemu záveru, že je
primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na

vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods. 3 EP.

33.2. Exekučný súd síce zistil, že predmetnú vec rozhodol rozhodcovský súd evidovaný v Zozname
stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, hoci to výslovne
neuviedol, avšak vyplýva to zo skutočnosti, že exekučnú vec preskúmal a žiadosť súdneho exekútora
zamietol z dôvodu neexistencie vykonateľného exekučného titulu, keďže rozhodcovská doložka

obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve nebola uzavretá platne, lebo nebola individuálne dohodnutá, v
dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme
rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným
je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to

preukázateľne. Odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej
rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná.

34.1. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ak si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú
v rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej ustanovenia. Mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý, preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že
v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba
prijať bez ohľadu na to, že oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred
rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie
aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom,

pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že
v zmysle bodu 3.1 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá
za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný
podpísal, t. j. Zmluva o pôžičke - internetová a rovnako aj rozhodcovská zmluva podpísaná povinným
je adhéznou zmluvou. Povinný nemal možnosť jej obsah meniť, a tak nemal ani možnosť nepodpísať

rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací
súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne
dojednanú. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená na
podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si povinný nemohol dostatočne uvedomiť dôsledky
svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy, kedy spotrebiteľ nie je schopný posúdiť

následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti
alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto možnosť
za zjavne teoretickú, bez možnosti praktického využitia spotrebiteľom.34.2. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie má za preukázané, že predmetný exekučný
titul je v rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a
v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v

napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie.

34.3. Na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce
z bodu 3.1. Rozhodcovskej zmluvy, vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže povinný
toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Rozhodcovská doložka

je mimoriadne dôležitá z toho dôvodu, že v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia žalovaným
na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany
dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade.

35. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako exekučný súd je toho názoru,
že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až

po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného
- dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie, pretože

súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať
spor účastníkov konania. Exekučný súd preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

36.1. V súvislosti s argumentáciou oprávneného, že k podpisu spornej rozhodcovskej zmluvy prišlo po
viac než 7 rokoch ako bola podpísaná zmluva, na základe ktorej bolo povinnému poskytnuté finančné
prostriedky, odvolací súd poznamenáva, že rozhodujúca je skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva bola
podpísaná v rovnaký deň, ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t. j. dňa
23. 04. 2013, od ktorej ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnému. Uvedená dohoda je

tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň
aj uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa
a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody
privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli
vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie

záväzku. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre
povinného ako dlžníka a povinný nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie
takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti.
Oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku.

36.2. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku
2 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu
k povinnému ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno
očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu

spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo
k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávneného riadna odborná starostlivosť a došlo
k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

37. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (čl. 3,
bod 3.3 rozhodcovskej zmluvy), avšak tak neurobil, treba poznamenať, že od Zmluvy možno odstúpiť
len v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku
neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

38. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je
v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v
podanom odvolaní, keďže s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva priodôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.
zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30). Vzhľadom na uvedené skutočnosti

odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

39. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 a v odvolacom konaní procesne úspešnému povinnému voči oprávnenému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).