Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. február 2011

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/265/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109227227
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2011:4109227227.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľky:

Y. V., W. R. X zast. JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou sídlom v Nitre Farská 5 proti odporcovi:
LEKÁREŃ U SV. JOZEFA, s.r.o, Nitra Jelenecká 1, IČO: 35953594 zast. JUDr. Ivetou Lenčéšovou,
advokátkou so sídlom v Nitre Farská 28, o zaplatenie 3.000 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.354,84 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.000 EUR od 1.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.000 EUR od 1.10.2009 do zaplatenia
a zo sumy 354,84 EUR od 12.10.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 16.10.2009 návrh, ktorým sa od odporkyne domáhala zaplatenia sumy 3.000
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000 EUR od 27.7.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1.000 EUR od 27.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.000 EUR od 26.9.2009 do zaplatenia, ako
i trov konania.

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že navrhovateľka dňa 28.2.2006 uzavrela s odporcom Zmluvu o nájme
nebytovéhopriestoru,predmetomktorejbolnebytovýpriestor-predajňanachádzajúcasanaJeleneckej
ul. 1 v Nitre , o celkovej výmere 109m2. Dodatkom k zmluve bola s účinnosťou od 1.1.2008 dohodnutá
výška nájomného ako i poskytovaných služieb spojených s užívaním nebytových priestorov vo výške
995,82 EUR ( 30.000,-Sk). Z dôvodu zavedenia meny Euro bola s účinnosťou od 1.1.2009 dohodnutá
výška nájomného 1.000 EUR mesačne. Odporca takto dojednané nájomné navrhovateľke plnil do
mesiaca júl 2009 , pričom neuhradil nájomné a služby za mesiace august , september a október 2009,

spolu vo výške 3.000 EUR.

Dňa 26.10. 2009 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 15Ro 170/2009-15, proti ktorému podal odporca odpor
a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Právna zást. navrhovateľky v konaní žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedla, že dňa 28.2.006
bola uzavretá nájomná zmluva s účinnosťou od 1.3.2006 na dobu neurčitú . Predmetom zmluvy boli

nebytové priestory, kde je uvedená výmera 109 m2, nájomné bolo stanovené vo výške 22.000,-Sk
a služby vo výške 2100,-Sk. Od 1.1.2009 v súvislosti so zavedením eura bol po vzájomnej dohode
dohodnutý nájom vo výške 1000 Eur, keď predtým od 1.1.2008 bola celková suma nájmu a služieb vo
výške 30.000,-Sk. V danom prípade , pokiaľ ide o výmeru , bola uvedená vo výške 109 m2, ale bolo tourobené v súvislosti s tým, že odporkyňa túto výmeru potrebovala pre udelenie licencie. Bez ohľadu na
výmeru by sa však nájom nemenil a ostal by v rovnakej výške pretože nie je určený za m2. Rozsah
výmery nie je ani podstatný aj keď odporkyňa si dala vypracovať sama dokumentáciu na prízemie a

aj na podkrovie, nezahrnula do toho schody, ktoré vedú do podkrovia. Dňa 28.9.2009 dala odporkyňa
výpoveď z nájmu nebytových priestorov, z článku 4 nájomnej zmluvy vyplýva, že v danom prípade bola
dohodnutá 3.mesačná výpovedná lehota, ktorá mala končiť 31.12.2009. Súčasne odporkyňa oznámila
navrhovateľke, že dňa 12.10.2009 vysťahuje svoju prevádzku , v podstate odišla sama. Navrhovateľka
poznajúc finančnú situáciu odporkyne, jej zadĺženosť ju ešte vyzvala , že má možnosť, aby nájomné

za mesiace august, september a október uhradila. Odporkyňa však toto svoje právo nevyužila, preto
navrhovateľka obávajúc sa , že finančné prostriedky jej nebudú uhradené , uplatnila zákonné zádržné
právo v zmysle § 672 ods.1,2 OZ. Toto zádržné právo uplatnila až v dôsledku oznámenia odporkyne,
že sa bude sťahovať. Navrhovateľka si mohla požadovať nájom aj za 3-mesačnú výpovednú lehotu ,
teda do 31.12.2009, čo však neurobila. Odporkyňa mala možnosť uhradiť zaostalé nájomné a zotrvať v
priestoroch, pokiaľ by tak chcela. Dňa 16.10.2009 v dôsledku týchto udalostí navrhovateľka podala na

súd návrh na súpis zadržaných vecí súdnym vykonávateľom. Dňa 9.10.2009 odstúpila od zmluvy ale to
bolo až po výpovede z nájmu odporkyňou. V priebehu celého konania sa odporkyňa snažila spochybniť
rozsah ňou užívaných priestorov. Odporkyňa si dala sama zakresliť priestory, teda vypracovať projekt,
zakreslené priestory , t.j. na prízemí a aj podkroví riadne užívala a 3,5 roka bez protestu platila.
Tvrdenie odporkyne, že na prízemí priestor č. 8 neužívala je nezmyselné, pretože to technicky , prakticky

ani nebolo možné. Miestnosť č. 8 bola súčasťou ostatných priestorov, nebola oddelená a na všetky
zakreslené priestory bol aj samostatný elektromer. Skutočnosť užívania tejto ako aj vrchných priestorov
potvrdili svedkovia a to Ing. V., R.. E. V., C. F., V. M., súdny vykonávateľ R. J., ktorý sám spisoval lieky a
priestory dobre pozná a aj Y.. E. Q.. Boli aj svedkovia, ktorí sa snažili spochybniť túto miestnosť, ale išlo
o pracovníkov odporkyne, ktorí nemali záujem ísť proti svojmu zamestnávateľovi. Výmera zakreslená

odporkyňou v dolných aj horných priestoroch bola 97,1 m2 ale k tomu je potrebné prirátať priestory
schodov ktoré viedli do podkrovia a tie majú podľa nimi dodanej dokumentácie 32,77 m2, spolu teda
výmera vlastne uvedená odporkyňou predstavuje 129,87 m2. Aby nedochádzalo k pochybnostiam
ohľadom tejto výmery, navrhovateľka si aj sama dala zakresliť priestory K.. arch. T. Y. a podľa neho táto
výmera sa približuje k výmere zakreslenej odporkyňou. M. výmera , ktorú predložila navrhovateľka je

128,01 m2. Ďalej uviedla, že odpor, ktorý podala odporkyňa proti PR, ktorý bol podaný 13.11.2009,
síce v lehote, ale bez podpisu a iba s razítkom. Podľa výpisu z obchodného registra v časti konania
v mene spoločnosti je uvedené , že konateľ koná v mene spoločnosti samostatne a podpisuje tak, že
k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoju funkciu a podpis. To v danom prípade nebolo urobené.
Zastávam názor, že išlo o taký nedostatok konania, ktorý sa nedal odstrániť dodatočným podpisom po

lehote. Okrem toho odporkyňa v odpore uviedla, že uznáva pohľadávku za platby splatné k 27.7.2009,
k 27.8.2009 a iba platnosť za mesiac október spochybňovala. Nemala výhrady ani k výške nájomného
za uvedené mesiace.

Navrhovateľka v konaní uviedla, že štatutárka odporcu ju uisťovala, že jej zaplatí , avšak nezaplatila . Na

výške nájomného 1000Eur od 1.1.2009 sa dohodli ústne , s takouto dohodou odporca súhlasil. Odporca
užíval celý priestor prízemia. V zmluve sa uviedli také výmery, ako štatutárka odporcu povedala.

Právna zástupkyňa odporcu v konaní žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že nárok navrhovateľky na
zaplatenie 3000 Eur s prísl. nebol podľa jej názoru preukázaný a navrhovateľka v tomto smere neuniesla

dôkazné bremeno a to z uvedených podstatných dôvodov: 1./navrhovateľka žiadala mesačne zaplatiť
1000 Eur titulom nájomného, pričom žiaden listinný dôkaz nepreukazuje túto sumu, ani zmluva, ani
posledný dodatok k zmluve neznie na sumu 1000 Eur. Písomná forma je pritom v prípade nehnuteľnosti
a nebytových priestorov obligatórna. 2./nie je zrejmé, prečo navrhovateľka žiada nájomné za celý
október2009.Poukázalana listinnédôkazy,najmänaodstúpenieodzmluvyz9.10.2009,ktoréjesvojim

spôsobom ukončením nájomného vzťahu a to aj počas výpovednej doby, pričom tento jednostranný
úkon odporca akceptoval. Taktiež poukázala na správu Súkromnej detektívnej kancelárie Nádej zo dňa
11.10.2009, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka na predmete nájmu vymenila zámky a odporca mohol
reálne užívať predmet nájmu len do 10.10.2009. Nepriamo o tejto skutočnosti svedčí aj súpis zadržaných
vecí, keďže odporca sa k týmto veciam od súdneho súpisu dostať nemohol, je zrejmé, že zároveň

nemoholužívaťpredmetnájmu.3./poukázalananeplatnosťnájomnej zmluvy.Základnýmináležitosťami
nájomnej zmluvy, ktoré musia byť exaktne uvedené sú predmet nájmu a nájomné. Predmet nájmu však
nekorešponduje s reálnym stavom tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Predajňa mala mať
podľa nájomnej zmluvy 55 m2 , čo nekorešponduje s výmerou ani dokumentácie predloženej odporcomani s dokumentáciou predloženej navrhovateľkou . To sa týka aj ostatných miestností uvedených v
nájomnej zmluve. So svedeckých výpovedí sa tak rozsah užívanej plochy pohybuje od 60 m2 až do
navrhovateľkou uvádzaných takmer 130 m2, pričom reálne užívaná výmera v konaní ustálená nebola.

Keďže vôľa účastníkov ohľadne predmetu nájmu nesmerovalo k tomu, čo je uvedené v zmluve, ide
o fiktívnu zmluvu uzavretú ako uvádza súdna judikatúra tzv. naoko a ako taká je absolútne neplatná.
Pričom zo zákona vzniká povinnosť vydať z absolútne neplatnej zmluvy bezdôvodné obohatenie. Čo
sa týka vykonaného dokazovania , výsluchom svedkov, všetky vypočuté svedkyne súhlasne popísali ,
že boli užívané miestnosti č.1 až 11, pričom niektorí svedkovia vynechávajú a niektorí uvádzajú aj

miestnosť č.8. Navrhovateľka dňa 20.4.2010 uviedla sama , že odporca užíval priestor prízemia,
rovnako vypovedala aj jej dcéra JUDr. E. V.. O poschodí v tomto čase vôbec nebola reč. H. právny
zástupca navrhovateľky vo svojom prípise zo dňa 12.3.2010 sám uviedol, že priestory na poschodí
odporca neužíval. Skutočnosť , že odporca užíval predmet nájmu do 10.10.2009 nebola spochybnená,
avšak vzhľadom na pochybnosť samotnú o predmete nájmu a následnú neplatnosť nájomnej zmluvy
bolo dôkazným bremenom navrhovateľky ,aby preukázala, akú skutočnú výmeru odporca užíval a v

prípade bezdôvodného obohatenia musí preukazovať tzv. bežné alebo obvyklé nájomné za m2, pričom
túto skutočnosť nepreukázala a nevedela svoj nárok špecifikovať. Poukázala na skutočnosť, že na
pojednávaní dňa 28.1.2010 bol v súlade s požiadavkami právnych predpisov uskutočnený zápočet ako
obrana proti návrhu, a to nepremlčané bezdôvodné obohatenie , vo výške 8.057,95 EUR , titulom plnenia
za priestory , ktoré neboli nikdy odporcom užívané.

Zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že predmetné priestory užívala do 10.10.2009. Ďalej uviedla, že
neužívala celú prenajatú výmeru . Pri uzatváraní zmluvy sa dohodli, že bude využívať i horné priestory .
Už keď lekáreň bežala, mali zákaz ísť hore. Od začiatku sa využíval len spodný priestor. Nebolo to tak,
že len kvôli povoleniu prevádzky lekárne mal byť akože užívaný aj horný priestor. Ona si dala vypracovať

projekt na prízemie, dala ho skontrolovať štátnym ústavom pre kontrolu liečiv.

Súd v konaní vypočul svedkov L. Z., M. L., R.. E. V., C. F., K.. H. V., V. M., R. J. , Y.. U. U. , E. Q..
Svedkovia v konaní boli vypočutí na rozsah užívania prenajatých priestorov odporcom.

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to: výpis z obchodného
registra na odporcu, zmluva o nájme nebytových priestorov a dodatok k zmluve o nájme nebytového
priestoru, fotokópie príjmových pokladničných dokladov na sumu 1000 Eur, vyjadrenie súkromnej
detektívnejkancelárieNádejs.r.o.z11.10.2009,odstúpenieodzmluvyz9.10.2009zasielaneštatutárkou
odporcu navrhovateľke, stav zásob v lekárni k 30.9.2009, výpoveď z nájmu z 28.9.2009, predžalobná

výzva z 23.9.2009, spis tunajšieho súdu sp. zn. 15C 212/09, dokumentácia skutočného stavu užívaného
priestoru predložená navrhovateľkou , dokumentácia prízemia a poschodia predložená odporkyňou, a
dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Dňa 28.2.2006 uzatvorila navrhovateľka s odporcom zmluvu o nájme nebytových priestorov. V zmysle

tejto zmluvy , predmetom nájmu bol nebytový priestor vo vlastníctve navrhovateľky , o celkovej výmere
109m2, pozostávajúci z predajne o výmere 55m2, kancelárie o výmere 34m2, sociálneho zariadenia o
výmere 5m2, skladu o výmere 15m2. Účelom nájmu bolo užívanie uvedených nebytových priestorov
odporkyňou na podnikateľské účely- prevádzkovanie lekárne. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú , s možnosťou jej písomnej výpovede , v trojmesačnej výpovednej dobe. Výška nájomného

bola dojednaná sumou 22.000,-Sk , čo spolu s poplatkom za služby vo výške 2.100,-Sk mesačne,
predstavovalo spolu mesačne sumu 24.100,-Sk. Cena za nájom a služby s tým spojené bola splatná
vždy mesiac vopred , najneskôr päť dní pred začiatkom nového mesiaca . Zmeniť alebo doplniť zmluvu
bolo možné len písomne . Písomným dodatkom k zmluve bola s účinnosťou od 1.1.2008 zmenená výška
nájomného a služieb spojených s nájmom na sumu 30.000,-Sk mesačne. Navrhovateľka tvrdila, že v

súvislosti s prechodom na menu Euro sa s odporcom ústne dohodli, že cena nájmu vrátane služieb
s ním spojených bude 1.000,-Eur mesačne, k čomu súdu predložila fotokópie príjmoch pokladničných
dokladov na sumu 1.000,-Sk uhrádzanú odporcom v období 1/2009-6/2009. Odporca listom z 28.9.2009
vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov , s trojmesačnou výpovednou dobou, plynúcou od
1.10.2009. Listom z 9.10.2009 navrhovateľka odstúpila od uzavretej zmluvy , podľa § 679 ods. 3

Občianskeho zákonníka , pre neplatenie nájomného odporcom, ako závažného porušenia zmluvy.
Odporca užíval nebytové priestory do 11.10.2009, kedy bol zo strany navrhovateľky vymenený zámok
na vstupných dverách do priestorov lekárne.Obaja účastníci konania predložili dokumentáciu pôdorysu prízemia a podkrovia, ktoré mali byť
predmetom užívania. Podľa dokumentácie predloženej navrhovateľkou malo byť na prízemí užívaných
spolu 71,35m2, z toho priestory predajne tvoria 46,04m2, skladové priestory 7,81m2, priestory chodby

14,79m2 a priestor WC 2,71m2. Podľa tejto dokumentácie mal byť na poschodí spolu užívaný priestor o
celkovej výmere 23,89m2 ( chodba 6,33m2, kúpeľňa 2,9m2 a izba 14,66m2.). Ďalej priestor schodiska
spolu tvoril 32,77m2. Podľa dokumentácie predloženej odporcom , priestory prízemia spolu zaberali
výmeru 73,6m2, z čoho priestor predajne (označený pod 1,2,3) zaberal priestor 31,7m2. Priestory
poschodiaspolupredstavovalivýmeru45,8m2.Krozsahuužívanianebytovýchpriestorovodporcomsúd

v konaní vypočul niekoľko svedkov. Svedkovia sa v tomto smere vo svojich výpovediach rozchádzali
a tak ani svedeckým dokazovaním sa nepodarilo ustáliť, aké priestory v nehnuteľnosti navrhovateľky
odporca reálne užíval, a aká tak bola reálne užívaná výmera.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže
nebytový priestor prenechať na užívanie inému ( ďalej len nájomca)zmluvou o nájme ( ďalej len zmluva).

Podľa § 3 ods. 3 Zák č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a
účel nájmu , výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia , a ak nejde o nájom na neurčitý
čas , čas na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom , možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dobu dva

roky , pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 4 Zák. č. 116/1990 Zb. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3 , je neplatná.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne , určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatil,musíobohatenie
vydať.

Podľa § 451ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu , ktorý odpadol , ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko , čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné považovať za
dôvodný čiastočne.

Ustanovenie § 3 ods. 3 Zák. č. 116/1990 Zb. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o nájme nebytových
priestorov, pričom v odseku 4 citovaného ustanovenia je uvedená sankcia neplatnosti zmluvy pri
nedodržaní jej podstatných náležitostí . Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka upravuje podmienku
právneho úkonu z hľadiska jeho určitosti , slobody, zrozumiteľnosti a vážnosti. O neurčitosť právneho
úkonu ide vtedy , ak je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor nemožno odstrániť ani

výkladom alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že navrhovateľka
prenajala odporcovi nebytové priestory v jej vlastníctve, o celkovej výmere 109m2, pričom je ďalej
uvedené o aké miestnosti a v akej výmere ide. V konaní však bolo zrejmé, že ani účastníci konania

si nevedeli ustáliť , čo bolo predmetom nájmu, ktoré priestory, v akej výmere. V zmluve bola síce
uvedená výmera 109m2, ako i výmery jednotlivých priestorov, avšak tieto nezodpovedali skutočnému
stavu, pričom však ani nie je zrejmé, aká je reálna výmera jednotlivých priestorov , keďže súdu boli
predložené 2 dokumentácie pôdorysu priestorov, ktoré mali byť predmetom nájmu, pričom výmery v
nich uvedené boli odlišné. Naviac z dokazovania vo veci vyvstalo, že výmery uvedené v zmluve boli

pravdepodobne prispôsobené potrebám odporcu pre získanie licencie na prevádzku lekárne. To, čo bolo
vlastne predmetom nájmu a čo vlastne odporca užíval sa nepodarilo zistiť ani svedeckými výpoveďami,
nakoľko v konaní vypočutí svedkovia v tomto smere vypovedali odlišne.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania , tak ako je v tejto vymedzený predmet nájmu nezodpovedá ustanoveniu § 3 ods. 3 Zák. č.
116/1990 Zb, ako i § 37 Občianskeho zákonníka. K uvedenému záveru súd dospel preto, lebo takéto

vymedzenie predmetu nájmu nie je jednoznačné pre samotné účastníčky zmluvy, ktoré nevedeli zhodne
ustáliť, čo tvorilo predmet nájmu, taktiež je zrejmé , že výmery jednotlivých miestností nezodpovedajú
reálnym výmerám, pričom ani nie je zrejmé, vzhľadom na predložené rozdielne dokumentácie, aká
je skutočná výmera jednotlivých miestností. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu , je potrebné
konštatovať, že predmet nájmu takto v zmluve vymedzený nie je vymedzený dostatočne určito.

Taktiež ,vychádzajúc z toho, že výmery miestností uvedené v zmluve mali byť prispôsobené potrebám
odporcu z hľadiska získania licencie, vzbudzuje pochybnosti o vážnosti prejavu vôle účastníkov zmluvy.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené, považoval uzavretú zmluvu medzi účastníkmi konania za neplatnú,
a to za absolútne neplatnú. Z toho pohľadu je potom irelevantné zaoberať sa otázkou skončenia
zmluvného vzťahu, a to či už formou výpovede , alebo odstúpením od zmluvy. Taktiež pokiaľ ide o obranu

odporcu , že navrhovateľka získala bezdôvodné obohatenie tým, že prijímala plnenie za priestory, ktoré
reálne užívané neboli, na túto súd neprihliadol, nakoľko , tak ako je vyššie uvedené, nebolo ustálený
rozsah užívania priestorov odporcom , a teda ani to, či tento plnil nad rámec užívania alebo nie.

V konaní nebolo sporné, že odporca užíval prenajaté priestory, a to do 11.10.2009, ako i to, že za

mesiace august, september a október 2009 navrhovateľke v súvislosti s týmto užívaním neplnil. Odporca
užívaním priestorov za ktoré užívanie nezaplatil, získal majetkový prospech- bezdôvodné obohatenie
( plnenie z neplatného právneho úkonu) , ktoré je povinný vydať. Výška bezdôvodného obohatenia v
danom prípade zodpovedaná výške nájomného, ktoré je obvyklé pre daný nájom nebytových priestorov.
Za takéto obvyklé nájomné súd v danom prípade považoval nájomné vo výške, aké bolo odporcom

plnené, a to vo výške 1.000 EUR mesačne ( vrátane nákladov na služby spojené s nájmom) . To ,
že odporca v takejto výške plnil v roku 2009 je nepochybné z príjmových pokladničných dokladov.
Súd vychádzal z tejto sumy, a nie sumy 995,82 Eur, ktorá zodpovedá prepočtu sumy 30.000,-Sk
konverzným kurzom, keďže z hľadiska obvyklého nájomného nebola pre súd zásadná výška zmluvne
dojednaného nájomného ( keďže zmluva je neplatná) , ale tá, ktorá bola reálne plnená. Súd preto priznal

navrhovateľke plnenie vo výške obvyklého nájomného 1.000 EUR za mesiace august a september
2009, pričom za mesiac október 2009 len jeho alikvótnu časť vo výške 354,84 EUR( za 11 dní mesiaca
október 2009), do 11.10.2009, nakoľko ďalej odporca priestory neužíval. Súd tak zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľke spolu sumu 2.354,84 EUR. Spolu so zaplatením žalovanej istiny súd priznal
navrhovateľke i úrok z omeškania , zo súm dlžných v jednotlivých mesiacoch. Odporca tým, že riadne a

včas nevydal navrhovateľke bezdôvodné obohatenie, dostal sa do omeškania, s nárokom navrhovateľky
na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výška bola navrhovateľkou uplatnená v súlade s Nar. vlády
č. 87/1995 Zb. , platným v čase omeškania. Počiatok omeškania odporcu s plnením však súd stanovil
odlišne od navrhovateľky, keď nevychádzal z dátumu splatnosti nájomného stanoveného v neplatne
uzavretej zmluve, ale tento určil dňom nasledujúcim po získaní bezdôvodného obohatenia v jednotlivých

mesiacoch , t.j za mesiac august 2009, počnúc 1.9.2009, za mesiac september 2009, počnúc 1.10.2009
a za mesiac október 2009, počnúc 12.10.2009.

Vo zvyšku súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách tohto konania súd v zmysle § 151 ods. 3 OSP rozhodne samostatným uznesením, po
právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.