Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511202157
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8511202157.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270 proti žalovanému: Mgr. Adrián Fabián, so sídlom
kancelárie Tkáčska 2, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty žalovaného: ELMAZ, s.r.o. v
konkurze, so sídlom ul. Gen. Štefánika 216/4, 065 03 Podolínec, v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty
11949,81 eur a úroku z omeškania - vylúčené z veci sp. zn. 5C/11/2011, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 13 981,84 eur s úrokom z omeškania
vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 11.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že

ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkových vzťahoch žalobcu a žalovaného založených zmluvami
o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby. Konanie o
pôvodnej žalobe sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/11/2011. Uznesením tunajšieho súdu sp.
zn. 5C/11/2011 zo dňa 21.3.2011, ktorým vylúčil na samostatné konanie zmluvnú pokutu vo výške 11
949,81 eur a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne od 11.9.2009 do zaplatenia, v ktorom rozhodne
aj o trovách celého konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2011. O zvyšku

nároku bolo rozhodnuté platobným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/11/2011 zo dňa 11.8.2011.
Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.9.2011. konanie o vylúčenej
časti nároku sa vedie na tunajšom súde pod sp. z. 5C/60/2011

2. Šetrením v Obchodnom vestníku súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/43/2011
zo dňa 3.11.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Za správcu konkurznej podstaty

žalovaného bol ustanovený Mgr. Adrián Fabián, so sídlom kancelárie Tkáčska 2, 080 01 Prešova.
Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 216/2011 dňa 10.11.2011.
Vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu sa toto konanie prebiehajúce na tunajšom súde v súlade s
§ 47 ods.1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
prerušilo. Prvá schôdza veriteľov sa konala dňa 31.1.2012. Tunajší súd postupom podľa § 47 ods.
4 v spojení s § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2020 vyzval žalovaného - dlžníka ako aj správcu konkurznej
podstaty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy (výzva
správcovi konkurznej podstaty žalovaného doručená dňa 20.8.2020 a výzva žalovanému doručená dňa
27.8.2020), pričom tak žalovaný - dlžník ako aj správca konkurznej podstaty na výzvu súdu nereagovali
a nepodali návrh na pokračovanie v konaní.3.Podľa§44ods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorých
zákonov (ďalej ZoKR) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;

správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

4. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov

konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

5. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze

veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

6. Podľa § 206j ZoKR prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté
a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.
decembra2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených
pred 1.januárom 2020.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Novelou Zákona o konkurze a reštrukturalizácií realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z., došlo s
účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých, ak
návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a

dlžníka, na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s
pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote
navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

12. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4
ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.
Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany
sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky

späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento
účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v
prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase
vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo
žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím

vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka
alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.13. Nielen podľa znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu, vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,
pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová

správa k tomuto ustanovenie udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať
pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
“aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred
iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi,

ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov.
Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak
správcaneprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadrenie
dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník
navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v
prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude

podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči
dlžníkoviprisúdiplnenie,totoplneniemôžebyťuspokojenéažtzv.akobyzakonkurzom(t.j.jepodriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu

vylúčený.“

14. Zo znenia § 47 ods. 4 ZoKR ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že
zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného
nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

15.Vsúdenejvecivzhľadomnato,žeprváschôdzaveriteľovsakonaladňa31.1.2012adovtedysprávca
nepodal návrh na pokračovanie v konaní, súd výzvou zo dňa 5.8.2020 vyzval správcu konkurznej
podstaty žalovaného a súčasne aj žalovaného - dlžníka, úpadcu, aby v lehote 30 dní podali v zmysle §
47 odsek 4 ZoKR návrh na pokračovanie v konaní, súčasne ich poučil, že nepodanie takéhoto návrhu

má za následok vyvolanie účinkov späťvzatia žaloby a teda hrozbu zastavenia konania. Predmetná
výzva bola správcovi konkurznej podstaty žalovaného úpadcu doručená dňa 20.8.2020 a žalovanému
- dlžníkovi, úpadcovi dňa 27.8.2020. Správca konkurznej podstaty žalovaného a žalovaný - úpadca,
dlžník sa v uloženej lehote k predmetnej výzve nevyjadrili, a teda nenavrhli pokračovať v konaní.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, nakoľko nedošlo k navrhnutiu
na pokračovanie v konaní správcom konkurznej podstaty žalovaného a ani žalovaným - úpadcom,
dlžníkom, postupoval súd v zmysle § 47 odsek 4 ZoKR a na nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní
nazeral ako na späťvzatie žaloby. Súd preto konanie zastavil, nakoľko súhlas žalovaného so späťvzatím
nebol potrebný.

Trovy konania

17. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Okrem základných ustanovení o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 255 C.s.p.)

alebo podľa zásady zavinenia (§ 256 C.s.p) prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania preto nie je
iba rozhodovanie podľa základných ustanovení (§ 255 a § 256 C.s.p.) ale aj úvaha o možnej úprave
rozsahu nároku na náhradu trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.),pretože na tomto základe aj v celom rozsahu úspešný účastník konania môže mať nárok na náhradu
trov konania iba čiastočný alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne. Účelom je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného

práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho,
kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v
konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov
súd náhradu trov neprizná. Základným predpokladom pre použitie ustanovenia § 257 C.s.p. v súvislosti

s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané
charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom
strany sporu.

21. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v
platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného) na

pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej
od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného
ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu
konania vo veci samej, ktoré sa končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného
hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie

dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez
toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by
viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 C.s.p.. Účinky späťvzatia žaloby
sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá
je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo

uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali
zo zákona. Súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 C.s.p., pretože mal za to, že stav,
ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a preto žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.