Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104119670
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8104119670.8

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu 1. M. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Č. X, 2.
M.. M. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Č. X, 3. M.. V. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Č. X, všetci v konaní právne
zastúpení JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému:
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana, Hollého 14, Prešov, v konaní zastúpená Advokátskou

kanceláriou GOGA a spol., s. r. o., Žriedlová 3, Košice, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 125/2004-760 zo dňa 24.6.2009 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom v 1. rade a
žalovanou a vo výroku o trovách konania štátu.

Žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd
I. Žalobu žalobcu v 1. rade v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu
149.250 eur zamietol.
II. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu za bolestné vo výške 517,40 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobu žalobcov v 2/ a 3/ rade v časti nárokov za liečebné a cestovné náklady vo výške 240,53 eur
zamietol.
IV. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %
vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná v osobitnom uznesení, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
V. Žalobcovi v 2/ a 3/ rade nepriznal právo na náhradu trov konania.

VI. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
VII. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude
presne špecifikovaná v osobitnom uznesení, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnených nárokoch žalobcu v 1. rade na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia a uplatnených nárokoch žalobcov v 2/ a 3/ rade na náhradu škody za

výdavky v súvislosti s liečebnými a cestovnými náhradami, keď bolo preukázané, že za vzniknutú škodu
zodpovedá žalovaná.
Žalobca v 1/ rade sa domáhal z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uhradiť sumu
667.197,77 eur, žalobcovia v 2/ a 3/ rade sa domáhali zaplatenia sumy 5.671,66 eur s úrokom z
omeškania z titulu náhrady nákladov spojených s liečením žalobcu v 1/ rade.
O uplatnenom nároku žalobcov v priebehu konania bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi v 1/ rade bol

priznaný nárok z titulu bolestného vo výške 517,40 eura, keď pôvodne si uplatnil nárok na bolestné vo
výške 3.319,39 eur, ktorý bol okrem sumy 517,40 eura zamietnutý.Prvoinštančný súd o sťažení spoločenského uplatnenia rozhodol tak, že z pôvodného uplatneného
nároku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 298.500 eur právoplatne priznal žalobcovi v 1/ rade
sumu 149.250 eur a vo zvyšku bol nárok na ďalšie zvýšenie (o 25 násobok) zamietnutý.

Vo vzťahu k vecnej škode boli žalobcom v 2/ a 3/ rade priznané spolu nároky vo výške 2.331,21 eur
a zvyšná časť uplatneného nároku na náhradu za liečebné a cestovné náhrady v sume 3.340,45 eur
bol zamietnutý.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251 CSP a podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, s použitím
ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Ustálil mieru úspechu strán sporu, keď žalobcovia v 2/ a 3/ rade si celkovo

uplatňovali vecnú škodu v rozsahu 5.671,66 eur, bola im priznaná náhrada škody vo výške 2.331,21 eur,
čo predstavuje úspech žalobcov v 2/ a 3/ rade v rozsahu 41 % a neúspech v rozsahu 59 %. Náhradu
trov konania im súd nepriznal z dôvodu, že neuniesli dôkazné bremeno pri preukazovaní niektorých
nákladov a z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Podľa prvoinštančného súdu úspech a neúspech
strán sporu bol približne v polovici, a preto prvoinštančný súd ani žalovanému náhradu trov konania vo
vzťahu k žalobcom v 2/ a 3/ rade nepriznal.

Vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade prvoinštančný súd ustálil, že žalovaný bol o nároku žalobcu v 1/ rade
neúspešný a právo na náhradu trov konania mu nepatrí. Priznanie sumy bolestného a zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcovi v 1/ rade záviselo od úvahy súdu, a preto súd priznal žalobcovi v
1/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Samotná výška trov konania sa bude odvíjať
od právoplatne priznanej sumy.

Vo vzťahu k trovám štátu prvoinštančný súd skonštatoval, že štátu vznikli v spore trovy, ktoré neboli
kryté preddavkami a boli vyplatené znalcom za znalecké dokazovanie. Štát odôvodnenie vyúčtované
znalečné uhradil. Keďže sa uvedené znalečné dotýkalo nároku žalobcu v 1/ rade, ktorý bol v konaní
plne úspešný a žalovaný plne neúspešný, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť náklady štátu,
ktoré neboli kryté preddavkami.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách medzi žalovaným a žalobcom v 1/ rade a medzi
žalovaným a štátom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal porušenie práva
na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
prvoinštančný súd neuviedol právnu normu, ktorá umožňuje súdu v prípade, že plnenie závisí od

jeho úvahy neprihliadať na pomer úspechu a neúspechu v konaní. Na základe citovaných zákonných
ustanovení prvoinštančným súdom práve naopak, vyplýva povinnosť súdu riadiť sa pomerom úspechu
a neúspechu. Preto, keďže vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobcu v 1/ rade úspech žalobcu bol vo
výške 50 % zo žalovanej sumy, rovnaký nárok na náhradu trov konania patrí aj žalovanému, a preto
žalovaný navrhol, aby o trovách bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán náhrada

trov konania nebola priznaná.
Naviac,žalovanýnamietalporušenieprávanaspravodlivýprocesajtým,žeprvoinštančnýsúdnáležitým
spôsobom rozhodnutie o trovách neodôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 1 CSP. Zákon
vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, aké skutkové zistenia odôvodnili aplikáciu
zvolenej právnej normy, podá interpretáciu normy na konkrétne okolností prípadu a vyvodí z nich závery

o spornom práve, či povinnosti strán. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je neúplné a neumožňuje
žalovanému posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu vo vzťahu k uplatňovanému nároku a
správnosť,resp.nesprávnosťtohtorozhodnutia,kvalifikovanesarozhodnúť,čipodáopravnýprostriedok
a ako ho odôvodní, aby bol v prípadnom odvolacom konaní úspešný.
Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil IV. výrok napadnutého rozhodnutia, a to tak, žalobca v 1/ rade

a žalovaný nemajú právo na náhradu trov konania a zmenil výrok VII vo vzťahu k trovám štátu tak, že
žalobca v 1/ rade a žalovaný sú povinní zaplatiť štátu náhradu trov každý v rozsahu 50 %. Žalovaný si
uplatnil voči žalobcovi v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky

prvoinštančného rozsudku podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vecne správne.

5. Žalovaný namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je náležitým spôsobom odôvodnené a
tak je porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, keď z dôvodov rozhodnutia je ťažké

zistiť, prečo prvoinštančný súd rozhodoval o trovách konania tak, že ich priznal v plnom rozsahu
žalobcovi v 1/ rade.
Odvolací súd pri skúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie vo vzťahu k náležitým
dôvodom prvoinštančného rozhodnutia je dôvodné. Pokiaľ by neexistovali (absentovali) v prejednávanejveci ďalšie dôvody odôvodňujúce vecnú správnosť tohto rozhodnutia, bolo by toto pochybenie dôvodom
na zrušenie rozhodnutia a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K porušeniu práva na
spravodlivý súdny prospech v neprospech žalovaného došlo, avšak tento nedostatok je možné napraviť

pred odvolacím súdom.
Zásah zo strany prvoinštančného súdu do práv žalovaného na spravodlivý súdny proces vzhľadom na
svoju povahu a intenzitu nie je tak vážny, že by ho nebolo možné v odvolacom konaní napraviť.

6. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP a namietaného nesprávneho

právneho posúdenia veci vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd konštatuje, že
nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Vtedy na zistený skutkový
stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, teda ju úplne opomenul aplikovať, alebo aplikoval
nesprávnu právnu normu, teda namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, alebo obsah
správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu
normu nesprávne aplikoval.

Odvolací súd konštatuje, že k takejto vade nesprávneho právneho posúdenia veci nedošlo.
Prvoinštančný súd vo vzťahu k výroku o trovách konania medzi žalobcom v 1/ rade a žalovaným a štátom
a žalovaným rozhodol správne a správne aplikoval aj právnu normu.

7. V záujme odstránenia procesného pochybenia prvoinštančného súdu pri riadnom odôvodnení

svojho rozhodnutia a pre vysporiadanie sa s odvolacou námietkou žalovaného je potrebné uviesť, že
predmetom odvolacieho konania je aplikácia zákonného ustanovenia odôvodňujúceho rozhodnúť o
trovách konania medzi žalobcom v 1/ rade a žalovaným a od toho odvíjajúci sa nárok štátu na náhradu
trov štátu vzniknutých a vynaložených v tomto konaní.
Vzťahmedzižalobcomv2/a3/radeažalovanýmvovzťahuktrovámkonanianiejepredmetomkonania.

V prejednávanej veci žalobca v 1/ rade si uplatňoval nárok na bolestné a na sťaženie spoločenského
uplatnenia,pričomprisťaženíspoločenskéhouplatneniažiadal,abysúdrozhodolozvýšenítohtonároku
až na 50-násobok bodového ohodnotenia lekárom.
V priebehu konania o nároku žalobcu bolo potrebné v rámci dokazovania preukázať tento nárok
buď lekárskymi posudkami a v rámci spornosti odborných záverov aj znaleckými posudkami. Naviac,

rozhodnutie o priznaní 50-násobku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia oproti uplatnenému
základu bolo výlučne v kompetencii súdu. Z uvedeného vyplýva, že plnenie priznané žalobcovi bolo
ustálené na základe znaleckých posudkov a na základe úvahy súdu.
Civilný sporový poriadok iné ustanovenia, než ust. § 255 ods. 1 a 2 vo vzťahu k náhrade trov konania
v sporovom konaní neobsahuje. Prvoinštančný súd citované zákonné ustanovenie správne aplikoval,

keď vo vzťahu medzi žalobcom v 1/ rade a žalovaným a medzi štátom a žalovaným uvažoval o priznaní
trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Je pravdou, že v minulosti Občiansky súdny poriadok obsahoval v
ust. § 142 ods. 3 OSP, ktoré uplatňovalo ako špeciálny právny predpis k ust. § 142 ods. 2 CSP zásadu,
ktorá priamo zohľadňovala rozhodnutie súdu na základe znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Civilný
sporový poriadok pozná pri rozhodovaní o trovách konania len rozhodovanie podľa úspechu v spore,

táto zásada úspechu sa uplatňuje aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské
právo) alebo znaleckého posudku.
Pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní podľa sudcovskej úvahy a znaleckého
posudku nie je možné považovať stranu sporu za neúspešnú alebo čiastočne neúspešnú, pokiaľ z
uplatneného nároku je jej priznaná aspoň časť tohto nároku. Základ uplatneného nároku bol priznaný

a len výška závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nie je možné za takýchto okolností
zaťažiť žalobcu zodpovednosťou za výšku priznaného plnenia, pokiaľ bolo zistené, že jeho nárok je čo
do základu daný a výška závisela od súdu alebo znalca.
Žalobca v 1. rade vyčíslil svoje nároky na základe zákonných dôkazov, ktoré v priebehu konania boli
stranami sporu namietané, resp. bola preukazovaná znaleckými posudkami iná uplatňovaná výška, než

v pôvodných dokladoch, od ktorých odvíjal svoj nárok čo do výšky žalobca.
Je dôležité pri rozhodovaní v prípade o náhrade trov konania, pri ktorých výška plnenia závisela od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné v
danej veci bolo preukázané, že došlo k zásahu do žalobcovho zdravia. Sprevádzajúce ako druhotné,
resp. nadväzujúce, bolo zisťovať rozsah tohto zásahu, ktorý rozsah je odbornou otázkou a otázkou, ktorá

je posudzovaná súdom úvahou. Preto je potrebné prisvedčiť prvoinštančnému súdu pri rozhodovaní o
trovách konania medzi žalobcom v 1/ rade a žalovaným a medzi štátom a žalovanou, že v takom prípade
má žalobca nárok na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy, nie zo sumy žalovanej.V tomto prípade trovy štátu, ktoré v prejednávanej veci vznikli sú trovami, za ktoré v rámci vykonaného
znaleckého dokazovania zodpovedá žalovaný. Tieto trovy v čase konečného rozhodnutia o veci
samej už boli z rozpočtových prostriedkov uhradené príslušným znalcom a znaleckým organizáciám.

Zodpovednosť za tieto trovy je aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP na žalovanom.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.
Podľa § 262 CSP o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím, ktoré
vydásúdnyúradník,stým,ževýškapriznanýchtrovmedzižalobcomv1/radeažalovanýmbudezávisieť

od priznaného plnenia.
Pretoodvolacísúdnapadnutévýrokyrozsudkuprvoinštančnéhosúdupodľa§387ods.1CSPakovecne
správne potvrdil s dôvodmi, ktorými odstraňoval odvolací súd porušenia procesných práv strán sporu.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnou stranou sporu bol žalobca v 1/ rade. Odvolací súd žalobcovi v

1/ rade náhradu trov konania pred odvolacím súdom nepriznal, pretože mu žiadne účelne vynaložené
trovy tak, ako to má na mysli ust. § 251 CSP nevznikli. Je pravdou, že po podaní odvolania žalovanou
bolo odvolanie doručené žalobcovi v 1/ rade. Žalobca nebol vyzývaný na ďalšie procesné úkony v
prejednávanej veci, a teda ani na vyjadrenie k odvolaniu. Keďže žalobca v 1/ rade aj napriek tomu súdu
svoje vyjadrenie k odvolaniu predložil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací

súd tento úkon žalobcu v 1/ rade považuje za neúčelný a náhradu aj napriek úspechu v odvolacom
konaní mu nepriznal.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.