Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317210308
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317210308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobkyne: P. A., narodená X.X.XXXX,
bytom J. V. XXX/X, U., zastúpená splnomocnencom: Občianske združenie Centrum správnej pomoci
Galanta, IČO 51 412 802, so sídlom Staničná 1702/10, Galanta, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová
banka, a.s., IČO 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpený splnomocnencom:
ČERNEJOVÁ&HRBEK,s.r.o.,IČO36857513,sosídlomKýčerského7,Bratislava,2.Dražbyaaukcie,
s. r. o., IČO 36 751 642, so sídlom Flámska 1, Martin, zastúpený splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic,
s. r. o., IČO 36 865 036, so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie neplatnosti právnych

úkonov a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15Csp/113/2017-412
zo dňa 7.3.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní majú n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným v 1.
a 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. c), d) Civilného
sporového poriadku, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 34, § 37 ods.
1, § 565 Občianskeho zákonníka, § 257 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa dňa 17.2.2012 uzatvorila so
žalovaným 1. Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 600629-12 zo dňa 17.2.2012, v súlade s
ktorou poskytol žalovaný 1. žalobkyni úver vo výške 8 295,88 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť
prostredníctvom mesačných splátok vo výške po 125,90 eur (z toho 3,75 eur poistenie nehnuteľnosti).
Dátum splatnosti prvej splátky bol 20.3.2012 a poslednej 20.2.2022. Úver bol poskytnutý jednorazovo
s ročnou úrokovou sadzbou 7,23 %, ročnou percentuálnou mierov nákladov 7,67 % (priemerná RPMN
11,62 %). Žalobkyňa sa so splácaním úveru dostala do omeškania, v dôsledku čoho bola vyhlásená

predčasná splatnosť úveru a žalovaný 1. pristúpil k realizácii záložného práva zriadeného zmluvou
o zriadení záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby. Náležitosti zmluvy, ktoré žalobkyňa na
pojednávaní uviedla, že zmluva neobsahuje, vzhľadom na uvedené, napádaná zmluva obsahovala. V
priebehu konania bolo súdu prvej inštancie oznámené, že od výkonu dražby bolo upustené.4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne a z
bodu 6.8 zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva nebola uzatváraná v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok, pričom zmluvné strany si jej obsah pred podpisom prečítali, tomuto porozumeli a svojimi
podpismi s ním vyjadrili svoj súhlas. Súd prvej inštancie mal zato, že zmluva spĺňa všetky zákonom
vyžadované náležitosti, pričom nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. vzhľadom na ustanovenie
§ 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z.. Nedostatky zmluvy, na ktoré poukazovala žalobkyňa a pre
ktoré by mala byť predmetná zmluva o úvere neplatná a poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, by

podliehali kontrole súdu v prípade, ak by išlo o zmluvu uzatvorenú zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., čo
však v danom prípade splnené nie je. Z hľadiska právnej kvalifikácie žaloby sa v tomto konaní jedná
o určovaciu žalobu (výrok I. a II.) podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Žalobný návrh
súd prvej inštancie podradil pod ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, pretože
ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, kde však možnosť podania tejto žaloby podľa zákona je
podmienená osobitnou právnou úpravou, pričom žiadny osobitný zákon možnosť podať takúto žalobu

neupravuje. Z tohto dôvodu súd návrhu o určenie neplatnosti zmluvy a o určenie, že úver z tejto zmluvy
je bezúročný a bez poplatkov nemôže vyhovieť. Žalobkyňa v konaní neprodukovala tvrdenia a dôkazy,
ktorými by potrebný naliehavý právny záujem osvedčila a tento naliehavý právny záujem nezistil ani
súd prvej inštancie pri svojom hodnotení právneho vzťahu strán sporu. Nakoľko súd z vykonaného
dokazovania nemal preukázaný nárok na vyhlásenie uzatvorenej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov,

nemal tak preukázaný ani nárok na vydanie finančného zadosťučinenia (výrok VII). Súd prvej inštancie
malzato,žezmluvauzatvorenámedzistranamisporuobsahujevšetkynáležitostivyžadovanézákonom.
Rovnako tak súd prvej inštancie v priebehu konania nenašiel ani žiadny dôvod neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva. K uplatneniu práva žalovaného 1. na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, a preto

nebolo možné žalobe vyhovieť ani vo výroku III., nakoľko možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
poskytnutého úveru bola riadne dojednaná. K určeniu neplatnosti právnych úkonov smerujúci k dražbe
a týkajúci sa žalovaného 2. (výrok IV. a V) súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania bolo
preukázané, že od dražby nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu, ktoré sú vo vlastníctve
žalobkyne bolo upustené, teda žaloba v tejto časti stratila akékoľvek opodstatnenie. Z uvedených

dôvodovsúdprvejinštanciežalobuzamietolakocelok,nakoľkotátobolanedôvodnávcelomjejrozsahu.

5. Súd prvej inštancie úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže mal za
to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce tak v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach u strán sporu, nakoľko žalobkyňa v danom konaní vystupovala ako spotrebiteľ - slabšia

strana, pričom priznanie náhrady trov konania sa súdu prvej inštancie javilo ako neprimeraná tvrdosť
voči žalobkyni, ktorá sa na súd obrátila v domnení, že dochádza k porušeniu jej spotrebiteľských práv.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd

prvej inštancie sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom
ide o arbitrárne rozhodnutie. Žalovaný 1. voči nej použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný
postup, teda porušil § 3 ods. 3 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
sa nevyporiadal s mnohými námietkami a v konaní sa nimi nezaoberal, aby zistil skutkový stav pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie ignoroval jej námietky, ona má za to, že zmluva,

ktorej predmet nie je dodaný, je neplatná od počiatku, pričom ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd
prihliada z úradnej povinnosti. Uviedla, že bola uvedená do omylu a dodávateľ o tom musel vedieť a
tak ide o neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, pričom ide
o neplatný právny úkon i s poukazom na ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, o neplatné
právne úkony dodávateľa i jej samotnej, pretože som nevedela posúdiť dôsledky právnych úkonov

zakotvených v úverovej zmluve a zmluve o zriadení záložného práva, pretože nemá právnické vzdelanie
a celý proces uzatvárania zmlúv trval približne 15 minút. Súd je povinný podrobiť súdnej kontrole
každú spotrebiteľskú zmluvu, je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka
zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane
vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa. Súdu prvej inštancie vytýka vyhodnotenie podanej žaloby ako

procesne nespôsobilého nástroja ochrany, resp. ohrozených práv žalobkyne. Tu poukazujem na Ústavu
Slovenskej republiky, ktorá jej umožňuje podať žalobu na ochranu jej práva, nikto nie je spôsobilý
spochybniť toto jej právo, ani samotný súd. Ona produkovala i tvrdenia i dôkazy, ktorými osvedčila
naliehavý právny záujem. Vo všeobecnosti treba vychádzať pri posudzovaní prejednávanej veci z toho,že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a
ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla.

Vytýka súdu prvej inštancie, že sa mýli v konštatovaní v rozsudku, pretože neexistuje podľa zákona
nárok na vyhlásenie uzatvorenej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, a preto nemohol ani byť takýto
nárok preukázaný, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch pozná pojem bezúročný a bezpoplatkový
úver. Súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva
a bezpochyby je nutné prihliadnuť na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil namietané skutočnosti vo veci začatia výkonu
záložného práva žalovaným 1. a dobrovoľnou dražbou žalovaným 2.. Žaloba je prípustná aj napriek
tomu, že je možná (prípadne) iná žaloba. Ona sa nachádza v neistom postavení, pretože teraz nie je
jasné, určité, ani zrozumiteľné, ktoré práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv medzi stranami sú platné,
ak došlo zo strany dodávateľa k porušeniu práva v dôsledku jeho konania na základe zmlúv uzavretých
medzi stranami a tieto porušenia spôsobili právnu neistotu v zmluvnom vzťahu. Žiada odvolací súd, aby

v tomto konaní preskúmal a odôvodnil záver súdu o upustení od dobrovoľnej dražby, pričom tento má
znamenať, že viac nebude zasahované do jej práv a právom chránených záujmov v takom rozsahu, že
sa predíde ďalšej dražbe a zároveň ďalšej žalobe. Má za to, že pomery a vzťahy medzi stranami sú
ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným
subjektom. Žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové prejednanie

a nové rozhodnutie.

7. Žalovaní odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali.

8. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný 1.. Vo vyjadrení

uviedol, že písomné vyhotovenie rozsudku je ako celok zreteľné, jasné a porozumiteľné, prehľadne
štruktúrované, pričom obsahuje opis prednesov a vyjadrení žalobcu i žalovaných, spolu s nevyhnutnou a
rozsahom prijateľnou citáciou príslušných právnych predpisov, ktoré sa na prejednávanú vec vzťahujú a
ktoré boli vzaté do úvahy pri rozhodovaní súdu vo veci samej, taktiež skutočne vyčerpávajúce informácie
o vykonanom dokazovaní. Rozsudok tak dáva jasné, matériu vyčerpávajúce a argumentačne podložené

odpovede na nosné, zásadné a základné otázky prejednávanej veci. Berúc do úvahy vyššie uvedené,
s ohľadom na znenie odvolania žalobcu je možné uviesť, že pramení jedine v neochote žalobkyne
akceptovať právny názor vo veci konajúceho súdu prvej inštancie. Vo svojom odvolaní tak žalobkyňa
v podstate len opakuje svoj pohľad na vec a snaží sa nájsť v odôvodnení rozsudku údajné nedostatky,
ktoré by mali mať za následok jeho revíziu, či zrušenie v odvolacom konaní. Navrhuje, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správny.

9. K vyjadreniu žalovaného 1. k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila
žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že zotrvávam na podanom odvolaní, ktoré je právom každého, v koho
neprospech bol rozsudok vydaný. Ona nežiadala súd, aby sa stotožnil s jej pohľadom na prejednávanú

vec, na súd sa obrátila, pretože boli porušené jej práva a právom chránený záujem, pretože žalovaní
1., 2. zasiahli do jej vlastníckych práv a práv na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena, do práva vlastniť majetok a do práva na ochranu obydlia, pričom ide o
ústavne garantované práva. Žalovaný 1., 2. jej spôsobili ujmu na právach, čo bolo v konaní dostatočne
preukázané, vystavili ju strachu, neistote a obave o stratu majetku na zabezpečenie dôstojného života

i najbližšej rodiny. Žalovaní 1., 2. chceli bez jej súhlasu vykonať dražbu jej majetku, rodinného domu,
v ktorom majú obydlie jej rodičia - starobní dôchodcovia a jej brat, ktorý je invalidný dôchodca. V
tomto konaní súd prvej inštancie o ničom nerozhodol, hoci sa domáhala, aby súd rozhodol podľa ňou
navrhovaného rozsudku. Je nesporné, že za úver poskytnutý žalovaným 1. vo výške 8.295,88 eur
zaplatila 10.449,70 eur. Žiada, aby súd rozhodol o žalobnom návrhu, keďže má právny záujem na tom,

aby rozhodnutím súdu bolo určené právo, či je úverová zmluva platná alebo neplatná a s ňou súvisiaca
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pretože je to pre ňu rozhodujúce a slúži potrebám
praktického života. Jej žalobou sa dosiahne vytvorenie pevného právneho základu pre právny vzťah
medzi účastníkmi sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonompredpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka v odvolaní použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového

poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho

vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom konania je nárok žalobkyne na určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru
HypoPôžička č. 600629-12 zo dňa 17.2.2012 a Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorené medzi

žalobkyňou a žalovaným 1., na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo dňa 17.2.2012, ktorý
poskytol žalobkyni žalovaný 1., na určenie, že žalovaným 1. použitá okamžitá splatnosť záväzkov -
neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa
§ 53 ods. 4) písm. k) Občianskeho zákonník, na určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa
Všeobecná úverová banka, a.s. smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam č. 600629-12, na určenie neplatnosti právnych úkonov dražobníka
Dražby a aukcie, s.r.o. smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX katastrálneho územia J., obec J., okres Nitra - parcely registra “C“ evidované na katastrálnej
mape, parcelné číslo 97, záhrady vo výmere 716 m2, parcelné číslo 99/1 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 655 m2, parcelné číslo 99/2 záhrady vo výmere 1 172 m2, rodinný dom vo vlastníctve

žalobkyne a na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 eur. Vzhľadom na rozsah a
dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne
a zákonne rozhodol, keď žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g),
h) Civilného sporového poriadku.

14. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú

intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

15. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

16. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné

dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,
že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu
prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie
(porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1997-VIII).

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci,
výsledkyvykonanéhodokazovaniaaprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté
nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu

zamietol.Napadnutýrozsudoktakniejepostihnutývadounepreskúmateľnostizdôvodunedostatočného
odôvodnenia.

18. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku

ktorých dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

19. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

20. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového

poriadku. Ak žalobkyňa v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp.
na neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že
odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomtoprípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

21. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca

úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

22. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako

už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudkuupravenéhovustanovení§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomsúdmápovinnosť

dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti (ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí

prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

23. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,

že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobkyňou
uplatnených nárokov, ktorá vznikli v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U

600629-12 zo dňa 17.2.2012 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 600629-12 zo
dňa 17.2.2012.

26. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala (mimo iného)
určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení záložného práva, bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru, čo je celkom zrejme žaloba spadajúca pod ustanovenie § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žaloba
v zmysle tohto ustanovenia je však prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z
osobitnéhopredpisu.Vniektorýchprípadochhmotnéprávo(osobitnýpredpis)pripúšťažalobynaurčenieprávnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť
konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito
žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru

(§ 77 Zákonníka práce), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6
Občianskeho zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a
Občianskeho zákonníka). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že

právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri
určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo
je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu,
či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Žalobný návrh znejúci na určenie
právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný.

27. Podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení záložného práva,
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je teda nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti,
ktorá (ako už bolo konštatované vyššie), môže byť v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku podaná iba, ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň nejde ani
o iný druh žaloby, než sú uvedené v ustanovení § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý je prípustný

za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Hmotné právo musí založiť oprávnenie
súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, na usporiadanie práv
a povinností, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Rozlišovacím
kritériom pre takýto iný druh súkromnoprávnej žaloby, s petitom neuvedeným v ustanovené § 137
Civilného sporového poriadku, je právny dôvod tvrdeného práva.

28. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, že na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o
poskytnutí úveru a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na určení bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru osvedčila v konaní pred súdom prvej inštancie naliehavý právny záujem,
odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť (v zhode so súdom prvej inštancie), že v danom

prípade sa na právny vzťah strán nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) uvedeného zákona
spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. V danom prípade
ide nepochybne o nárok z hypotekárneho úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam,

preto sa na právny vzťah strán zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje, preto záver súdu prvej
inštancie v tomto smere je možné považovať za vecne správny. Vzhľadom k uvedenému tak v súdenom
spore neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého ustanovenia sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru žalobou. Keďže osobitný predpis (zákon o spotrebiteľských úveroch), ktorý bez ďalšieho dáva
spotrebiteľovi právo domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj určenia,
že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, sa v prejednávanom prípade neaplikuje, náležite súd
prvej inštancie konštatoval, že takáto žaloba je neprípustná. Vyriešiť otázku, t. j. spor, či bolo plnené na
existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno totiž v konaní o žalobe na plnenie (o splnení povinnosti

zaplatiť určitú peňažnú čiastku), ktorá má prednosť pred žalobou na určenie, v ktorom konaní o žalobe
na plnenie by sa otázka neplatnosti zmlúv riešila ako otázka predbežná, od ktorej by sa odvíjal úspech
žaloby.

29. Na tomto základe sú tak nedôvodné námietky žalobkyne o danosti naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení právnych skutočností, pričom rozhodovať o určení právnej skutočnosti možno
len za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právna úprava nepripúšťa rozhodovať o určení
právnej skutočnosti za podmienky danosti naliehavého právneho záujmu, ten je pri rozhodovaní o
určovaní právnej skutočnosti právne irelevantný. Keďže žiaden osobitný predpis (hmotné právo) v
preskúmavanom prípade žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení

záložného práva, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nepripúšťa, je takáto žaloba procesne
neprípustná a nemožno jej vyhovieť. Z uvedených dôvodov tak bolo namieste zamietnutie žaloby v časti
požiadavky na určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení záložného práva a
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.30. Rovnako správne súd prvej inštancie zamietol žalobu i v časti požiadavky na určenie, že žalovaným
1. použitá okamžitá splatnosť záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa ustanovenia § 53

ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď podľa žalobkyne sa má jednať o neprimerane vysokú
sankciu spojenú s neplnením záväzkov. Právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky od dlžníka
pre nesplnenie niektorej splátky vyplýva priamo z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak to
bolo medzi stranami záväzkového vzťahu dohodnuté (čo je aj prejednávaný prípad) alebo určené v
rozhodnutí, pričom vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy je modifikované ustanovením § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. Účelom inštitútu straty výhody splátok je ochrana veriteľa pre prípad,
že dlžník dohodnutú splátku neuhradí vôbec, ale aj pre prípad, že dohodnutú splátku neuhradí riadne a
včas. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo by dojednanie o strate výhody splátok malo
napĺňaťznakyneprijateľnejzmluvnejpodmienkyaaniodvolacísúdnevzhliadolvtomtodojednanížiadnu
neprijateľnosť, keďže niet žiadneho dôvodu vylúčiť žalovaného 1. z realizácie jeho práva vyplývajúceho
zo zákona. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie o tejto

otázke (odsek 25. rozsudku) a k jeho záverom nemá viac, čo dodať.

31. Čo sa týka požiadavky žalobkyne na určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1. ako
záložného veriteľa a žalovaného 2. ako dražobníka k smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva
a dobrovoľnej dražby, správne súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba v tejto časti stratila akékoľvek

opodstatnenie, a preto ju zamietol V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že od
dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne bolo upustené, teda rozhodovanie o týchto požiadavkách
žalobkyne sa stalo bezpredmetným.

32. Napokon si žalobkyňa uplatnila požiadavku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1.000 eur, pričom súd prvej inštancie nepovažoval tento nárok za preukázaný, nakoľko nemal
preukázaný ani nárok na vyhlásenie zmluvy o poskytnutí úveru za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa
v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie ignoroval jej námietky a rozhodol v rozpore so zákonom,
keďže žalovaný 1. ako dodávateľ použil voči nej neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup.

33. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

34. Pri výklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je nevyhnutné v záujme eliminácie
jeho možného zneužitia sledovať najmä jeho účel. Aj keď sa dá predpokladať, že bolo zamýšľané
hlavne na podporu aktivít spotrebiteľských združení, ktorým iné majetkové nároky neprislúchajú, nie je

vylúčené, aby bolo priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie práv alebo povinností stanovených právnymi
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (K. Csach: Štandardné zmluvy, 2009). Posúdenie
každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. V striktnom význame žalobkyňa nebola tou,
ktorá úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti, keďže v konaní v prejednávanej veci bola
jej žaloba v ostatných požiadavkách zamietnutá, teda s uplatnením jej nároku na určenie neplatnosti

zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení záložného práva a bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru
bola žalobkyňa neúspešná. Pokiaľ tak žalobkyňa žalobou úspešne neuplatnila porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, resp. nepreukázala
úspešne uplatnenie takéhoto porušenia práva alebo takejto povinnosti v tomto či inom konaní, čo je
podmienkou pre priznanie jej práva na primerané finančné zadosťučinenie, neboli naplnené podmienky

rozhodné z hľadiska hypotézy tejto právnej normy. Z uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie správne
konštatoval neopodstatnenosť nároku žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie
v sume 1.000 eur a žalobu i v tejto časti zamietol.35.Rozsudoksúduprvejinštanciedávajasneazrozumiteľneodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s podanou žalobou. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými

pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne
aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o
nepreukázaní nároku uplatneného žalobkyňou. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

36. Žalobkyňa použila aj odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), d), e), g) Civilného

sporového poriadku. Žalobkyňa však bližšie nezdôvodnila tieto použité odvolacie dôvody a odvolací súd
nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie.

37. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou nie
sú naplnené.

38. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

39. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobkyne, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o

nároku na náhradu trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého a v prípade ktorého ani odvolací
súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).