Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8T/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120010525
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1120010525.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného D. S.

pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. k § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

D. S. narodený XX. XX. XXXX v T., trvalým bytom C. X, Bratislava, t. č. vo výkone väzby v tejto trestnej
veci v ÚVV a ÚVTOS, Chorvátska č. 5, Bratislava od 22:30 hod. dňa 17. 11. 2019,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 12.11.2019 v čase okolo 19.50 hod. v izbe nachádzajúcej sa na druhom poschodí ubytovne na
Karpatskej ulici č. 2 v Bratislave, v budove s názvom „YMCA“, najprv udrel poškodenú E. E. otvorenou
dlaňou do oblasti ľavého líca, v dôsledku čoho poškodená začala pred obvineným z izby utekať, kde ju
na chodbe obvinený dobehol a začal ju udierať oboma rukami zovretými v päsť s použitím značnej sily do

oblasti hlavy, pričom poškodená bola celý čas opretá telom o stenu a oboma rukami si snažila zakrývať
oblasť hlavy, obvinený následne od nej odstúpil a pravou nohou ju s použitím značnej sily kopol zospodu
do oblasti hlavy, následne pokračoval v útoku na poškodenú niekoľkými údermi oboma rukami zovretými
v päsť do oblasti hlavy, ďalej ju dvakrát kopol s použitím značnej sily do oblasti nôh, potom do nej strčil
tak, že poškodená spadla na zem, kde ju ešte párkrát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy,
následne ju obvinený zdvihol zo zeme, pričom ju ešte raz zdvihnutím svojej pravej nohy kopol zospodu
do oblasti hlavy v prítomnosti jednej osoby, následne obvinený a poškodená vyšli z budovy von smerom
na Karpatskú ulicu, pričom obvinený do poškodenej strkal, sácal ju, ťahal ju za rukáv a pri zástavke

MHD Karpatská v smere na Hlavnú železničnú stanicu Bratislava ju vo vzdialenosti približne 5 metrov od
zástavky pred minimálne dvomi prítomnými osobami udrel tri až štyri krát oboma rukami s otvorenými
dlaňami do tváre, ďalej ju udieral päsťami oboch rúk, následkom čoho poškodená padla na zem a počas
toho ako ležala na zemi, obvinený pokračoval v útoku na ňu, kopal ju so značnou silou viackrát do oblasti
hlavy a celého tela, dupal na ňu zvrchu nohou s použitím značnej sily, pričom v dôsledku tohto konania
poškodenej, ktorá sa agresívnym útokom obvineného snažila inštinktívne brániť oboma rukami, spôsobil
tržnú ranu hornej pery a zlomeninu dolnej diafýzy vretennej kosti vľavo s dislokáciou ad axim, ktorá

si vyžiadala následné lekárske ošetrenie, a ktorá sťažovala jej obvyklý spôsob života po dobu zjavne
prevyšujúcu 7 kalendárnych dní,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v

úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písmena h), písmena m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.

zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 /šesť / rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písmena a) Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný D. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 06. 2020, po prednesení obžaloby
prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
teda, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v prednesenej obžalobe, pričom súd obžalovanému
povolil, aby takéto vyhlásenie urobil v intenciách § 257 ods. 4 Tr. por. za dvojnásobného poučenia o
následkoch takéhoto vyjadrenia, čo vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní

Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd podľa § 257 ods.
7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že tento nepopiera spáchanie skutkov uvedených v
obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 4Pv 355/2019 zo dňa 12. 05. 2020.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel
spáchanie skutkov, ktoré nepopretie sa považuje za priznanie sa, sa nevykoná, a vykoná len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Prokurátorokresnejprokuratúryaaniobhajkyňanemalinaobžalovanéhootázkynaobžalovaného,ktoré

by súviseli s druhom a výmerou trestu. Na otázku súdu obžalovaný v podstate uviedol, že pracoval v
agentúre Nosluš v Mlynskej doline s čistým mesačným príjmom cca 350,- Eur. Podľa jeho vyjadrenia
nie je závislí na návykových látkach, nemá vyživovacie povinnosti a doposiaľ bol 10 krát súdne trestaný,
pričom sa v súčasnosti proti nemu vedie jedno trestné stíhanie pre trestný čin krádeže.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi:

- trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/132/2018 zo dňa 20. 12. 2018 a právoplatného
toho istého dňa (č. l. 172)
- výpisom z Centrálnej evidencie priestupkov zo dňa 07. 04. 2020 (č. l. 212)

- odpisom registra trestov zo dňa 14. 05. 2020 (č. l. 251)

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na všetky ďalšie základné zásady ukladania trestov vyjadrených

v § 34 Tr. zák.

U obžalovaného S. súd vzhliadol dve priťažujúce okolnosti a to, že obžalovaný spáchal viac trestných
činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - zločin ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu
pokusu v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ) a že už bol za trestný

čin odsúdený (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/132/2018 zo dňa 20. 12. 2018 aprávoplatný toho istého dňa), pričom súd nemal dôvod na toto predchádzajúce odsúdenie neprihliadať
a to z dôvodov rozvedených nižšie.

Označeným trestným rozkazom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. k § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený
s určením skúšobnej doby na 2 roky za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. V tomto kontexte nemožno prehliadnuť hneď

niekoľko významných skutočností viažucich sa na nevyhnutnosť prihliadať na toto odsúdenie. V prvom
rade sa obžalovaný uvedeného trestného činu dopustil na blízkej osobe - svojej manželke, pričom aj
s poškodenou Madunickou udržiaval priateľský vzťah (pravidelne sa stretávali, poskytol jej ubytovanie
na ubytovni na Karpatskej 2). V druhom rade sa prerokúvanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia spomínaného trestného rozkazu (skúšobná doba plynie 21. 12. 2018
- 20. 12. 2020). V neposlednom rade sa obžalovaný, i podľa jeho vlastného vyjadrenia, trestnej činnosti

kladenej mu za vinu, dopustil pod vplyvom alkoholu, ktorý pravidelne požíva a to napriek obmedzeniu
uloženého mu trestným rozkazom v predchádzajúcej trestnej veci.

Z vyššie uvedeného je teda badateľné, že súdne rozhodnutia u obžalovaného Rafaela nepožívajú
žiadnu autoritu a predchádzajúce odsúdenie nemalo na neho žiaden prevýchovný vplyv. Naopak.

Trestnej činnosti kladenej mu za vinu sa obžalovaný Rafael dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, pod vplyvom alkoholu a opäť násilnej povahy. Za takejto situácie súd nevzhliadol žiaden
dôvod aplikovať vetu za bodkočiarkou § 37 písm. m/ Tr. zák.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzoval obžalovaného S. za dva trestné činy, ukladal mu v zmysle

§ 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný. V prerokúvanom prípade za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák., ktorého zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody sú 4 roky až 10 rokov.

Za situácie prevahy priťažujúcich okolností, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť, súd upravil uvedenú

zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. tak, že
zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzbu o jednu tretinu. Novourčená trestná sadzba
tak u obžalovaného Rafaela predstavuje 6 rokov až 10 rokov.

Súd teda obžalovanému ukladal trest odňatia slobody na samom spodku novourčenej trestnej sadzby

trestu odňatia slobody, pretože má za to, že vyššia výmera trestu by bola pre neho neprimerane prísna
a to vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, ako aj vzhľadom na individuálnu a generálnu
prevenciu.

Pokiaľ sa týka jednotlivých obhajobných argumentov obžalovaného tieto neobstoja. Ak obhajoba

argumentuje závermi znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného E.. L. E., znalkyňou z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, že obžalovaný absolvoval ochranné liečenie a jeho
pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, uvedené by malo relevanciu v prípade, ak by
súd ukladal ochranné opatrenie v podobe ochranného liečenia a to v kontexte posúdenia otázky formy
(ambulantnej, ústavnej) takého liečenia. Ostatné vyjadrenia obhajoby smerovali v podstate k otázke

posúdenia subjektívnej stránky konania obžalovaného, teda k otázkam posúdenia viny, ktorá sa v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného o nepopretí spáchanej trestnej činnosti nedokazovala.

Rovnako tak nebolo možné pristúpiť k aplikácii Stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 44/2017
publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR tak, ako to navrhol

prokurátor okresnej prokuratúry. Uvedené Stanovisko je použiteľné len za situácie priznania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., t. j., že obžalovaný sa nie len priznal k spáchaniu
trestného činu, ale trestný čin aj úprimne oľutoval. Je tomu tak preto, pretože poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zák. predpokladá okrem priznania sa páchateľa (v tomto prípade nepopretia spáchanej
trestnej činnosti) aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné

posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako
obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (najmä pri
využití práva záverečnej reči a posledného slova). K takémuto prejavu zo strany obžalovaného však v
priebehu konania pred súdom v žiadnom ohľade nedošlo. Napriek absencii prejavu úprimnej ľútosti zostrany obžalovaného Rafaela súd ukladal trest odňatia slobody na samom spodku zákonom upravenej
trestnej sadzby a takýmto spôsobom zohľadnil jeho vyhlásenie.

Súd zaradil obžalovaného D. S. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.