Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120010525
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1120010525.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci proti obžalovanému D. S., pre zločin ublíženia na
zdraví, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného D. S. proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, sp. zn. 8T/15/2020 zo dňa 15. 06. 2020, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave

dňa 17. 09. 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného D. S., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8T/15/2020 zo dňa 15. 06. 2020 bol obžalovaný D. S.,
nar. XX. XX. XXXX v T., trvale bytom C. 2, T., od 17.11.2019 vo väzbe, uznaný za vinného zo spáchania
zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom

súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 12.11.2019 v čase okolo 19.50 hod. v izbe nachádzajúcej sa na druhom poschodí ubytovne na P.lici
č. X v T., v budove s názvom „Y.“, najprv udrel poškodenú E. E. otvorenou dlaňou do oblasti ľavého
líca, v dôsledku čoho poškodená začala pred obvineným z izby utekať, kde ju na chodbe obvinený
dobehol a začal ju udierať oboma rukami zovretými v päsť s použitím značnej sily do oblasti hlavy, pričom

poškodená bola celý čas opretá telom o stenu a oboma rukami si snažila zakrývať oblasť hlavy, obvinený
následne od nej odstúpil a pravou nohou ju s použitím značnej sily kopol zospodu do oblasti hlavy,
následne pokračoval v útoku na poškodenú niekoľkými údermi oboma rukami zovretými v päsť do oblasti
hlavy, ďalej ju dvakrát kopol s použitím značnej sily do oblasti nôh, potom do nej strčil tak, že poškodená
spadla na zem, kde ju ešte párkrát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy, následne ju obvinený
zdvihol zo zeme, pričom ju ešte raz zdvihnutím svojej pravej nohy kopol zospodu do oblasti hlavy v

prítomnosti jednej osoby, následne obvinený a poškodená vyšli z budovy von smerom na P. ulicu, pričom
obvinenýdopoškodenejstrkal,sácalju,ťahaljuzarukávaprizástavkeMHDP.vsmerenaU.železničnú
stanicu T. ju vo vzdialenosti približne 5 metrov od zástavky pred minimálne dvomi prítomnými osobami
udrel tri až štyri krát oboma rukami s otvorenými dlaňami do tváre, ďalej ju udieral päsťami oboch rúk,
následkom čoho poškodená padla na zem a počas toho ako ležala na zemi, obvinený pokračoval v
útoku na ňu, kopal ju so značnou silou viackrát do oblasti hlavy a celého tela, dupal na ňu zvrchu

nohou s použitím značnej sily, pričom v dôsledku tohto konania poškodenej, ktorá sa agresívnym útokom
obvineného snažila inštinktívne brániť oboma rukami, spôsobil tržnú ranu hornej pery a zlomeninu dolnej
diafýzy vretennej kosti vľavo s dislokáciou ad axim, ktorá si vyžiadala následné lekárske ošetrenie, a
ktorá sťažovala jej obvyklý spôsob života po dobu zjavne prevyšujúcu 7 kalendárnych dní“.

Za to bol obžalovaný J. S. odsúdený súdom prvého stupňa podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím §

37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6(šesť) rokov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste s tým, že odvolanie smerovalo
proti výroku o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny. V písomných dôvodoch odvolania
obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne poukázal na to, že okresný súd v jeho prípade nesprávne
aplikoval právne normy v rozhodovaní o výške trestu. Nejasnosť rozsudku vidí v tom, že v zápisnici
z hlavného pojednávania zo dňa 15.06.2020 sú uvedené nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti, a

to, že bol 10-krát trestne stíhaní, čo nie je pravda, nakoľko to on na pojednávaní ani nepovedal.
Nie je voči nemu ani vedené žiadne trestné stíhanie pre trestný čin krádeže, tak ako je uvedené v
zápisnici. Obdobne sú uvedené nepresné informácie ohľadne jeho zamestnania, pokiaľ súd prvého
stupňa konštatoval, že pracoval pre spoločnosť Nosluš, nakoľko on pre takúto spoločnosť som nikdy
nepracoval. Bol zamestnaný cez spoločnosť I. kde vykonával upratovaciu činnosť pre M. obchodnú
banku, a.s. v dvoch pobočkách. Nie je preto mu jasné, či súd pri posudzovaní výšky trestu nevychádzal

aj z týchto nepravdivých informácií a aj z tohto dôvodu považuje rozsudok za nezákonný, odôvodnenie
za nejednoznačné a rozporné a má za to, že súd pri rozhodovaní o výške trestu rozhodoval na základe
nepravdivých skutočností, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie. Vytkol okresnému súdu, že v
jeho prípade vzhliadol len dve priťažujúce okolnosti, pričom nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. n/ Tr. zák., keďže napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Orgánom činným v trestnom

konaní totiž poskytoval súčinnosť a podával výpovede o udalostiach tak, ako si ich pamätal. Taktiež
na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, pričom si
uvedomil následky svojho konania, ktoré aj oľutoval. Obdobne poukázal na vyjadrenia znalkyne E..
L. E., ktorá skúmala jeho zdravotný stav a zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že má intelektový
deficit blížiaci sa k ľahkej mentálnej retardácii, čo malo v spojení so stresovou situáciou za následok, že

nebol schopný riadne a samostatne vyjadriť dostatočne svoju ľútosť. Odvolateľ opakoval, že ľútosť nad
konaním preukazoval počas celého konania, nakoľko poškodenej E. skutočne nechcel ublížiť, čo ho aj
mrzí. Podľa odvolateľa súd mal prihliadať aj na poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a n/ Tr. zák..
Záverom navrhol, že vzhľadom k priznaniu viny a všetkému vyššie uvedenému ako aj so zreteľom na
využitie analógie a stanovísk Najvyššieho súdu SR o znížení trestu, mal preto súd postupovať podľa § 39

ods. 2 písm. d/ Tr .zák. a uložiť mu trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby, nakoľko na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere od 2 do 6 rokov. V nadväznosti
na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na
nové konanie.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný D. S. aj so svojou obhajkyňou zotrvávali na
dôvodochpodanéhoodvolania,stým,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudokavecvrátilsúduprvého
stupňa. Obžalovaný ešte doplnil, že ľutuje spáchanie skutku.

Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považovala

skutkové a právne závery rozsudku súdu prvého stupňa za správne a navrhla podané odvolanie ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na verejnom zasadnutí podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo a v zásade zistil, že podané odvolanie obžalovaného D. S. nie je
dôvodné, i keď v písomných dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa boli uvedené isté nejasné
konštatácie, ktoré boli vytknuté aj v podanom odvolaní.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym
takým zásadným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie súdu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy v podstate správne
vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Z kontextu vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplývajú tieto skutočnosti:

Po otvorení hlavného pojednávania intervenujúci prokurátor podľa zápisnice prejavil záujem uzatvoriť
dohodu o vine a treste, avšak obžalovaný po porade so svojou obhajkyňou nemal záujem o takúto
dohodu.

Po prednese obžaloby prokurátorom obhajkyňa obžalovaného sa vyjadrila tak, že nenamieta správnosť
skutkových zistení, avšak podľa jej názoru, ako aj názoru obžalovaného by konanie malo byť správne
posúdené podľa iného zákonného ustanovenia, a to podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., nakoľko dĺžka
práceneschopnosti poškodenej nie je jediným ukazovateľom ublíženia na zdraví, ktoré okolnosti by sa

mali na hlavnom pojednávaní dokazovať.

Po konštatovaní písomného vyjadrenia poškodenej E. E. o tom, že si nárok na náhradu škody si
neuplatňuje, obžalovaný D. S. bol riadne procesne poučený o následkoch prípadného vyhlásenia v
zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por., napokon vyhlásil,

že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na uvedené vyhlásenie, súd prvej
inštancie umožnil obžalovanému odpovedať na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/
Tr. por. za súčasného opätovného poučenia podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a tento na všetky odpovedal
áno. V nadväznosti na to prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o nepopretí spáchaného
skutku a okresný súd aj prijal toto vyhlásenie.

Keďže obžalovaný J. S. na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o svojej vine, preto so zreteľom na jeho
vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (kedy vyhlásil, že sa cíti byť vinný a je si
vedomý toho, čo spáchal a je pripravený niesť následky), odvolací senát krajského súdu sa zameral len
na výrok o treste, keďže ohľadne výroku o vine rozsudok sa stal právoplatným, teda týmto vyhlásením

aj právna kvalifikáciu skutku tak, ako to bolo uvedené v obžalobe, bola potvrdená.

Krajský súd preto v názorovej a právnej zhode aj s dôvodmi rozsudku okresného súdu konštatuje, že
bez pochýb bolo preukázané, že obžalovaný D. S. sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,

pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu a tohto konania sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného, preto jeho konanie bolo správne právne posúdené ako zločin ublíženia
na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu aj s
prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Pokus trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. je také konanie, ktoré bezprostredne smeruje k
dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu. Podľa odseku 2/ tohto zákonného ustanovenia pokus trestného činu je trestný
podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri roky až desať rokov.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,

že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Treba taktiež uviesť, že u obžalovaného išlo o úmyselné zavinenie podľa § 15 písm. a/ Tr. zák..Krajský súd uzatvára, že okresný súd v svojom rozhodnutí v podstate náležitým spôsobom v zmysle §
168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.

Z pohľadu krajského súdu je však potrebné okresnému súdu vytknúť, že v zápisnici o hlavnom
pojednávaní dňa 15. 06. 2020, najmä na č.l. 4-5 (č.l. 320-321 spisu) samosudca zrejme neskontroloval,
resp. prehliadol, že zapisovateľka používala časť textu z úplne inej zápisnice a stalo sa, že tam ostali
vyjadrenia a konštatácie o tom, že obžalovaný bol 10-krát trestne stíhaný, napokon táto časť zápisnice

bola chybne prevzatá aj do písomných dôvodov napadnutého rozsudku ale aj skomolene a to tak, že
obžalovaný sa mal vyjadriť, že bol 10 -krát súdne trestaný. To však v skutočnosti nezodpovedá stavu
veci a danému konaniu.

Je preto potrebné opakovať a uzavrieť, že obžalovaný D. S. bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, z
toho v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený (ide o zahladené odsúdenia z r.

1982 a 1984), avšak naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn.
1T/132/2018 zo dňa 20.12.2018, právoplatným a vykonateľným toho istého dňa, ktorým bol uznaný
za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 2 roky. Taktiež bol 3-krát prejednávaný aj pre priestupky proti majetku, ako

aj proti verejnému poriadku. Inkriminovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe
podmienečne odloženého trestu pre iný úmyselný trestný čin, pričom taktiež nemožno opomenúť, že
aktuálne stíhaného skutku za takisto násilnú trestnú činnosť sa obžalovaný dopustil v stave po požití
alkoholu, čo mu bolo zakázané v zmysle posledného odsúdenia.

V zmysle § 34 Tr. zák., ktorý poníma zásady pri ukladaní trestu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti

ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd konštatuje, že v osobe obžalovaného D. S. v súčasnosti ide o 55-ročného, nevyučeného,

ženatého muža, ktorý nežije so svojou manželkou, pričom naposledy pracoval ako brigádnik - upratovač.
Podľa znaleckého posudku z oboru psychiatrie menovaný už bol v minulosti opakovane vyšetrený
znalcami a bolo vyslovené u neho podozrenie na paranoidný vývoj, na ktorom sa podieľali najmä
psychostimulačné látky, bol závislý na toluéne, trpel akútnou paranoidnou psychózou (rok 2013).
Uvedenou chorobou boli ovplyvnené jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti už aj v minulosti.

Taktiež bolo u neho zistené aj škodlivá dlhoročná závislosť aj od alkoholu a liekov. V súčasnosti a ani
v čase skutku znalkyňa nezistila u neho príznaky psychotickej poruchy, konštatovala však závislosť od
prchavých látok v štádiu ročnej abstinencie (toluén), škodlivé užívanie alkoholu a emočnú labilitu. V
čase spáchania skutku obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania, ale
aj so zreteľom na svoj intelektový deficit s ľahkou mentálnou retardáciou jeho úsudok bol dostatočný na

to, aby pochopil situáciu skutku a možné dôsledky konania. Podľa záverov posudku je však schopný
chápať zmysel trestného konania. Je však potrebné a nevyhnutné u neho dodržanie abstinencie.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného a jeho obhajkyne v tom, že súd prvého stupňa mu mal
priznať aj poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa priznal k trestnej činnosti, resp. napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti, krajský súd v podstate v zhode aj s vysloveným právnym názorom okresného súdu
si dovoľuje poznamenávať, že takéto konštatovanie by bolo na mieste, ak by obžalovaný po podaní
obžalobypotom,akomuokresnýsúdzamietolsťažnosťoprepusteniezväzbynaslobodu,nespochybnil
mieru závažnosti poranení u poškodenej. Ako to totiž objektívne vyplýva zo samotnej obžaloby a
zo záverov znaleckého posudku z odboru chirurgie E.. A. R., poškodená E. Madunická následkom

útoku zo strany obžalovaného utrpela zlomeninu dolnej diafýzy vretennej kosti vľavo s dislokáciou ad
axim, ktorá si vyžiadala operačné riešenie. Menovaná najprv bola ošetrená na chirugickej ambulancii,
následne až po 10 dňoch operovaná na ortopedickej klinike, kde bola vykonaná osteosyntéza
distálnej časti zlomeniny vretennej kosti. Pracovná neschopnosť pri nekomplikovanom hojení je 6 až8 týždňov, vrátane rehabilitácie. Menovaná mala operovanú ľavú ruku a nosila sádrový obväz, pričom
bola, obmedzená v bežnom živote dlhšiu dobu. Pri takomto nekritickom prístupe obžalovaného k hore
uvedeným skutočnostiam, priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. n/ Tr. zák., by

nebolo na mieste. Pokiaľ ide o argumentáciu aj o priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ust. § 36
písm. l/ Tr. zák., že k trestnej činnosti sa priznal, tak krajský súd aj tu konštatuje, že obžalovaný po
otvoreníhlavnéhopojednávaniapredokresnýmsúdominapriektomu,žeprokurátorvyjadril svojzáujem
o uzatvorenie dohody o vine treste, po porade so svojou obhajkyňou prehlásil, že on nemá záujem
uzatvoriť dohodu o vine treste. Obžalovaný J. Rafael totiž až po prednese obžaloby a prečítanom

konštatovaní písomného vyjadrenia poškodenej o tom, že táto si neuplatňuje žiadnu náhradu škody,
dal vyhlásenie o vine. Takýto prístup zo strany obžalovaného taktiež nie je možné hodnotiť inak ako
neúprimný a vypočítavý. Vyššie naznačené skutočnosti a jeho následné vyjadrenie o oľutovaní trestnej
činnosti ani podľa názoru krajského súdu neumožnili priznať túto poľahčujúcu okolnosť.

K ďalšiemu, odvolateľom navrhnutému postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., t.j,. aby mu bol

uložený trest pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, krajský súd poznamenáva,
že takýto návrh v danom prípade nie je dôvodný a je nenáležitý. Treba totiž uviesť, že podľa
citovaného zákonného ustanovenia súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom, ak odsudzuje páchateľa, kde došlo v konaní o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu. V aktuálnom prípade objektívne nedošlo k dohode o uznaní viny a trestu.

So zreteľom na dve priťažujúce okolnosti - podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., okresný súd pri
konštatácii základnej trestnej sadzby od 4 do 10 rokov, musel vychádzať z ustanovenia § 38 ods. 4
Tr. zák., podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo je v danom prípade 6 rokov.

Krajský súd u obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o vine a tým aj o tom, že
súhlasí s právnym posúdením skutku tak, ako to bolo žalované, okresným súdom uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov, považuje za správny a zákonný, uložený v súlade s Trestným zákonom.
Okresný súd pri úvahe o treste správne konštatoval u obžalovaného dve priťažujúce okolnosti podľa

§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. (bol totiž už súdne trestaný a spáchal dva trestné činy). Taktiež, jeho
zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa správne opiera o ustanovenie § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák.

Na podklade vyššie uvedených úvah krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.