Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/202/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219171
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315219171.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. NadeždyWallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: A.. H. G., X.Á. G.
XX.XX.XXXX, L.: L., H. XX, proti žalovaným v 1. rade: J.. Z. H., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., E. XX, Y. X.
K.: Y. H.Á., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., E. XX, v zastúpení žalovaným v 1. rade, v 3. rade: E. P., X. G.
XX.XX.XXXX, L.: L., H. XX, v 4. rade: A.. Z. P., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., H.S. XX, v zastúpení žalovaným
v 3. rade, v 5. rade: F. F., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., L. X, Y. X. K.: H. F., X.Á. G. XX.XX.XXXX, L.: L.,
L. 3, v zastúpení žalovaným v 5. rade, o zriadenie vecného bremena práva cesty, eventuálne určenie
práva vecného bremena vydržaním, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

III, č.k. 44C/577/2015-2020 zo dňa 23.02.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 44C/577/2015-202 zo dňa
23.02.2017, p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. rade, v 2.rade, v 3.trade, v 4. rade, v 5. rade a v 6. rade majú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom vydaným dňa 23.02.2017, č. k. 44C/577/2015-202 Okresný súd Bratislava
III (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu v celom rozsahu a priznal žalovaným náhradu trov

konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou
na súd dňa 10.09.2015, sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zriadil vecné bremeno v
prospech vlastníka stavby na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B. Y. F.. Ú.. P.,
zapísané na LV č. XXXX spočívajúce v práve cesty, prechodu a prejazdu cez pozemok, s parcelným
číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B.Á., F.. Ú.. P., B. na Z. Č.. XX44 a trov konania. Podaním zo dňa
07.12.2016žalobkyňažiadala,abysúdpripustilzmenužalobystým,žeuviedla,žeparcelavovlastníctve
žalovaných parcelné číslo XXXX/XX0 v k. ú. Hamuliakovo, bola viac ako 10 rokov využívaná ako časť

záhradkárskej cesty, s právom prejazdu a prechodu (čo medzi stranami sporu nie je sporná skutočnosť),
a preto do úvahy prichádza nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním podľa
§ 15lo ods. 1 v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa po zmene petitu teda žiadala, aby
súd zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka stavby na pozemku - parcele
registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B., Y. F..Ú..
P., S. P., S. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, spočívajúce v práve cesty, prechodu a prejazdu
cez pozemok - parcelu registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX, S.

Y. XX H., záhrady, v k.ú. P., S. P., okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, eventuálne aby
určil vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech vlastníka pozemku - parcely registra
„C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B., Y. F..Ú.. P., S. P.,
okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX spočívajúce v práve cesty, prechodu a prejazdu cezpozemok - parcelu registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y.
XX H. B. Y. F..Ú.. P., S. P., okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y.
XX H., B., Y. F.. Ú.. P. a garáže nachádzajúcej sa na uvedenom pozemku. Žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi priľahlého pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B., F.. Ú.. P., B. na Z.
Č. XXXX a to: žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/3, žalovaní 3/ a 4/ sú podielovými
spoluvlastníkmi v 1/3 a žalovaní 5/ a 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/3. Pozemok žalobkyne je

susediacim k pozemku žalovaných. Medzi stranami sporu vznikli nezhody, nakoľko jediný existujúci
prístup vstupu do garáže žalobkyne, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/XXX, je možný cez
pozemok patriaci žalovaným. Žalovaní nesúhlasia s prechodom žalobkyne cez ich pozemok, za účelom
zaparkovania auta do garáže a odmietajú situáciu právne vysporiadať uzavretím dohody. Žalobkyňa
mala a má záujem odkúpiť časť pozemku patriaceho žalovaným, aby ako podielový spoluvlastník mohla
predmetný pozemok užívať a prechádzať cezeň ku svojej garáži. Žalobkyňa žiada v zmysle § 15lo

ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že prístup k stavbe žalobkyne nemožno zabezpečiť inak, ako
prechodom cez priľahlý pozemok patriaci žalovaným, zriadiť vecné bremeno špecifikované v bode 1
odôvodnenia tohto rozsudku. Zmenený petit žalobkyňa odôvodnila tým, že pokiaľ sa eventuálne domáha
určenia, že žalobkyňa nadobudla predmetné vecné bremeno vydržaním tohto práva, tak poukazuje na
to, že aj právny predchodca žalobkyne v dobrej viere využíval predmetnú parcelu žalovaných na prejazd

ku garážovému státiu, a teda do vydržacej lehoty 10 rokov si zarátava aj dobu, po ktorú toto právo
vykonával právny predchodca žalobkyne, tzn., že už deň, kedy žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo
k pozemku s tým garážovým státím považuje za deň vydržania predmetného práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, nakoľko žalovaní trpeli prechod právneho predchodcu ku garážovému státiu. Chatu
nadobudla v roku 2007 od pána Z., ktorý tam chodil ešte aj v roku 2008 a parkoval na tom garážovom

státí. Žalobkyňa má 2 autá, takže potom tam parkovala ona a kvôli tomu, aby mala prístup na svoj
pozemok aj s väčšími autami, urobila veľkú bránu. Bránka ku garážovému státiu tam bola dovtedy, kým
začala stavať garáž a do toho času, než sa garáž postavila tam bol otvor, cez ktorý chodili na garážové
státie.Kugarážovémustátiucezparcelužalovanýchchodilažalobkyňatakmer10rokovajejpredchodca
cca 25 rokov.

3. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobu žalobkyňa si mohla predmetnú garáž postaviť na druhej strane
svojejparcely,kdebymalazabezpečenýprístupzosvojhopozemkuktejtogaráži.Doposiaľniejeznámy
výsledok štátneho stavebného dohľadu, ktorý konštatoval, že garáž žalobkyne je postavená z časti na
cudzom pozemku. Ďalej namietal výšku garáže a skutočnosť, že je v nej umiestnená žumpa, ktorú tiež

treba vyberať. Žalovaných by vecné bremeno obmedzovalo aj vzhľadom na to, že cesta k ich chatám
je úzka, mávajú návštevy, stoja tam autá. Nie je problém, aby umožnili žalobkyni vyberať žumpu, ale
v žiadnom prípade nesúhlasia so zriadením vecného bremena, ako práva prístupovej cesty do garáže.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej dal súhlas na stavbu garáže, tak to nie je pravda. Žalovaný v 1. rade v tomto
smereuviedol,žedaljejbratovisúhlasnastavbuplota.Potommalúraz,nachatunechodilazrazuzplota

bolagaráž.Žalovanímalisúhlasnaodkúpenieparcelyč.XXXX/XXXodSlovenskéhozväzuzáhradkárov
a súhlas ďalšieho vysporiadania pozemkov žalovaných týkajúci sa cesty k ich nehnuteľnostiam. Ide o
chatovú oblasť. Strany sporu tam majú chaty. V súčasnosti sa parcela č. XXXX/XXX a priľahlé parcely,
ktoré tvoria prístupovú cestu k chatám rozpredávajú záhradkárom do podielového spoluvlastníctva. Je
pravdou, že právny predchodca žalobkyne Z. tam mal chatu cca 20 rokov a mal tam garážové státie,

ale to bolo zriadené 1 meter od jeho plota.

4. Žalovaný v 3. rade uviedol, že pokiaľ ide o údajný súhlas žalovaného v 1. rade s výstavbou garáže,
tak pri tom bol, keď sa žalovaný v 1. rade rozprával s bratom žalobkyne a reč bola jedine o múre, teda
o plote, pričom žalovaný v 1.rade hovoril, že je príliš vysoký, a že tieni. Pokiaľ ide o zriadenie vecného

bremena prístupu k jej garáži, s týmto zásadne nesúhlasí, lebo keby si otočila vchod do garáže o 90
stupňov, tak by do nej mohla chodiť zo svojej záhrady. Predtým tam bolo garážové státie, ale vtedy to
bol jediný vjazd do záhrady, lebo tam bola len malá bránička. V súčasnosti je tam veľká posuvná brána,
cez ktorú sa dá autom vojsť do dvora žalobkyne, aj tam takto chodí a parkuje.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový nasledovný stav.
Nehnuteľnosti strán sporu sa nachádzajú v rámci bývalej záhradkárskej osady, kde je 222 záhradkárov.
Chatu nadobudla žalobkyňa v roku 2008 a na mieste garáže, o ktorú ide v konaní bolo garážové státiestaré a prehnité a žalobkyňa sa rozhodla postaviť tam garáž. Vchod do garážového státia tam bol
cca 25 rokov tak, ako je vchod do garáže. Predchádzajúci vlastník pán Lengyel tam vchádzal každý
týždeň. Na garáži je špeciálna brána, ktorá sa vysúva dohora, aby nezaťažovala otváraním brány na ich

pozemok. Žalovaný v 1. rade bráni žalobkyni k prechodu do garáže, dal tam tyč a ostatní žalovaní ho
rešpektujú. Čo sa týka cesty okolo nehnuteľností žalobkyne, tak celkovo všetky cesty majú cca 5.000
m2 a bolo vyrátané, že každý záhradkár si odkúpi cca 34 m2, aby tú cestu mohli užívať. Žalobkyňa
už mám odkúpených z tej cesty vyše 100 m2 spolu na jednej aj druhej strane. Keby chcela žalobkyňa
spraviť vchod do garáže zo svojej záhrady, tak by to musela prestavať, čo už vo svojom veku nechce.

Žalobkyňa popiera, že by v danom prípade išlo o nezákonnú stavbu garáže a teda, že by žalobkyňa
porušila stavebný zákon. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa 19.08.2015 a zo dňa
16.06.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.
ú. P., S. P. okres Senec evidovaných ako parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku záhrady,
o výmere 56 m2, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 186 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/
XXX, o výmere 22 m2, zastavané plochy a nádvoria, pare. č. XXXX/XX S. Y. XX H. B. J. C. X., B.

M. R. Č. XXXX, J. na J. XXXX/XXX, Y. J. G. XX.XX.XXXX J. Č.. Y.- XXXX/XX. Z výpisu z katastra
nehnuteľností Z. Č.. XXXX zo dňa 16.06.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P., S. P. okres Senec evidovanej ako, parcela registra „C“ č.
XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 35 m2, v podiele 1/2. Z výpisu z
katastra nehnuteľností LV č. XXX4 zo dňa 26.05.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalovaní sú vlastníkmi

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P., S. P. okres Senec evidovaných ako parcela registra „C“ č.
XXXX/XXX druh pozemku záhrady o výmere 12 m2 a to žalovaní 1/ a 2/ v podiele 1/3, žalovaní 3/
a 4/ v podiele 1/3, žalovaní 5/ a 6/ v podiele 1/3. Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby vydaného
dňa 18.08.2014 obcou Hamuliakovo súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni oznámila, že k ohláseniu
uskutočnenia drobnej stavby - garáž - plot na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/

XX F.Á. Ú. P. zo dňa 23.06.2014 nemá námietky. Z oznámenia obce Hamuliakovo zo dňa 25.09.2015
o výsledku štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 25.08.2015 súd prvej inštancie zistil, že na
miestnej obhliadke bolo zistené, že stavba garáže žalobkyne zasahuje čiastočne do pozemku parcelné
číslo XXXX/XXX, ktorej vlastníkmi sú žalovaní. Technický stav strechy môže spôsobovať zatekanie
vody na pozemok parcelné číslo XXXX/XXX vlastníčky Z. H. (LV číslo 1302). Stavba je umiestnená na

hranici s parcelou číslo 1034/235 a jej výška je 2,75 m, čo spôsobuje tienenie na pozemok parcelné
číslo XXXX/XXX. V garáži je umiestnená žumpa, ktorá bola predtým na voľnom priestranstve, takže
môžu byť obavy, že by mohli oxidy, plyn spôsobiť výbuch v garáži. Stavba je umiestnená tak, že prístup
do garáže pre fekálny automobil je možný len cez pozemok žalovaných parcelné číslo XXXX/XXX,
nakoľko žumpa sa nachádza vo vnútri garáže. Konštatuje sa, že vjazd do garáže a výjazd z nej je možný

len cez parcelu žalovaných č. XXXX/ XXX. V časti záver sa konštatuje, že uvedené nedostatky mala
komisia pre územné plánovanie, výstavbu a dopravu pri obecnom úrade v Hamuliakove zistiť, nevydať
povolenie na drobnú stavbu a žiadosť odstúpiť na príslušný stavebný úrad v Hamuliakove, ktorý mal
posúdiť návrh, vyžiadať požadované doklady a oznámiť konanie dotknutým orgánom štátnej správy
a účastníkom konania. Stavba mala byť povolená v stavebnom konaní, kde bolo potrebné doriešiť aj

vlastnícke vzťahy a zohľadniť námietky a podmienky účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej
správy. Stavebníčka do 60 dní požiada príslušný stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby vzhľadom
na to, že stavba zasahuje na cudzí pozemok a nespĺňa požiadavky pre výstavbu a neboli dodržané
zákonom dané normy. V tejto lehote stavebníčka zabezpečí oprávnený vzťah k parcele číslo XXXX/XXX,
na ktorých stavba zasahuje, čo bude základnou podmienkou ďalšieho postupu príslušného stavebného

úradu. Z písomnosti Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 16.10.2015 - upovedomenie o spôsobe
vybaveniapodnetuzodňa22.07.2015súdprvejinštanciezistil,žežalovanémuv1.radebolooznámené,
že prokurátor vyhodnotili jeho podnet ako dôvodný, keď zistil viaceré pochybenia Stavebného úradu
obce Hamuliakovo a podal upozornenie prokurátora na dôsledné dodržiavanie ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov najmä § 3 ods. 4 Správneho poriadku a § 88a Stavebného zákona.

Dozorujúcim prokurátorom bolo navrhnuté, aby vzhľadom na zistené nedostatky stavby (realizácia
stavby v časti na cudzom pozemku, zatekanie zo strechy na cudzí pozemok, obstavenie žumpy a
podobne) začal z vlastnej činnosti konanie o dodatočnom povolení stavby, dôsledne sa vysporiadal
s námietkami účastníkov konania a posúdil súlad stavby s verejným záujmom. Z oznámenia obce
Hamuliakovo č.j.: Výst. 48 - 6 - H- 16 - Ba zo dňa 15.01.2016 súd prvej inštancie zistil, že obec

oznámila účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a vydala rozhodnutie,
ktorým prerušuje stavebné konanie vo veci " garáž " na parcele číslo XXXX/XXX v katastrálnom
území Hamuliakovo, podávanej z vlastného podnetu obce Hamuliakovo na dobu 60 dní od doručenia
rozhodnutia.6. Na základe vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúeho skutkového stavu veci, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že môže v

prospech vlastníka stavby zriadiť právo prechodu cez cudzí pozemok v zmysle ustanovenia § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka aj keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak
za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii ( Rc 60/2006).
Druhou podmienkou je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy.
Vecné bremeno podľa § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže súd zriadiť, ak si vlastník stavby

môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí, ak sú náklady s tým spojené
neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku
zriadením vecného bremena. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným
spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Súd musí zabezpečiť, aby bolo
možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzovaný čo
najmenej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že už len okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý

pozemok sa domáha vlastník nepovolenej, či neohlásenej stavby, ktorý si nezabezpečil k nej prístup, je
zásadne dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal. Pokiaľ ide o samotnú stavbu
garáže, tak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa realizovala stavbu garáže tak, že vjazd
do garáže a výjazd z nej je možný len cez parcelu žalovaných č. XXXX/ XXX. Z výsledkov štátneho
stavebného dohľadu vykonaného dňa 25.08.2015 vyplýva, že stavba garáže zasahuje čiastočne do

pozemku parcelné číslo XXXX/XXX (vo vlastníctve žalovaných). Technický stav strechy garáže môže
spôsobovať zatekanie vody na pozemok parcelné číslo 1XXX/XXX Y. Z. H. (Z. Č. XXXX). Stavba je
umiestnená na hranici s parcelou číslo XXXX/XXX a jej výška je 2,75 m, čo spôsobuje tienenie na
pozemok parcelné číslo XXXX/XXX. V garáži je umiestnená žumpa, ktorá bola predtým na voľnom
priestranstve, takže môžu byť obavy, že by mohli oxidy, plyn spôsobiť výbuch v garáži. Stavba je

umiestnená tak, že prístup do garáže pre fekálny automobil je možný len cez pozemok žalovaných
parcelné číslo XXXX/XXX, nakoľko žumpa sa nachádza vo vnútri garáže. V neposlednom rade z
dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa upovedomila žalovaných iba so stavbou plota, voči ktorej títo
nemali výhrady, avšak napokon realizovala stavbu garáže, cez ohlásenie drobnej stavby stavebnému
úradu. V dôsledku vyššie uvedených pochybení, na základe sťažnosti žalovaných prokurátor uložil

stavebnému úradu povinnosť začať konanie vo veci dodatočného stavebného povolenia garáže s tým,
že je nutné vyriešiť všetky zistené nedostatky, oznámiť konanie dotknutým orgánom štátnej správy a
účastníkom konania. Stavba mala byť povolená v stavebnom konaní. Súd prvej inštancie skonštatoval,
že z vyššie uvedených skutočností je zjavné, že žalobkyňa pri realizovaní stavby garáže nepostupovala
v zmysle zákona, keď ohlásila len drobnú stavbu a pritom zrealizovala stavbu, na ktorú bolo potrebné

stavebné povolenie. V tomto smere súd prvej inštancie má za to, že konanie žalobkyne, ktorá najskôr
zriadilastavbuvrozporesostavebnýmipredpismi,zasahujúcudoprávinýchúčastníkovbezichvedomia
a súhlasu a až následne podaním žaloby na súd na zriadenie resp. určenie práva vecného bremena
prejazdu ku garáži sa snaží o dodatočné legalizovanie vlastníckych oprávnení vo vzťahu k pozemku
žalovaných,nemôžepožívaťsúdnuochranu.Okremuvedenýchskutočností,zvykonanéhodokazovania

mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prípade žalobkyne nie je splnená ani ďalšia podmienka
zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu cez parcelu žalovaných a to podmienka, že sa
k stavbe garáže nedostane z verejnej komunikácie cez svoje pozemky. V tomto smere z predložených
fotografií, ako aj z výpovedí strán sporu vyplýva, že žalobkyňa má prístup ku garáži cez svoje pozemky
z komunikácie, ku ktorej má spoluvlastnícky vzťah, cez 4,4 m posuvnú bránu. Žalobkyňa k tomuto

argumentu uviedla, že to by musela garáž úplne inak situovať a celé si to prestavať. Takýto argument
nemožno považovať za dôvod zriadenia vecného bremena súdom na zabezpečenie prístupu ku garáži
žalobkyne.

7. K eventuálnemu petitu súd prvej inštancie uviedol, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia

vecného práva zo zákona pri splnení určitých podmienok, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu
dobu. Musí ísť o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet vydržania, dobrú viera (dobromyseľnosť),
držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Základným
predpokladom vydržania práva je teda oprávnenosť držby, teda skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ

je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam
konkrétneho prípadu od každého subjektu právom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, žeje vlastníkom držanej veci. Súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že dobrá viera sa posudzuje z
objektívnych spoločenských hľadísk, nielen podľa subjektívneho presvedčenia držiteľa (rozsudok NS
ČR 22Cdo/1848/98). Oprávnená držba sa nesmie zakladať na omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri

normálnej opatrnosti vyhnúť (opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska).
K vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí len faktický výkon tohto práva, ale
oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že k veci mu právo prináleží.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že prechádzať cez cudzí pozemok možno na základe rôznych
právnych dôvodov; môže ísť o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie

iných osôb cez pozemok trpí bez toho aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo) alebo môže ísť o
užívaniecudziehopozemkuakoúčelovejkomunikácie.Skutočnosť,žesaniektosprávaspôsobom,ktorý
napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napríklad prechádza cez pozemok,
parkuje na ňom a pod.) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Súd prvej inštancie v danej veci
skonštatoval, že dobrá viera nemôže byť založená na subjektívnych pocitoch, ale musí tu byť aj nejaký
právny dôvod, ktorým výprosa nemôže byť. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností uspokojí iba s ústnym

ubezpečením, že s vlastníctvom nehnuteľností je spojené právo zodpovedajúcemu vecné bremenu,
pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľností a nadobúdateľ sa o jeho existencii
nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo náleží,
nakoľko pri normálnej opatrnosti, ktorú možno po ňom vyžadovať by si mal overiť existenciu tohto práva.

8. Ku žalobkyňou uplatnenému nároku eventuálnym petitom, ktorým sa domáha určenia, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudla vydržaním, ak by primárny petit považoval súd za
nedôvodný, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v minulosti išlo o záhradkársku osadu, a teda
právo užívania pozemkov priľahlých k záhradám a chatám vyplývalo z užívacieho práva k záhradám,
čo je dôkazom toho, že aj právny predchodca žalobkyne si bol vedomý, z čoho má odvodené právo

užívania priľahlých pozemkov. Následne podľa zhodného tvrdenia sporových strán bola záhradková
osada zrušená a bolo pristúpené k vyporiadaniu pozemkov, pričom pokiaľ ide o prístupové komunikácie,
tieto si vlastníci priebežne odkupujú do podielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti sami osebe sú
podľa súdu prvej inštancie dôkazom toho, že ani právny predchodca žalobkyne ani sama žalobkyňa,
ktorá nadobudla nehnuteľnosť v roku 2008 nemohli byť v dobrej viere, že právo prechádzania cez

pozemok žalovaných im prináleží z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ žalovaní
umožňovali žalobkyni prechádzať cez ich pozemok ku garážovému státiu, t.j. išlo o výprosu, toto
nezakladá dobrú vieru žalobkyne o výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prejazdu. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade žalobkyne nie sú splnené predpoklady vydržania, keď
žalobkyni aj jej právnemu predchodcovi chýbala dobromyseľnosť, ako aj právny titul, od ktorého by

odvodzovali výkon práva prejazdu ku garážovému státiu.

9. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalobkyňa v celom jeho rozsahu, a
to z dôvodov podľa § 365 odsek 1 písm. f), g) a h) Csp. Z výsledkov dokazovania podľa žalobkyne

vyplynulo, že stavba je umiestnená tak, že prístup do garáže pre fekálny automobil je možný len cez
pozemok žalovaných, parcelné číslo 1034/950, nakoľko žumpa sa nachádza vo vnútri garáže. Samotný
súd teda zistil z výsledkov dokazovania, že zriadenie vecného bremena je nevyhnutné, aj z vyššie
uvedeného dôvodu. Pokiaľ by sa žalobca mal uspokojiť s rozhodnutím súdu, k čisteniu žumpy by teda
prísť nemohlo, keďže prejazd cez pozemok žalovaných súd vylúčil. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že

stavba garáže bola realizovaná žalobcom ohlásením stavebnému úradu, pričom obec Hamuliakovo
ako príslušný stavebný úrad sa dňa 18.8.2014 oznámením k ohláseniu drobnej stavby č.j. 463/2014
vyslovil, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky. Následne
o 2 roky neskôr z titulu vykonania prokurátorského dozoru bolo zistené, že stavebný úrad nekonal tak
ako mal, nakoľko stavba garáže mala podliehať stavebnému povoleniu, a nie ohlasovacej povinnosti

stavebníka. Túto skutočnosť súd pričítal na ťarchu žalobcu, čo je nesprávnym právnym posúdením veci.
Nemožno predsa chybu stavebného úradu vykladať tak, že žalobca porušil svoje právne povinnosti
vo vzťahu k realizácii stavby. Zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu,
právny predpis porušil stavebný úrad, a preto je vec v súčasnosti v konaní o dodatočnom povolení
stavby, ktoré nie je právoplatne skončené, keďže stavebný úrad čaká aj na výsledky tohto konania. Na

preukázanie vyššie uvedeného žalobkyňa poukazuje na vyjadrenie Komisie pre územné plánovanie,
výstavbu a dopravu v Hamuliakove adresované dňa 9.10.2015 obci Hamuliakovo ako stavebného
úradu, ktorým boli napadnuté výsledky štátneho stavebného dohľadu, a z ktorého vyplýva, že žalobca
ako stavebník si splnil k ohláseniu všetky povinnosti a stavebný úrad nemal námietky a uvedené jechybou stavebného úradu, a nie žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že žalobca pri realizovaní stavby garáže nepostupoval
v zmysle zákona, keď ohlásil len drobnú stavbu, a pritom realizoval stavbu, na ktorú bolo potrebné

stavebné povolenie. Žalobca realizoval stavbu, ktorú ohlásil, to, že stavebný úrad pochybil a vo veci mal
vydať stavebné povolenie, nie je porušením právnych povinností stavebníka, ale stavebného úradu. V
danej veci sa jednalo o nesprávny postup stavebného úradu, čo žalobca nemohol vedieť, keďže konal
vo viere, že stavebný úrad vie čo robí a pozná zákon. Žalobkyňa namieta v odvolaní konštatovanie súdu
prvej inštancie, že sa k stavbe garáže dostane žalobkyňa z verejnej komunikácie cez svoje pozemky.

Žalobkyňa poukazuje na to, že súd prvej inštancie považuje za dostatočný prístup ku garáži, pokiaľ
žalobca má posuvnú bránu vstupu na svoj pozemok, no touto posuvnou bránou sa nedá dostať do vnútra
garáže, ale len k jej stene, avšak v uvedenom si súd prvej inštancie odporuje vo vzťahu ku konštatovaniu,
že fekálnym vozidlom sa nedá dostať do garáže inak ako cez pozemok žalovaných, ktorý je priľahlým
pozemkom k pozemku žalobcu. Pokiaľ sa nedostane do garáže fekálne vozidlo inak ako cez pozemok
žalovaných, ako sa tam má dostať žalobca cez posuvnú bránu, ktorá je situovaná úplne niekde inde ako

je garáž. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že z výpovede všetkých žalovaných na pojednávaní konanom
dňa 5.10.2016 vyplýva, že títo nepopierali tvrdenie žalobcu, že parcela XXXX/XXX slúžila posledných
25 rokov ako prejazd na garážové státie na mieste, kde je teraz postavená garáž predchádzajúcemu
majiteľovi. Aj z listu Záhradkárskeho zväzu záhradkárov Hamuliakovo zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že
parcela s číslom XXXX/XXX do 12.9.2012 slúžila ako časť záhradkárskej cesty. Súd prvej inštancie

uviedol, že ako žalobca, tak aj jej právny predchodca nemohli byť dobromyseľní z dôvodu, že keďže sa
v minulosti jednalo o záhradkársku osadu, právo užívania pozemkov priľahlým k záhradám vyplývalo
z užívacieho práva k záhradám. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na to, že v roku 2012 si časť
cesty odkúpili žalovaní a zablokovali všetkým ostatným záhradkárom prechod cez ich 12 m 2. Žalovaní
nadobudli predmetný pozemok nie v roku 2008 ako mylne uvádza súd prvej inštancie, ale až v roku

2012, t.j. v čase, keď už účel ich pozemku bol dávno daný a prechod cez ich pozemok k priľahlému
pozemku nevyhnutný ako jediná možnosť dostať sa ku garážovému státiu. Žalobkyňa ďalej uvádza, že
aj z dôkazu predloženého žalovanými a to potvrdenie Slovenského zväzu záhradkárov Hamuliakovo
záhradná osada zo dňa 4.5.2016 vyplýva, že pozemok vo vlastníctve žalovaných im slúži výlučne na
prejazd k svojim nehnuteľnostiam, t.j. aj z uvedeného vyplýva účelové určenie uvedeného pozemku

ako komunikácie určenej na prejazd. Z uvedeného rovnako vyplýva záver, ktorý žalovaní nedodržiavajú,
a síce, že ich pozemok nemá byť prekážkou ostatným užívateľom k prejazdu motorových vozidiel. V
neposlednom rade žalobkyňa uvádza, že žalovaní si náhradu trov konania výslovne neuplatnili, a preto
im ju súd prvej inštancie nemal priznať.

10. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za úplne zákonný a
spravodlivý, lebo sa opiera o nezvratné dôkazy vykonané v priebehu doterajšieho konania. V prvom
rade dali do pozornosti, že lokalita, v ktorej vznikol predmetný spor nie je lokalitou trvale bývajúcich,
ale ide o záhradkársku oblasť. Z tejto skutočnosti vyplýva teda záver, že stavebné možnosti každého
vlastníka v tejto záhradkárskej oblasti sú prísne limitované. Práve túto skutočnosť si zjavne žalobkyňa

neuvedomuje a tak svojím stavebným programom obmedzuje vlastníkov susedných pozemkov. Pri tom
stále platí základná zásada Občianskeho zákonníka, že realizovaním svojho vlastníckeho práva nemôže
žiadenvlastníkzasahovaťdoprávinýchvlastníkov.Zásadnouchyboužalobkynebolopostaveniegaráže
takých rozmerov a na takom mieste, že si v podstate sama skomplikovala situáciu, ktorú chce teraz
riešiť vynucovaním si prechodu cez iné pozemky. K otázke vyčerpávania žumpy žalovaní tvrdia, že

žalobkyňa má možnosť túto žumpu vyčerpávať výlučne zo svojej strany, čiže z dvora, nakoľko si na stene
zo svojej strany urobila dvere so zárubňou 80 cm. Žalovaní ďalej v odvolaní poukázali na to, že komisie
sú fakultatívne zriaďovaným orgánom územnej samosprávy, ktorý si kreujú poslanci, za účelom riešenia
otázok územnej samosprávy. Žalobkyňa opiera svoje odvolanie o dôkaz vyjadrenie Komisie pre územné
plánovanie, výstavbu a dopravu v Hamuliakove, že žalobkyňa splnila všetky podmienky pre stavebné

konanie -ohlásenie stavby, a ten, kto pochybil je stavebný úrad, teda žalobkyňa preukazuje oprávnenosť
a legitímnosť svojej stavby, ku ktorej sa domáha prístupu jediným dôkazom a to predmetným vyjadrením
komisie obecného zastupiteľstva ako samosprávneho orgánu, ktorý nemá žiadnu relevanciu, nakoľko
ide o nezáväzné rozhodnutie poradného orgánu samosprávy. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, keď svoj postup neopieral o stanovisko komisie ako orgánu územnej samosprávy, nakoľko

akékoľvek vyjadrenie komisie ako orgánu zriadeného obecnou samosprávou je vo veci rozhodovania
a postupu stavebného úradu irelevantné a neschopné spochybniť jeho opodstatnenosť a správnosť.
Žalovaní uvádzajú, že nie je pravdou, že parcela č. XXXX/XXX slúžila 25 rokov ako prejazd na garážové
státie majiteľa p. Z.. Pán Z.l nevlastnil pozemky, ale ani ostatní v záhradkárskej osade, každý si prisvojil,čo mohol a rozšíril si svoje pozemky a staval, čo chcel, takto bolo postavené aj garážové státie, pozemok
patril majiteľom a po roku 1990 si postupne odkupovali pozemky od vlastníkov za trhovú cenu. Takto bol
odkúpený aj pozemok p. č. XXXX/XXX. Záhradkárska osada, ako taká zanikla, nakoľko nebola založená

v zmysle zákonných ustanovení, ako to vyžadoval zák. č. 64/1997 o záhradkových osadách. Žalovaní
uvádzajú, že odkúpením parcely č. XXXX/XXX nezablokovali všetkým ostatným záhradkárom prechod.
Táto parcela slúži len spolumajiteľom /H., P., F. s manželkami/. Okrem toho v čestnom prehlásení firma
Euglobs s.r.o. uvádza, že vykúpila pozemky hlavnej prístupovej cesty do osady a parcela č. XXXX/XXX
nie je prekážkou ostatným záhradkárom.

11. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených

odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné.

13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že zriadenie vecného bremena - práva
cesty predstavuje značný zásah do vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku. Súd musí
skúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok zakotvených v ust. § 151o ods. 3 OZ, a súčasne zvážiť

pomer prípadného vecného bremena a zásahu do vlastníckych práv vlastníka priľahlého pozemku.
Hmotnoprávnymi podmienkami pre zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 OZ , ktoré
musia byť splnené kumulatívne sú, že žalobkyňa musí byť vlastníkom stavby, ku ktorej chce zriadiť
prístup, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k jeho stavbe
nie je možné zabezpečiť inak. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nie je splnená podmienka,

že žalobkyňa nemá zabezpečený prístup ku stavbe cez pozemok v jej vlastníctve. Zriadenie vecného
bremena podľa ust. § 151o ods. 3 OZ nemá slúžiť na komfortnejšie užívanie stavby. V tomto smere
odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.02.2006
sp. zn. 22Cdo/38/2005, ktorým bola vyslovená právna veta, že: " Vecné bremeno potrebnej cesty
nemôže súd zriadiť, ak má žalobca zaistený prístup na základe obligačného práva, alebo môže na

prístupvyužiťinépozemkyvosvojomvlastníctve.Skutočnosť,žeprístupzriadenýcezcudzípozemokna
základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší,
alebo že by sa obišiel bez stavebných úprav, nie je významná." Nie je možné zriadiť vecné bremeno
cez cudzí pozemok len z dôvodu, že by to bolo pre žalobkyňu výhodnejšie, resp. prinieslo komfortnejšie
užívanie. Sama žalobkyňa potvrdila, že garáž je možné prebudovať tak, aby mala do nej prístup,

avšak vzhľadom na jej vek sa jej už do prerábania nechce. Žalobkyňa pritom mohla garáž, resp.
vchod do garáže od počiatku postaviť tak, aby vstup do garáže bol zabezpečený cez jej pozemok a
prístupovú cestu, cez ktorú má právo prejazdu. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že je nevyhnutné
zabezpečiť prístup k žumpe, ktorá sa nachádza v garáži. Odvolací súd tu dáva do pozornosti ust. §
127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť

na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich
stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že napríklad na účely údržby žumpy, jej čistenia, sú žalovaní zo
zákona povinní strpieť na nevyhnutnú dobu prejazd napríklad fekálnym vozidlom k danej žumpe, ak
vykonať nevyhnutnú údržbu žumpy nie je možné z pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Záverom odvolací

súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 151 o ods. 3 OZ rieši situáciu, keď vlastník stavby nie je vlastníkom
priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, čo však nie je prípad
posudzovanej veci.

14. Súd prvej inštancie taktiež správne zamietol eventuálny petit, ktorým sa žalobkyňa domáhala

určenia vecného bremena práva prejazdu vydržaním. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s
odôvodnením súdu prvej inštancie aj k tomuto uplatnenému nároku. Na zdôraznenie správnosti odvolací
súd uvádza, že nebolo vo veci preukázané, ani v tomto smere navrhnuté dôkazy, z ktorých by bolo
možné vyvodiť záver o vydržaní práva vecného bremena žalobkyňou a jej právnym predchodcom.Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu možno teda nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je

nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené ostatné podmienky vydržania a
to, že musí ísť o držbu oprávnenú. Oprávnenosť držby spočíva v tom, že ten kto užíva pozemok
za účelom prechodu a prejazdu je dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí. Najvyšší súd
SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec, alebo právo patrí, a nemožno pri

posúdení dobromyseľnosti vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Okolnosťami,
ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu
nadobudnutia práva, teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o
sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva. Viď napríklad rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/271/2007, 5Cdo/49/2010,
3Cdo/12/2010,4Cdo/287/2006a5Cdo/234/2009.Obdobneakojeužuvedenévyššie,NajvyššísúdSRv

rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/147/2016 z 22.02.2018 konštatoval, že jedným z predpokladov vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten, kto určitú nehnuteľnosť užíva (napríklad
za účelom prechodu alebo prejazdu), je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že koná
ako oprávnený z vecného bremena. Rozhodujúcim tu nie sú subjektívne predstavy, alebo domnienky
konajúceho; jeho dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v prípade vydržania vlastníckeho práva,

posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo
mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Sama skutočnosť, že
nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o
výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu. Je zrejmé zo zisteného skutkového stavu, že užívatelia

záhrad v záhradkárskej osade užívali prístupové cesty do roku 2012 titulom zmluvy o dočasnom
užívaní pozemku, ktorá bola uzatvorená dňa 14.05.1982 medzi JRD Úsvit, ktorá prenechala ZO SZZ
6-64 Hamuliakovo do dočasného užívania pozemky na dobu 25 rokov, a neskôr titulom zákona č.
64/1997Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.
Vlastníci,respektíveužívateliazáhradmalitedavedomosťotom,žeprístupovécestynevyužívajútitulom

práva z vecného bremena. V konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť žalobkyne a ani jej právneho
predchodcu.Lenskutočnosť,žeprávnypredchodcažalobkynep.Lengyelprechádzalcezparc.č.XXXX/
XXX, ktorá v tom čase ani nebola vo vlastníctve žalovaných, nie je automaticky dôvodom na vydržanie
práva vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu.

15. Je preukázané, že žalobkyňa má prístup ku svojmu pozemku, aj ku stavbám na pozemku
postavených a nie je pre riadne užívanie svojich nehnuteľností nevyhnutné využívať prechod cez parcelu
č. XXXX/XXX o výmere 12 m2, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne (ust. § 387 ods.
1CSP).

16.Žalobkyňanamietavodvolaní,žesúdprvejinštancienemalpriznaťžalovanýmnáhradutrovkonania,
nakoľko títo si trovy konania výslovne neuplatnili. Táto námietka žalobkyne je neoprávnená, nakoľko o
trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, teda v čase pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa

prechodných ustanovení k Civilnému sporovému poriadku a to ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 262
ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie
je potrebné podať návrh na priznanie trov, ale tieto súd priznáva aj bez návrhu podľa pomeru úspechu

vo veci. Postup súdu prvej inštancie pri priznaní trov konania bol teda správny.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).