Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19C/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219204549
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219204549.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v právnej veci žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, Bratislava, zast.: AK Herceg, s.r.o.,
Bratislava, proti žalovanému: O. D., nar. XX.XX.XXXX, P. XX/XX, R. E., o 487,70 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 487,70 €.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 27.11.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku
z dôvodu, že žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste P. XX, R. E., číslo odberného miesta
XXXXXXXXXX, EIC odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXJ, bez zmluvného vzťahu s dodávateľom

elektrickej energie. Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody, ktorú ale tento nezaplatil.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 30.07.2020 postupom
podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na
zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej

len „CSP“), na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a neospravedlnenej
neprítomnosti žalovaného (§ 180 CSP) vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Na základe skutkových tvrdení strán, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností

známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s dokazovaním vykonanám listinnými dôkazmi založenými
v spise: protokol (č. l. 7), výzva (č. l. 8), výpočet škody s prílohou (č. l. 9 až 11), obálka (č. l. 12 a 13),
predžalobná výzva (č. l. 14), obálka (č. l. 15 a 16) ustálil tento skutkový stav:

5. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy na distribúciu elektriny (všeobecne známa
skutočnosť), do ktorej je pripojené odberné miesto žalovaného na adrese P. XX, R. E., číslo odberného
miesta XXXXXXXXXX, EIC odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXJ (nesporná skutočnosť). Dňa

28.03.2017 žalobca vykonal prostredníctvom svojich pracovníkov kontrolu v mieste odberu elektriny na
tejto adrese a zistil, že odberné miesto je svojvoľne pripojené na stĺpe silového vedenia. pracovníci
namerali odber na fáze L3: 0,40 A, neoprávnený odber odstránili a istiacu skriňu zaplombovali.(nepopretétvrdeniažalobcu;protokol,č.l.7,zápisnicazpojednávania,č.l.63).Žalovanýnemalzmluvný
vzťah s dodávateľom elektrickej energie (nepopreté tvrdenie žalobcu).

6. Listom zo dňa 05.04.2017 zaslal žalobca žalovanému výzvu na úhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v sume 487,70 € za obdobie 28.01.2016 - 28.03.2017, v ktorej vyzval
žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia výzvy (výzva, č. l. 8; výpočet škody s prílohou,
č. l. 9 až 11). Zásielka bola pre žalovaného uložená na pošte od 11.04.2017, no keďže si ju žalovaný v
odbernej lehote neprevzal, pošta ju vrátila žalobcovi (obálka, č. l. 12 a 13)

B. Právne posúdenie

7. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je povinnosťou súdu
vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody (pozri v

tomto zmysle uznesenie NS SR z 22.03.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017, bod 19). Žalobcom uplatňovaný
nárok sa týka obdobia 28.01.2016 - 28.03.2017, v ktorom neoprávnený odber elektriny upravoval zákon
č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „z. č. 251/2012 Z. z.“). Žalobca opieral svoj nárok konkrétne
o ustanovenie § 46 ods. 1 písm. a) bodu 2 z. č. 251/2012 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2012,
podľa ktorého sa za neoprávnený odber elektriny považuje odber elektriny bez uzavretej zmluvy o

dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Druhý odsek citovaného paragrafu ukladá odberateľovi
povinnosťnahradiťskutočnúškodu.Tátoprávnaúpravatedaponechávabezvýznamuotázkuzavinenia,
v dôsledku čoho treba zodpovednosť za škodu považovať za objektívnu. Tento záver vo vzťahu k
predchádzajúcemu zákonu č. 656/2004 Z. z. o energetike, ktorý obsahoval v podstate totožnú úpravu
zodpovednosti za neoprávnený odber plynu, potvrdila aj judikatúra (pozri napríklad uznesenie NS SR

z 27.10.2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008), ktorá je tak použiteľná aj v kontexte neskoršieho zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike, ktorý nahradil pôvodný z. č. 656/2004 Z. z. (pozri v tomto zmysle uznesenie
NS SR z 12.03.2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012). Zodpovednosť koncipovaná na objektívnom princípe síce
odhliada od otázky zavinenia škodcu, no nerozvoľňuje podmienky na preukázanie ostatných zložiek
nároku na náhradu škody, teda protiprávneho úkonu, vzniku škody a príčinnej súvislosti.

8. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený
odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. V takom prípade
je v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike rozhodujúce samotná neexistencia zmluvného
vzťahu a je irelevantné, či sa odoberaná elektrina merala určeným meradlom a aké hodnoty toto meradlo

ukazovalo. Žalobca ako poškodený teda musí v prípade neoprávneného odberu elektriny preukázať
naplnenie príslušnej skutkovej podstaty, teda v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) z. č. 251/2012 Z. z. ober
elektriny bez uzavretej zmluvy.

9. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému

odberu elektriny ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ elektriny v rozhodnom období
odberal elektrinu.

10. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi
neoprávneným odberom elektriny definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. O vzťah

príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny

a následku (rozsudok NS SR z 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo/130/2010).

11. Z vykonaného dokazovania plynie, že žalovaný nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o dodávke elektriny
do odberného miesta, na ktorom žalobca zistil odber elektriny. Nebolo tiež sporné, že žalovaný v
rozhodnom období elektrinu odoberal, čo potvrdzujú aj zistenia pracovníkov žalobcu na mieste samom.

Keďže sa tak dialo bez uzavretej zmluvy, je splnená aj požiadavka vzniku škody. Príčinná súvislosť
medzi porušením zabezpečenia a vznikom škody je zjavná v tom, že pokiaľ by bola zmluva uzavretá,
odoberanie elektriny by nebolo v rozpore so zákonom [nebolo by neoprávnené podľa § 46 ods. 1 písm.
a) z. č. 251/2012 Z. z.] a nedošlo by preto k vzniku škody podľa § 46 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z.12. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať v prípade neoprávneného
odberu elektriny , je škoda skutočná [§ 46 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z.]. Podľa dnes už ustálenej súdnej

praxe týkajúcej sa neoprávneného odberu plynu, ktorého právna úprava je v podstate totožná, spočíva
táto škoda o. i. v odstránení protizákonného stavu ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí
s neoprávneným odberom vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo
(uzneseniaNSSRz29.11.2018,sp.zn.5Obdo/32/2018,bod43,az26.09.2019,sp.zn.3Obdo/49/2019,
bod 13.1). Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov, § 46 ods. 2 cit. zákona umožňuje vypočítať škodu na základe vyhlášky č. 292/2012 Z. z.

13. Žalobca si ako škodu uplatnil hodnotu neoprávnene odobratého množstva elektriny s tým, že do
úvahy vzal skutočne nameranú hodnotu 0,40 A a časové využitie 12 hodín, čo predpokladá aj § 1 ods.
2 písm. a) vyhlášky č. 292/2012 Z. z., a výšku škody určil súčtom sumy 442,62 € predstavujúcej celkovú
spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu a sumy 36,64 € zodpovedajúcej nákladom

spojeným so zistením neoprávneného odberu elektriny podľa § 1 ods. 7 cit. vyhlášky.

14. Žalobcom vyúčtovanú náhradu škody v podobe sumy (442,62 € + 36,64 € =) 487,70 € tak treba
považovať za vypočítanú v súlade s § 46 ods. 2 cit. zákona a vyhláškou č. 292/2012 Z. z.

15. Na základe vyššie uvedených úvah súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako
úspešnej strane patrí voči žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a
preto žalobcovi tento nárok priznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.