Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310206129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4310206129.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
č.25,Bratislava,IČO:35792752,zast.advokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlom
Kubániho č. 16, Bratislava, proti povinnému: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. R. č. XXXX/X, Q., o
vymoženie sumy 2.425,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Levice č. k. 13Er/389/2010-21 zo dňa 21.09.2011, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13Er/389/2010-21 zo dňa 21.09.2011 v časti
zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec v r a c
i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť, aby nahradil
súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie v sume 110,92 eura.

Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm.

d), § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 39, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2,
ods. 4 písm. k), ods. 5, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 35 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd uviedol, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom vykonanie exekúcie zo dňa
07.05.2010 vymoženia sumy 2.425,65 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 11.07.2008 pod sp. zn. RK-429/08-GR, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.07.2008 a vykonateľnosť dňa 04.08.2008. Rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou

sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať
buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dodal, že je namieste si uvedomiť aj okolnosť,
že oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom

za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovi poplatok. Záujmom rozhodcu teda
zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za
prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.
Ako vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku, rozhodca absolútne opomenul aplikovanie
príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

Rozhodca veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane
spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Konštatoval, že
dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd pri zisťovaní,
či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostiexekučnýsúdpopreskúmanípodmienokexekučnéhokonania

rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil. Pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu nebolo možné
len čiastočne zastaviť túto exekúciu, exekučný súd ju zastavil v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol s poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku ako aj
ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhlášky) tak, že uložil oprávnenému povinnosť, aby súdnemu
exekútorovi zaplatil náhradu trov exekučného konania v sume 110,92 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na
zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie. Namietal, že súd rozhodoval o veci o ktorej už raz rozhodoval pri
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom od vydania poverenia nedošlo k žiadnej relevantnej
zmene, ktorá by zdôvodňovala zmenu postoja súdu. Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je rozsah preskúmavacej
právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu daný a vymedzený na preskúmanie

materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného
exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v
súlade s dobrými mravmi, z čoho teda podľa názoru oprávneného nevyplýva, že exekučný súd má
právo preskúmať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo.
Namietal,žeexekučnýsúdsvojímpostupomexoffonahradilopomenutiečizmeškanielehotypovinného.

Uviedol, že exekučný súd konal bez zákonnej opory a v hrubom rozpore s právom EÚ. Dodal, že
rozhodnutie je porušením rovnosti účastníkov, pretože ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie
jeho postavenia v tom zmysle, že sa bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa.
Vychádzajúc z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jeho výkladu zastával názor, že
predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Prejednanie veci

v rozhodcovskom konaní je upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach len ako alternatíva
k prejednaniu veci pred všeobecným súdom. Namietal aj, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže
byť tak veriteľ ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred
rozhodcovským súdom, pretože zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania pri riešení sporov, teda uviedol, že rozhodcovská doložka ako aj konanie

pred rozhodcom je alternatívne. Uviedol, že z uznesenia nevyplýva, v čom sú dojednania o sankciách
v rozpore so zákonom a zásadou ekvity. V závere preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
a zistil, že vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdiť, a v časti výroku o trovách exekučného konania je potrebné uzneseniesúdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 10.05.2010, kedy bol
súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe
právoplatnéhoavykonateľnéhorozhodcovskéhorozsudkuč.RK429/08-GR,ktorývydaldňa11.07.2008
rozhodca JUDr. Gustáv Ret, so sídlom Tomášikova č. 30, Bratislava. Týmto rozhodcovským rozsudkom
bol povinný zaviazaný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti sumu 73.075,- Sk spolu s 14,25

% ročným úrokom od 12.04.2008 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania v sume
1.500,- Sk. Súd prvého stupňa udelil dňa 15.06.2010 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5402 071103
na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s

celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný

súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne

nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh

a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymipredpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. §
57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu

so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či súd tu dôvody neprípustnosti
exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V
prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď zisťoval, či sú splnené

zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45 ods. 1
písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu
nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Vydaniepovereniana
vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP. Zákonodarca

v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie v ust. § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie
poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na
takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať
na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva
o revolvingovom úvere č. 8000070734 zo dňa zo dňa 10.05.2007, ktorej predmetom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu
spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým

systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto
konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne
učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje

len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach
ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania

platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonomačirozhodcovskýsúdmalprávomocvovecikonať(§45ods.1písm.b)zák.č.244/2002Z.z.o
rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust.
§ 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012
sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa
23.11.2011 č. k. I. ÚS 456/2011-19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený,

ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa

10.05.2007 uzatvorili zmluvu o úvere č. 8000070734, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i Zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti. Podľa bodu 18.2 sa účastníci dohodli, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešenéa s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z uvedených
rozhodcov. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne

neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto
namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci,
akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber

vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako
celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je
neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,jenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého

by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie
domáhať.

Na základe uvedeného preto súd napadnuté uznesenie v časti zastavenia exekúcie ako vo výroku vecne
správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky
priznaných trov exekúcie v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
je z časti dôvodné.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie

je v časti trov exekučného konania vecne správne, z toho dôvodu, že súd prvého stupňa síce správne
na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, avšak ich výšku zjavne určil bez preskúmania ich
opodstatnenosti, účelnosti, či nevyhnutnosti ich vykonania, nakoľko z predloženého spisu nevyplýva,
že by mal súd prvého stupňa k dispozícii predmetný exekučný spis. Bez náležitého preskúmania
exekučného spisu súd prvého stupňa nemohol zistiť aké úkony boli skutočne vykonané, taktiež nebolo

možné posúdiť ich náročnosť a čas, ktorý bol nevyhnutný na ich vykonanie, a navyše nebolo možné
zistiť výšku skutočne vynaložených hotových výdavkov.

Na základe vyššie uvedeného, bude súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom postupovať
tak, že vyzve súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa na predloženie predmetného exekučného

spisu sp. zn. EX 438/10, z ktorého následne posúdi, či vykonané úkony vyúčtované súdnym exekútorom
v predloženej špecifikácii trov exekúcie zo dňa 16.06.2011 boli účelne vynaložené a opodstatnené, či
ich vykonanie bolo nevyhnuté, pričom ďalej posúdi aj to, či je možné súdnemu exekútorovi priznať i
náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich vyúčtoval, s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov musí byť
riadne doložená a preukázaná. Taktiež súd prvého stupňa posúdi aj možnosť priznania dane z pridanej

hodnoty z odmeny súdnemu exekútorovi.

Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že

povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.