Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. máj 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8Csp/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716215173
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716215173.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Stanislav Vojtko, v právnej veci žalobcu: Z. zastúpeného

JUDr. Simonou Marcinovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody 13,
Michalovce, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.275,30 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 1.202,30 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 88,56 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 19.10.2016 žalobu proti žalovanému, ktorou sa domáhala
zaplatenia sumy vo výške 1.275,30 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 25.10.2011
uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.. na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo
výške 1.020,- €, ktorý sa zaviazala splácať formou 42 mesačných splátok vo výške 54,65 €. Žalobkyňa
bola povinná na základe zmluvy uhradiť žalovanému celkovo sumu 2.295,30 €. Túto sumu žalobkyňa ku
dňu podania žaloby žalovanému uhradila. Žalobkyňa je však toho názoru, že zmluvu možno považovať

za absolútne neplatnú, nakoľko nespĺňa obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva
obsahuje iba výšku splátky, počet splátok a termín splátky, avšak neobsahuje konkrétny rozpis výšky,
počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
naúčelyjehosplateniapodľa§9ods.2písm.l/zákonaospotrebiteľskýchúveroch. Vzhľadomktomu,sa
predmetný spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa má taktiež zato, že dojednané úroky sú neprimerane vysoké,

odporujú dobrým mravom, čo má na základe § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu
neplatnosť dojednania o úrokoch vyplývajúcich zo zmluvy. Kumulácia vyššie uvedených neprijateľných
podmienok nachádzajúcich sa v zmluve neobstojí ako celok, pretože jednotlivé neprijateľné podmienky
predstavujú taký podstatný zásah do práv žalobkyne, ktorý možno odstrániť jedine určením neplatnosti
celejzmluvy.Následkomneplatnostiprávnehoúkonujevzniknárokunabezdôvodnéobohateniepodľa§
457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 1.020,- €. Žalobkyňa zaplatila
žalovanému sumu vo výške 2. 295,30 €. Rozdiel medzi jednotlivými vzájomnými plneniami je vo výške

1.275,30 €.

2. V predmetnej veci bol tunajším súdom dňa 8.12.2016 vydaný platobný rozkaz, sp. zn. 8Csp/128/2016,
proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o tom, žezmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a to rozpísanie
splátky na časť istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na rozhodnutie Súdneho tvora EÚ vo veci
C-42/15 podľa názoru žalovaného nejestvuje žiadna právna norma, ktorá by takéto rozpísanie určila.

Ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48 a je preto
dôležité vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k/ z jej ustanovení konkrétne z článku 10 ods. 1 písm.
h/. Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie a na jej znenie sa
preto pri výklade vnútroštátneho práva musí prihliadať. Výslovne to vyplýva z článku 22 Smernice.
Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu ohľadne nedostatkov v zmluve sú nesprávne, je možné podporiť aj

poukázaním na fakt vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15, podľa ktorého sa článok
10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48 majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Žalovaný taktiež poprel tvrdenie žalobcu o tom, žeby zmluva o

revolvingovom úvere mala byť neplatná z dôvodu neplatnosti dohody o výške úrokov. Úverová zmluva
sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník,
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské
vzťahy bolo zavedené do Občianskeho zákonníka až zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 1.4.2015,
pričom zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 25.10.2011. Prednostné použite Občianskeho

zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 občianskeho zákonníka je prípustné len pre vzťahy založené po jeho
účinnosti. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy Občianskeho zákonníka, ktoré
v roku 2011 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Úprava výšky úrokov v
úverovej zmluve sa preto riadi § 502 Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že podľa
tohto ustanovenia nie je možné v prípade úverovej zmluvy vysloviť neplatnosť celého dojednania o

odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Žalovaný taktiež uviedol, že uplatňuje
námietku premlčania. Časť z uplatňovaného nároku, a to vo výške 656,69 € bol uhradený v období pred
19.10.2014. Ohľadne uvedenej časti vzniesol žalovaný námietku premlčania.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.2.2017 sa k odporu vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že

sa nestotožňuje s právnymi názormi žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení. Zmluva o revolvingovom
úvere vykazuje závažné vady, čo do podstatných náležitosti, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
súdov. V danom prípade je potrebné skúmať aj to, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z
dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok ešte udržateľná. Z § 41 Občianskeho
zákonníka je zrejmé, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, resp. na tú časť, ktorú nie

je možné oddeliť, tak je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Dohoda o výške úrokov je nedeliteľným
celkom zmluvy, ktorý už nie je možné deliť a teda absolútna neplatnosť sa vzťahuje na celú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa uviedla, že je toho názoru , že jej právna argumentácia nie je v
rozpore s európskou právnom úpravou. Primárne právo EÚ, ktoré je nadriadené ostaným prameňom,
konkr. zmluve o fungovaní EÚ vo svojej hlave XV. článku 169 ods. 4 uvádza, že opatrenia prijaté podľa

ods. 3 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie bezpečnostné opatrenia.
Žalobkyňa je taktiež toho názoru, že jej nárok nie je premlčaný, a je tu potrebné rozlišovať medzi
trojročnou objektívnou premlčacou dobou a dvojročnou subjektívnou premlčacou dobou.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov.

5. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2011 č.. uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 1.020,- €, ktorý sa zaviazal dlžník
splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 54,65 € splatných vždy k 27. dňu v mesiaci. Celková čiastka
ktorú musí dlžník zaplatiť je 2.295,30 €. RPMN je určená vo výške 69,47 % a ročná úroková sadzba

je vo výške 70,01 %.

6. Podľa prehľadu platieb a úhrad žalobkyňa uhradila v období od 22.12.2011 do 6.11.2015 celkovo
sumu 2.295,30 €.

7. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.8.Podľa§1ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len zákon
č. 129/2010 Z.z.) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

10. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

11. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa veriteľom rozumie fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom
úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice Európskeho parlamentu a Rady č, 2008/48/ES z 23.4.2008
(ďalej len smernica 2008/48/ES) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet afrekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka

započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

25. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

26. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný na základe zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2011 č.. poskytol žalobkyni úver vo výške 1.020 ,- €, ktorý sa

žalobkyňa zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške 54,65 € splatných vždy k 27. dňu v
mesiaci. Celková čiastka ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola 2.295,30 €, pričom žalobkyňa túto sumu
podľa prehľadu platieb a úhrad žalovanému zaplatila.

32. Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2011 Q. je potrebné posudzovať podľa § 497 a násl.

Obchodného zákonníka a to s poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, nakoľko
sa jedná o obchodný záväzkový vzťah. Zároveň je však táto zmluva taktiež spotrebiteľskou zmluvou,
nakoľko je uzavretá medzi dodávateľom (žalovaný ako veriteľ), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom ako fyzickou osobou (žalobkyňa
akodlžník),ktorýpriuzatváraní aplnenízmluvynekonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.

Taktiež je táto zmluva zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sa ňou veriteľ (žalovaný) zaväzuje
dočasne poskytnúť spotrebiteľovi (žalobkyňa) peňažné prostriedky vo forme úveru, t.j. spotrebiteľský
úver, a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Súd preto aplikoval na túto zmluvu okrem ustanovení
Obchodného zákonníka aj ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské

zmluvy ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci spotrebiteľské úvery.

33. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je totiž uvedená iba mesačná splátka, počet
splátok a termín ich splatnosti. Zo zmluvy však nevyplýva, aká je výška splátok istiny a výška splátok

úrokov. Žalobca do zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť výšku istiny a výšku
úrokov. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. táto skutočnosť spôsobuje že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

34. Pokiaľ ide o skutočnosť, že smernica 2008/48/ES neustanovuje spresnenie, aká časť každej

splátky bude započítaná na vrátenie istiny a úroku, ako náležitosť zmluvy o úvere, ale iba výšku,
počet a frekvenciu splátok, súd poukazuje nato, že smernica nemá priamy účinok, t.j. nemôže ukladať
povinnosti jednotlivcom, ale iba účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok sa prejaví tým, že súd pri
aplikácii vnútroštátneho zákona bez ohľadu nato, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo
po smernici, je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie a účelu smernice, aby sa
dosiahol výsledok sledovaný smernicou. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. však

nemožno vykladať eurokonformne tak, že zmluva o úvere nemusí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko by takýto extenzívny výklad viedol k aplikácia práva
contra legem.

35. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému

iba poskytnutý úver vo výške 1.020 ,- € bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa doposiaľ
uhradilažalovanémusumu2.295,30,-€,zaplatilažalovanémusumu1.275,30,-€bezprávnehodôvodu,
v dôsledku čoho sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil. Žalovaný je preto povinný podľa § 451
ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobkyni sumu 1.275,30 ,- €.

36. Žalovaný však vzniesol ohľadne sumy 656,19 € námietku premlčania, nakoľko žalobkyňa zaplatila
túto sumu v období pred 19.10.2014. Po preskúmaní námietky premlčania dospel súd k záveru, že táto je
čiastočne dôvodná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nijako nepreukázal, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu, súd vychádzal z toho, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčalo podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka najneskôr za tri roky odo dňa, keď

k nemu došlo. Z prehľadu platieb a úhrad vyplýva, že žalobkyňa uhradila v období pred 19.10.2013 (teda
tri roky pred podaním žaloby) sumu 1.093 ,- €. V súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola
táto suma započítaná najskôr na istinu vo výške 1.020 ,- € a potom na úroky vo výške 73 ,- €. Vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa si uplatnila svoje právo voči žalovanému na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
vo výške 73 ,- € na súde po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania,

súd žalobu v časti o zaplatenie tejto sumy zamietol.

37. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.202,30 €.

38. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p. z

dôvodu, že žalobca mal vo veci len čiastočný úspech, keďže súd mu priznal sumu 1.202,30 €, čo
predstavuje iba 94,28 % z predmetu konania.

39. Vo zvyšku, teda v 5,72 %, bol úspešný žalovaný, pričom celkový úspech žalobkyne po odrátaní
úspechu žalovaného takto predstavuje 88,56 %. Žalobkyňa má preto právo na náhradu trov konania v

rozsahu 88,56 % trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363/.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle ust. § 365 ods. 1 len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.