Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222416
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316222416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX,
P., zastúpený JUDr. Rastislavom Smieškom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 74, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ T. V., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, P. a 2/ U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. H. XX/XX,
U., obaja zastúpení Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova trieda 15, Nitra, o
zaplatenie 7.500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 4. decembra 2019, č.k. 35C/340/2016-247, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o

nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
2.250 Eur od 8.4.2017 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 2.100 Eur od 26.4.2018 do zaplatenia, 5% ročne
zo sumy 3.150 Eur od 8.11.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok
I.) a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania

rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 3 ods. 1, § 47 ods. 1 a 2, § 126 ods. 1, § 132
ods. 1, § 133 ods. 2, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 563 a § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
ako „OZ“), ako aj § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania bolo
zistené, že žalobca je v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré

nadobudol na základe darovacej zmluvy v roku 2014 od svojho otca T. G., ktorý zomrel XX.X.XXXX.
Predmetné nehnuteľnosti ešte za života právneho predchodcu žalobcu začali užívať žalovaní v 1. a 2.
rade a užívajú ich doposiaľ, a to napriek výzve žalobcu zo dňa 21.3.2016 na vypratanie nehnuteľnosti.
Žalobca sa v konaní voči žalovaným domáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu neoprávneného
užívania nehnuteľností. Žalovaní svoju obranu založili na tom, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej s
právnym predchodcom žalobcu z 23.4.2009 sa stali vlastníkmi nehnuteľností a úhrady, ktoré poskytovali
v priebehu nasledujúcich rokov p. T. G., predstavovali splátky kúpnej ceny. Súd preto ako predbežnú

otázku riešil, či žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe predloženej kúpnej
zmluvy. Vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o určenie vlastníctva pod sp. zn. 27C/9/2018 a návrhu na
prerušenie konania v zmysle § 164 CSP, prvoinštančný súd uviedol, že predmetné ustanovenie upravuje
fakultatívne rozhodnutie o prerušení konania. Je na posúdení a vôli súdu, či konanie preruší a vyčkána vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní alebo túto otázku vyrieši sám ako prejudiciálnu.
Súd návrh na prerušenie konania zamietol. Žalovaní 1/ a 2/ a právny predchodca žalobcu uzavreli
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe zmluvy,

v súlade s ust. § 588 Občianskeho zákonníka, vznikol synalagmatický obligačný záväzok; na strane
právneho predchodcu žalobcu ako predávajúceho povinnosť predmet kúpy odovzdať žalovaným 1/ a
2/ a na strane žalovaných 1/ a 2/ povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Ust. § 588
OZ vyjadruje základnú charakteristiku kúpnej zmluvy, z ktorej možno vyčítať jej pojmové znaky, resp.
podstatné náležitosti, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Z povahy kúpnej zmluvy však treba vyvodiť

aj ďalší pojmový znak, ktorým je povinnosť predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k
predávanej veci. Keďže kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom, zmluva je uzatvorená a právny
vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim vznikne akonáhle sa zmluvné strany dohodnú na jej podstatných
náležitostiach. Od záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikne samotným uzavretím kúpnej zmluvy
však treba odlišovať vecno-právne účinky vzťahu, ktoré spravidla nenastávajú súčasne so záväzkovo-
právnymi účinkami. Pri prevode nehnuteľností nadobudne kupujúci vlastnícke právo k predmetu kúpy až

vkladom do katastra nehnuteľností (§133 ods. 2 OZ). Konanie sa začína na návrh, ktorý možno podať
po uzatvorení zmluvy v časovo neobmedzenej lehote. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou právneho
zástupcu žalobcu, že na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je možné použiť ust. §47 ods. 2
OZ. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku z 28.2.2006, sp. zn. 2Cdo 184/2005, a v rozsudku, sp. zn.
2Cdo 124/2003, dospel k záveru, že „rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch a nie v obligačno-právnych následkoch
(účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy.“ (R 59/2007). Ústavný
súd ČR v náleze z 12.6.2000, sp. zn. ÚS 331/1998 uviedol: „Pri odplatných prevodoch nehnuteľností

je potrebné oddeliť záväzkovo-právne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecno-
právnychúčinkovvkladuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností,ktorýmisakonštituujevlastníctvo
k nehnuteľnej veci. K účinkom vkladu môže dôjsť len následne po účinkoch vyvolaných zmluvou, pretože
ku vkladu dochádza na základe zmluvy. Preto k dojednaniu v kúpnej zmluve, že zmluva nadobúda
účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností, nemožno prihliadať, pretože tu ide o podmienky,

ktorej splnenie je nemožné.“. Vzhľadom k uvedenému možno dospieť k záveru, že kúpna zmluva z
23.4.2009 nemohla zaniknúť s odkazom na ust. § 47 ods. 2 OZ, keďže jej účinnosť nebola podmienená
rozhodnutím príslušného orgánu. Zároveň je však zrejmé, že od obligačno-právnych následkov, ktoré
boli kúpnou zmluvou účinne založené, teda povinnosť právneho predchodcu predmet kúpy odovzdať
a zodpovedajúca povinnosť žalovaných predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu, treba odlišovať

vecno-právny následok, a to nadobudnutie vlastníckeho práva. K tomuto následku na základe kúpnej
zmluvy doposiaľ nedošlo, keďže v konaní nebolo sporné, že nebol podaný návrh na vklad zmluvy do
katastra, a preto je nesprávna argumentácia právnej zástupkyne žalovaných, že žalovaní vlastníctvo
nadobudli uzavretím zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade doposiaľ nenadobudli
vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré užívajú. Výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je

žalobca. Vyvrátené bolo aj tvrdenie právnej zástupkyne žalovaných, že žalovaní v dobrej viere užívali
nehnuteľnosti s tým, že im patria, nemali vedomosť o tom, že na úplné nadobudnutie vlastníckeho práva
potrebujú vklad do katastra. Žalovaná 2/ totiž pri svojom výsluchu uviedla, že to malo byť tak, že keď to
bude celé zaplatené, pôjdu na kataster, dom bude napísaný na nich a potom budú vlastníci. Žalovaní
si podľa názoru súdu uvedomovali, že k prevodu vlastníckeho práva, v dôsledku nevykonania vkladu v

katastri, nedošlo. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že uzavreli zmluvy s dodávateľmi energií, či v mene
pôvodnéhovlastníkauhrádzalidaňovépovinnosti,keďžetozodpovedaloichdohodesp.T.G..Pozmene
vlastníka však žalovaní so žalobcom žiadnu zmluvu, na základe ktorej by boli oprávnení nehnuteľnosť
užívať, neuzavreli. Konanie žalobcu, ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý sa voči nim domáha ochrany
jeho práv v situácii, kedy si žalovaní boli vedomí toho, že na nich vlastníctvo neprešlo, súd nepovažuje

za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Situáciu, v ktorej sa ocitli žalovaní tým, že od roku 2009
nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nezavinil ani nevyvolal žalobca, výkon jeho
vlastníckych práv je preto oprávnený a neodporuje dobrým mravom. Medzi žalobcom a žalovanými
nevznikol žiadny zmluvný vzťah, ktorý by žalovaných oprávňoval užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve.
Žalobcovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade predstavujúceho

plneniebezprávnehodôvodu.Takýmtoplnenímjeajužívaniecudzejnehnuteľnostibeznájomnejzmluvy
či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované
plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou. Pri ocenení tohto prospechu súd vychádzal z predložených potvrdení realitnýchkancelárií, v zmysle ktorých sa trhová cena nájomného za rodinné domy v obci U. pohybuje v rozmedzí
150 - 200 Eur mesačne. Nakoľko žalobca si v konaní uplatnil plnenie vo výške 150 Eur mesačne, teda
na spodnej hranici tohto rozmedzia, súd tento nárok považoval za primeraný. Žalovaní v tejto súvislosti

žiadne dôkazy nenavrhli. Žalobca si uplatnil plnenie za obdobie od septembra 2015 do októbra 2019,
po 150 Eur mesačne, vo výške 7.500 Eur. V konaní bolo preukázané, že v tomto období žalovaní 1/ a
2/ nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užívali, preto súd žalobe v časti uplatnenej sumy vyhovel. Súd
však neakceptoval žalobcom vymedzený nárok na úroky z omeškania. Žalobca skutočnosť, že žalovaní
sa dostali do omeškania s mesačnými úhradami, odvodzoval od údajnej existencie dohody medzi jeho

právnym predchodcom a žalovanými, na základe ktorej mali žalovaní platiť T. G. mesačne 150 Eur
za užívanie nehnuteľnosti. Žalovaní existenciu takejto dohody popreli a tvrdili, že vykonávané úhrady
predstavovali splátky kúpnej ceny. Na predložených bankových príkazoch a poštových poukážkach účel
platby nie je identifikovaný. Žalobca na preukázanie tvrdenia o existencii dohody žiadne ďalšie dôkazy
neprodukoval a keďže žalovaní toto tvrdenie účinne popreli v zmysle § 151 ods. 2 CSP, súd konštatoval,
že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Keďže nebola preukázaná dohoda o čase

plnenia a zákon pre vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia neupravuje, je potrebné aplikovať
ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaným tak vznikla povinnosť splniť dlh prvého dňa po tom,
ako ich o plnenie žalobca požiadal. V konaní bolo preukázané, že výzvou zo dňa 13.10.2016 žalobca
vyzval žalovaných na úhradu dlžnej odplaty vo výške 1.950 Eur s tým, že im poskytol dodatočnú lehotu
na plnenie do 30.10.2016. Kedy došlo k prevzatiu výzvy však žalobca súdu netvrdil ani nepreukázal.

Žalobou z 9.12.2016 si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 2.250 Eur, pričom žalovaná 2/ prevzala žalobu
6.4.2017 (kedy sa výzvy žalobcu zároveň dostala do sféry dispozícii žalovaného 1/, keďže ide o
manželov, ktorí žijú v jednej domácnosti a spoločne podávali aj odpor proti platobnému rozkazu). Až
týmto momentom žalobca preukázateľne vyzval žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 2.250 Eur, ktoré boli žalovaní povinní plniť 7.4.2017, do omeškania sa dostali 8.4.2017. Podaním

zo dňa 31.1.2018 žalobca rozšíril žalobu o nárok vo výške 2.100 Eur. Zmena žaloby zo dňa 31.1.2018
bola žalovaným doručená spolu s uznesením č.k. 35C/340/2016-157 dňa 24.4.2018 (k rukám právnej
zástupkyne). Žalovaní boli povinní plniť sumu 2.100 Eur 25.4.2018, do omeškania sa dostali 26.4.2018.
Podaniami z 23.10.2018, 22.3.2019 a na pojednávaní dňa 6.11.2019 žalobca rozšíril žalobu o nárok
vo výške 3.150 Eur. Zmeny žaloby boli žalovaným doručené na pojednávaní 6.11.2019. Žalovaní boli

povinní plniť sumu 3.150 Eur 7.11.2019, do omeškania sa dostali 8.11.2019. Z uvedených dôvodov súd
žalobcovi priznal v zmysle § 512 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. úroky z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.250 Eur od 8.4.2017 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy
2.100 Eur od 26.4.2018 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 3.150 Eur od 8.11.2019 do zaplatenia a
vo zvyšnej časti uplatnených úrokov žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol

podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi v časti uplatnenej istiny a
neúspešnému len v nepatrnej časti príslušenstva priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným
v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli rozsudok

v napadnutej vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že im bude priznaný
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnievali sa, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je v
hrubom rozpore s dobrými mravmi, na ktorú skutočnosť poukazovali počas celého konania, čo však

súd nevzal riadne v úvahu. Podanie žaloby považovali za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi, a preto mu súd nemal poskytnúť právnu ochranu. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu,
nadobudli žalovaní v roku 2009 od právneho predchodcu žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 23.4.2009.
K následnej intabulácii vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností však nedošlo, ktorá skutočnosť
však nemá vplyv na platnosť a účinnosť právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Kúpna cena

za prevod nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 6.800 Eur, a táto mala byť
financovaná úverom z ČSOB, a. s., ktorá banka im však následne úver odmietla poskytnúť. Následne sa
zmluvné strany dohodli, že žalovaní budú kúpnu cenu uhrádzať k rukám predávajúceho v mesačných
splátkach. Časť kúpnej ceny bola uhradená vkladom na osobný účet predávajúceho, časť poštovými
poukážkami a časť priamo v hotovosti k rukám predávajúceho. Týmto spôsobom žalovaní uhradili

celú dohodnutú kúpnu cenu za prevod spornej nehnuteľnosti. Žalovaní sa napriek skutočnosti, že ich
vlastnícke právo nebolo riadne zavkladované do katastra nehnuteľností, vždy správali ako vlastníci
spornej nehnuteľnosti a túto užívali v dobrej viere, že im patrí. Až v priebehu roku 2016 sa na základe
„oznámenia o vyprataní nehnuteľnosti“ zo dňa 21.3.2016 dozvedeli, že v katastri nehnuteľností je akovlastník spornej nehnuteľnosti evidovaný žalobca. S poukazom na vyššie uvedené možno rozhodnutie
súdu, ktorým boli žalovaní zaviazaní na úhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorú nadobudli platnou a
účinnou kúpnou zmluvou, následne ju v dobrej viere, že im patrí, užívali a súčasne sa správali ako

oprávnení vlastníci, považovať za rozporné s dobrými mravmi.

4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť a súčasne mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že je
nesporné, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti so všetkým príslušenstvom. Poukázal na to,

že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal s námietkou žalovaných o hrubom
rozpore s dobrými mravmi (bod 33. odôvodnenia). Uviedol, že žalovaná 2/ pri svojom výsluchu uviedla,
že to malo byť tak, že keď to bude celé splatené, pôjdu na kataster, dom bude zapísaný na nich a potom
budú vlastníci. Žalovaní si teda uvedomovali, že k prevodu vlastníckeho práva v dôsledku nevykonania
vkladu v katastri nedošlo. Po zmene vlastníka však žalovaní so žalobcom žiadnu zmluvu, na základe
ktorej by boli oprávnení nehnuteľnosť užívať, neuzavreli. Konanie žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti,

ktorý sa voči žalovaným domáha ochrany svojich práv v situácii, keď si žalovaní boli vedomí toho, že
na nich vlastníctvo neprešlo, súd nepovažuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Situáciu, v ktorej
sa žalovaní ocitli tým, že od roku 2009 nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
nezavinil a ani nevyvolal žalobca, výkon jeho práv je preto oprávnený a neodporuje dobrým mravom. V
ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu ČR.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
(§385ods.1acontrario)preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcevmedziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35C/340/2016 je zaplatenie
7.500 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a

2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 2.250 Eur od 8.4.2017 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 2.100 Eur od
26.4.2018 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 3.150 Eur od 8.11.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok
II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne

zaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketejtonáhradybuderozhodnuté
samostatným uznesením (výrok III.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP] a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Odvolací dôvod v zmysle §
365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je

subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd
prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú dané, nakoľko konanie nemalo
žiadnu vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom odvolateľ uvedenú
vadu v odvolaní ani žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, apretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku.

11. Účastníkmi učinené zhodné prejavy vôle smerujúce k vzniku zmluvy sú právnymi úkonmi
zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 OZ medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom
vyplývajúurčitévzájomnéprávapovinnosti.Rozhodnutiesprávykatastraopovolenívkladuvlastníckeho

práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckehoprávaknehnuteľnejveci.Účinkyvkladupodľaust.§133ods.2OZspočívajúvnadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, a nie obligačno-právnych
následkoch zmluvy, ktoré nastali prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ).

12. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre

účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Vklad nemá žiaden vplyv
na účinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik. Jeho funkcia spočíva len v tom, že zaisťuje, aby okamih
vzniku práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom evidencie v katastri, bol presne stanovený a každý si
vďaka verejnosti katastra mohol zistiť, kto je v katastri zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti.

13. V prejednávanej veci došlo k tomu, že po uzatvorení platnej a účinnej kúpnej zmluvy medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, keď žiadnou zo zmluvných strán nebol podaný návrh
na vklad do katastra nehnuteľností, o čom zmluvné strany preukázateľne vedeli, došlo k uzatvoreniu
ďalšej zmluvy týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti, a to darovacej zmluvy, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu previedol nehnuteľnosť na žalobcu. Na základe tejto zmluvy bol podaný návrh

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a žalobca bol následne zapísaný ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti.

14. Odvolací súd nezistil rozpor uzatvorených zmlúv s dobrými mravmi, keď s prihliadnutím na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu nemožno vyvodiť, že zmluvy sú v rozpore so všeobecne

uznávanou mienkou spoločnosti vo vzájomných vzťahoch medzi subjektmi občianskoprávnych
vzťahoch. Skutočnosť, že by žalobca uzatváral predmetné zmluvy s úmyslom poškodiť žalovaných, v
konaní nebola tvrdená a ani preukázaná. V čase uzatvorenia druhej zmluvy - darovacej zmluvy, zmluvná
voľnosťúčastníkovpredchádzajúcejkúpnejzmluvyužbolaobmedzená,keďprávnypredchodcažalobcu
sa zaviazal previesť na žalovaných vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, avšak porušenie uvedenej

povinnosti nemá za následok neplatnosť nasledujúceho právneho úkonu, ktorým právny predchodca
žalobcu previedol tú istú nehnuteľnosť na žalobcu.

15. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektov alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť
prevádzaná dvakrát (resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok
na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka).

16. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie, ako i na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Cdo 31/2000 zo dňa 30.1.2001,
2 Cdo 124/2003, 2 Cdo 184/2005 zo dňa 28.2.2006).

17. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď
žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pričom prvoinštančný súd správne

posúdil i otázku výšky bezdôvodného obohatenia, na čo odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd dospel ku zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že podanie žaloby v danom
prípade nemožno považovať za výkon práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi, už s prihliadnutím

na vyššie uvedené, ako aj na to, že žalovaní vedeli, že nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva
na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi nimi a právnym predchodcom žalobcu, pričom uvedenú
situáciu ani sami neriešili, hoci im nič nebránilo podať návrh na vklad vlastníckeho práva na základe
uzatvorenej zmluvy.19. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387

ods. 1 CSP v napadnutej vyhovujúcej časti, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania,
keď súd prvej inštancie vo veci len v nepatrnej časti neúspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).