Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202228
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8215202228.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: I & R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, SKP úpadcu BIOVEX,
s.r.o., v konkurze, Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904, právne zastúpeného:
IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: SCHOTT,
s.r.o., Orechová 6, 085 01 Bardejov - Bardejovská Nová Ves, IČO: 36 449 598, právne zastúpenému
JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42246237,
o zaplatenie 6.212,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-337 zo dňa 26.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.212,- eur spolu so skapitalizovanými úrokmi
z omeškania v celkovej sume 6,21 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
I. Konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomere úspechu v konaní, ktorý činí
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.4.2015 voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.212,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % zo sumy
6.212,- eur, čo predstavuje sumu 6,21 eur, a náhrady trov konania.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa
24.9.2014 Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zrealizovať stavebné
a všetky na nich nadväzujúce a s nimi súvisiace práce investičnej výstavby „Rekonštrukcia a výstavba
chodníkov pre peších v obci Malcov“, a objednávateľ sa zaviazal za predmetné práce zaplatiť. Žalovaný
sa zaviazal za predmetné dielo zaplatiť dohodnutú cenu, a to na základe čiastkovej fakturácie žalobcom.
Žalobca vystavil dňa 9.12.2014 faktúru č. 2014594 vo výške 29.817,85 eur splatnú dňa 19.12.2014,
pričom žalovaný túto uhradil len čiastočne, a to dňa 18.12.2014 v sume 4.969,64 eur a dňa 18.12.2014 v

sume18.636,21eur.Nezaplatenátakostalapohľadávkavsume6.212,-eur.Ďalejuviedol,žepredmetná
faktúra bola vystavená iba na práce, ktoré skutočne vykonal, a ide o čiastkovú faktúru, nie faktúru
konečnú. Dielo bolo riadne odovzdané a prevzaté samotným investorom (Obcou Malcov), čo preukazujeto, že zo strany investora už bola v prospech žalovaného uhradená celková cena diela. Úroky z
omeškania boli dohodnuté v článku VIII., odsek 8.2 zmluvy, vo výške 0,1 % z celkovej dlžnej sumy.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.06.2015 uviedol, že žaloba je neopodstatnená, nakoľko

žalobca bol viackrát upozornený a vyzývaný na dokončenie diela a je vo výraznom omeškaní s
ukončením diela, ktoré malo byť ukončené dňa 31.10.2014. Zároveň si uplatnil protižalobou nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.094,56 eur.
5. Okresný súd Bardejov vydal dňa 22.06.2017 rozsudok č. k. 4Cb/62/2015-183, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.212,- eur spolu so skapitalizovanými

úrokmi z omeškania v celkovej sume 6,21 eur, vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 20.094,56 eur zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
3Cob/41/2017-243 zo dňa 27.02.2018 tak, že zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný v priebehu konania vzal späť svoj nárok voči žalobcovi, ktorý prevyšoval nárok žalobcu voči

nemu, a vzhľadom na toto späťvzatie súd v tomto konaní posudzoval jeho nárok ako kompenzačnú
námietku voči žalobe do výšky žalobného nároku. V priebehu konania súd tento nárok žalovaného
posúdil ako nedôvodný, a teda aj napriek tomu, že táto kompenzačná námietka bola vznesená pred
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda v prípade dôvodnosti by bola vznesená včas. Pre
jej nedôvodnosť nebolo možné započítať akúkoľvek výšku nároku žalovaného voči žalobe. Keďže súd

vyhovel žalobe v celom rozsahu a kompenzačná námietka bola nedôvodná, nerozhodoval vo veci
samostatným výrokom, pretože sa nejednalo o vzájomný návrh, ktorý navyše bol ako prevyšujúci
žalobný návrh vzatý späť.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 28.10.2019 súhlasil so späťvzatím vzájomného návrhu žalovaného.
8. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, § 537 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, §

548 ods. 2 Obchodného zákonníka.
9. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalovaný ako zhotoviteľ mal zhotoviť pre obec
Malcov dielo pozostávajúce z rekonštrukcie chodníkov v tejto obci. Žalovaný následne uzavrel Zmluvu
o dielo č. XXX/XXXX dňa 24.09.2014 ako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom, prostredníctvom
ktorého mala byť predmetná rekonštrukcia chodníkov uskutočnená. Cena diela bola dohodnutá formou

rozpočtu v celkovej výške 82.490,- eur bez DPH a 98.988,- eur s DPH. Žalobca za uskutočnenie diela
vyúčtoval žalovanému jeho cenu dvomi faktúrami, a to faktúrou č. FV2014594 zo dňa 07.12.2014 práce
na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty vo výške 24.848,21 eur bez DPH, t.j. 29.817,85 eur s DPH, a
faktúrou č. FV2014550 zo dňa 25.11.2014 práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty I-77 vo výške
31.205,45 Eur bez DPH, t.j. 37.446,54 eur s DPH, ako aj práce na vetve D chodníku pre peších vedľa

miestnej komunikácie vo výške 23.643,88 eur bez DPH, t.j. 28.372,66 eur s DPH, všetko spolu 65.819,20
eur s DPH. Faktúra č. FV2014550 bola žalobcovi v celom rozsahu uhradená. Faktúra č. 2014594 bola
žalobcovi uhradená len v časti a zostala neuhradená časť vo výške 6.212,- eur.
10. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že táto suma nebola uhradená z dôvodu toho, že žalovaný
nedokončil dielo. Žalobca naopak tvrdil, že faktúrou č. FV2014594 boli vyúčtované len skutočne

vykonané práce. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo nevyhnutné zistiť rozsah vykonaných
prác. Predmetom nároku žalobcu v zmysle faktúry č. FV2014594 bolo zaplatenie ceny za uskutočnené
práce na vetve A chodníka. Svedok Q. A., vtedajší starosta obce Malcov, potvrdil, že vetva A chodníka
bola dokončená v celom rozsahu, a následne sa asfaltovala iba vetva D chodníka. Rovnako tak svedok
V. F., stavbyvedúci u žalovaného, potvrdil, že následne sa dokončovali povrchové úpravy v obci Malcov

iba na vetve D v dĺžke 277,5 m2. Vzhľadom k tomu, že faktúrou č. FV2014594 boli fakturované práce
na vetve A chodníka, súd mal za to, že tieto práce boli zo strany žalobcu zrealizované v celom rozsahu,
pretože vetva A bola dokončená. Navyše z pripojeného rozpočtu k tejto faktúre vyplýva, že sporné
položky týkajúce sa asfaltovania, ohľadom uskutočnenia ktorých sa strany sporili počas celého konania,
a to položka č. 13 - upravenie krytu vozovky po prekopoch a položka č. 14 - postrek penetračný, sú

v tomto uvedené v množstve 0 m2 a v cene 0,- Eur, čiže fakturované predmetnou faktúrou ani neboli.
Položka - betón asfaltovaný v priloženom súpise ani uvedená nie je. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok
J.. M. F., že predmetom fakturácie neboli asfalty s tým, že išlo o vetvu A chodníka.
11. V zmysle uvedeného tak súd mal za preukázané, že žalobca vo faktúre č. FV2014594 vyúčtoval
žalovanému cenu diela, ktoré skutočne i vykonal. V tejto súvislosti je bezpredmetné poukazovanie

žalovaným na tú skutočnosť, že vykonanie asfaltových prác, ktoré bolo potrebné ešte uskutočniť, by
prevyšovalo celkovú cenu diela podľa rozpočtu, keďže v zmysle článku 4.4 by žalobca nebol oprávnený
účtovať zvýšené náklady nad rámec dohodnutej ceny diela.12. Poukázal na ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, na článok 8 bod 8.1 Zmluvy o dielo č. 528/2014, na článok 8 bod 8.2 Zmluvy o dielo č.
XXX/XXXX, a konštatoval, že žalovaný si pôvodne vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi zaplatenie

zmluvnej pokuty za obdobie od 01.11.2014 do 22.05.2015 vo výške 0,1 % za každý deň omeškania v
celkovej výške 20.094,56 eur. Z tohto nároku bol vyrubovaný aj súdny poplatok, a keďže tento nárok
prevyšoval nárok žalobcu - úpadcu, súd ho posudzoval ako vzájomný návrh. V priebehu konania vzal
žalovaný do výšky nároku žalobcu svoj návrh späť a súd konanie o vzájomnom návrhu zastavil vďaka
súhlasu správcu konkurznej podstaty, ktorý nastúpil namiesto úpadcu, a súd námietky žalovaného v

tejto súvislosti posudzoval ako kompenzačnú námietku do výšky žalobného nároku. Tieto kompenzačné
námietky sa však ukázali ako nedôvodné a akékoľvek započítanie nároku žalovaného na žalobný návrh
nebolo možné. Súd tento vzájomný návrh žalovaného posúdil ako nedôvodný. Zmluvná pokuta bola
medzi stranami dohodnutá pre prípad omeškania žalobcu s odovzdaním diela. V článku III. bod 3.1
zmluvy o dielo bol žalovaný ako objednávateľ povinný odovzdať zhotoviteľovi stavenisko bezodkladne
po nadobudnutí účinnosti zmluvy a zhotoviteľ sa zaviazal dielo odovzdať do 24 dní od odovzdania a

prevzatia staveniska, najneskôr do 31.10.2014. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovanému bolo
odovzdané stavenisko obcou Malcov až dňa 18.11.2014, a až od tohto dátumu mohol žalobca začať s
uskutočňovaním prác. Preto sa dňa 01.11.2014 nemohol dostať do omeškania s odovzdaním predmetu
diela. Žalobca nemohol začať uskutočňovať práce, a tak naplniť termín odovzdania diela 31.10.2014
v dôsledku nesplnenia povinnosti práve žalovaného odovzdať mu stavenisko bez zbytočného odkladu

po uzavretí zmluvy. Žalobca dielo mohol začať uskutočňovať od 18.11.2014 a od tohto dátumu mu
plynula lehota 24 dní na uskutočnenie diela. Pokiaľ ide o ďalší argument žalovaného, že nedošlo k
odovzdaniu a prevzatiu diela, súd k tomu uvádza, že pokiaľ by tomu tak bolo, nemohlo následne dôjsť
zo strany žalovaného k odovzdaniu predmetného diela obci Malcov. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí
prác podpísanom za objednávateľa obcou Malcov a za zhotoviteľa žalovaným jednoznačne vyplýva,

že zrealizované práce po ich kontrole a preskúšaní plnia svoju funkciu a objednávateľ práce preberá
v celom rozsahu s tým, že ako nedorobky sú uvedené nezrealizované asfaltové práce pre nepriaznivé
počasie a mínusové teploty s termínom odstránenia hneď, ako bude vhodné počasie na tieto práce, a to
stermínomukončeniapreberaciehokonaniazrealizovanýchprácdo11.12.2014.Nazákladeuvedeného
tak došlo k odovzdaniu diela v lehote 24 dní od odovzdania staveniska s tým, že na diele sú vady v

podobe nedorobkov, ktoré je treba odstrániť. Preto neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na
zmluvnú pokutu.
13. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove sa tunajší súd zaoberal nárokom uplatneným
žalobou žalobcom, ako aj nárokom uplatneným žalovaným. Podľa názoru súdu, nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty za obdobie od 01.11.2014 do 22.05.2015 vo výške 0,1 % za každý deň omeškania

vo výške 20.094,56 Eur bolo nevyhnutné posudzovať ako vzájomný návrh žalovaného, nie ako
prostriedok procesnej obrany žalovaného, nakoľko prevyšuje nárok žalobcu. Súd vyhodnotil to, že
žalovaný v priebehu konania upravil svoj procesný návrh ako kompenzačnú námietku do výšky nároku
uplatňovaného žalobcom voči nemu, podľa obsahu ako späťvzatie vzájomného návrhu. Žalobca s
predmetným späťvzatím vyjadril súhlas. Súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalovaného v

zmysle § 144, 145, 146 CSP rozhodol o zastavení konania o vzájomnom návrhu žalovaného na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.094,56 eur.
14. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu považoval za dôvodný, a preto žalobe žalobcu
vyhovel.
15. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal, že vo vzťahu k nároku žalobcu súd pri opätovnom posudzovaní
veci nevzal v úvahu hmotnoprávny základ tak, ako je daný zákonom, a opätovne sa nezaoberal
najpodstatnejšou právnou námietkou vo vzťahu k danosti nároku žalobcu na zaplatenie časti ceny diela.
Za meritórnu otázku pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej ceny diela vo výške 6.212,-

eur považuje posúdenie splnenia zmluvných podmienok pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že vec posúdil s odkazom na ustanovenie § 536 ods. 1, § 537 ods. 1,
2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak nezaoberal sa zmluvnými dojednaniami
účastníkov napriek tomu, že žalovaný jednak počas predžalobnej komunikácie, ale taktiež v konaní pred
súdom namietal nesplnenie zmluvných povinností pre vznik nároku žalobcu v danej veci. Zdôraznil, že

odovzdaniedielažalovanýmvovzťahukinvestorovinemôžeautomatickyznamenaťsplneniezmluvných
povinností dohodnutých medzi účastníkmi konania pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela. V tejto
súvislosti poukázal na ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca nesplnil svoje
povinnosti spočívajúce v odovzdaní diela, a preto mu nárok ako taký nevznikol. Žalovaný po odpadnutíobjektívnej prekážky požadoval splnenie zmluvných povinností zo strany žalobcu ako zhotoviteľa, tieto
podmieňoval uhradením nedoplatku, čo nemá oporu ani v zmluve ani v zákone, čo napokon aj súd pri
opätovnom rozhodovaní uznal. Žalobca bol písomne upozornený na všetky nedostatky, ktoré bránia v

uplatnení jeho nároku. Ak by sa súd dôsledne zaoberal súdnymi dojednaniami, dospel by k záveru o
nesplnení povinnosti žalobcu zakladajúcich vznik nároku na zaplatenie ceny diela, teda vec nesprávne
právne posúdil. Žalovaný po celý čas opakovane argumentoval nedokončením diela (časti asfaltov),
ktoré bolo dôvodom pre neuhradenie časti faktúry v žalovanej sume, a opakovanými žiadosťami o
dokončenie diela podľa dohodnutej zmluvy. Súd sa nezaoberal odstúpením žalobcu od zmluvy zo dňa

4.6.2015, ku ktorému došlo napriek požiadavkám žalovaného, ktorý trval na dokončení diela v celom
zazmluvnenom rozsahu. Nakoľko samotná zmluva neobsahuje iné dojednania platí pre odstúpenie
zhotoviteľa ustanovenie § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré v poslednej vete ustanovuje, že od
ceny diela sa odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. Rozhodujúcim je
teda ušetrená časť, a nie fakturovaná cena diela. Nie je pritom rozhodujúce, za akú cenu tieto práce a
dodávkyvykonal,arozhodujúcimjeto,čožalobcaušetril.Žalobcapritomfakturovalsúhrneviac,akobola

cena dohodnutá podľa rozpočtu s prihliadnutím na zákonné dôsledky odstúpenia od zmluvy žalobcom,
a nezohľadnil to, čo ušetril nevykonaním diela. V prípade, že by nastal kladný výsledok v prospech
žalobcom uplatneného nároku, proti tomuto nároku si žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ktorý
je podľa názoru žalovaného dôvodný, a v časti, v ktorej sa prekrývajú, je tento nárok uspokojený. Súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež vec neposudzoval s prihliadnutím

na ustanovenie § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo zakladá nesprávnosť napadnutého rozsudku.
Rozsudok trpí vadami, ktoré zakladajú dôvod pre jeho zrušenie. Čo sa týka vzájomného návrhu,
odvolací súd dal v zrušujúcom uznesení jasné pokyny pre súd prvého stupňa, ktorý pri posudzovaní
pochybil. Súd prvej inštancie sa zbavil, či úplne vyhol rozhodovaniu o merite (t.j. zmluvnej pokute)
kompenzačnej námietky, keďže zúženie rozsahu vzájomného nároku žalovaného využil procesne tak,

že celý tento nárok v rozpore s obsahom prejavu vôle žalovaného posúdil tak, že ide o späťvzatie v
celom rozsahu, čo nemožno vyvodiť žiadnym výkladom. Ďalej namietal súdom ustálenú skutočnosť
neskoršieho odovzdania staveniska, nakoľko z dôkazov predložených samotným žalobcom na výzvu
súdu v podobe zápisov do stavebného denníka nepochybne vyplýva, že dielo bolo realizované už pred
súdom ustáleným dátumom protokolárneho odovzdania staveniska. K odovzdaniu staveniska došlo

skôr, nakoľko zo stavebného denníka vyplýva, že subdodávateľovi F. J. bolo stavenisko odovzdané
už dňa 23.10.2014, a firme B. Q., B..T..Y.., dňa 6.11.2014, pričom k ukončeniu stavebných prác došlo
až dňom 15.12.2014, čo taktiež nekorešponduje s oficiálnym odovzdaním diela podľa protokolu. S
touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal a na ňu neprihliadol. Opätovne len prevzal
pôvodné dôvody a tieto dôkazy úplne opomenul, čo zakladá vadu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti

rozsudku podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, resp. c/ CSP. Žalobca nevykonal žiadne opatrenia ani
nepreukázal omeškanie žalovaného s odovzdaním staveniska, preto sa dostal počnúc dňom 1.11.2014
do omeškania s vykonaním a odovzdaním diela. Je pritom bez právneho významu, či investor zaplatil
dielo v celom rozsahu alebo nie, resp. kedy, nakoľko povinnosť realizovať dielo v dohodnutom čase, ako
aj asfalty, je jednoznačná. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy až v júni 2015, čo však nemá vplyv

na dovtedy vyfakturovanú zmluvnú pokutu minimálne od odpadnutia prekážky na realizáciu asfaltov,
teda na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalovaný nakoniec sám zabezpečil realizáciu diela v časti
asfalty. Ak by aj súd vychádzal z odovzdania diela dňom 23.10.2014, počiatok omeškania žalobcu by
nastal najneskôr dňom 17.11.2014, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí 24-dňovej lehoty na zhotovenie
diela. Dôkazná povinnosť preukazujúca zodpovednosť žalovaného za prípadné oneskorené odovzdanie

diela zaťažovala žalobcu, ktorý v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, vyhovel zrejmému návrhu žalovaného, a priznal
žalovanému náhradu trov konania.
17. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v rozsudku podrobne vysporiadal s

nesplnením predpokladov pre vznik nároku žalovaného v bode 39 odôvodnenia, a že nárok žalovaného
na zmluvnú pokutu, teda zmluvy o dielo nevznikol. Poukázal na to, že žalovaný sám v konaní
opakovane označil ním uplatňovaný nárok za kompenzačnú námietku a súd prvej inštancie v zmysle
svojho právneho posúdenia prezentovaného na pojednávaní dňa 28.10.2019 správne a odôvodnene
vyhodnotil takýto procesný postup žalovaného ako späťvzatie vzájomnej žaloby žalovaného, a v súlade

s ustanovením § 146 CSP vyzval žalobcu na súhlas so späťvzatím žaloby. Právny zástupca žalovaného
sa pojednávania dňa 28.10.2019 zúčastnil, voči právnemu posúdeniu späťvzatia vzájomnej žaloby zo
strany žalovaného nenamietal, nenavrhoval nové dôkazy alebo skutkové tvrdenia, pričom v záverečnej
veci prednesenej na tomto pojednávaní opätovne označil ním uplatnený nárok za zmluvnú pokutu akokompenzačnú námietku. Výrokom II. rozsudku sa okresný súd správne so späťvzatím vzájomnej žaloby
žalovaného vysporiadal a v tejto časti konanie zastavil. Súd sa riadne vysporiadal aj s posúdením
samotnej kompenzačnej námietky najmä v bode 39 rozsudku. Súd vykonal všetky stranami navrhované

dôkazy pre dané posúdenie nároku žalovaného v rozsahu uplatnenej kompenzačnej námietky. Žalovaný
však neuniesol preukázanie nároku na zmluvnú pokutu a súčasne účinne nerozporoval tvrdenia
a dôkazy predložené žalobcom. Ak žalovaný v odvolaní opakovane namieta správnosť posúdenia
odovzdania diela riadne a včas, žalobca poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania nenavrhol
žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnil skutočnosti preukázané žalobcom alebo dokonca svedkom,

ktorý včasné a riadne odovzdanie diela potvrdil vo svojej výpovedi zo dňa 4.4.2019.
18. Žalovaný predložil vyjadrenie v odvolacom konaní a uviedol, že vzhľadom na odôvodnenie
odvolacieho súdu má jasne za to, že súd prvého stupňa bol povinný opätovne vyhodnotiť dôvodnosť
žalobou uplatneného nároku na prvom mieste, čo žalobca účelovo vykladá v rozpore s predmetným
rozhodnutím, s čím sa v priebehu konania nesprávne stotožnil aj prvostupňový súd. V konaní bol
dostatočne aktívny a už pred prvotným rozhodnutím potvrdzuje nárok žalobcu, čo potvrdzoval

vo všetkých podaniach, pojednávaniach i v prvotnom odvolaní. Nebol povinný osobitným podaním
opätovne poprieť nárok žalobcu po zrušení rozsudku, nakoľko účinky dovtedy vykonaných dôkazov
žalovaného zostali zachované. Z hľadiska nároku žalovaného na zmluvnú pokutu má za to, že súd
prvého stupňa nevenoval pozornosť pokynu odvolacieho súdu a nárok posudzoval v rozpore s priamym
zadaním, a preto neustálil počiatok omeškania, ako mu bolo uložené vôbec. Navrhol, aby odvolací súd,

pokiaľbyžalovanývkonaníneuspel,prihliadolnavšetkyokolnostiveciazmenilajrozsudokaspoňvčasti
náhrady trov konania, nakoľko by bolo vrcholne nespravodlivé, aby mal znášať trovy konania žalobcu
za situácie, keď ten vyše 6 mesiacov meškal s odovzdaním diela, ktoré nakoniec vykonal žalovaný.
Žalovaný v konaní konal aktívne, od počiatku popieral nárok, poskytol všetky dôkazy, a preto má za to,
že žalobca by bol priznaním toho, čo nepochybne ušetril znevýhodnený, vo viacerých rovinách šiel v

rozpore s požiadavkou spravodlivosti súdnych rozhodnutí.
19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento

rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po

prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolaniu žalovaného
uvádza.
24. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s názorom

odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 25.10.2018 sp. zn. 3Cob/51/2018,
odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie zohľadnil, že žalovaný v
priebehu konania vzal späť svoj návrh voči žalobcovi, ktorý prevyšoval nárok žalobcu voči nemu, a
vzhľadom na toto späťvzatie súd v tomto konaní posudzoval jeho nárok ako kompenzačnú námietkuvoči žalobe do výšky žalobného nároku. Správne konštatoval, že pre jej nedôvodnosť nebolo možné
započítať akúkoľvek výšku nároku žalovaného voči žalobe.
25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

26. Odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že

súd prvej inštancie správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny
záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie
nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný ani
v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Odvolací
súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným

správnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval
príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
27. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného a v plnom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré správne
vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec správne posúdil.

Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku
súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 - 4 CSP) opísal skutkový a právny základ
rozhodnutiaarozhodnutieplnerešpektujezákladnéprávoúčastníkovnaspravodlivýsúdnyproces(pozri
III.ÚS 115/2003). V tomto smere bola odvolacia námietka žalovaného nedôvodná.
28. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené bez

opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre
strany správne fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom
konaní neboli žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok

odlišné rozhodnutie vo veci.
29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods.

1 CSP tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

31. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na §
251 CSP súd prvej inštancie.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).