Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117202331
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117202331.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov 1/ A. Z., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, bytom v J., časť D., F. XXX/XX, 2/ O. Z., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom v J.,
časť D., F. XXX/XX, oboch zastúpených O.. A. M., advokátom so sídlom v J., P. XXXX/XXB, proti
žalovanej 1/ O. D., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom v J., W. XXXX/XX, 2/ C. D., narodenému dňa

XX.XX.XXXX, bytom v J., W. XXXX/XX, zastúpenému A.. S. D., advokátkou so sídlom v J., Z. X, o
vypratanie bytu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. októbra 2019,
č. k. 14C/7/2017-118, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalobcovia 1/, 2/ m
a j ú proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť vypratať byt číslo XX
nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslom XXXX,
postavenéhonapozemkuparcelnéčísloXXX/XX,vkatastrálnomúzemíD.,vedenéhonalistevlastníctva

číslo XXXX bez bytovej náhrady do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), o trovách konania
vyslovil, že žalobcovia 1/, 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2.Z vykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciezistil,ženájomnývzťahmedzižalobcamiažalovanými
vznikol v dôsledku uzavretia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú z 12.01.2009 a v
dôsledku automatického vstupu žalobcov do právneho postavenia prenajímateľov po tom, čo sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného bytu. Žalovaní v priebehu trvania tohto nájomného vzťahu

neuhrádzali žalobcom ako prenajímateľom nájomné riadne a včas (za apríl až september 2016), v
dôsledku čoho im bola daná výpoveď z nájmu sporného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Výpoveď
bola žalovanému 2/ doručená 16.09.2016 a do dispozičnej sféry žalovanej 1/ sa dostala 16.09.2016.
Nájomný vzťah k spornému bytu tak zanikol dňom uplynutia výpovednej lehoty, t. j. dňom 31.12.2016.
V konaní žalovaní nepreukázali ani netvrdili, že by sa žalobou na súde domáhali v
prekluzívnej trojmesačnej lehote neplatnosti výpovede v zmysle § 711 ods. 6 OZ, preto je potrebné na

podanú výpoveď hľadieť ako na platnú, hmotnoprávny titul užívania bytu zanikol. Námietky žalovaných o
predĺženívýpovednejlehotyošesťmesačnúochrannúlehotu,ozaplatenídlžnéhonájomného,ouzavretí
novej nájomnej zmluvy konkludentne, o zániku dôvodu výpovede, o neprimeranej tvrdosti a aplikácii
ust. § 3 ods. Občianskeho zákonníka vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné, žalobe v celom
rozsahu vyhovel a po zvážení všetkých okolností prípadu uložil žalovaným dlhšiu lehotu na vypratanie
ako zákonnú lehotu, a to v dĺžke 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil

ust. § 126 ods. 1, § 710 ods.1, ods. 3, ods. 4, § 711 ods. l písm. d), ods. 5, ods. 6, §
712a ods. 3, § 3 ods. l Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP a žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, aj keď boli v
konaní úspešní. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v samotných okolnostiach
prejednávaného prípadu. Prihliadol na to, že žalovaní stratili možnosť predmetný byt obývať, musia si

nájsť nové bývanie. Je všeobecne známe, že s uzatvorením nového nájomného vzťahu
nájomcom vznikajú na počiatku zvýšené náklady (napr. často sa vyžaduje uhradenie dvojmesačného
nájomného, kaucie a pod.), s ktorými sa budú musieť žalovaní vyrovnať. Žalovaná 1/ je dlhodobo
vedená ako uchádzačka o zamestnanie, na jej majetok bol v minulosti vyhlásený konkurz.
Na majetok žalovaného 2/ konkurz ešte prebieha, bol mu priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Voči žalobcom sa nepriznanie trov konania nejaví ako neprimerane tvrdé vzhľadom špecifické okolnosti
tohto prípadu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote proti výroku II. podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/
a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak,
že im proti žalovaným 1/, 2/ prizná nárok na náhradu trov konania a prizná im náhradu trov odvolacieho

konania. Uviedli, že súd prvej inštancie použitím ust. § 257 CSP rozsudok nedostatočne odôvodnil. Jeho
odôvodnenie je v rozpore s argumentmi uvedenými v bode 7.11 rozsudku. Poukázali na skutočnosť,
že v danej veci bol predmetom spor o vypratanie bytu, a teda bolo možné logicky očakávať, že jeho
výsledkom bude povinnosť žalovaných byt vypratať. Ak by pripustili argumentáciu súdu v prípade každej
žaloby o vypratanie, v ktorej by bol žalobca úspešný, by bol vždy daný dôvod hodný osobitného zreteľa,

nakoľko jeho výsledkom by vždy bola povinnosť žalovaného byt vypratať, čo je absurdné a neprípustné.
Sám súd uviedol, že žalovaní žalobcom od apríla 2018 platia nájomné v sume 450,- eur, investovali do
bytunemaléfinančnéprostriedky, atonapriekskutočnosti,ženažalovanú1/bolvyhlásený
konkurz a je dlhodobo vedená ako uchádzačka o zamestnanie a na žalovaného konkurz prebieha. Je
teda zrejmé, že títo disponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu trov konania a títo sami

zavinili aj vedenie súdneho konania tým, že predmetný byt dobrovoľne neopustili. Žalovaní žiadnym
spôsobom nepreukázali, že ak aj mali nejaké finančné ťažkosti, tieto si nezavinili sami. V konaní neboli
preukázané žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov
konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za arbitrárne a popierajúce zmysel § 257 CSP.
Aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia v danej veci nie je možné akceptovať, pretože by viedla

k nelogickým a absurdným záverom.

4. Žalovaní 1/, 2/, ktorým bolo odvolanie žalobcov doručené, sa k podanému odvolaniu písomne
nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II. o trovách konania je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. nebol odvolaním strán sporu spochybnený, v tomto

rozsahu nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol výlučne výrok II. o náhrade trov
prvoinštančného konania.

8. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 262 ods. l CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti
za výsledok konania, alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Zásada úspechu v spore je
premietnutá v ust. § 255 CSP a je pre ňu charakteristické, že sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu

je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli s tým, že sa
jedná o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre
nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhradatrov konania. Pokiaľ mala strana v spore úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.
Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu,
aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr

pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa
vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Ak
by bol úspech strán v spore rovnaký (50% ku 50%), náhrada sa neprizná žiadnej zo strán sporu.

11. V danej veci nebolo sporné, že žalobcovia 1/, 2/ boli v konaní plne úspešní a na danú vec dopadá ust.

§ 255 ods. 1 CSP , žalovaným 1/, 2/ svedčí tak povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od

zásady zodpovednosti za zavinenie. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon
bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry, (napr. uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Mcdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010 či sp. zn. 3Mcdo/46/2012),
ust. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť

aplikácie (v zmysle svojvôle) ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. § 257 CSP preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému

typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Právna úprava nepriznanie
náhrady trov pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok
sporového konania, resp. zodpovednosti za zavinenie.

14. Ustanovenie § 257 CSP teda nezakladá možnosť úplne voľnej úvahy súdu (v zmysle svojvôle),

ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je významným
nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde, postoj strán v konaní a je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym,

osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to
nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán (nielen toho, v koho prospech má
byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok na náhradu trov nemá byť
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal sám bez nároku na
ich náhradu, keď mal v konaní úspech).

15. Žalobcovia sa ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu domáhali proti žalovaným vypratania bytu
žalobou zo dňa 07.02.2017. Žalobe predchádzala výpoveď z nájmu bytu zo dňa 12.09.2016 z dôvodu
neuhradenia nájomného za mesiace apríl až september 2016 v zmysle § 711 ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka , ktorú žalovaní 1/ 2/ prevzali, nájom bytu zanikol dňom 31.12.2016. Súčasne

prebiehal súdny spor o neplatnosť dražby týkajúci sa sporného bytu (konanie o vypratanie bytu bolo
prerušené do jeho skončenia), v ktorom ako žalobcovia vystupovali žalovaní 1/, 2/ z tohto súdneho
konania a ako žalovaní 1/ J. I.., 2/ Z. 3/ žalobca 1/ z tohto súdneho konania, žaloba bola rozsudkom
OkresnéhosúduTrenčínzodňa15.03.2018č.k.19C/4/2016-184vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu
v Trenčíne zo dňa 17.12.2018 č. k. 6Co/114/2018-227 zamietnutá. Žalobcovia tak dôvodne podali žalobu

o vypratanie bytu a dôvodne viedli konanie proti žalovaným, ktorí byt od 01.01.2017 užívali bez právneho
dôvodu. Žalovaní nesúhlasili s vyprataním bytu a naďalej byt neoprávnene užívali, vzniesli v priebehu
súdneho konania množstvo námietok (namietali predĺženie výpovednej lehoty o šesťmesačnú ochrannú
lehotu, žaloba je nedôvodná, nakoľko zaplatili dĺžne nájomné, namietali, že došlo k zániku dôvodu
výpovede, tvrdili, že došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy konkludentne, namietali neprimeranú

tvrdosť a dobré mravy - § 3 ods. Občianskeho zákonníka v súvislosti s požadovaným vyprataním bytu ,
atď.), ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné. Je preto nesporné, že žalobcovia nemali inú
možnosť obrany svojich práv, než sa obrátiť na právneho zástupcu a podať žalobu o vypratanie
bytu, na rozdiel od žalovaných, ktorí mohli priebeh súdneho konania ovplyvniť a byt dobrovoľne vypratať.16. Keďže v danom prípade pre použitie ust. § 257 CSP nie sú významné len osobné, majetkové
a zárobkové pomery žalovaných (ktorí deklarujú svoju nemajetnosť, nezamestnanosť, podrobujú sa

oddlženiu a pod., pritom od apríla 2018 deklarujú, že platia žalobcom nájomné vo výške 450,- eur
mesačne, pomery žalovaných boli už zohľadnené v poskytnutí dlhšej ako zákonnej lehoty súdom na
splnenie ich povinnosti byt vypratať), ale aj charakter konania (ochrana vlastníckeho práva žalobcov),
charakter procesnej situácie (prerušenie konania do skončenia konania o neplatnosť dražby, konanie
trvalo od roku 2017, počas ktorej byt žalobcov bez právneho dôvodu užívali), ako aj okolnosti, ktoré

viedli k uplatneniu nároku na súde (zánik nájmu bytu výpoveďou pre nezaplatenie
nájomného za užívanie bytu od apríla 2016 do septembra 2016) a postoj strán v konaní
(nesúhlas žalovaných s vyprataním bytu, rôzne námietky žalovaných v súdnom konaní, ktoré súdom
neboli vyhodnotené ako dôvodné), teda významné nie sú len okolnosti na strane strán sporu, ale aj
okolnosti konkrétneho prípadu, dospel odvolací súd k záveru, že aplikácia ust. § 257
CSP nie je dôvodná a žalobcovia 1/, 2/ majú proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu

trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovia 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú proti žalovaným 1/2/

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).