Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. apríl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314202288
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:1314202288.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcov: 1/ A. R., X..

XX.XX.XXXX, L. R. XX/XX, XXX XX Z. a 2/ V.Á. R., X.. XX.XX.XXXX, L. J. X, XXX XX Z., obaja
zastúpený Mgr. Miroslavom Golianom, IČO: 308 531 68, advokátom so sídlom Budatínska 16, 851
05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Poľnohospodárske družstvo v Jurovej, IČO: 00 191 493, so sídlom
930 04 Baka, zastúpený Ing. Rozáliou Koczóovou, nar. 22.09.1956, bytom Cintorínska 648/37, 930 05
Gabčíkovo, 2/ E.X.A.T. s.r.o., IČO: 36 744 344 so sídlom Kukučinova 22, 831 02 Bratislava, zastúpený
Ing. Rozáliou Koczóovou, nar. 22.09.1956, bytom Cintorínska 648/37, 930 05 Gabčíkovo, 3/ Slovenská
republika, Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345 so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, 4/

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská
Bystrická, zastúpený Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36 813 401 so sídlom
Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, 5/ F. K., K.. F., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXXX/XX, XXX XX G. R.,
zastúpená zselinszky s.r.o., IČO: 36 869 007 so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, 6/ L. F., X.. XX.
X. XXXX, L. D.. R. XXXX/XX, XXX XX G. R., o určení nehnuteľností patriacich do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v 1/ až v 5/ rade majú nárok voči žalobcom na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. Žalovanému v 6/ rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.januára 2014 sa právna predchodkyňa žalobcov
domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalobcom. Žalobu
odôvodnila tým, že jej rodičia, nebohý J. Š., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX spoločne s nebohou
manželkou F. Š., K.. F., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v k.ú.: X/ Z. F., ktoré na prídelovom pláne sú označené M. X, vložka č. X, časť parc. XXX, XXX, roľa

o výmere 4,2272 ha, časť parc. XX, XX, XX, roľa o výmere 4,4870 ha, časť parc. XX/X, roľa o výmere
1,1200 ha, časť parc. XXX, lúka o výmere 0,1102 ha, časť parc. XXX, roľa o výmere 1,0916 ha; 2/ F.
F.K.C.Č., ktoré na prídelovom pláne sú označené M. X, vložka č. XXX, číslo parc. XX, XX, lúka vo výmere
0,1550 ha, číslo parc. XX,XX, roľa vo výmere 0,7298 ha, 3/ Y. A.., ktoré na prídelovom pláne sú označené
L.. č. XX. vložka č. XXX, číslo parc. XXX, roľa vo výmere 1,1347 ha, 4/ Y. C., ktoré na prídelovom pláne
sú označené M., vložka č. XXX, číslo parc. XXX, roľa vo výmere 2,4510 ha, číslo parc. XXX, lúka vo
výmere 0,9443 ha. Prídelovými listinami na základe Výmerov o vlastníctve pôdy, vydaný Povereníctvom

Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. XXX/XXXX Sb. n. SNR,
schválené dňa 18.3.1949 a 20.06.1949 pričom všetky boli pridelené dňom 30.9.1949 pod číslom XXXX/
XX v ideálnej časti, každý v 1. Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
vydalo podľa Nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. a nariadenia vlády č. 104/1946 Zb. výmery o vlastníctvepôdy. Bývalé Okresné národné výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb.
prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli a
sú aj v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a vkladu schopnými

listinami, spôsobilými pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľnosti. Tieto rozhodnutia
je treba charakterizovať ako správny akt, boli vydané orgánom na to oprávneným v medziach jeho
právomocí, je právoplatné a vykonateľné a preto sa považuje za právne perfektné. V archívnom spise
vedenom na mená prídelcov sa objavili aj listiny poukazujúce na zrušenie rozhodnutia Povereníctva pôd.
a pozemkovej reformy o prídele pôdy. Tieto rozhodnutia však vychádzali z Odboru poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva Rady ONV V Dunajskej Strede. Tento orgán podľa rozsudku Naj. Súdu SR sp. zn.
4 Cdo 123/2003 však nemal právomoc zrušiť tieto listiny a už vôbec s dôsledkom odňatia vlastníckeho
práva. Na bývalé národné výbory podľa príslušných predpisov (vládneho nariadenia č. 116/1949 Sb.
a č. 122/1951 Sb.) nikdy takéto rozhodovanie neprešlo a preto aj rozhodnutie bývalého ONV treba
považovať za nulitný akt. Tento štátny orgán tak rozhodol nad rámec svojich kompetencií a tento
nedostatok právomoci má za následok neexistenciu aktu takto postihnutého. Navyše je preukázateľné,

žeprídelcovianapridelenýchnehnuteľnostiachriadnehospodáriliataktoobstaranénehnuteľnostivniesli
do novo vznikajúceho JRD. Ako je zrejme zo zápisnice napísanej 1.decembra 1950 v JRD v F. F., právny
predchodcovia žalobkyne, ako členovia JRD vniesli inventár, dobytok a iné hospodárske produkty spolu
s pôdou do spoločného chovu. T.z. že prídelcovia svojimi vkladmi do novo vzniknutého JRD III.typu
toto družstvo zakladali a sami sa, ako členovia JRD podieľali na rozvoji poľnohospodárstva a živočíšnej

výroby v regióne. Žalobkyňa nemá vedomosť či jej právni predchodcovia požiadali o zápis pozemkov do
listu vlastníctva Správy katastra Dunajská Streda. Tento prepis pozemnoknižného prevedenia prídelu
malo podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR § 17 ods. 2 obstarať samotné Povereníctvo SNR pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy. Pôvodné dedičské konania po zosnulých
rodičoch na majetok zanechaný v k.ú. Z., boli vedené na Okresnom Súde Bratislava III pod sp.zn.: 1D

880/1997 a následne dodatočné ded. konanie pod sp.zn. 31 D/709/2011 pre dedičstvo po F. Š.. Dedičské
konanie pod sp. zn. 1D/879/1997 a následne dodatočné pod sp.zn. 47D/22/2011 bolo vedené po J.
Š.. Dodatočné dedičské konania mali riešiť problém výmerov o vlastníctve pôdy v okrese G. R.. Až v
priebehu tohto dodatočného dedičského konania po poručiteľoch žalobkyne bolo zistené, že predmetné
nehnuteľnosti sú zapísané na listoch vlastníctva iných osôb. Preto boli dodatočné dedičské konania po

rodičoch žalobkyne uznesením súdu zastavené, vzhľadom k okolnostiam, že nebolo preukázané, že
predmetné nehnuteľnosti boli v čase úmrtia poručiteľov v ich vlastníctve a v súčasnosti sú vedené v
prospech iných vlastníkov. K dátumu podania tejto žaloby nehnuteľný majetok nadobudnutý poručiteľmi
žalobkyne výmermi o vlastníctve pôdy v okrese G. R., neboli predmetom žiadneho dedičského konania.
V súčasnosti sú niektoré nehnuteľnosti zlúčené, alebo naopak odčlenené od pôvodných parc. čísel a

sú zapísané ako novo vzniknuté parcely registra „U.“ alebo „M.“. Pôvodné pridelené nehnuteľnosti sú
zapísané podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti zo dňa 04.11.2013 a identifikácie parciel so Správy
katastra G.. R. č.j. F. zo dňa 31.10.2013 na listoch vlastníctva k.ú.: 1/ Y.É. L. par.č. XXX druh pozemku -
orná pôda o výmere 22 127 m2, evidovaná na LV č. XXX, par.č. XXX/X druh pozemku - lesné pozemky o
výmere 11 645 m2, na LV č. XXXX; 2/ Y. par.č. XXX/XX druh pozemku - orná pôda o výmere 11 347 m2

vedená na LV č.XXXX; 3/ Z. F. par.č. XX/XX druh pozemku - orná pôda o výmere 11 375 m2, vedená na
LV č. XXX, par.č. XXX/X druh pozemku - orná pôda o výmere 35 755 m2, vedená na LV č. XXX; par.č.
XX/X druh pozemku - orná pôda o výmere 52 454 m2, vedená na LV č. XXX; par.č. XXX druh pozemku -
vodné plochy o výmere 899 m2, vedená na LV č. XXX; par.č. XXX/X druh pozemku - vinica o výmere 12
328 m2, vedená na LV č. XXX; par.č. XXX/XX druh pozemku - orná pôda o výmere 13 166 m2, vedená

na LV č. XXX; 4/ F. F. par.č. XX/X druh pozemku - orná pôda o výmere 43 m2, vedená na LV č. XXX;
par.č. XX/X druh pozemku - trv. trávny porast o výmere 96 m2, vedená na LV č. XXX; par.č. XX druh
pozemku orná pôda o výmere 8 136 m2, vedená na LV č. XXX; par.č. XX druh pozemku - orná pôda o
výmere 6 460 m2, vedená na LV č. XXX; 5/ G. R. par.č. XX/X druh pozemku orná pôda o výmere 1 342
m2, vedená na LV č. XXXX; par.č. XX/X druh pozemku - trv. tr. porast o výmere 1 620 m2, vedená na LV

č. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 6/ rade vznikol stav objektívnej
právnej neistoty. Tento stav možno charakterizovať z pohľadu žalobkyne vo vzťahu k žalovaným ako
vzťah oprávneného vlastníka nehnuteľností k subjektu, ktorý užíva to isté vlastníctvo nehnuteľnosti.
To znamená, že v takto ponímanom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými je žalobkyňa vystavená
konkrétnej ujme spočívajúcej v zákaze užívať vlastníctvo nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutia NS

SR sp.zn. 1 Cdo 56/2003 a 1 Cdo 3/2003. Preto navrhol, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX na Katastrálnom úrade v V., Správa katastra G. R., katastrálnom území G. R. ako parcela
č. XX/X druh pozemku orná pôda o výmere 1 342 m2, par.č. XX/X druh pozemku trv.trávny porast o
výmere 1 620 m2, v rozsahu veľkosti opísanej vo Výmere o vlastníctve pôdy vydaný J. pod číslom XXXX/XX zo dňa 30.9.1949 v katast.území F. F.Č., patria do dedičstva v podiele 1 z celku po nebohom J. Š.,
B. XX.XX.XXXX a v podiele 1 z celku do dedičstva po nebohej F. Š., B. XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX na Katastrálnom úrade v V., Správa katastra G. R., katastrálnom území F. F. ako

par.č. XX/X druh pozemku - orná pôda o výmere 43 m2, par.č. XX/X druh pozemku - trv.trány porast
o výmere 96 m2, par.č. XX druh pozemku orná pôda o výmere 8 136 m2, par.č. XX druh pozemku -
orná pôda o výmere 6 460 m2, v rozsahu veľkosti opísanej vo výmere o vlastníctve pôdy vydaný J.
pod číslom XXXX/XX zo dňa 30.9.1949 v katast. území F. F., patria do dedičstva v podiele 1 z celku po
nebohom J. Š., zomrelom XX.XX.XXXX a v podiele 1 z celku do dedičstva po nebohej F. Š., zomrelej

XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX na Katastrálnom úrade v V., Správa katastra G.
R., katastrálnom Ú. Z. F. J..Č.. XX/X G. J. - S. J. S. Y. XX XXX m2, par.č. XXX druh pozemku - vodné
plochy o výmere 899 m2, par.č. XXX/X druh pozemku - vinica o výmere 12 328 m2, par.č. XXX/XX
druh pozemku orná pôda o výmere 13166 m2 v rozsahu veľkosti opísanej vo Výmere o vlastníctve pôdy
vydaný J. pod číslom XXXX/XX zo dňa 30.9.1949 v katast. území Z. F., patria do dedičstva v podiele
1 z celku po nebohom J. Š., B. XX.XX.XXXX a v podiele 1 z celku do dedičstva po nebohej F. Š., B.

XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX na Katastrálnom úrade v V., Správa katastra G.
R., katastrálnom území Z. F. par.č. XX/XX druh pozemku orná pôda o výmere 11 375 m2, par.č. XXX/X
druh pozemku - orná pôda o výmere 35 755 m2, v rozsahu veľkosti opísanej vo Výmere o vlastníctve
pôdy vydaný J. pod číslom XXXX/XX zo dňa 30.9.1949 v katast. území Z. F.Č., patria do dedičstva v
podiele 1 z celku po nebohom J. Š., B. XX.XX.XXXX a v podiele 1 z celku do dedičstva po nebohej F. Š.,

B. XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na Katastrálnom úrade v V., Správa katastra
G. R., katastrálnom území Y., par.č. XXX/XX druh pozemku orná pôda o výmere 11 347 m2, patria do
dedičstva v podiele 1 z celku po nebohom po nebohom J. Š., zomrelom XX.XX.XXXX a v podiele 1 z
celku do dedičstva po nebohej F. Š., zomrelej XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na
Katastrálnom úrade v V., Správa katastra G. R., katastrálnom území Y. L. par.č. XXX/X druh pozemku

- lesné pozemky o výmere 11 645 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX na Katastrálnom úrade v
Trnave, Správa katastra G. R., katastrálnom území Y. L. par.č. XXX druh pozemku - orná pôda o výmere
22127 m2, v rozsahu veľkosti opísanej vo Výmere o vlastníctve pôdy vydaný J. pod číslom XXXX/XX
zo dňa 30.9.1949 v katast. území Y. L., patria do dedičstva v podiele 1 z celku po nebohom J. Š., B.
XX.XX.XXXX a v podiele 1 z celku do dedičstva po nebohej F. Š., B. XX.XX.XXXX. Zároveň si uplatnila

aj náhradu trov konania.
2.Súdžalobuajsprílohamispolusprocesnýmipoučeniamidoručilžalovanýmdovlastnýchrúksvýzvou,
aby sa k žalobe vyjadrili.
3. Žalovaný v 1.rade sa vyjadril (č.l. 61 - 62) v tom smere, že so žalobným návrhom nesúhlasí a považuje
ho za nedôvodný. Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1 na pozemku -

parc.č.XXX/XXovýmere11347m2,druhpozemkuornápôda,ktorýsanachádzavk.ú.Y.ajevedenýna
LV č. XXXX katastrálnym odborom Okresného Súdu v Dunajskej Strede riadne, na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy s vlastníčkou pozemku C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX. Vlastnícke
právo bolo na žalovaného v 1/ rade prevedené na základe vkladu vlastníckeho práva pod číslom Y.
XXXX/XX zo dňa 9.1.2009. Predávajúca pozemku bola v katastri nehnuteľností riadne zapísaná ako jej

spoluvlastník v podiele 1. S poukazom na znenie § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností,
žalovaný v 1/ rade v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy považoval stav zapísaný v katastri nehnuteľností
za záväzný a hodnoverný. Žalovaný v 1/ rade sa ani s vynaložením maximálneho úsilia nemohol
dopracovať k vedomosti o tom, že tento pozemok by nemal byť vlastníctvom predávajúcej. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný v 1/ rade má za to, že predmetný pozemok nadobudol

dobromyseľne a stal sa jeho právoplatným vlastníkom. Práve právni predchodcovia žalobkyne spôsobili
stav právnej neistoty, a to tým, že sa nedomáhali určenia, resp. zápisu svojich domnelých vlastníckych
práv k nehnuteľnosti po dobu viac ako 50 rokov. Uvedené skutočnosti spochybňujú aj naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva, ktorého sa žalobkyňa domáha. Okrem toho, žalobkyňa v návrhu
uvádza, že v archívnom spise vedenom na mená pridelencov sa objavili aj listiny poukazujúce na

zrušenie rozhodnutia Povereníctva pôd. a pozemkovej reformy o prídele pôdy, ktoré mali vychádzať
z Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v G. R.. Bez doloženia týchto listín
nie je možné posúdiť právne skutočnosti, ktoré tieto listiny obsahujú, na základe ktorých mali byť
prídelové listiny zrušené (napr. z dôvodu neuhradenia dohodnutej kúpnej ceny a pod.), takže žalobkyňa
nedostatočne osvedčila právne dôvody a nepredložila dostatočné dôkazy, na základe ktorých by jej malo

svedčiť vlastnícke právo k pozemku podľa nej uvádzaných argumentov. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Žalovaný v 2.rade sa vyjadril (č.l. 59 - 60) v tom smere, že spoločnosť U..I..C..V..C. - D., a.s. je
právnym nástupcom spoločnosti U..I..C..V.., R..K..S.. So žalobným návrhom nesúhlasí a považuje ho zanedôvodný. Žalovaný 2/ nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1 na pozemku - parc.
č. XXX/XX o výmere 11347 m2, druh pozemku orná pôda, ktorý sa nachádza v k.ú. Vieska a je vedený
na LV č. XXXX katastrálnym odborom Okresného Súdu v G. R. riadne, na základe uzatvorenej kúpnej

zmluvy s vlastníčkou pozemku U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX. Vlastnícke právo bolo na
žalovaného v druhom rade prevedené na základe vkladu vlastníckeho práva pod číslom Y. XXX/XX zo
dňa 4.3.2010. Predávajúca pozemku bola v katastri nehnuteľností riadne zapísaná ako jej spoluvlastník
v podiele 1. S poukazom na znenie § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, žalovaný
v druhom rade v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy považoval stav zapísaný v katastri nehnuteľností za

záväzný a hodnoverný. Žalovaný v druhom rade sa ani s vynaložením maximálneho úsilia nemohol
dopracovať k vedomosti o tom, že tento pozemok by nemal byť vlastníctvom predávajúcej. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný v druhom rade má za to, že predmetný pozemok nadobudol
dobromyseľne a stal sa jeho právoplatným vlastníkom. Práve právni predchodcovia žalobkyne spôsobili
stav právnej neistoty, a to tým, že sa nedomáhali určenia, resp. zápisu svojich domnelých vlastníckych
práv k nehnuteľnosti po dobu viac ako 50 rokov. Uvedené skutočnosti spochybňujú aj naliehavý právny

záujem na určení vlastníckeho práva, ktorého sa žalobkyňa domáha. Okrem toho, žalobkyňa v návrhu
uvádza, že v archívnom spise vedenom na mená pridelencov sa objavili aj listiny poukazujúce na
zrušenie rozhodnutia Povereníctva pôd. a pozemkovej reformy o prídele pôdy, ktoré mali vychádzať
z Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v G. R.. Bez doloženia týchto listín
nie je možné posúdiť právne skutočnosti, ktoré tieto listiny obsahujú, na základe ktorých mali byť

prídelové listiny zrušené (napr. z dôvodu neuhradenia dohodnutej kúpnej ceny a pod.), takže žalobkyňa
nedostatočne osvedčila právne dôvody a nepredložila dostatočné dôkazy, na základe ktorých by jej malo
svedčiť vlastnícke právo k pozemku podľa nej uvádzaných argumentov. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
5. Žalovaný v 3.rade sa k veci vyjadril (č.l. 79 - 81) v tom smere, že nariadenie č. XXX/XXXX Sb.n.

SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. XXX/XXXX Sb.n. SNR v
znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov
o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. XXX/XXXX Sb.n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia
vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k

pridelene] pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam
vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2
nariadenia). Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmeru
o prídele do vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli i
vkladuschopné. Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem

iného znamená, že listinu vydal orgán k tomu oprávnený, že listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý
ju vydal ako i podpisom oprávnenej osoby. Spolu so žalobou žalobca predložil len druhé strany Výmerov
z odkazom na poznámku, že sa nachádzajú v dedičských spisoch. Z takto predložených dôkazných
listín sa žalovaný 3/ nevie vyjadriť k ich existencii, či k vydaniu prídelu došlo zákonom stanoveným
spôsobom. Jedná sa o skutočnosť či právny predchodcovia žalobcu nadobudli za svojho života právne

perfektným spôsobom vlastníctvo k predmetu sporu. Pre rozhodnutie vo veci určenia vlastníctva platí,
že žalobca musí tvrdiť nadobudnutie vlastníctva a svoje tvrdenie spoľahlivo aj preukázať, na žalobcoch
je dôkazné bremeno. Podaním z 26.01.2018 (č.l. 239) žalovaný v 3/ rade uviedol, že v predmetnej veci
nie je daný, ani žalobcami preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na určení ich vlastníckeho
práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení

práva alebo právneho vzťahuje naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcov. Napriek skutočnosti, že
žalobcovia tvrdia, že sporné nehnuteľnosti boli pridelené ich právnym predchodcom ešte v roku 1949, od
uvedenéhorokuaždopodaniažalobyvroku2014nevykonalioni,resp.ichprávnipredchodcovia,žiadne
úkony smerujúce k zosúladeniu nimi tvrdeného skutočného stavu so stavom zapísaným v nástrojoch
evidencie nehnuteľností, a to najmä v čase po roku 1989 a po zmene spôsobu evidencie nehnuteľností,

vrátane vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a prijatí právnej úpravy poskytujúcej celý rad právnych
prostriedkov umožňujúcich dosiahnutie nápravy pri vadách v evidencii nehnuteľností v pozemkovej
knihe, resp. v katastri nehnuteľností. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, sa nedomáhali
usporiadania svojho vlastníckeho práva v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a
právnych vzťahov k nim, v rámci ktorého existovala zákonná možnosť usporiadať ich vlastnícke vzťahy

k sporným nehnuteľnostiam na základe predložených dokladov, ev. vydržaním po splnení podmienok
ustanovenýchprávnouúpravou.Anipozápiseregistraobnovenejevidenciepozemkov(ďalejaj„ROEP“)
do katastra nehnuteľností v roku 2001 v k. ú. Z. F. a v roku 2006 v k. ú. Y. L., keď v súlade so zásadou
verejnosti katastrálneho operátu mohli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, kedykoľvek zistiťvadu v zápise vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, toto neriešili a domáhajú sa určenia
vlastníckeho práva až žalobou podanou dňa 29.01.2014. SPF preto zastáva právny názor, že v danej
veci prípadný stav objektívnej právnej neistoty trvá dlhodobo a nejde o náhly a bezprostredný vznik

takéhoto stavu. Žalobcom, resp. ich právnym predchodcom, boli dlhodobo dostupné informácie o
existencii tohto stavu, ktorý napriek tomu neriešili, nedomáhali sa jeho odstránenia, ale rešpektovali ho.
Právni predchodcovia žalobcov minimálne od rokov 2001 a 2006, keď došlo k zápisu ROEP mohli mať
vedomosť o ich tvrdenom stave objektívnej právnej neistoty a o potrebe riešenia tohto stavu, a teda ich
právny záujem na určení vlastníckeho práva nemožno považovať za naliehavý. V predmetnej veci nie

je zrejmé, či právni predchodcovia žalobcov využili iné právne prostriedky a možnosti na odstránenie
stavu objektívnej právnej neistoty (napríklad v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a
právnych vzťahov k nim, ktoré v k. ú. Z. F. a Y. L. prebiehalo), a teda či práve určovacia žaloba bola
a je jediným právnym prostriedkom umožňujúcim dosiahnuť nápravu. Podľa názoru SPF však práve
zmena existujúceho stavu, ktorý sa plynutím času stal ustáleným a je ustálený po dlhšiu dobu, by mohla
vyvolať vznik právnej neistoty. Práve vyhovenie žalobe by vyvolalo vznik právnej neistoty do vzťahov,

ktorých tvrdená spornosť mala vzniknúť v dávnej minulosti a keď plynutím času sa uvedené vzťahy stali
právne istými. SPF poukazuje na postup žalobcov, resp. ich právnej predchodkyne v prebiehajúcom
súdnom konaní, ktorý nekorešponduje s tvrdenou naliehavosťou právneho záujmu na požadovanom
určení, keď k žalobe, podanej dňa 29.01.2014, boli až dňa 20.10.2017 predložené listinné dôkazy,
od ktorých je odvodzované vlastnícke právo ich právnych predchodcov a súčasne do dnešného dňa

nebol upravený petit žaloby tak, aby bol vykonateľný a aby bolo z neho zrejmé, určenie vlastníckeho
práva ku ktorým častiam žalovaných nehnuteľností sa žalobcovia domáhajú. Preto namieta neexistenciu
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov ako procesnej podmienky pre uplatnenie práva
prostredníctvom inštitútu určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. Ďalej uviedol, že
právni predchodcovia žalobcov sa zriekli prideleného majetku v k. ú. Z. F. a z obce sa vysťahovali,

o čom svedčí Rozhodnutie Odboru pôdohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v G. R. Zn
Pôd.X/XXXX/XXXX zo dňa 25.03.1959, kde sa uvádza, že poľnohospodársky majetok v kat. úz. Z. F.
o výmere 12,1165 ha, čo presne zodpovedá výmere nehnuteľností uvedených vo Výmere o vlastníctve
pôdy číslo XXXX/XX, k.ú. Z. F., od ktorého žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo. V uvedenom
rozhodnutí je právny predchodca žalobcov J. Š. s manž. Označený ako „odišlý prídelca“ a okrem iného

sa v ňom uvádza, že „Šetrením bolo zistené, že prídelci zriekli sa prideleného majetku a z obce sa
vysťahovali“, pričom k vysťahovaniu malo dôjsť už v roku 1955 a to do Z.. Ďalej predložil Rozhodnutie
Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v G. R. číslo Pôd.X/XXX/XXXX zo dňa
26.03.1959, predmetom ktorého je odňatie prídelu v k. ú. F. F. pre neplnenie prídelových podmienok
a v zmysle ktorého „šetrením bolo zistené, že prídelca zriekol sa pridelených nehnuteľnosti“. A tiež

Rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v G. R. číslo Pôd.X/XXX/
XX zo dňa 25.02.1959, predmetom ktorého bolo odňatie prídelu v k. ú. Vieska pre neplnenie prídelových
podmienok a v zmysle, ktorého „šetrením bolo zistené, že prídelci tento majetok opustili“. Uvedené
archívne doklady preukazujú opustenie pridelených nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov,
keď z nich je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov sa presťahovali do Z.. Z uvedeného dôvodu

možno vyvodiť, že zo strany prídelcov došlo k opusteniu a k zrieknutiu sa aj prideleného majetku
nachádzajúceho sa v k. ú. Y. L.. Preto je toho názoru, že vlastnícke právo právnych predchodcov
žalobcov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Z. F. a v k.ú. Y. L., nezostalo zachované. V konaní
o určenie vlastníckeho práva zaťažuje dôkazné bremeno žalobcov. Žalobcami tvrdené skutočnosti a na
ich preukázanie predložené listinné dôkazy nepreukazujú zachovanie vlastníckeho práva ich právnych

predchodcov k žalovaným nehnuteľnostiam. Žalobcovia sú zaťažení dôkazným bremenom aj pokiaľ
ide o preukázanie totožnosti nehnuteľností, ktoré mali byť pridelené ich právnym predchodcom s tými,
ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva. Z podanej žaloby je pritom zrejmé, že právnym
predchodcom žalobcov neboli pridelené nehnuteľnosti v rozsahu, v akom sa žalobcovia domáhajú
určenia vlastníckeho práva a súčasne rozsah, v akom sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho

práva, nie je zrejmý. Preto pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom
určení, a nepreukázanie zachovania vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k žalovaným
nehnuteľnostiam, ako aj pre neurčitosť a nevykonateľnosť petitu navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.
6. Žalovaný v 4.rade k žalobe uviedol (č.l. 44 - 46), že žalobkyňa sa žalobou domáha určenia, že do

dedičstva po jej rodičoch patrí okrem iných aj pozemok nachádzajúci sa v k.ú. Y.Ľ. L., v súčasnosti
vedený v záznamoch katastra nehnuteľností na liste vlastníctva 1252 v registri parciel „M.“ ako p.č. XXX/
X, lesný pozemok o výmere 1 1645 m2 v prospech žalovaného v 4.rade v celosti. Žalobkyňa tvrdí, že
jej rodičia nadobudli uvádzanú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, každý z nich v podielipo jednej polovine na základe Výmeru číslo XXXX/XX vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy podľa nar. č.XXX/XXXX Sb.n. SNR a schváleného dňa 20.júla 1949. Z priloženej
identifikácie by sa malo jednať o mpč. XXX , roľa o výmere 9443 m, pôvodne vedenú v PKV XXX

k.ú. Y. C.. Žalovaný v 4.rade považuje predložený výmer za nedostatočný dôkaz o nadobudnutí
vlastníctva, nakoľko bola mu zaslaná iba fotokópia druhej strany výmeru, ktorá neobsahuje pečiatku
vydávajúceho vtedajšieho štátneho orgánu a podpis. Výmery o vlastníctve pôdy skonfiškovanej podľa
nar.č.XXX/XXXX Sb.n. SNR mohli byť vydávané aj pred zaplatením prídelovej ceny, je však potrebné
zdokladovať aj zaplatenie prídelovej ceny, ktorá bola nevyhnutnou súčasťou prídelových plánov a

splatná buď jednorázovo alebo postupom podľa § 19 písm. b), bod 1. a 2. nar.č. XXX/XXXX Sb.n. SNR.
Žalobkyňa uvádza, že v archívnych záznamoch sa objavili aj listiny, preukazujúce zrušenie rozhodnutia
Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy o prídele pôdy a to na základe rozhodnutia
bývalého ONV v G. R., súčasne uvádza, že tieto kompetencie uvádzaný orgán ONV nemal a odkazuje
na rozhodnutie NS SR 4Cdo 123/2003. Žalovaný v 4.rade sa domnieva, že by bolo vhodné predložiť
písomný doklad o zrušení prídelu, najmä z dôvodu posúdenia jeho časového vydania a dôvodu zrušenia

výmeru. Pokiaľ totiž nedošlo k zaplateniu prídelovej ceny zo strany prídelcov, poľnohospodársky
majetok, ktorý štát nadobudol aj podľa n.č. XXX/XXXX Sb.n. SNR spolu s pohľadávkami a právami
s týmto majetkom súvisiacimi prešiel do správy okresných národných výborov v obvode ktorých sa
nachádzal, a to podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. XXX/XXXX Ú.v. Zápisnica z roku
1950 o preberaní majetku J. Š. a jeho oceňovaní u JRD III typu v F. F. nie je dokladom o tom, že

práve pozemky, ktoré by mali byť nadobudnuté prídelom sú predmetom tohto preberania. Žalovaný v
4.rade namieta, že súčasný lesný pozemok vedený v záznamoch katastra nehnuteľností v registri parciel
„M.“ o výmere 1 1645 m2 nie je totožný s mpc. parcelou č. XXX, roľa o výmere 9443 m2, na presnú
identifikáciu z hľadiska výmery pôvodnej parcely by bolo potrebné geometrické zameranie, súčasná
parcela registra „M.“ má vyššiu výmeru. Na základe uvádzaných skutočností žalovaný v 4.rade považuje

vlastnícke právo k predmetu sporu na stranne právnych predchodcov žalobcov za nedostatočné . Dáva
tiež do pozornosti nedostatky žalobného návrhu a to z hľadiska označenia presného názvu žalovaného v
4.rade,akoioznačeniažalovanéhov3.rade.Podanímzodňa18.01.2017(č.l.167)žalovaný4/opätovne
zdôraznil, že doteraz predložené dôkazy o prídele sú nedostatočné, za daného stavu žalovaný v 4.rade
považuje vlastnícke právo k predmetu sporu týkajúce sa jeho za nepreukázané. Tiež opätovne upozornil

na jeho nedostatočné označenie v spore o priznanie vlastníckeho práva, žalovaný v 4.rade je zákonným
správcom lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a teda ako nevlastník nemá v spore
pasívnu vecnú legitimáciu. Obdobne sa vyjadrila aj podaním zo 17.05.2017 (č.l. 175). Ďalej podaním zo
16.01.2018 (č.l. 232) sa žalovaný 4/ vyjadril k nehnuteľnostiam, ktoré sa ho majú týkať v k.ú. Y. L. na LV č.
XXXX, parcela registra M., parc.č. XXX/X o výmere 11645 m2. Žalobcovia o sebe tvrdia, že sú právnymi

nástupcamiJ.Š.amanž.F.K..F.,t.j.osôb,ktorésúuvedenénapredloženomVýmereovlastníctvepôdy,
avšak toto svoje právne nástupníctvo žiadnym spôsobom nepreukázali. Navyše na Výmere o vlastníctve
pôdy je uvedené iba meno a priezvisko dotknutých osôb bez ďalších identifikačných znakov (dátum
narodenia, bydlisko), na základe ktorých by bolo možné tieto osoby stotožniť s prípadnými predkami
žalobcov. Na základe uvedeného týmto namietol aktívnu legitimáciu žalobcov v tomto konaní.

7. Žalovaná v 5.rade sa k žalobe vyjadrila (č.l. 28 - 43) v tom smere, že dňa 26.marca 2013 bola medzi
R. J. O., ako prevodcom a p. K. F., nar. XX.XX.XXXX, ako nadobúdateľom uzavretá Zmluva č. XXXXX/
XXXX - J. - K..XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, na základe ktorej p. K. F. nadobudla
do vlastníctva pozemok evidovaný ako parcela registra „M.“ s parcelným č. XX/XX o výmere 4145 m2,
ktorý je určený čo do druhu ako orná pôda; pozemok je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX pre okres

G. R., obec F. F., k.ú. Z. F., pozemok evidovaný ako parcela registra „M.“ s parcelným č. XX/XX o výmere
10626 m2, ktorý je určený čo do druhu ako orná pôda; pozemok je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX
pre okres G. R., obec F. F., k.ú. Z. F., pozemok evidovaný ako parcela registra „M.“ s parcelným č. XX/XX
ovýmere11375m2,ktorýjeurčenýčododruhuakoornápôda;pozemokjeevidovanýnalistevlastníctva
č. XXX pre okres G. R., obec F. F., k.ú. Z. F., a pozemok evidovaný ako parcela registra „M.“ s parcelným

č. XXX/X o výmere 35755 m2, ktorý je určený čo do druhu ako orná pôda; pozemok je evidovaný na liste
vlastníctva č. XXX pre okres G. R., F. F., katastrálne územie Z. F.. K prevodu vlastníckeho práva k vyššie
uvedenýmpozemkomnap.K.F.došlonazákladeprávoplatnéhorozhodnutiaObvodnéhopozemkového
úradu G. R., č.j. G.-X zo dňa 24.07.2007, právoplatné dňa 29.08.2007. Dňa 20.08.2013 bola medzi p.
K. F., ako predávajúcim a p. A.. A. V., ako kupujúcim uzavretá Kúpna zmluva, na základe ktorej p. A..

A. V. nadobudla do vlastníctva vyššie uvedené pozemky. A.. A. V. tieto pozemky odpredala na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2013 žalovanej 5/, pričom o skutočnostiach uvádzaných v žalobe, nemala
a nemá žiadnu vedomosť.8. Žalovaný v 6.rade sa k žalobe vyjadril (č.l. 89 - 96) v tom smere, že so žalobným návrhom nesúhlasí
a považuje ho za neopodstatnený a nedôvodný. Nehnuteľnosti, vedené na bývalom LV č. XXX v kat.
území F. F. ako parc. č. XX vo výmere 8136 m2 - orná pôda, parc. č. XX vo výmere 6460 m2 - orná pôda,

nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v kat. území G. R. ako parc. č. XX vo výmere 1716 m2 - TTP a
parc. č. XX vo výmere 1385 m2 - orná pôda nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.1996
od vlastníčky H. R. K.. F. C. H. L. K.. F.. Pôvodné vlastníčky mali zapísané vlastníctvo na LV č. XXX v
kat. úz. F.É. F. ako aj na LV č. XXXX v kat. úz. G. R. na základe Rozhodnutia PÚ č. XXXX/XX-XX. Toto
rozhodnutie nemá k dispozícii. Prikladá ako dôkaz LV č. XXX v kat. území F. F. zo dňa 15.01.1997 a LV

č. XXXX v kat. území G. R. tiež zo dňa 15.01.1997, ktorým potvrdzuje povolenie vkladu vlastníckeho
práva v jeho prospech na základe kúpnej zmluvy, číslo vkladu Y.-XXXX/XX. Predávajúce boli v katastri
nehnuteľností zapísané ako riadne spoluvlastnícky v podiele 1. Z toho dôvodu ako kupujúci považoval
právny stav v čase uzavretia kúpnej zmluvy za záväzný, nespochybniteľný a hodnoverný najmä z toho
dôvodu, že pozemky vlastníčkam boli vrátené Pozemkovým úradom G. R. na základe zákona. Pozemky
vlastnil po dobu 17 rokov nerušene, preto nemal, ani teraz nemá ani len pochybnosti o tom, že by

nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve predávajúcich a následne v jeho vlastníctve. Pozemky nadobudol
dobromyseľne a bol ich právoplatným vlastníkom až do dňa 28.05.2014, kedy nehnuteľnosti predal.
Vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod číslom Y. XXXX/XX. Z uvedeného dôvodu ďalej nie je účastníkom
tohto súdneho sporu. Nestotožňujem sa s tvrdením žalobkyne o naliehavom právnom záujme na určení
vlastníckeho práva práve z toho dôvodu, že od roku 1992, kedy bolo vydané Rozhodnutie PÚ G.

R. č. XXXX/XX-XX uplynulo 23 rokov a akýkoľvek právny nárok - ak taký vôbec existoval - už má
byť premlčaný. Za toto dlhé obdobie došlo k toľkým zmenám vo vlastníctve na základe právoplatne
uzatvorených kúpnych zmlúv, že práve žalovaní, resp. po nich následní nadobúdatelia pozemkov majú
evidentný a naliehavý právny záujem o potvrdenie právnej istoty. Preto navrhol návrh žalobkyne ako
nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. Podaním zo dňa 03.01.2017 (č.l. 165) žalovaný 6/ opätovne

zdôraznil, že nemá pasívnu legitimáciu, nakoľko svoj podiel scudzil.
9. Žalobkyňa podaním z 03.09.2014 (č.l. 69) uviedla, že všetky opomenuté listiny Výmerov o vlastníctve
pôdy sú pridelené J. podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. XXX/XXXX Sb.n. SNR a na strane č. 3 sú všetky
označené červenou guľatou pečiatkou J. originál podpisom povereníka. Tak, ako je to popísané v
samotnom spise, je možnosť overenia si daných skutočnosti nahliadnutím do spisového materiálu, kde

sú všetky Výmery o vlastníctve pôdy notársky overené v plnom rozsahu, na príslušnom Okresnom súde
v Dunajskej strede. K pripomienke o zaplatení prídelovej ceny treba k tejto skutočnosti pripomenúť,
že v samotnom výmere o vlastníctve pôdy v odseku II. sa okrem predmetu prídelu píše, že hodnota
pridelených nehnuteľnosti za prídelovú cenu, ktorej konečná cena bude určená v prídelovej listine,
ktorú vydá J.. V prípade žalobkyne treba zdôrazniť, že osobne nedisponuje s prídelovými listinami na

mená právnych predchodcov žalobkyne s prídelovými cenami nehnuteľností im pridelenými. Nedoplatky
za takto pridelené nehnuteľnosti rieši zákon č. XXX/XXXX o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému pôdohospodárskemu majetku v § 6 ods. 4 ak bude preukázané, že táto cena nebola
vyplatená. Tu je treba zdôrazniť, že ani eventuálne nezaplatenie prídelovej ceny v lehote podľa §
19 nariadenia č. XXX/XXXX Sb. n. SNR nemalo a nemá za následok neplatnosť Výmeru, nakoľko

nezaplatenie prídelovej ceny nebolo v zmysle príslušných právnych predpisov legálnym dôvodom na
stratu prídelcami už nadobudnutého vlastníckeho práva k prideleným nehnuteľnostiam. Podľa vyhlášky
ministerstva pôdohospodárstva č. XXX/XXXX Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho
majetku, majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisu č.XXX/XXXX Zb. SNR o konfiškácii a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského

národa a ktorý nebol pridelený, spravovali príslušné okresné národné výbory, v obvode ktorých sa
tento nepridelený majetok nachádzal. Právnym predchodcom žalobkyne nebolo vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, prideleným im na základe výmerov o vlastníctve pôdy č XXXX/XX, nikdy právne
účinným spôsobom odňaté, ani sa tohto vlastníckeho práva nikdy právne účinným spôsobom nevzdali
a preto sa štát nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľnosti a následne ich prevádzať na iné

subjekty. V konkrétnom prípade bol pôdohospodársky majetok pridelený práve preukazujúcimi Výmermi
o vlastníctve pôdy a ak mal niekto oprávnenie tieto Výmery rušiť, tak to boli KNV. Odmieta tvrdenia
zástupkyne Z. R. K., štátny podnik, že by chcela nebodaj väčšiu výmeru ako žiada v návrhu. V samotnom
petite uvádza, že žiada iba tú výmeru aká je uvedená vo Výmere na danú konkrétnu nehnuteľnosť.
Zároveň však s radosťou príjme ponuku od štátneho podniku na geometrické zameranie, ako satisfakciu

za 25 ročnú tortúru pri dokazovaní vlastníctva jej právnych predchodcov.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa so žalobou a
pripojenými listinnými dôkazmi, najmä výmermi č. XXXX/XX (č.l. 7 - 8), doplnené výmery (č.l. 219 - 226),
zápisnicou z 01.12.1950 (č.l. 9), identifikáciou parciel (č.l. 10 - 13), kúpnou zmluvou z 27.08.2013 (čl. 30 -33), kúpnou zmluvou z 21.08.2013 (č.l. 34 - 39), Zmluvou č. XXXXX/XXXX-J. -K..XX z 26.03.2013 (č.l. 40
- 42), Listy vlastníctva č. XXX, XXXX (č.l. 91 - 96), rozhodnutím Pozemkového úradu G. R. z 23.03.1993
(č.l. 110 - 112), Uznesením Okresného súdu Pezinok č.l. 40D/102/2015 z 20.01.2016 v spojení s

opravným uznesením z 09.03.2016 (č.l. 147 - 148), Rozhodnutie Odboru pôdohospodárstva a lesného
hospodárstva rady ONV v G. R. Zn Pôd.X/XXXX/XXXX zo dňa 25.03.1959 (č.l. 242), Rozhodnutie
Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v G. R. číslo Pôd.X/XXX/XXXX zo dňa
26.03.1959 (č.l. 244), Rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v G.
R. číslo Pôd.X/XXX/XXXX zo dňa 25.02.1959 (č.l. 245), a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Na pojednávaní dňa 02.02.2018 súd opätovne vyzval žalobcov, aby predložili dôkazy a uviedli svoje
skutkové tvrdenia, ktorými preukazujú dôvodnosť žaloby a vyvracajú tvrdenia žalovaných. Zároveň boli
upozornení podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP a § 167 CSP, že sú povinní uplatniť prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany včas s tým, že ak tak neurobia, nemusí súd na ďalšie prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany prihliadnuť.
12. Žalobcovia napriek týmto výzvam zo strany súdu žiadne návrhy na preukázanie skutkových tvrdení

nepredložili a podaním z 23.03.2018 opätovne žiadali odročiť pojednávanie z dôvodu indentifikácie
parciel pre zistenie skutočných užívateľov (aktuálnych vlastníkov). Podaním z 03.04.2018 predložili
žalobcovia svoje stanovisko v tom smere, že len povereníctvo mohol prídel odňať. Poukázal na
rozhodnutie NS SR 3Cdo/45/2008 z 26.05.2009 ohľadne nezaplatenia prídelovej ceny, ktoré nie je
možné spájať so stratou už nadobudnutého vlastníckeho práva. Ďalej predložil zápisnicu z 18.03.1949

o vzdaní sa prídelu S. H. a následnom prevzatí tohto prídelu prídelcom J. Š. a jeho manželkou v cene
58.732 Kčs. Zo zápisnice zo dňa 1.12.1950 pri preberaní dobytku, inventáru a iných hospodárskych
produktov do spoločného chovu do JRD III. typu mal za preukázané, že J. Š. a jeho manželkou F.
bol vnesený do JRD majetok v hodnote 53.165 Kčs. Zo zápisnice zo dňa 25.3.1951 pri oceňovaní a
preberaní zásob slamy kŕmnej a stelivovej a osiva v JRD III. typu je preukázané, že J. Š. a manželkou

F. bol vnesený do JRD majetok v hodnote 6.208 KČS. Zo zápisnice zo dňa 10.05.1953 pri oceňovaní
a preberaní 1 ks kravy v JRD III. typu vyplýva, že J. Š. s jeho manželkou F. bol vnesený do JRD živý
inventár v hodnote l0.000 Kčs. Z len týchto nepriamych finančných transakcií je preukázané, že J. Š. a
jeho manželkou F. bol majetok prebratí, ktorý bol ohodnotený na 58.732 Kčs. Jeho nepriame finančné
výdavky ktoré vniesol do užívania a spoločného chovu do JRD III. typu len v preukázaných prípadoch,

predstavuje celkovú sumu 69.373 Kčs. A teda nie je pravda, že za prídel nezaplatili. Je fakt, že právny
predchodcovia v roku 1955 odišli do Z., avšak žalobcovia nesúhlasia so skutočnosťami uvedenými v
rozhodnutiachOdboruPôdohospodárskehoalesnéhohospodárstvaradyONVvG.R.Zn.Pôd.X/XXXX/
XXXX zo dňa 25.03.1959, ktoré vo výroku zrušuje rozhodnutie J. zo dňa 30.09.1949 číslo XXXX/XX,
Zn. Pôd. X/XXX/XXXX zo dňa 26.03.1959 a Zn. Pôd. X/ XXX/XXXX zo dňa 25.02.1959, že pridelené

nehnuteľnosti opustili a zriekli sa ich. Žalobcovia majú za to, že z hľadiska časovej následnosti sledujúcej
údajné odsťahovanie sa J. Š. v roku 1955 a vydaním Rozhodnutia OPĽH rady ONV v DS v roku 1959, po
štyroch rokoch od údajného odsťahovania sa prídelcu, bolo potrebné vytvoriť dôvod na zabratie majetku
J. Š. a jeho manželky štátom. Tento spôsob odoberania majetku prídelcom sa v tomto období praktizoval
po celej republike. Právni predchodcovia žalobcov sa reálne ujali držby prideleného majetku podľa

Zápisnice o vzdaní prídelu S. H. a prevzatia tohto prídelu J. Š. dňa 18.03.1949. Tento majetok prebral a
na ňom hospodáril a riadne ho obrábal. Všetky pozemky boli zorané a riadne obsiate. (Potvrdenie MSK
v F.. F. zo dňa 19.5.1949). Následne v roku 1950 vložil pozemky, osivo, krmivo, živý a mŕtvy inventár
do JRD v F. F.. Právni predchodcovia žalobcov pridelený majetok ako členovia družstva vniesli do JRD,
avšak vniesť majetok do družstva neznamená vzdať sa ho v prospech družstva. Vlastníctvo k takto

združeným pozemkom zostávalo zachované, pričom družstvo k nim malo právo družstevného užívania,
(z judikatúry NS SR spis, zn. 4Cdo 48/2008). Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS
295/2012-35,citujúc,že:„akdošlokzabratiumajetkuštátombezprávnehodôvodu,osobanestratilasvoj
vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp., finančnej náhrady
domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisu občianskeho práva, podľa nástrojov ochrany

vlastníckeho práva žalobami určovacími, vindikačnými (na vydanie veci), negatórnymi a pod. (III. ÚS
178/06).“. Ako i ďalšie, napr. 4Cdo 123/2003 - nulitný akt. Na základe uvedeného žalobcovi navrhli,
aby Okresný súd v Dunajskej Strede, po vykonanom dokazovaní návrhu vyhovel v celom rozsahu a
súčasne určil, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom, spoločne a nerozdielne, trovy konania do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej okrem indentifikácie parciel, tiež žiadali rozšíriť žalobu o ďalšieho

žalovaného.
13. Strana žalovaných zhodne žiadali, aby súd vo veci konal a rozhodol, pričom poukazovali, že
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepredložili žiaden dôkaz k procesnému útoku,
a to napriek opakovanej výzve súdu. Preto žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.14. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
15. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
16. Podľa § 167 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd
žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v
celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na
ktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Akžalovanýuplatnenýnárokvcelom

rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi
do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a
označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Ak súd
neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk

a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a
označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí
prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
17. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
18. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. V sporovom konaní súd má povinnosť vyhodnocovať pravdivosť skutkových tvrdení strán na

základe vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o nesporné skutkové tvrdenia, tieto si súd osvojí ako zistený
skutkový stav, z ktorého vychádza pri meritórnom rozhodnutí. Pre nesporné skutkové tvrdenia platí, že
ak ich strana nepoprela vôbec, pretože sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila alebo ich síce poprela,
avšak neúčinne, aplikuje sa právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Popretie skutkových
tvrdení žalovaných je prostriedok procesného útoku. Popretie skutkových tvrdení žalobcov je prostriedok

procesnej obrany. Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii
konania v zmysle § 153, § 154 CSP. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany, nastupuje procesný následok uplatnenia domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú
nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Procesná strana má povinnosť
predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú predmetom jej vlastného

konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. Účelom tejto
právnej úpravy podľa § 151 ods. 2 je vylúčiť, aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení
protistrany formálne, teda vyhlásením, že nič nie je pravda a tiež, aby strana, ktorá popiera, nemohla
prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu
nemá. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, a to za účelom, aby korigoval

nedostatočne substancované popretie skutkových tvrdení protistrany, teda v prípade, ak strana poprela
skutkové tvrdenia protistrany, avšak neuviedla vlastné tvrdenia, vtedy ju súd môže vyzvať na doplnenie
predmetných tvrdení.
20. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania a strany sporu nie sú oprávnené
vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania.

Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje
procesnoprávne účinky. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú
prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany. Procesné strany sú povinné vykonať
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti, nesmú viesť
k prieťahu v konaní, lebo účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,

zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali
včas. Zásada koncentrácie konania sa výlučne uplatňuje len v sporovom konaní. Účelom sudcovskej
koncentrácie je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi,
teda aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo bymohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany súd vyhodnotí
podľa okolností konkrétneho prípadu a je ponechané na jeho úvahu, či prípadné omeškanie procesného

úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon
neprihliada a tým mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania
je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd
odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní a zakotvuje aj sankciu za jej
porušenie. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany včas, v prípade porušenia tejto povinnosti nastupuje sankcia podľa § 153 ods. 2, 3, príp.
aj iné právne následky. Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku sú predložené včas, ak
sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť
a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon
neprihliadnuť a nepriznať mu procesnoprávne účinky.

21. V zmysle § 183 ods. 1, 2, 3 CSP môže súd odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov, ak
strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov sa nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem
dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana,
ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať,

aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodov jej nepriaznivého
zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu bezodkladne po tom,
čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla
predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý,

bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
22. Žalobcovia opätovne žiadali odročiť pojednávanie z dôvodu indentifikácie parciel. V predmetnom
konaní súd nariadil celkom 7 pojednávaní. Žalovaní hneď po doručení žaloby s prílohami sa vyjadrili v
tom smere, že navrhovaný petit je nevykonateľný, strany žalovaných zle - nesprávne označené, pasívna
legitimácia u niektorých nie je daná, a tiež, že žalobcovia ani aktívnu vecnú legitimáciu nepreukázali

a ani naliehavosť právneho záujmu (ani po štyroch rokoch od podania žaloby). Súd mal za to, že
neboli splnené podmienky pre ďalšie odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP, pretože nenastali
žiadne dôvody, pre ktoré by žalobcovia nemohli už skôr tvrdiť a aj preukázať minimálne svoju aktívnu
vecnú legitimáciu (zo spomenutých právnych predchodcov p. Šandora s manželkou na žalobcov), tiež
naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva po toľkých rokoch, a samozrejme aj strany

pasívne vecne legitimované (aspoň to čo už bolo žalovanými vytýkané). Z tohto dôvodu súd viedol
pojednávanie a vo veci konal a rozhodol podľa stavu dôkazov zistených v rámci prípravy pojednávania
a doteraz prejednaného sporu.
23. Žalobcovia boli poučení už dňom 10.01.2017 o prostriedkoch procesného útoku a koncentračnej
zásade (č.l. 160 a 163) ako aj na pojednávaní z 02.02.2018, avšak neoznačili žiaden dôkaz, ktorými by

vyvracali skutkové tvrdenia žalovaných.
24.Žalobcoviapodanímžalobyurčilipredmettejtožalobyamuselisibyťvedomí,žeakoprocesnástrana
sú povinní označiť všetky dôkazy, príp. sa písomne vyjadriť. Na výzvu súdu s poučením v zmysle § 153
a § 167 CSP nereagovali a žiaden dôkaz neoznámili a svoje stanovisko vyjadrili len v tom zmysle, že
mienia indentifikovať parcely za účelom zistenia žalovaných a v tomto smere na ostatnom pojednávaní

navrhovali aj rozšíriť žalobu.
25. Súd má za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré ich počas celého
procesu zaťažovalo, pričom v rámci koncentrácie konania a sudcovskej koncentrácie napriek poučeniu
o následkoch tejto sudcovskej koncentrácie žiaden dôkaz neoznačili ani písomne nevyvracali tvrdenia
žalovaných, najmä čo sa týka vecnej legitimácie a naliehavosti právneho záujmu na určení. Vzhľadom

na ich pasívny postoj súd ich požiadavku na odročenie pojednávania s tým, že chcú indentifikovať
parcely a rozširovať žalobu o ďalších eventuálnych žalovaných, neprihliadol, lebo by si to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalobcovia v konaní už podaním žaloby mohli preukázať svoju
aktívnu vecnú legitimáciu ako aj naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníctva a tiež pasívnu
legitimáciu žalovaných, alebo aspoň správne označiť žalovaných, tak ako to namietali vo svojich

vyjadreniach.
26. Súd v civilnom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu.27. Sudcovská koncentrácia konania má práve odstrániť nedôvodné prieťahy vyvolávané procesnou
stranou, ktorá riadne a včas neuplatní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a má viesť k
tomu, aby súd mohol postupovať rýchlo a hospodárne a sankciou za porušenie tejto povinnosti zo strany

procesnej strany, ak nepredloží včas prostriedky procesného útoku alebo obrany je, že súd nemusí
prihliadnuť na oneskorene predložené skutkové tvrdenia najmä v takom prípade, ak by si to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonávanie ďalšieho úkonu súdu.
28. Podľa § § 80 O.s.p. (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo

je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
29. Podľa § 137 CSP (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
31. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.z.) každý má právo vlastniť
majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa
zaručuje.

32. Podľa Čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.
33. Podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.
34. Podľa § 1 ods. 1, písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku z 21. mája 1991 (ďalej v texte len „zákona č. 229/1991 Zb.“) zákon
sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu

ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond.
35. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k
pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

36. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba uvedená v odseku 1 zomrela pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými
osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt
na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom
konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere

zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci
alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje
povinnosťvydania,jeoprávnenýibaktejtočastinehnuteľnosti,c)detiamanželosobyuvedenejvodseku
1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste
oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v

odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste
oprávnenými jeho deti.
37. Podľa § 6 ods. 1, písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti,
ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ
nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.

38. Podľa § 6 ods. 1, písm. n) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti,
ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
39. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže
oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začneosemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak
dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo
zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú

všeobecnými predpismi o správnom konaní.
40. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že žalobou určené nehnuteľnosti patria do dedičstva v podiele 1 z
celku po nebohom J. Š.C., zomrelom 31.10.1989 a v podiele 1 z celku do dedičstva po nebohej F. Š.E.,
zomrelej 24.10.1990. Pre úspešné uplatnenie žaloby je nutné preukázať aktívnu legitimáciu žalobcov
v spore.

41. Podľa § 60 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.) stranami sú žalobca a žalovaný.
42. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
43. Nesprávne označenie účastníkov konania súd nemôže v sporovom konaní odstrániť ex offo, ani
nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť v zmysle § 160 CSP, pretože je povinný poskytnúť
účastníkovi poučenie len o jeho procesných právach.
44. Keďže poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva

účastníkom konania, také poučenie by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo
v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.
45.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9).
46. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho

práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
47. Keďže žalobcovia nepreukázali, že by mali byť nositeľmi subjektívneho práva vyplývajúceho z
hmotno-právnych predpisov, t.j. podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, teda, že sú právnymi
nástupcami po svojich právnych predchodcoch, t.j. po nebohom p. Šandorovi a jeho manželke, tak nárok

uplatnený touto žalobou je nedôvodný, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.
48. Súd okrem toho posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vymedzenom žalobou.
49. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre

zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).
50. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny
záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite.
51. Procesným predpokladom úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého

právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená
(čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinností
podľa § 137 CSP. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä v prípadoch,

keď k porušeniu práva ešte nedošlo a je daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
52. Aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla
odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra
nehnuteľností, nemožno (vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať
naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými

následkami dotknuté dávno v minulostí a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom
žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Určovacia
žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale
k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou
vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením do

neistoty v existujúcich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného
prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už
zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo. Ďalej to platí i tam, kde ochranu
práva bolo možné dosiahnuť postupom podľa reštitučných predpisov.53. Ústavný súd Slovenskej republiky v roku 1999 vyslovil názor, že stanovenie lehôt pre uplatnenie
reštitučných nárokov nie je v rozpore s čl. 20, ani s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (zák. č. 460/1992
Zb. v znení neskorších predpisov).

54. V roku 1998 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že lex specialis neruší platnosť (a záväznosť)
lex generalis, len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je zistené v súdnom konaní,
že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú a preto ich nemožno naň uplatniť; aplikácia
ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárne. Ide tu o prípad vzťahu
všeobecnej a špeciálnej právnej úpravy.

55. Reštitučné predpisy sú vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) osobitnými predpismi.
56. Ak účelom reštitučných zákonov (zákon č.403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých
majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a pod.) bolo zmiernenie následkov
niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v tzv. rozhodnom období t. j. od 25. februára 1948
do 1. januára 1990, tak toto zmiernenie potom môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú
vydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté, a keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo

iným osobám, ktoré určujú reštitučné zákony.
57. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom, ktorý oprávnená osoba musí vykonať na
príslušnom orgáne štátnej správy (na pozemkovom úrade) a v zákonnej lehote, a zároveň musí vyzvať
povinnú osobu na vydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená obnovu predchádzajúceho
stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva.

58. Nakoľko žalobcovia v tomto spore žalujú o určenie vlastníctva, resp. nehnuteľností patriacich do
dedičstva, pričom nebolo zistené či si vôbec uplatnili v zákonnej lehote svoje právo podľa zákonov o
reštitúcii, tak v tomto prípade dochádza ku konkurencii reštitučných nárokov a vlastníckej žaloby. Preto
je namieste sa k tejto právnej problematike podrobnejšie vyjadriť.
59. Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na súčasnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu

Českej republiky, ale aj Ústavného súdu Českej republiky, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR z rokov 2009 - 2010, vo svojich rozhodnutiach pod sp. zn. 4 Cdo 130/2007 z 25.februára 2009,
sp. zn. 5 Mcdo 4/2009 z 24.februára 2010, ďalej sp. zn. 4 Cdo 300/2008 z 27.októbra 2010 zjednotil
dovtedy nejednotnú rozhodovaciu prax v otázke konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby tak, že sa
vylučuje aplikácia všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na prípady, ak oprávnené osoby

nevyužili možnosť domáhať sa v zákonom stanovenej lehote vydania nehnuteľnosti prevzatej štátom
bez právneho dôvodu podľa reštitučného predpisu. Pritom argumentoval, že reštitučný predpis je k
všeobecnýmpredpisom,akýmjenajmäObčianskyzákonník,vovzťahušpeciality,pretonemožnopoužiť
úpravu všeobecnú. Ak sa teda možno domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu
ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nemožno uplatniť nárok na ochranu vlastníctva

podľa všeobecných právnych predpisov. V dôsledku princípu, podľa ktorého tam, kde existuje špeciálna
právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú, žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno
obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva a navrhovateľ v takomto prípade nemá naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, pretože existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch
vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné

uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol, alebo z nejakých dôvodov takejto požiadavke
nebolo vyhovené. Tým je teda vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak, teda podľa všeobecných
predpisov, pretože reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecným predpisom úpravou špeciálnou. V
prípadochprevzatiavecištátomvrozhodnomobdobíbezprávnehodôvodu,neuplatnenieochranypodľa
reštitučných predpisov malo za následok stratu možnosti domáhať sa hmotnoprávnej i procesnoprávnej

ochrany podľa všeobecných predpisov, teda aj ochrany prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho
práva. Nevyužitím možnosti domáhať sa reštitučného nároku v zákonom stanovenej lehote dochádza
k nezvratnému zániku práva, a tým aj k nemožnosti dosiahnuť revíziu krokov štátu urobených v tzv.
rozhodnom období.
60. Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky naposledy Uznesením pod sp. zn. č. III. ÚS

177/2013-18 z 24. apríla 2013 zaujal stanovisko, že existencia špeciálnej úpravy v reštitučných
predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov
bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov tejtopožiadavke nebolo vyhovené, a že po uplynutí reštitučných lehôt už nie je možné uplatniť si všeobecnou
vlastníckou žalobou určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
61. Na porovnanie je možné poukázať aj na rovnakú rozhodovaciu prax v Českej republike. Plénum

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS-st. 21/05 z 1. novembra 2005 k otázke konkurencie
reštitučnej a vlastníckej žaloby prijalo zjednocovacie stanovisko z ktorého vyplýva, že žalobou o určenie
vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva.
62. Po posúdení skutkových a právnych okolností tohto prípadu súd dospel k záveru, že u žalobcov nie
je daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, nakoľko ich nárok bol daný podľa príslušných

reštitučných predpisov (napr. zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku), pretože v prípade tvrdeného odňatia majetku ich právnych predchodcov
išlo o rozhodné obdobie podľa reštitučných predpisov (od 25.2.1948 do 1.1.1990), a mohlo pritom
ísť o prípady odňatia pozemku štátom bez právneho dôvodu, bez finančnej náhrady (nepreukázaná
úhrada odplaty), ktoré rozhodnutie mohlo byť postihnuté neodstrániteľnou vadou, ktorá vyplýva hlavne
z toho, že podielnik, alebo vlastník nehnuteľnosti, proti ktorému rozhodnutie smerovalo a malo vyvolať

zmenu v jeho právach a povinnostiach spočívajúcich vo vlastníctve nehnuteľnej veci, malo nedostatok
procesných náležitostí, napr. dotknutým osobám neboli nikdy doručené, alebo samotné rozhodnutie bolo
nulitné a pod. S ohľadom na súdnu prax nie je preto možné žalobcom prisúdiť nárok, ktorý mal byť
riešený v reštitučnom konaní, v opačnom prípade by takýmto rozhodnutím súdu došlo k obchádzaniu
reštitučných predpisov.

63. Zosumarizujúc vyššie uvedené súd má za to, že žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné
obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným
predpisom vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali,
to znamená, že všade tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno
domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný

reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných
predpisov. Oprávnená osoba, prípadne jej právny nástupca, sa preto nemôže domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
to ani formou určenia vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti, ak
mohla žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. V uvedenom prípade totiž absentuje naliehavý

právny záujem na určení, nakoľko o tento môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného
určenia bolo buď ohrozené právo žalobcov alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo
znamená, že buď musí ísť u žalobcov o právny vzťah už existujúci, alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Existencia špeciálnej

úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na učení vlastníctva tam, kde podľa
týchto prepisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých
dôvodov tejto požiadavke nebolo vyhovené.
64. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, preto sa ďalšími námietkami uvádzanými
v spore súd už nezaoberal.

65. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
66. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní plne úspešní,
preto im patrí nárok na náhradu trov konania od žalobcov v 1. a 2. rade vo výške 100 %. O náhrade trov

konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 CSP.
Žalovaný v 6/ rade, by mal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore. Nakoľko mu
však v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal.
Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným

spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím.
V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu
trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných
princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v

obdobných prípadoch.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).