Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203641
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218203641.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: LAND HOLD, s. r. o., so sídlom Labutia 2167/16,
Veľký Meder, IČO: 46 407 456, zastúpený JUDr. Mgr. Petrom Rochovským, advokátom, so sídlom Korzo
Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovanému: NÉMETH I+J, spol. s r. o., so sídlom Mlynský
rad 14/113, Zemianska Olča, IČO: 36 548 731, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária

TIMAR & partners, s. r. o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, IČO: 36 866 296, o určenie vlastníckeho práva, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 4. septembra 2018, č.k. 10C/44/2018-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti nariadenia neodkladného opatrenia m e n í tak, že
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a v časti nároku na náhradu trov konania
ruší.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať so spoluvlastníckymi podielmi o veľkosti 1/3 a
70000/613315 na pozemku - parc. reg. „C“ č. 1687/1, orná pôda o výmere 613315 m2, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území C. U., najmä ich predať, zameniť alebo iným spôsobom scudziť, vložiť ako
nepeňažný vklad do základného imania akejkoľvek spoločnosti alebo družstva, zaťažiť právom k cudzej

veci, najmä záložným právom alebo zriadením vecného bremena, dať do nájmu alebo bezplatného
užívania inej osobe ako žalobcovi, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov
konania o neodkladnom opatrení.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP, ako aj §
151j ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), keď na základe zisteného skutkového stavu mal

preukázané, že kúpna zmluva 1 bola uzavretá v nadväznosti na záväzok žalobcu vrátiť žalovanému
sumu 66.000 eur, ktorú od neho prevzal na základe zmluvy o pôžičke 1. Tento záväzok sa stal
splatným 30.01.2015, takže žalovaný sa dostal do omeškania 31.01.2015. Prvým dňom omeškania
však nadobudla účinnosť kúpna zmluva 1, a tým ustanovenie jej čl. IV. spôsobujúce započítanie sumy
66.000 eur na kúpnu cenu dohodnutú v rovnakej výške. Tým sa mal zjavne docieliť stav, že záväzok
žalobcu zaplatiť žalovanému uvedenú sumu a záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu za prevádzaný

spoluvlastnícky podiel zanikne započítaním podľa § 580 a 581 ods. 3 OZ. Táto okolnosť v spojení s
tým, že kúpna zmluva 1 bola uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, vyvoláva
otázky o skutočnom úmysle zmluvných strán. Natíska sa tu možnosť posúdenia právnych úkonov strán
z hľadiska toho, či sa nimi nezastierajú iné právne úkony. Zmluvu o pôžičke 1 a kúpnu zmluvu 1 možno
vzhľadom na ich obsah a čas uzatvorenia (rovnaký deň) vyhodnotiť práve ako zahŕňajúcu dohodu, ktorá
umožňuje veriteľovi (žalovanému) zmocniť sa vlastníctva dlžníka (žalobcu) okamihom, keď sa dlžník

dostane do omeškania. Tým sa v konečnom dôsledku dosahuje zabezpečenie pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi a v jednom kroku aj výkon tohto zabezpečenia. Podľa predbežného názoru súdu sapreto (simulovanou) kúpnou zmluvou práve zastiera (disimulovaná) záložná zmluva. To samo o sebe
podľa cit. § 41a OZ ešte nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, pretože zastretý úkon je platný, ak
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. V danom prípade sa však javí, že

zastretým úkonom je záložná zmluva obsahujúca dohodu o prepadnom zálohu. Tento záver umocňuje
aj skutočnosť, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 66.000 eur a započítavala sa bez ohľadu na
výšku pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Pokiaľ by teda žalobca splatil napríklad len polovicu svojho dlhu,
nemalo by to nijaký vplyv na účinnosť kúpnej zmluvy a na to, za akú ceny by sa žalovaný stal vlastníkom
dotknutého spoluvlastníckeho podielu. Takéto dojednanie vykazuje znaky dohody opísanej v § 151j ods.

3 OZ. Obdobne je to v prípade spoluvlastníckeho podielu 2. Tu síce bola uzatvorená osobitná záložná
zmluva, ale pred splatnosťou pohľadávky zo zmluvy o pôžičke 2 uzatvorili strany kúpnu zmluvu 2, na
základe ktorej bol v prospech žalovaného zapísaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Aj v tomto prípade si strany dohodli mechanizmus spočívajúci v započítaní vzájomných pohľadávok z
dlhu zo zmluvy o pôžičke 2 a z titulu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy 2. Preto aj v tomto prípade sa
možno dôvodne sa domnievať, že kúpna zmluva je neplatná podľa § 151j ods. 3 OZ. Na účely konania

o neodkladnom opatrení nebolo ďalej potrebné sa zaoberať tým, či zmluvné strany nemali v úmysle
uzatvoriť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva (teda že by disimulovaným úkonom nebola záložná
zmluva, ale zmluva podľa § 553 a nasl. OZ). Aj v takom prípade by bolo možné dospieť v podstate k
rovnakému záveru, pretože zákaz obdobný zákazu prepadného zálohu obsahuje aj § 553c ods. 2 OZ.
Podľatohtoustanoveniasúneplatnédohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeuspokojenieveriteľatým,

že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky (pozri
v tomto zmysle aj rozsudok NS SR z 21.02.2008, sp. zn. 8 Sžo 17/2007). Keďže predmetom konania
vo veci samej je práve určenie vlastníctva k spoluvlastníckym podielom, súd mal na účely konania o
neodkladnom opatrení za osvedčené, že žalobcov nárok je dôvodný a že naďalej trvá. Zo žaloby ďalej
vyplýva, že žalobca odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov tým, že žalovanému už svedčí

zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, má preto možnosť s nehnuteľnosťami nakladať. Tieto
okolnosti boli súdu dostatočným spôsobom preukázané a sú podľa jeho názoru spôsobilé odôvodniť
potrebuneodkladnejúpravypomerov.Akbysažalovanýrozhodolspornénehnuteľnostiscudziť,došloby
k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu. Sporné nehnuteľnosti by nadobudla tretia osoba, ktorá
by nebola stranou tohto konania a rozsudok by pre ňu nebol záväzný (nateraz nič nenasvedčuje tomu,

že by sa uplatnil § 228 ods. 2 CSP). Žalobca by potom bol nútený uplatňovať si svoje práva aj voči ďalšej
osobe a nadobúdateľovi by následne mohol vzniknúť nárok na vrátenie kúpnej ceny od žalovaného.
Nepochybne by sa len rozmnožil počet sporov a dotknutých subjektov. Takejto situácii možno zabrániť
práve tým, že sa žalovanému zakáže nakladať so spornými spoluvlastníckymi podielmi. Obdobne to
platí aj pre zaťaženie sporných spoluvlastníckych podielov, pretože aj v takom prípade by bolo potrebné

sa neskôr vysporiadať s nárokmi viaznucimi na nich (napr. nároky záložných veriteľov). V dôsledku toho
súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (výrok I). Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania vychádzal súd z toho, že konanie o neodkladnom opatrení sa týmto rozhodnutím končí (§ 262
ods. 1 v spojení s § 354 CSP). Žalobca bol úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), a preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu (výrok II).

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že
nárok žalobcu nebol dostatočne osvedčený a ani nebol preukázaný zákonný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia, najmä čo do potreby neodkladnej úpravy pomerov, alebo hrozby, že by bola

exekúcia v budúcnosti ohrozená. Poukázal na to, že ani z návrhu a ani zo samotného uznesenia
nevyplýva, že by žalovaný s predmetným pozemkom akokoľvek nakladal s cieľom poškodiť žalobcu
alebo sťažiť uplatnenie jeho práv. Uviedol, že pokiaľ žalobca má naliehavý právny záujem na určení
práva, nezakladá to súčasne danosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal,
že by žalovaný akokoľvek nakladal s predmetným pozemkom, že by vykonal akékoľvek právne úkony,

ktorými by s predmetným pozemkom nakladal. Nie je sporné, že žalovaný je evidovaný ako vlastník
pozemku v katastri nehnuteľností, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu do rozhodnutia súdu vo veci samej. Považoval tiež odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľné.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v danom
prípade bola reálna obava, aby žalovaný počas konania nescudzil, nezaťažil alebo iným spôsobom
vymenovaným v neodkladnom opatrení nenakladal s predmetom sporu - spoluvlastníckymi podielmi.Súd prvej inštancie správne vyhodnotil reálnu hrozbu sťaženia procesného postupu v prípade scudzenia
spoluvlastníckych podielov, a s tým spojené predĺženie konania, ako aj reálnu hrozbu sťaženia výkonu
súdneho rozhodnutia v prípade iného spôsobu zaťaženia alebo nakladania s predmetom sporu zo

strany žalovaného. Dbal pritom aj na princíp proporcionality, lebo nariadené neodkladné opatrenie
neobmedzuje žalovaného nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Predmet
sporu naďalej prenajíma od žalovaného a platí mu zmluvne dohodnuté nájomné, čiže sa nedá povedať
ani to, že by nariadením neodkladného opatrenia žalovaný utrpel akúkoľvek ujmu.

5. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomné stanovisko žalovaný, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko neexistuje potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani existencia reálnej hrozby, resp. nebezpečenstvo hroziacej
ujmy, a to aj s poukazom na ust. § 228 ods. 2 CSP.

6. K stanovisku žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie

z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že žalovaný vo svojom stanovisku neuvádza žiadne nové
a relevantné skutočnosti, prakticky len v inom formáte a zvýraznenie a podčiarknuto prepisuje jeho
vyjadrenie. Na základe toho v plnej miere zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, pričom doplnil,
že vehementné bránenie sa žalovaného proti neodkladnému opatreniu zakladá vážne podozrenie, že
s predmetnou nehnuteľnosťou má nekalé úmysly, čo ho len utvrdzuje v presvedčení, že nariadené

neodkladné opatrenie je nevyhnutné. Nakladaním s nehnuteľnosťou netreba rozumieť len jej scudzenie,
ale napr. aj zaťaženie vecným bremenom, resp. využitím ako vkladu do základného imania. Žalovaný
by mohol bez neodkladného opatrenia veľmi jednoducho uzatvoriť napr. zmluvu o pôžičke s vlastným
konateľom a založiť spornú nehnuteľnosť, a tým pádom by sa podstatne zhoršilo jeho postavenie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/44/2018 je určenie vlastníctva
žalobcu k vymedzeným spoluvlastníckym podielom. Súčasne s podaním žaloby žalobca podal návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému zakázané akýmkoľvek spôsobom
nakladať s predmetnými spoluvlastníckymi podielmi. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej

inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať
so spoluvlastníckymi podielmi o veľkosti 1/3 a 70000/613315 na pozemku - parc. reg. „C“ č. 1687/1,
orná pôda o výmere 613315 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území C. U., najmä ich predať,
zameniť alebo iným spôsobom scudziť, vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania akejkoľvek
spoločnosti alebo družstva, zaťažiť právom k cudzej veci, najmä záložným právom alebo zriadením

vecného bremena, dať do nájmu alebo bezplatného užívania inej osobe ako žalobcovi, a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania o neodkladnom opatrení.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. Účelom neodkladných opatrení je poskytnutie predbežnej ochrany práv stranám sporu za podmienky
osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej, alebo za podmienky
existencieobavyzohrozeniabudúcehonútenéhovymoženiapráva.Podľaustálenejrozhodovacejpraxe

súdov takáto dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých
sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu, domáhajúcej sa
ochrany neodkladným opatrením, teda len vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou
rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania,či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu
mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým
spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

13. Neodkladné opatrenie tak slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Je pritom nutné,
aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba
dočasnej úpravy pomerov strán sporu, alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že takýmto opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, a že v dôsledku neodkladného
opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorej zo strán.

14. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho

práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania, vyplývajúca už z potreby zachovania
stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania vo veci. Účelom nariadenia
predbežného opatrenia malo byť zamedzenie takým úkonom žalovaného, dôsledkom ktorých by mohol
Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, vyznačiť ďalšieho - nového - vlastníka, a tým sťažiť
či predĺžiť súdne konanie i s následnými nedôvodnými prieťahmi v rozhodnutí.

15. Odvolací súd poukazuje na ust. § 228 ods. 2 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku
o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak
bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

Existencia takejto poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho
súdneho konania (sporu) a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti.
Uvedená poznámka síce reálne nebráni žalovanému robiť dispozície s nehnuteľnosťami, avšak pokiaľ
by po vyznačení poznámky žalovaný nehnuteľnosti previedol do vlastníctva tretej osoby a následne by
bol žalobca v spore úspešný, takýto rozsudok by bol záväzný aj pre ich nového nadobúdateľa, pretože

potencionálny nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri nehnuteľností možnosť oboznámiť sa so
skutočnosťou, že nehnuteľnosti sú predmetom súdneho sporu (pričom nie je rozhodujúce, či reálne
oboznámený bol, ale stačí, že túto možnosť mal).

16. Vychádzajúc zo zásady publicity záznamov v katastri nehnuteľností vylučuje tak zápis

poznámky o súdnom konaní (spore) dobromyseľnosť ďalšieho nadobúdateľa sporných nehnuteľností
(spoluvlastníckych podielov) a takýto potencionálny nadobúdateľ si tak musí byť vedomý skutočnosti,
že ak bude žalobca v spore úspešný, bude potom neplatný aj následný prevod vlastníctva na tohto
nadobúdateľa. V takom prípade by nehrozil žiadny ďalší spor o vlastníctvo vzhľadom na záväznosť
rozhodnutia vo veci samej aj pre tohto nedobromyseľného nadobúdateľa.

17. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo
byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu.
V uvedenom prípade tento účel môže byť dosiahnutý použitím inštitútu poznámky podľa § 38 a §
39 ods. 1 katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z.z.). Žalobca má teda možnosť zabezpečiť svoju

právnu pozíciu a ochranu svojho práva vyznačením poznámky v katastri o prebiehajúcom spore, pričom
ak by aj žalovaný vykonával ďalšie právne úkony, ktorých následkom by bola zmena vecného práva
k nehnuteľnosti, takýto úkon by sa musel do katastra nehnuteľností zapísať vkladom (§ 28 ods. 1
katastrálneho zákona), v dôsledku čoho by pre osoby takto zapísané bol záväzný právoplatný rozsudok
vydaný v prerokúvanej veci. Ak by rozsudkom bolo žalobe žalobcu vyhovené, znamenalo by to jeho

zápis do katastra nehnuteľností ako vlastníka, ako aj výmaz všetkých medzičasom vložených vecných
práv. Žalobcovi teda z očakávaných úkonov žalovaného týkajúcich sa sporných nehnuteľností nehrozí
žiadna bezprostredná ujma, a preto v predmetnej veci nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a
zakázať žalovanému ďalšie úkony, ako sa toho žalobca domáhal navrhovaným neodkladným opatrením.

18. Neodkladné opatrenie je v tomto prípade nadbytočné, pretože zápis poznámky v katastri
nehnuteľností priamo odvracia hrozbu ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu a je
postačujúci na zabezpečenie ochrany záujmov žalobcu, v dôsledku čoho neexistuje v zmysle § 325 ods.
1 CSP odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia ako nedôvodný zamietol.

20. Pretože žalobca súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal i žalobu, bolo
nedôvodné rozhodovať pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení o nároku na náhradu trov konania,
nakoľko konanie bude pokračovať a rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím, ktorým

sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti
nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení podľa § 389 CSP zrušil.

21. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).