Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/244/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211584
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217211584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom
Bratislava, Vajnorská č. 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, proti
žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, C. L. M., o zaplatenie 983,95 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26. februára 2019, č.k.
9Csp/190/2017-102, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku m e n í

tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 751,40 Eur a úroky z úveru vo výške 25,5 % ročne
zo sumy 983,95 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia istiny, najdlhšie do 08.11.2018, v mesačných splátkach
po 20 Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledovným po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, a vo
zvyšnej časti zamietnutia žaloby napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom,napadnutýmodvolaním,súdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanejpovinnosťzaplatiť

žalobcovi sumu 892,43 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017
do 31.08.2017, 5 % ročne zo sumy 953,95 eur od 01.09.2017 do 25.09.2017, 5 % ročne zo sumy 923,95
eur od 26.09.2017 do 27.11.2016, 5 % ročne zo sumy 873,95 eur od 28.11.2017 do 23.01.2018, 5 %
ročne zo sumy 823,95 eur od 24.01.2018 do 27.02.2018, 5 % ročne zo sumy 773,95 eur od 28.02.2018
do 19.03.2018, 5 % ročne zo sumy 723,95 eur od 20.03.2018 do 18.04.2018, 5 % ročne zo sumy 673,95
eur od 19.04.2018 do 21.08.2018, 5 % ročne zo sumy 623,95 eur od 22.08.2018 do 21.01.2019, 5 %
ročne zo sumy 573,93 eur od 22.01.2019 do zaplatenia, súd povolil žalovanej zaplatiť dlh po 50 eur

mesačne počnúc mesiacom nasledovným po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy k 20. dňu toho ktorého
mesiaca, pod stratou výhody splátok, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. čiastočne
zastavil konanie čo do sumy 410 eur s príslušenstvom, a výrokom IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 8,50%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 497 ods. 1, § 502 ods. 1 veta prvá,
§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, §

117 ods. 2, § 559, § 563 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 1 ods. 8, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 3 nariadenia vlády ČR č. 87/1995 Z.z., vecne súd dôvodil,
že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 983,95 eur s príslušenstvom titulom pohľadávok zo zmluvy o
úverezodňa08.11.2012.Súdmaldokazovanímzistené,žedňa08.11.2012uzatvorilprávnypredchodcažalobcu (Poštová banka a.s.) ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej
sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1 000 eur a žalovaná sa zaviazala splácať ho
v 72 mesačných splátkach za dohodnutých podmienok a v dohodnutých termínoch. Žalovaná si svoju

povinnosť riadne neplnila a dohodnuté mesačné anuitné splátky žalobcovi neuhrádzala. Žalobca vyzval
žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v celkovej výške 1 317,93 eur. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba čo do zaplatenia istiny (spolu s vyčísleným
úrokom po započítaní vykonaných úhrad zo strany žalovanej) vo výške 892,43 eur je dôvodná, a tiež
je dôvodná v časti úroku z omeškania, o ktorom rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 517 OZ a § 3

nariadenia vlády tak ako si žalobca uplatnil úrok z omeškania za jednotlivé sumy a obdobia uvedené
vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.

3. Vo zvyšku posúdil súd žalobu ako nedôvodnú. Doručením oznámenia o splatnosti úveru vznikla
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru. Týmto fakticky došlo zo strany
žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou. Z tohto dôvodu si potom žalobca už nemôže voči

žalovanej uplatňovať ďalšie nároky z úverovej zmluvy - úrok zo zostatku z nesplatenej istiny 983,95 eur
vo výške 25,5 % ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do zaplatenia. Nie je možné priznať úroky z
úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, pričom
súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 143/98, ktorý skonštatoval, že
keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením

už ďalšie úroky nepatria. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne
dohodnutý úverový/zmluvný vzťah. Priznaním žalobcom uplatneného úroku vo výške 25,5 % ročne, by
došlo k hrubej nadvláde veriteľa a k vzniku právneho stavu, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo.
Keď už spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. Kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania by predstavovala neúmernú a
neprijateľnú záťaž pre žalovanú ako spotrebiteľa. Preto vo zvyšku, čo do úroku vo výške 25,5% ročne
zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, ako aj v časti vyčísleného úroku k 15.05.2017 súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1

CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa
pomeru úspechu v spore.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči výroku, ktorým súd
žalobu vo zvyšku zamietol. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne. Nie je
podľa neho zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Nemožno sa stotožniť s
tým, že otázka nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mala byť zodpovedaná
uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/1998, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré nevyhovuje
potrebám súčasného právneho stavu, keď po jeho vydaní došlo k vstupu SR do EÚ a následne k
implementáciirelevantnýchsmernícdonášhoprávnehoporiadkuikvydaniunovýchprávnychpredpisov.

Žalobca v tejto súvislosti poukazuje napr. na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ale poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po
zosplatnení úveru, ktorá je rôznorodá. Poukázal na nutnosť rešpektovania princípu právnej istoty v
rozhodovaniach orgánov verejnej moci. Žalobca zastáva názor, že už z ustanovenia § 503 ods. 1
Obchodného zákonníka z jeho jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia

úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Úroky z úveru sú
odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru.
Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia
a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie
úveru. Odvolateľ poukazuje aj na bod 6.4 obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade predčasnej

splatnosti úveru je banka oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a
sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke, pričom
žalovaný sa s obchodnými podmienkami oboznámil a vyjadril s nimi súhlas. Žalobca poukazuje na
absurdný prípad, kedy nepoctivý dlžník by zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní
úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol

by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov a bol by tak zaviazaný len na platenie výhodnejších
úrokov z omeškania, čiže súd by takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Nie je pravdou, že súbežným
uplatňovanímúrokovzúveruaúrokovzomeškaniadochádzakhrubejnadvládeveriteľa,keďžeobatypy
úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ. Odvolateľ poukazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu
úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti, teda nedodržanie dohodnutej doby splatnosti.
Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.

41Co/13/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/22/2018, takisto rozsudok Krajského
súduvBanskejBystricisp.zn.43Co/1/2018apoukázalajnaodlišnéstanoviskopodpredseduÚstavného
súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka, ktorý uviedol, že považuje za nevyhnutné konštatovať,
že všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia
niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek,

čo sa prieči zdravému rozumu a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku
čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany
práva je nielenže absolútne nevýchovný ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti. Vzhľadom
na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v podstatnej časti
dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Csp/190/2017 bolo po čiastočnom

späťvzatí žaloby zaplatenie istiny 983,95 Eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 659,88 eur, zmluvným
úrokom vo výške 25,5% ročne zo sumy 983,95 eur za obdobie od 16.05.2017 do zaplatenia a úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do zaplatenia a to titulom
neuhradených záväzkov žalovanej zo zmluvy o úvere, uzavretej dňa 08.11.2012 medzi žalovanou ako
dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobcovi výrokom I. tak, že uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 892,43 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 983,95
eur od 16.05.2017 do 31.08.2017, 5 % ročne zo sumy 953,95 eur od 01.09.2017 do 25.09.2017, 5 %
ročnezosumy923,95eurod26.09.2017do27.11.2016,5%ročnezosumy873,95eurod28.11.2017do

23.01.2018, 5 % ročne zo sumy 823,95 eur od 24.01.2018 do 27.02.2018, 5 % ročne zo sumy 773,95 eur
od 28.02.2018 do 19.03.2018, 5 % ročne zo sumy 723,95 eur od 20.03.2018 do 18.04.2018, 5 % ročne
zo sumy 673,95 eur od 19.04.2018 do 21.08.2018, 5 % ročne zo sumy 623,95 eur od 22.08.2018 do
21.01.2019, 5 % ročne zo sumy 573,93 eur od 22.01.2019 do zaplatenia s povolením splátok žalovanej
po 50 eur mesačne. Výrokom II. súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. súd

rozhodol o čiastočnom zastavení konania a napokon výrokom IV. rozhodol o trovách konania.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku (celý výrok II napadnutého rozsudku) a v závislom výroku
o nároku na náhradu trov konania (výrok IV).

10. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a) CSP tým, že
neboli splnené procesné podmienky, v odvolaní však nekonkretizoval, ktoré procesné podmienky neboli
splnené a z obsahu spisu nevyplýva nesplnenie podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť.
Odvolací súd len dodáva, že skúmanie podmienok konania je úradnou povinnosťou súdu počas celého

konania.

11.Žalobcaďalejodvolanieodôvodniltým,žerozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie videl žalobca v chybnom závere súdu o nemožnosti súbežného

uplatňovania dohodnutých zmluvných úrokov s úrokmi z omeškania.

12. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení
vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnuaplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení
vyvodil nesprávny právny záver.

13. Základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť v odvolacom konaní s poukazom na odvolaciu
argumentáciu uplatnenú žalobcom, bola otázka existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného
úroku po predčasnom zosplatnení úveru.

14. Súdna prax bola dlhodobo pri riešení tejto otázky nejednotná, pričom z rozhodovacej praxe súdov
pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení.
Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z
omeškania. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania
po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých
úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný

na dohodnutých úrokoch zaplatil.

15. Po prvýkrát k tejto otázke okrajovo zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. 6 Cdo 113/2018 zo dňa 30.7.2019, keď v závere rozhodnutia upriamil pozornosť odvolacieho
súdu na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-96/16 a C-94/17 zo dňa 7.8.2018, v ktorom

uviedol, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovanie za nesplnenie povinnosti dlžníkom platiť úver
v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinností a prípadne
nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo
bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy
zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné

úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov
z omeškania.

16. Priamo k tejto otázke sa vyjadril Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16. júna 2020,
keď dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny

vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Poukázal na to, že zo
žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona o spotrebiteľských
úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až
do úplného splatenia úveru, pričom Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník, nemodifikuje moment
trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech

dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať
úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje
rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý
úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za
nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže,

keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Najvyšší súd ďalej poukázal na
to, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.

Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny a dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by
totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie

peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to
znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

17. S prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie vychádzal z odlišného právneho názoru, jeho
rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. ako
veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 08.11.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanej úver v sume 1.000 Eur s dojednanou výškou úrokovej sadzby 25,50% ročne a dojednaným
dátumom konečnej splatnosti úveru 08.11.2018. Žalovaná svoje záväzky nesplácala riadne, preto veriteľpristúpil k zosplatneniu úveru dňom 09.06.2014. Žalobca si uplatnil v tomto spore po úprave petitu a
po čiastočnom späťvzatí žaloby, neuhradenú istinu úveru 983,95 Eur, spolu s úrokom vo výške 659,88
Eur (vyčísleným ako súčet zmluvného úroku a úroku z omeškania za obdobie od uzavretia zmluvy do

15.05.2017, ktorá výška zohľadňuje vykonané úhrady žalovanej vrátane tých, ktoré nastali po podaní
žaloby), zmluvným úrokom vo výške 25,5% ročne zo sumy 983,95 eur za obdobie od 16.05.2017 do
zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017
do zaplatenia. Výšku dlžnej sumy žalobca súdu špecifikoval a doložil listinnými dôkazmi (najmä zmluvou
o úvere, výpisom z úverového účtu so stavom úveru ku dňu 15.05.2017, výzvami na úhradu dlžnej sumy)

a žalovaná výšku uplatnenej istiny ani príslušenstva nerozporovala.

19. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú istinu v rozsahu 892,43 eur ( teda o 91,52 eur
menej než žalobca žiadal) spolu s úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 16.05.2017 do zaplatenia a
vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca sa odvolal proti zamietajúcemu výroku v jeho celosti a vychádzajúc
z vyššie uvedeného právneho názoru odvolací súd vyhodnotil jeho odvolanie ako dôvodné. Žalobcovi

totiž prislúcha nárok na zaplatenie nielen úrokov z omeškania ale aj dohodnutých zmluvných úrokov.
Strany si dohodli v zmluve úrok z úveru 25,5% ročne, ktorý tak patrí žalobcovi z dlžnej istiny za celé
obdobie od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do zaplatenia istiny (bez ohľadu na to, či došlo
k predčasnému zosplatneniu úveru), najdlhšie však do zmluvne dojednanej splatnosti úveru, teda do
08.11.2018. Rovnako žalobcovi patrí aj zákonný úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru a

to od doby omeškania dlžníka až do zaplatenia. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preto
odvolací súd vyhovel žalobcovi aj v časti zamietnutej istiny 91,52 eur (983,95 - 892,43), pri výpočte ktorej
prvoinštančný súd vychádzal z nesprávnych výpočtov ( keď zo žalovanej istiny 983,95 eur nesprávne
odrátal sumu 410 eur uhradenú žalovanou po podaní žaloby, ktorá bola žalobcom započítaná na úroky
a následne zohľadnená v sume posledne uplatňovaných vyčíslených úrokov do 15.05.2017, kedy po

čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca požadoval oproti pôvodne vyčísleným úrokom 1.069,93 eur už iba
sumu 659,88 eur) a rovnako mu priznal aj zamietnuté úroky z úveru a úroky z omeškania. Žalobca si
uplatnil vyčíslený dlžný zmluvný úrok spolu s úrokom z omeškania za obdobie do 15.05.2017 jednou
sumou659,88Eurpozapočítanídoposiaľvykonanýchúhradzostranydlžníka,pretoodvolacísúdzmenil
napadnutý zamietajúci výrok II. za použitia ust. § 388 CSP a to tak, že žalobcovi priznal takto vyčíslený

úrok za obdobie do 15.05.2017 ( čo spolu s vyššie priznanou istinou 91,52 eur predstavuje priznanú
sumu 751,4 eur) a zároveň mu priznal aj zmluvný úrok vo výške 25,5% ročne zo sumy 983,95 eur za
obdobie od 16.05.2017 do zaplatenia najdlhšie však do zmluvne dojednanej splatnosti úveru, teda do
08.11.2018. V rozsahu, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z úveru aj za čas po zmluvne
dojednanom termíne konečnej splatnosti úveru, t.j. po 08.11.2018 tým, že sa domáhal zaplatenia úroku

z úveru neobmedzene až do zaplatenia, odvolací súd zamietajúci výrok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 a 4 CSP
povolil žalovanej odvolacím rozsudkom priznanú sumu zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určil s prihliadnutím na pomery žalovanej a výšku dlhu.

21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §
396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní (tak prvoinštančnom, ako i odvolacom) úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)