Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/241/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899777
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7103899777.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu G. L., G.. X.X.XXXX, K. Z. C., V. X, zastúpeného
JUDr. Janou Závodskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Alžbetina č. 3,
proti žalovaným X/ T.. W. L., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C.T., V. X, X/ M. L., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., J.
XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Krivá 23, X/ T.. Š. L., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., M. XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Chmurom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, X/ T.. O. L., G.. X.X.XXXX, K.
Z. C., J. XX, E..Č.. XX U. A.., U., U. L. XNX, R., zastúpenému JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Krivá 23 o určenie neplatnosti právnych úkonov, o
odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.11.2013 č.k.
15C/111/2003-953, o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa
26.4.2013 č.k. 15C/111/2003-836, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti uzneseniu rovnakého súdu zo
dňa 11.6.2013 č.k. 15C/111/2003-867 a o námietke zaujatosti voči sudkyni v rovnakej veci jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

M e n í uznesenie zo dňa 26.4.2013 č.l. 836 tak, že žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť zložiť zálohu
na znalecké dokazovanie neukladá.

O d m i e t a odvolanie žalovaného v 3. rade proti uzneseniu zo dňa 11.6.2013 č.l. 867.

Sudkyňa JUDr. T. A. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp.zn. 15C/111/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi
žalobcom ako darcom a právnou predchodkyňou žalovaných Q. L. ako obdarovanou registrovaná pod
V XXXXX/XX U. Ú.P. C. T., katastrálny odbor, ktorou darca daroval svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a to parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, dom
stojaci na uvedenej parcele so súpisným č. XXXX s plotom, garážou, vonkajšími úpravami a porastmi
vo veľkosti podielu X/X v pomere k celku, je neplatná.

Určil, že Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní registrovaná Správou katastra
Košice T. O. Z. XXXX/XX uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalovaných Q. L. a právnym
predchodcom žalovaných Š. L., na základe ktorej sa Q. L. stala výlučnou vlastníčkou novovzniknutej
parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2, právny predchodca žalovaných v 2., 3., 4. rade sa stal výlučným
vlastníkom novovzniknutej parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 a novovzniknutá parcela č. XXXX/X
o výmere XXX m2 vrátane domu so súpisným č. XXXX sa stala podielovým spoluvlastníctvom Q. L.

vo veľkosti podielu X/X v pomere k celku a právny predchodca žalovaných Š. L. sa stal jej podielovým
spoluvlastníkom vo veľkosti podielu X/X v pomere k celku, je neplatná.

Súd určil, že Kúpna zmluva registrovaná Správou katastra C. T. O. Z. XXX/XX, ktorej vklad bol povolený
dňa X. XX. XXXX, uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalovaných Q. L. ako predávajúcou a
právnym predchodcom žalovaných Š. L. ako kupujúcim, ktorou Q. L. previedla svoj spoluvlastnícky
podiel na parcele č. XXXX/X a na dome súpisné č. XXXX vedené na LV č. XXX a svoje vlastníctvo k
parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXXX na právneho predchodcu žalovaných Š. L., sa Š. L. stal
výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX Q. L. Č.. XXXXX, je neplatná.

Súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to parciel č. XXXX/X, XXXX/X Q.
XXXX/X a domu so súpisným č. XXXX stojacom na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území C. - A. M.
vo veľkosti podielu X/X v pomere k celku.

Vo výroku uviedol, že o trovách štátu a trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu na určenie neplatnosti
označených právnych úkonov, ktorý zakladal na tvrdení, že darovacia zmluva, ktorou dňa XX.XX.XXXX
ako darca daroval svojej A. M. Q. L. nehnuteľnosť, nebola z jeho strany uzavretá slobodne a navyše v
dôsledku nepriaznivého psychického stavu nebol spôsobilý na vykonanie tohto právneho úkonu.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že darovacou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX žalobca G. L., G.. X.X.XXXX previedol
X/X nehnuteľnosti, ktorej bol podielovým spoluvlastníkom vedenej v kat. území C. - A. G. L. Č.. XXX
pod parcelným č. XXXX - zastavanú plochu o výmere XXX m2 a rodinný dom na parcele č. XXXX,
A.. Č.. XXXX s plotom, garážou, vonkajšími úpravami a porastmi. Následne dohodou o zrušenie
spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní uzavretou XX.X.XXXX medzi žalovanou v 1. rade a Š. L. A.
Q. L. stala výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 a Š. L. sa stal
výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2. Novovytvorená parcela č.
XXXX/X o výmere XXX m2 vrátane domu so súp. č. XXXX sa stala podielovým spoluvlastníctvom Q. L.
vo veľkosti X/X Q. Š. L.R. v pomere X/X. Za neplatnú považoval žalobca aj nadväzujúcu kúpnu zmluvu
registrovanú Správou katastra C. T. O. Č.. Z. XXX/XX, ktorej vklad bol povolený X.XX.XXXX uzavretej
medzi právnou predchodkyňou žalovaných Q. L. ako predávajúcou a právnym predchodcom žalovaných
Š. L. ako kupujúcim, ktorou Q. L. previedla svoj spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXXX/X a na dome
so súp. č. XXXX, ako aj svoje vlastníctvo k parcele č. XXXX/X na právneho predchodcu žalovaných Š.
L. a Š. L. sa takto stal výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX Q. L. Č.. XXXXX.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že vo veci dokazoval podľa § 120 a 127 O.s.p.
ohľadne otázky, či ovládacia a rozpoznávacia schopnosť žalobcu bola v plnej miere zachovaná
alebo znížená a skúmal okolnosti súvisiace s podpisom darovacej zmluvy. Uviedol, že vo veci bolo
nariadené znalecké dokazovanie súdnymi znalcami z odboru psychiatrie M.. Z. Q. M.. Š., ktorí na
základe vlastného a opakovaného vyšetrenia doplneného psychologickým vyšetrením žalobcu a jeho
zdravotnej dokumentácie dospeli k záveru, že pri darovaní nehnuteľnosti starej matke konal dňa
XX.XX.XXXX pod vplyvom liekov. Úraz, ktorý utrpel dňa XX.X.XXXX - otras mozgu, sa podieľal na
zmene jeho psychických funkcií, ale nebol jedinou príčinou tohto stavu. V tomto období žalobca
trpel na ťaživú rodinnú situáciu (problémy v manželstve rodičov), problémový partnerský vzťah, tlak
zo strany rodinných príslušníkov a poberanie psychiatrických liekov. Konštatoval, že žalobca trpel
stavom reaktívnej depresie (tzv. adaptačná porucha), ktorá sa podľa znalcov prejavuje hlavne výraznou
depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou, emočnou labilitou, strachom, poruchami
spánku, pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti a u osobnosti nezrelej, neuroticky zmenenej s
oslabenou frustračnou toleranciou. Mal za to, že tieto všetky okolnosti mali za následok podpis darovacej
zmluvy. Konštatoval, že súdni znalci jednoznačne konštatovali, že schopnosti žalobcu v plnej miere
rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu boli znížené. Ďalej konštatoval, že posúdenie
zdravotného stavu osoby za účelom určenia jeho duševného stavu bolo odbornou otázkou, ktorú
nemohol súd posúdiť sám na základe výpovedí účastníkov konania, resp. výpovedí svedkov, ale iba
prostredníctvom znaleckého dokazovania, pričom hodnotenie súdom nemohli podliehať odborné závery,
ale len úplnosť, jednoznačnosť a presvedčivosť znaleckého úkonu. Z tohto dôvodu zo svedeckých
výpovedí a účastníckych výpovedí laikov nemôžu vyplývať závery ohľadom odborného posúdenia

zdravotného a duševného stavu posudzovanej osoby, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
odborných záverov znaleckého posudku, pričom v danom prípade zo svedeckej výpovede svedkyne
C. ani nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali presvedčivosť či úplnosť odborných
záverov znaleckého posudku. Mal za to, že ustanovení znalci M.. Z. Q. M.. Š. jednoznačne a presvedčivo
odpovedali na otázky súdu a prijali závery, ktoré považoval za určité a zrozumiteľné. Konštatoval, že
účastníci konania boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie
nemali. Návrh žalovaného v 3. rade na opakované vypočutie znalca M.. Z. neakceptoval, keďže na
pojednávaní dňa 15.4.2013 súdny znalec závery svojho posudku podrobne vysvetlil. Zároveň poukázal
na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 249/2013-48 vydaný v prejednávanej veci, ktorým prikázal súdu
konať bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že uvedeným znaleckým posudkom, ako aj výpoveďou
znalca M.. Z. na pojednávaní je odôvodnený záver, že schopnosti žalobcu v plnej miere rozpoznať a
chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu - vrátení polovice nehnuteľnosti starej matke boli znížené.
Uzavrel, že darovacia zmluva, ktorú uzavrel žalobca a neb. Q. L. V. XX.XX.XXXX je podľa § 37 a §
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Neplatná je preto aj následná dohoda o zrušení
spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi neb. Q. L.R. Q. G.. Š. L.,
keďže táto vychádza z neplatného právneho úkonu a z rovnakého dôvodu je neplatnou aj následná
kúpna zmluva, ktorú dňa XX.XX.XXXX F. Q. L. ako predávajúca a neb. Š. L. ako kupujúci. S poukazom
na tieto dôvody žalobe vyhovel a rozhodnutie o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
vylúčil na osobitné rozhodnutie.

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade. Žalovaný v 3. Rade žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa alternatívna zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ a
f/ O.s.p. V odvolaní uviedol, že nárok žalobcu je snahou zvrátiť existujúci objektívny stav v dôsledku
toho, že už v iných predchádzajúcich konaniach sa mu nepodarilo dosiahnuť úspech v konaniach o
vrátenie daru, ako aj v konaní o neplatnosť dohody o zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva.
Je toho názoru, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo z pozície svojho autoritatívneho postavenia
pochybné snahy žalobcu eliminovať a viesť dokazovanie výlučne v zákonných líniách, a to či je (spätne)
preukázaná nespôsobilosť žalobcu na právny úkon. Všetky ostatné skutočnosti ako nespokojnosť či
pocit nespravodlivosti sú pre toto konanie irelevantné. Je toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil svoje
konanie procesnými vadami, postupoval nehospodárne, spôsoboval prieťahy, dopustil sa nesprávneho
hodnotenia dôkazov a vec aj nesprávne právne posúdil. Má za to, že závažným pochybením súdu prvého
stupňa pri jeho záveroch je skutočnosť, že tento sa vôbec nevyporiadal s rozpornými závermi znaleckého
posudku MUDr. Ď. a závermi znaleckých posudkov podaných v konaní, ako aj s obsahom znaleckého
posudku MUDr. M.C. Q. M.. M.. V odôvodnení absentuje záver vyslovený v znaleckých posudkoch
znalcov MUDr. Z. Q. M.. Š., keďže súd iba opísal text znaleckého posudku, ktorý však žiadnym spôsobom
nehodnotil. Má za to, že aj v týchto znaleckých posudkoch dospeli znalci k jednoznačnému záveru, že
schopnosti žalobcu v plnej miere rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu boli v dôsledku
označených príčin znížené, nie však vymiznuté, ako aj záver o tom, že tento v zníženej miere bol
schopný rozpoznať a chápať zmysel, ako aj vážnosť tohto právneho úkonu. Má za to, že záver zo
všetkých odborných a znaleckých posudkov podaných v konaní vyplýva, že žalobca bol spôsobilý na
právne úkony v čase podpisu uvedenej darovacej zmluvy. Ďalším dôvodom odvolania je tvrdenie, že súd
prvého stupňa zaťažil svoje konanie závažným procesným pochybením, keď úplne pominul skutočnosť,
že žalovaný dňa XX.X.XXXX podal námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni z podrobne uvedených
dôvodov. Súd za takejto situácie nemal možnosť vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Pokiaľ tak konal, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Skutočnosť
ohľadne vznesenej námietky zaujatosti voči sudkyni v dôvodoch rozsudku úplne absentuje.

Žalovaná v 2. rade vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nepridržiaval
záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom zrušujúcom uznesení dňa 2.6.2011,
podľa ktorého mal žalobcu vyzvať na konkretizáciu skutkových dôvodov žaloby a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bola uložená povinnosť vyporiadať sa so spornými závermi
znaleckého posudku MUDr. V. a závermi znaleckých posudkov MUDr. M. Q. M.. M.. Za nesprávne
považuje aj závery súdu o nespôsobilosti žalobcu na vykonanie právneho úkonu, pokiaľ takéto závery
vyvodil zo záverov znaleckých posudkov, keďže z ich obsahu takýto záver nevyplýva.

K odvolaniam žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Vo vyjadrení zaujal názor, že súd prvého stupňa viedol dokazovanie potrebným

smerom, ustanovil znalcov, týchto vypočul, keďže iným spôsobom nebolo možné zistiť, či rozpoznávacia
a ovládacia zložka konania boli u žalobcu v čase vykonania právneho úkonu darovacej zmluvy z
XX.XX.XXXX zachované alebo nie, prípadne do akej miery. Má za to, že podľa odbornej literatúry
neplatný môže byť aj právny úkon osoby, ktorej rozpoznávacia a ovládacia zložka konania bola
narušená, resp. znížená.

Odvolací súd na základe týchto odvolaní prejednal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. (vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných je dôvodné.

Súd prvého stupňa zaťažil konanie závažným procesným pochybením, ktoré malo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, jeho závery sú čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (nesprávne hodnotenie dôkazov).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 3. rade písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa X.X.XXXX vzniesol námietku zaujatosti voči prejednávajúcej sudkyni. V tejto námietke uviedol,
že prostredníctvom právneho zástupcu mu bolo dňa 23.8.2013 doručené vyjadrenie sudkyne k jeho
ústavnej sťažnosti. Má za to, že z tohto vyjadrenia sudkyne je okrem iného nepochybná aj skutočnosť, že
táto sa cíti byť osobne dotknutá sťažnosťou žalovaného na prieťahy v konaní, ktoré uplatnil na ústavnom
súde. Sudkyňa vyjadruje svoje pohoršenie nad jednotlivými procesnými úkonmi účastníkov a tieto
vzťahuje ako konanie namierené proti svojej osobe. Tieto skutočnosti indikuje osobne dotknutý, citovo
zainteresovaný a negatívny postoj sudkyne k veci, ako aj k účastníkom konania. Sudkyňa vznášaním
osobného rozmeru do konania sama poukazuje na svoj výrazný zaujatý postoj k účastníkom konania na
strane žalovaných. Z jej vyjadrenia je zrejmý jej osobný a značne emotívny postoj k účastníkom konania,
z čoho vyplývajú odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti.

Podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súd
na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci
odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený rozhodne do 10 dní od predloženia veci nadriadený súd
v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní.

Podľa ods. 3 podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred
jej predložením nadriadenému súdu podľa ods. 1, ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná;
pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí.

Z citovaných zákonných ustanoveniach je vyjadrené právo účastníka konania namietať zaujatosť voči
sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ako aj postup súdu po vznesení námietky zaujatosti.
Súd prvého stupňa hrubo porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 16 ods. 1 O.s.p. predložiť
vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti a vo veci samej rozhodol napriek tomu,
že mu v tom bránilo ust. § 16 ods. 3 poslednej vety O.s.p. Skutočnosť, že súd prvého stupňa obsah
námietky zaujatosti nevyhodnotil tak, že túto nie je potrebné predkladať nadriadenému súdu, vyplýva z
toho, že po rozhodnutí vo veci samej sa sudkyňa vyjadrila k uvedenej námietke zaujatosti a vec spolu
so svojim vyjadrením predložila nadriadenému súdu na rozhodnutie o tejto námietke. Už samotné toto
porušenie povinnosti odôvodňuje záver o potrebe zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a toto vrátiť na
ďalšie konanie.

Ďalším dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa je jeho čiastočná nepreskúmateľnosť. Z
jeho odôvodnenia totiž vyplýva, že darovaciu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a Q. L. V. XX.XX.XXXX
vyhodnotil súd prvého stupňa za neplatnú aj z dôvodov uvedených v ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

V citovanom zákonnom ustanovení sú uvedené náležitosti právneho úkonu týkajúce sa vôle a prejavu.
Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle
(nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Rozsudok súdu prvého stupňa však žiadne
dôvody týkajúce sa nedostatku týchto náležitostí právneho úkonu neobsahuje. Pokiaľ súd neplatnosť
právneho úkonu podľa tohto ustanovenia vyvodzoval z nedostatku vôle, na ktorú žalobcu počas konania
poukázal, je potrebné uviesť, že záver o tom, že takýto právny úkon nebol urobený slobodne (nedostatok
slobody vôle) možno vyvodiť iba zo záveru o tom, že účastník tohto právneho úkonu konal pod
nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník
vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo tzv. bezprávna vyhrážka.
Touto je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Bez
vyporiadania sa s uvedenými otázkami je rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľný.

Súd prvého stupňa svoje závery o neplatnosti právneho úkonu darovania založil výlučne na jeho
posúdení podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda v dôsledku konania v duševnej poruche.
Svoje závery v tomto smere oprel predovšetkým o výsledky znaleckého dokazovania. Odvolací súd má
za to, že záver o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu konania jeho účastníka v duševnej poruche
nemá v týchto znaleckých posudkoch oporu. Zo záverov tohto znaleckého posudku (str. 23) vyplýva, že
schopnosti žalobcu v plnej miere rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť označeného právneho úkonu
boli v dôsledku znalcom uvedených príčin znížené, nie však vymiznuté. Na str. 24 znalec ďalej uviedol,
že zníženie funkčných schopností žalobcu (poúrazové) s následnou prehlbujúcou depresiou u osobnosti
nezrelej, neuroticky zmenenej, ťaživá rodinná situácia, ale aj poberanie liekov predpísaných žalobcovi
psychiatrom boli dôvodom, že žalobca len v zníženej miere bol schopný rozpoznať a chápať zmysel,
ako aj vážnosť tohto právneho úkonu, ktorý vykonal dňa XX.XX.XXXX. V súlade s tým bola aj výpoveď
uvedeného znalca na pojednávaní dňa 15.4.2013, keď uviedol (č.l. 22) na otázku, pri ktorom stupni
depresie je osoba nespôsobilá na vykonanie právnych úkonov, že to býva pri ťažších a závažnejších
stavoch. Vo vzťahu k osobe žalobcu následne konkretizoval, že spôsobilosť žalobcu na právne úkony
bola znížená v porovnaní s populačnou normou, ale nie v plnej miere. Na ďalšiu otázku odpovedal (č.l.
823), že menovaný bol schopný, ale táto jeho schopnosť v čase podpisu bola znížená, a to v porovnaní
s normou. Bol teda schopný v zníženej miere. Súd prvého stupňa odborné závery znalcov s takýmto
výsledkom aj v dôvodoch svojho rozsudku citoval, nie je však zrejmé, na základe čoho z takýchto záverov
vyvodil jednoznačný záver o nespôsobilosti žalobcu na vykonanie tohto právneho úkonu. Zo záverov
znaleckého posudku znalcov MUDr. Z. Q. M.. Š. ani z výpovede Doc. T. V. totiž takýto záver nevyplýva,
ale takúto otázku súd znalcom ani nepoložil, ale takýto záver si vyvodil sám, bez bližšieho odôvodnenia.
V súvislosti s diagnostikovaním postkomočného syndrómu u žalobcu je potrebné vyporiadať sa aj s
okolnosťami vyplývajúcimi zo svedeckej výpovede V.. T. V. (č.l. 827), ktorý popísal jednotlivé štádiá
tohto syndrómu a jednoznačný záver o tom, že v období dvoch mesiacov po úraze (kedy bol žalobcom
uvedený právny úkon vykonaný) sa už nejednalo o prvé štádium, ale o ďalšie štádium, ktoré má vlnitý
priebeh a môže byť ťažký, stredne ťažký a ťažký, ako aj o značnej obtiažnosti a neurčitosti vyhodnotenia
tohto priebehu s odstupom 12 rokov. Ide o závažné odborné tvrdenia, ktoré súd nekonfrontoval so
znalcom MUDr. Z. napriek tomu, že tento bol prítomný na tomto pojednávaní.

K námietke žalovaného v 3. rade Š. L. ohľadne nedostatku procesnej podmienky konania spočívajúcej v
prekážke právoplatne rozhodnutej veci (vedenej na Okresnom súde Košice I pod č.k. 19C/343/2003-49)
odvolací súd udáva, že túto nepovažuje za dôvodnú. Konanie v označenej veci netvorí vo vzťahu k teraz
prebiehajúcemu konaniu prekážku rozsúdenej veci. Je pravdou, že predmetom uvedeného konania bolo
aj určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi Q. L. ako predávajúcou a Š. L. ako kupujúcim, ktorej
vklad do katastra bol vykonaný pod č. Z.-XXXX/XX a rovnako aj teraz v prejednávanej veci je predmetom
konania aj určenie neplatnosti rovnakej zmluvy. Zo záhlavia uvedeného rozsudku je však zrejmé, že
uvedené konanie sa neviedlo medzi rovnakými účastníkmi, medzi akými sa vedie teraz prebiehajúce
konanie, keď za účastníka konania nebol označený účastník uvedenej kúpnej zmluvy Š. L. starší, čo
malo za následok nedostatok okruhu všetkých hmotnoprávne legitimovaných účastníkov a práve z tohto
formálneho dôvodu bola žaloba aj zamietnutá. V teraz prebiehajúcom konaní už bol uvedený nedostatok
odstránený, keď za účastníka konania bol označený aj Š. L. starší a potom, čo tento počas konania
zomrel, vystupujú v konaní namiesto neho jeho právni nástupcovia.

S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyzvať znalcov na odpoveď na otázky, či žalobca
bol spôsobilý na uzavretie právneho úkonu a zároveň na objasnenie odbornej otázky, či záver o
nespôsobilosti osoby na vykonanie konkrétneho právneho úkonu možno vyvodiť iba na základe záveru
o úplnej strate rozpoznávacej, ako aj ovládacej schopnosti alebo či je takýto záver odôvodnený aj pri
čiastočnom znížení týchto schopností a v akej miere.

Uznesením zo dňa 26.4.2013 (č.l. 836) súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok
na trovy dokazovania vo výške 300,00 eur a z rovnakého titulu uložil povinnosť žalovaným v 1. - 4. rade
zložiť preddavok každému z nich vo výške 75,00 eur. Toto uznesenie odôvodnil tým, že s prihliadnutím
na výšku dovtedy vyplatenej odmeny znalcom predbežne z finančných prostriedkov štátu, zaviazal
účastníkov v súlade s ust. § 141 ods. 1 O.s.p. zložiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade. Žalovaná v 2. Rade považovala
uznesenie v časti, v ktorej jej bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania
za nesprávne, a to s poukazom na skutočnosť, že v konaní jej bolo priznané plné oslobodenie od súdnych
poplatkov a za takejto situácie nemá povinnosť platiť preddavky na trovy konania. Žalovaný v 3. rade
nesprávnosť jemu uloženej povinnosti zložiť zálohu odvodzuje od skutočnosti, že takáto povinnosť mu
bola uložená až po tom, čo uvedený znalecký posudok už bol podaný.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a na základe toho
dospel k záveru, že odvolanie oboch žalovaných je dôvodné.

Podľa ust. § 141 ods. 1 O.s.p. súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o
skutočnostiach ním uvedených alebo jeho záujme.

Z tohto ustanovenia jasne vyplýva záver o tom, že povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu nemožno
uložiť účastníkovi, ktorému bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže je od takejto
povinnosti oslobodený.

Za dôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalovaného v 3. rade. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že
súd prvého stupňa svojim uznesením zo dňa 29.1.2013 (č.l. 793) priznal znalcovi MUDr. B. Z. odmenu
za podaný znalecký posudok preddavkovo z finančných prostriedkov štátu a ďalším uznesením zo dňa
26.4.2013 (č.l. 833) mu priznal aj odmenu za účasť na pojednávaní rovnako preddavkovo z finančných
prostriedkov štátu. Je teda zrejmé, že v čase vydania sporného uznesenia o uložení povinnosti
zložiť preddavky na znalecké dokazovanie boli už náklady na toto znalecké dokazovanie uhradené
preddavkovo z prostriedkov štátu, ktorému takto vznikajú trovy konania, o ktorých je povinnosťou súdu
rozhodnúť v konečnom rozhodnutí vo veci.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že povinnosť zložiť
preddavok na znalecké dokazovanie žalovaným v 2. a 3. rade neuložil.

Uznesením zo dňa 11.6.2013 (č.l. 867) súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na doplnenie zápisnice ani
námietkam proti zneniu zápisnice.

Uznesenie odôvodnil tým, že právny zástupca žalovaného v 3. rade podaním doručeným súdu 7.5.2013
navrhol doplniť zápisnicu o pojednávaní zo dňa 15.4.2013 a vzniesol námietky proti jej zneniu. Súd
prvého stupňa s poukazom na ust. § 40 ods. 1 a 3 O.s.p., ako aj na znenie vyhlášky č. 543/2005 Z.z.
o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské
súdy uzavrel, že nebol daný dôvod pre vyhovenie návrhu na doplnenie zápisnice ani jej opravy, keďže
zástupca žalovaného požiadal o opravu a doplnenie zápisnice až po pojednávaní, pričom ak mal
námietky a výhrady proti jej zneniu, mal o to požiadať už počas pojednávania. Súd by o námietkach
a výhradách rozhodol priamo na pojednávaní a ak by im nevyhovel, uviedol by to do zápisnice. Bez
ohľadu na túto skutočnosť zaujal názor, že obsah zápisnice zo dňa 15.4.2013 obsahuje podstatný obsah
prednesov účastníkov, právnych zástupcov, súdneho znalca, svedka a táto obsahuje všetky podstatné
náležitosti. Konštatoval zároveň, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul odo dňa termínu pojednávania
(15.4.2013) do podania námietok proti zneniu zápisnice (7.5.2013), teda v lehote 15 dní, už ani nie je

možné preukázateľne a jednoznačne ustáliť, či právny zástupca žalovaného skutočne vykonal prednesy
v takom znení ako to uviedol vo svojom návrhu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 3. rade. Tento žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a
vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo toto zmeniť tak, že námietkam proti zneniu zápisnice
a návrhu na doplnenie zápisnice z pojednávania vyhovie. V odvolaní poukázal na to, že súd prvého
stupňa nevyhovením jeho návrhu mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže je toho názoru, že tento
prepísal obsah do diktafónu protokolovaného záznamu, výsledkom čoho je zápisnica z pojednávania
zo dňa 15.4.2013 v znení obsah ktorého nezodpovedá ústnym prednesom uskutočneným na tomto
pojednávaní.

Odvolací súd pred vecným prejednaním odvolania žalovaného v 3. rade skúmal formálne podmienky
odvolacieho konania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť,
keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa ust. 40 ods. 3 O.s.p. predseda senátu opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti.
Predseda senátu rozhoduje aj o návrhu na doplnenie zápisnice o námietkach proti jej zneniu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak účastník konania navrhuje doplnenie
zápisnice o priebehu pojednávania, resp. namieta správnosť protokolácie, je toto tvrdenie účastníka
zároveň jeho prednesom. Musí sa teda stať súčasťou obsahu zápisnice, to však neznamená, že obsah
prednesu zaznamenaným v zápisnici je stotožnením sa súdu s tvrdením účastníka. V takomto prípade
postupuje súd tak, že procesným uznesením, ktoré uvedie do zápisnice návrh na jeho doplnenie alebo
opravu zamietne. Takéto uznesenie sa nedoručuje (§ 168 ods. 2), osobitne nevyhotovuje a ani nemusí
byť odôvodnené (§ 160 ods. 2 a 3). Ide teda o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania proti
takémuto uzneseniu v súlade s ust. § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné. Na základe
toho odvolací súd postupom podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie žalovaného v 3. rade odmietol,
keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Písomným podaním žalovaného v 3. rade doručeným súdu prvého stupňa dňa 4.9.2013 tento vzniesol
námietku zaujatosti proti prejednávajúcej sudkyni JUDr. T. A.. V podaní uviedol, že prostredníctvom
právneho zástupcu mu dňa 23.8.2013 bolo doručené vyjadrenie uvedenej sudkyne k jeho ústavnej
sťažnosti v konaní prebiehajúcom pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. III.ÚS 249/2818 (správne III.ÚS
249/2013), z obsahu ktorého vyvodzuje zaujatosť konajúcej sudkyne, keďže z obsahu jej vyjadrenia je
evidentná citová zainteresovanosť sudkyne. Poukázal na to, že sudkyňa toto svoje vyjadrenie označila
hlavičkou Okresného súdu Košice I, ktorý sa však ako porušovateľ k veci vyjadril už skôr prostredníctvom
osoby oprávnenej konať v mene Okresného súdu Košice I, svoje vyjadrenie štylizovala v prvej osobe
jednotného čísla, teda je zrejmé, že sa vyjadrovala sama za seba a nie v mene súdu. Má za to, že z
obsahu vyjadrenia je nepochybné, že sudkyňa sa cíti byť osobne dotknutá jeho sťažnosťou na prieťahy
v konaní. Vo vyjadrení sa pohoršuje nad jednotlivými procesnými úkonmi účastníkov a tieto si vzťahuje
ako na konanie namierené proti jej osobe. Má za to, že všetky uvedené skutočnosti indikujú osobne
dotknutý, citovo zainteresovaný a negatívny postoj sudkyne k účastníkom konania. Je toho názoru, že
uvedené tvrdenie sudkyne má výlučne osobný a nepriateľský rozmer bez logickej väzby na prejednávané
prieťahy v konaní.

K námietke zaujatosti sa vyjadrila sudkyňa JUDr. T. A., ktorá uviedla, že nebolo jej umožnené sa k
ústavnej sťažnosti písomne vyjadriť, preto sa vyjadrila dodatočne dňa 8.8.2013 rovnako ako sa písomne
vyjadruje aj k iným sťažnostiam a ústavným sťažnostiam účastníkov konania. Uviedla, že vo vyjadrení
opísala procesnú situáciu a zároveň požiadala konajúceho sudcu JUDr. V., aby nahliadol do spisu s
tým, že vo veci je zistený skutkový stav, aby súd mohol rozhodnúť na nariadenom pojednávaní, keďže
sa obávala, že nebude efektívne využitý deň nariadeného pojednávania, aby toto nebolo zmarené.
Konštatovala, že účastníkov ani ich zástupcov nepozná, nemá k nim ani príbuzenský ani priateľský
vzťah, nikdy v minulosti sa s nimi nestretla.

Z obsahu označeného vyjadrenia sudkyne adresovanej Ústavnému súdu SR dňa 9.8.2013 vyplýva,
že sudkyňa opísala stručný priebeh konania a vo vzťahu k sťažnosti žalovaného Š. L. adresovanej
Ústavnému súdu SR uviedla, že nie je pravdou, že tento je 10 rokov účastníkom konania, keďže
účastníkom konania bol v čase podania žaloby jeho nebohý otec, ktorý v priebehu konania zomrel.
Považuje za nehorázne a zarážajúce obviňovať súd z porušovania práv a požadovať finančné
zadosťučinenie 15 000,00 eur z porušovania práv, ktoré sám spôsobuje žalovaný v 3. rade, ako aj
žalovaný v 4. rade. Žalovaný v 3. rade a ďalší žalovaní majú záujem umelo zvrátiť skutkový stav, i keď
závery znaleckého dokazovania vypracovaného MUDr. Z. a výpoveď súdneho znalca na pojednávaní
sú jednoznačné, pričom k nim sa už niekoľkokrát vyjadrili.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy SR, v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné
súdy. Nestranný musí byť nielen súd, ale aj sudcovia. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom.

Nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k
veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na rozhodovaní vo veci v niektorom
inštančnom stupni.

Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Istou výnimkou v
tomto smere je rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. Je však nutné trvať na tom,
že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z
naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato
a spravodlivo.

Účelom ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania, a to
z dôvodu významného vzťahu sudcu: 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem
na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by
bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim,
alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu
uvedeného pod 2/.

Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu na prejednávanej veci alebo
taký osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý pri všetkej možnej snahe o
správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť
k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

K otázke vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania v konkrétnej veci pre jeho vzťah k účastníkovi
konania súdna prax zaujala stanovisko, podľa ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a
zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a je povinný prejednať
a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah
tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len
z naplnenia zákonných predpokladov. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v
oznámení Federálneho ministerstva zahraničných veci pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „Dohovor'') je

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosťou medzi
súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta
Dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje
tento Dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené
právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným
zákonom č. 23/1991 Zb., ďalej len „Listina“; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej
pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „Ústava“, ktoré články dávajú každému možnosť (právo) domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákonom
určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky] do ktorého tiež zahŕňa aj právo na to, aby
právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny; čl. 48 ods. 1 Ústavy,
ktoré články postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu
ustanoví zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu
(totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa
Dohovoru (v obsahu týchto práv podľa Dohovoru a podľa Ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť).
Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne
príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom
priebehu konania - pokiaľ by k tomu nebol daný zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti
zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných
dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu
umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho
rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Nc/26/2010 ).

Zákon v § 14 ods. 1 spája vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne
preukázanou zaujatosťou, ale aj so situáciou, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti (viď
tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých „spravodlivosť nielen
že musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“).

Nadriadený súd v súlade s citovanými zásadami posúdil obsah písomného podania sudkyne zo dňa
8.8.2013 adresovaného Ústavnému súdu SR a má za to, že táto porušila zásadu sudcovskej nezávislosti
a nestrannosti a jasne vyjadrila svoj negatívny postoj k účastníkom konania. Tento spočíva v jej
vyhodnotení postupu žalovaného podať sťažnosť na ústavný súd a v rámci neho žiadať aj finančné
zadosťučinenie za nehorázne a zarážajúce. Jej kvalifikovaný subjektívny, negatívny vzťah k žalovanému
v 3. rade vyplýva aj z toho, že jeho postup v konaní kvalifikovala ako záujem umelo zvrátiť skutkový stav
aj keď mala za to, že závery znaleckého dokazovania a výpoveď súdneho znalca sú jednoznačné. Takýto
jej prejav nemožno hodnotiť ako postup sudkyne v konaní, ale ako prejav kvalifikovaného negatívneho
postoja k účastníkovi konania, ktorý neodôvodňuje záver nadriadeného súdu o tom, že v ďalšom konaní
bude postupovať objektívne a nezaujato. Takýto prejav sudkyne vo vzťahu k účastníkovi konania je
prejavom nedostatku vecného a profesionálneho prístupu, neschopnosti sudcu zachovať nadhľad a
potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci
v súdnom konaní.

S poukazom na tieto závery nadriadený súd vylúčil sudkyňu JUDr. T. A. z prejednávania a rozhodovania
v tejto veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.