Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914201744
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5914201744.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: E. I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, P., právne zastúpenej: Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom
Podhora 49, Ružomberok, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, právne zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom,
advokátom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 57.933,55 eur spolu s 5,75% ročným úrokom
z omeškania z uvedenej sumy od 28.03.2013 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie 27.338,25 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Žalobkyni s a p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 46%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.2.2014 si žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 85.271,80 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,75% ročne z uvedenej dlžnej sumy od 28.3.2013 až do zaplatenia a náhradu trov
tohto konania titulom náhrady škody.
2. Žalobkyňa návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu č.
6 569 874 076/4550103927 na dobu neurčitú zo začiatkom poistenia 18.7.2012, pričom predmetom bolo
aj poistenie rodinného domu so súpisným číslom XXXX a orientačným číslom XX postaveného na ulici
J. C. v P.. Rodinný dom bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a katastrálne územie P..

Poistenie rodinného domu bolo dohodnuté v rozsahu PRIMA na celkovú poistnú sumu 149.102,40 eur. V
poistnej zmluve bola súčasne dohodnutá spoluúčasť žalobkyne vo výške 100 eur. Pri uzavieraní poistnej
zmluvy žalobkyňa odpovedala na písomné otázky žalovaného v tom zmysle, že poisťované veci sú
udržiavané,súvnepoškodenomadobromtechnickomstaveabudovarodinnéhodomujetrvaloobývaná
(viac ako 183 kalendárnych dní). Pred uzavretím poistnej zmluvy vypracovala Ing. Renáta Lajčiaková,
znalkyňazodborustavebníctvo,odvetvieodhadhodnotynehnuteľností,odhadhodnotystavebnýchprác
dňa 03.07.2012 znalecký posudok č. 40/2012, ktorého predmetom bolo okrem iného určenie všeobecnej

hodnoty rodinného domu. Súčasťou znaleckého posudku bola aj fotodokumentácia, ktorá preukazuje
znalkyňoupopísanýstavrodinnéhodomu.Zfotodokumentáciebolozrejmé,žerodinnýdombolobývaný.
Dňa 28.12.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho manžela zistila, že na poistenom rodinnom dome
vznikla škodová udalosť, ktorú v súlade s uzavretou poistnou zmluvou oznámila žalovanému. Dňa
3.1.2013 uskutočnil likvidátor žalovaného Ing. Vladislav Novýsedlák za účasti manžela žalobkyne
ohliadku škodovej udalosti. Zo zápisnice o obhliadke škodovej udalosti vyplynulo, že išlo o vodovodnú

udalosť, pričom došlo k prasknutiu pancierovej hadičky vo WC na prízemí rodinného domu. Pri obhliadke
škodovej udalosti sa dohodli, že na základe predchádzajúcej výzvy žalobkyne sa uskutoční doobhliadka,
kedy sa urobí presný popis rozsahu poškodenia rodinného domu. Po vykonaní doobhliadky likvidátoržalovaného Ing. Vladislav Novýsedlák žalobkyni najskôr telefonicky, následne aj písomne listom zo dňa
12.3.2013 oznámil, že nemôžu pristúpiť k likvidácii predmetnej škody, nakoľko sa poistenie nevzťahuje
naopustené,neobývané,poškodenéaneudržiavanébudovyastavby.Totostanoviskoodôvodniltým,že

v zmysle všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov VPP MO 108-2 a zmluvných
dojednaní pre poistenie rodinného domu ZD-RD/B-2 časť II. základné poistenie, článok III. bod 2h sa
poistenie nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby v zlom
technickom stave. Žalovaný teda odmietol uznať predmetnú škodovú udalosť a poistnú udalosť, z
ktorej by mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni poistné plnenie. Nakoľko žalobkyňa nebola schopná

posúdiť stav rodinného domu, po škodovej udalosti ho nechala posúdiť autorizovanému stavebnému
inžinierovi Ing. Jánovi Potomovi - A PROJEKT. Zo záverov jeho odborného stanoviska zo dňa 15.2.2013
vyplynulo, že z dôvodov v ňom uvedených sa javí ako stavebnotechnicky kvalitatívne efektívnejšia
a ekonomicky výhodnejšia realizácia kompletnej asanácie objektu rodinného domu. Z tohto dôvodu
doporučil zrealizovať asanáciu celej stavby. Na základe tohto odborného stanoviska sa žalobkyňa a jej
manžel rozhodli rodinný dom asanovať, pričom jeho kompletnú asanáciu uskutočnili v marci 2013 po

predchádzajúcom negatívnom stanovisku žalovaného ohľadom likvidácie škodovej udalosti. Nakoľko
však žalobkyňa nesúhlasila so záporným stanoviskom žalovaného, listom zo dňa 20.6.2013 mu navrhla,
aby začali rokovania o uzavretí dohody o urovnaní, uzavretím ktorej by mohla byť predmetná vec
vyriešená. Žalovanému v liste oznámila, že aby sa poistenie na rodinný dom nevzťahovalo, odporcom
uvedené podmienky by museli byť splnené ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, to znamená rodinný dom

by musel byť opustený, neobývaný, poškodený, resp. neudržiavaný ku dňu uzavretia poistnej zmluvy.
Žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 23.8.2013, že uvedenú poistnú udalosť prešetrili a zotrvávajú
na pôvodnom stanovisku z titulu neobývania rodinného domu. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukázala
na relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na všeobecné poistné podmienky pre poistenie
majetku občanov ako aj na zmluvné dojednania pre poistenie rodinného domu žalovaného.

3. Na záver odôvodnenia žaloby teda uviedla, že je zrejmé, že ku dňu uzavretia poistnej zmluvy
nebol rodinný dom opustený, a teda nebola naplnená dikcia článku III. bod 2 písm. h/ zmluvných
dojednaní rodinného domu, poistenie sa teda na rodinný dom vzťahuje. Z článku VIII. zmluvných
dojednaní rodinného domu vyplýva, že poistná hodnota rodinného domu bola vyjadrená cenou novej
veci v čase vzniku poistenia, pričom bola rozhodujúca pre stanovenie poistnej zmluvy. Nakoľko cena

rodinného domu ako novej veci v čase vzniku poistenia bola určená na sumu 149.102,40 eur, v súlade
s ustanovením článku VIII. zmluvných dojednaní rodinného domu bola takto určená poistná hodnota
základom pre stanovenie poistnej sumy, ktorá bola stanovená na vyššie uvedenú sumu. Žalobkyňa ďalej
poukázala aj na vypracovaný znalecký posudok č. 40/2012, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Renáta
Lajčiaková, ktorá určila aj všeobecnú hodnotu rodinného domu, ktorá bola určená na sumu 85.371,80

eur a táto suma bola časovou cenou rodinného domu, z ktorej je potrebné vychádzať pri určení výšky
poistného plnenia podľa článku V. písm. a/ zmluvných dojednaní rodinného domu. Nakoľko rodinný
dom bol kompletne asanovaný, odpočítanie hodnoty prípadne zvyškov rodinného domu neprichádza
do úvahy. Hodnotu poistného plnenia, na ktorú má žalobkyňa nárok, je preto potrebné určiť ako rozdiel
medzi časovou cenou rodinného domu vo výške 85.371,80 eur a sumou 100 eur, ktorá predstavuje

spoluúčasť žalobkyne, a teda žalobca je povinný zaplatiť žalobkyni na náhradu škody poistné plnenie vo
výške 85.271,80 eur. Nakoľko žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 12.03.2013, že plniť nebude,
najneskôr v tento deň muselo skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Dňa
27.03.2013 mu teda uplynula 15-dňová lehota na plnenie, a preto si žalobkyňa uplatnila aj úrok z
omeškania od 28.03.2013 až do zaplatenia vo výške 5,75% ročne z dlžnej sumy.

4. Žalovaný sa písomne k podanej žalobe nevyjadril.
5. Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp.zn. 2C/26/2014-197 zo dňa 12.11.2014 žalobu žalobkyne v
celom rozsahu zamietol, pričom žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie,
na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 10Co/132/2015-213 zo dňa 21.09.2015

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v
dôsledku čoho nezistil skutkový stav pre rozhodnutie v dostatočnom rozsahu. Krajský súd poukázal
na článok XIX bod 4. písm. a) VPPMO, poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci
kvapalinou unikajúcou z vodovodných zariadení sa nevzťahuje na škody spôsobené v dôsledku toho, že

poistená budova bola dlhodobo neužívaná a neudržiavaná. Vzhľadom na použitie spojky „a“ v hypotéze
normy citovaného ustanovenia je zrejmé, že podmienky dlhodobého neužívania neudržiavania poistenej
budovy musia byť splnené zároveň. Okresný súd konštatoval záver, že dotknutá budova bola dlhodobo
neužívaná a neudržiavaná, splnením podmienky neudržiavania poistenej budovy sa však podľa názorukrajského súdu nezaoberal v dostatočnom rozsahu. Ako vyplynulo z hodnotiacej časti odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, záver o neudržiavaní budovy súd vyvodil z výpovede Ing. Novýsedláka.
Niektoré okolnosti, ktoré okresný súd považoval za preukazujúce dlhodobé neudržiavanie dotknutej

nehnuteľnosti podľa názoru krajského súdu svedčia o spôsobe užívania, nie udržiavania dotknutého
domu. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že dotknutý dom nebol dlhodobo užívaný (a
udržiavaný). Podľa názoru krajského súdu sa však súd nie celkom dôsledne vysporiadal s naplnením
časovej stránky neužívania dotknutého domu (dlhodobosť), resp. s významom, obsahom dotknutých
pojmov. Hoci aj žalobkyňa neuvádzala na preukázanie akých skutočností má byť vypočutý jej manžel,

okresný súd sa jej na to nepýtal a návrh na dôkazu zamietol s odôvodnením, že by manžel žalobkyne
opätovne iba potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Tento postup okresného súdu sa javí ako
odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom.
7. V zásade obstojí námietka odvolateľky, že okresný súd zamietol jej žalobu, nakoľko sa na škodovú
udalosť vzťahovala výluka z poistenia podľa článku XIX bod 4 písm. a) VPPMO, avšak žalovaný
odmietol plniť z dôvodu výluky z poistenia podľa článku III bod 2 písm. h) zmluvných dojednaní pre

poistenie rodinného domu alebo bytu v osobnom vlastníctve „bezstarostný domov“ ZD-RD/B DOMOV-2.
V písomnom vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 23.08.2013 predloženým samotnou
žalobkyňou žalovaný uviedol, že na pôvodnom stanovisku o neobývaní rodinného domu ako dôvode
odmietnutia plnenia zotrváva, čo skutkovo odôvodnil obsahom zápisu o poškodení z obhliadky. Teda
skutkovo sa jeho argumentácia vzťahuje k výluke z poistenia (výluke z poistného plnenia, ako to

charakterizovala odvolateľka, teda v zmysle, že sa neposkytne poistné plnenie, hoc by inak na to
poškodený mal nárok) v zmysle článku XIX bod 4 písm. a) VPPMO. Výluka z poistenia podľa článku III
bod 2 písm. h) zmluvných dojednaní pre poistenie rodinného domu alebo bytu v osobnom vlastníctve,
a uviedla to samotná žalobkyňa, resp. právny zástupca v odvolaní, predstavuje výluku samotnej veci z
poistenia. Zároveň, nakoľko predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy z titulu poistného plnenia,

a nie iba určenie, že konkrétna výluka z poistenia (alebo z poistného plnenia) nie je daná, možno skúmať
opodstatnenosť aj iných námietok poisťovateľa.
8. Vzhľadom na uvedené okresný súd v ďalšom priebehu konania predovšetkým ustáli obsah, zmysel,
účel ustanovenia poistnej zmluvy eventuálne zakladajúceho v súdenom prípade výluku z poistenia. V
potrebnom rozsahu doplní dokazovanie a jeho výsledky a rozhodne tiež o trovách konania.

9. Po zrušení rozsudku súd prvej inštancie vo veci opätovne vytýčil termín pojednávania na deň
25.11.2015, pričom na uvedenom pojednávaní vypočul svedkov, a to manžela žalobkyne a svedka Ing.
Potomu.
10. Svedok Ing. B. O. vo svojej výpovedi uviedol, že bol oslovený manželmi I., aby spracovali projektovú
dokumentáciu ohľadom prerábky a prestavby rodinného domu súpisné číslo XXXX, pričom sa tam bol

viackrát s kolegami pozrieť a spracovali aj projekt. Potom však prišla tá škodová udalosť, resp. po tejto
škodovej udalosti ho manželia opätovne oslovili, aby sa išiel na miesto domu pozrieť, nakoľko veľmi
dobre poznal ich dom. Z tohto dôvodu tam preto bol viackrát urobiť ohliadku. Tie práce, ktoré bolo
potrebné vykonať opísal v stavebno-technickom zhodnotení stavby, ktoré predložila žalobkyňa. Keď
prišiel na miesto samé zistil, že v podstate vytiekla voda na hornom podlaží, spodné časti boli zatopené

ešte aj v čase jeho návštevy asi 30 cm do vrchu, potom sa tam robili aj nejaké prieskumy, sondy. Dá
sa povedať, že dom bol postavený zo škváro-betónu, teda liateho škváro-betónu a aj stropy, pričom
škvára je materiál pórovitý, ktorý nasakuje vodu a pri nasiaknutí vodou zväčšuje objem. Problém bol v
tom, že bolo zimné obdobie, že by sa muselo všetko obkopať, odizolovať, pričom by to mohlo začať
praskať, nakoľko keď je nasiaknutá voda a táto zmrzne, dochádza k praskaniu a zväčšovaniu objemu,

čo bol vlastne problém. Problém bol aj so samotným vysušovaním objektu, nakoľko bola polovica zimy,
tri strany domu boli pod úrovňou terénu, čiže zo stavebno-technického hľadiska by sa všetko muselo
obkopať. Po ohliadkach a sondách sa zistilo, že by to boli značné náklady na opravu alebo rekonštrukciu
domu. Pokiaľ sa týka opravy, resp. rekonštrukcie tohto poškodeného domu uviedol, že zo stavebného
hľadiska je každá rekonštrukcia náročnejšia, drahšia asi o 30%, jedná sa o prácnosť. Na otázky sudcu

uviedol, že v podstate od prvého podlažia vrátane podláh a všetko nadol sa použiť nedalo, bolo to
zatopené. Dali sa však použiť niektoré veci, pokiaľ sa týka krovu, strešnej krytiny, nevedel uviesť aké
tam boli odkvapové rúry a ostatné veci.
XX. Svedok I. I., manžel žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že predtým ako sa stala škodová udalosť,
stále chodil do domu. Ako kúpili dom, tak v podstate so starým majiteľom kontrolovali dom, všetko si

prešli, vodu, elektriku, ventile, uzávery, poistky, aby boli o tom informovaní. Pred Vianocami v dome
nebol,nakoľkomalkaždýdruhýdeňslužbu,avšakvie,žekeďišielzdomunaposledy,takuzatvorilhlavný
prívodvodydodomu,abolotovporiadku.Dňa28.12.išielzrobotyaprišieldodomu,pričomvidelvytekať
vodu aj cez balkón. Potom išiel hneď volať kamaráta a ten mu povedal, aby volali vodárov, pričom kýmprišli vodári, išli k ventilu, ktorý predtým uzatvoril, teda k hlavnému prívodu do domu, ktorý sa nachádzal
v dome. Keď prišli k ventilu, tento bol síce uzatvorený, avšak prepúšťal vodu, čiže bol poškodený. Preto
išli k susedovi, s ktorým majú spoločný hlavný ventil na vodu a povedali mu, že odstavia vodu, nakoľko

má poškodený ventil a že mu nepôjde voda, kým neprídu vodári. Pokiaľ neprišli vodári a nezastavili
ventil, voda tiekla. Následne na to volali poisťovňu, avšak nakoľko boli vianočné sviatky, povedali im,
že prídu až po Novom roku, pričom prišli prvýkrát 03.01. nasledujúceho roka. Kým prišiel zástupca
poisťovne, on s kamarátom a manželkou čerpali vodu zo zatopeného domu, pričom voda bola všade,
kompletne na prvom poschodí, podlažie bolo zatopené na 30 alebo 40 cm, podlahy boli mokré, stropy,

omietky, všetko bolo mokré a vlhké. Potom prišiel zástupca poisťovne Ing. Novýsedlák, ktorý v podstate
vykonal ohliadku domu, potom si sadli do reštaurácie v hoteli Kultúra, kde sa porozprávali a on povedal,
že po dvoch týždňoch im škodu uhradia, že s tým nebude problém. Na otázku sudcu uviedol, že do
domu chodili v podstate každý deň, chodili tam opekať s rodinou, s deťmi, do záhrady. Nábytok z domu
odstránili z dôvodu plánovanej rekonštrukcie. Po škodovej udalosti bolo všetko mokré, špinavé a všetko
dali preč, preto sa likvidátorovi zdalo, že je dom neobývaný a neudržiavaný. Tiež uviedol, že likvidátor sa

nezaujímal o stav rodinného domu pred škodovou udalosťou. V dome sa kúrilo pecou na pevné palivo,
ktorú tam ešte nechal pôvodný majiteľ.
12. Súd uznesením sp.zn. 2C/26/2014 zo dňa 14.04.2016 pribral do konania znalca, ktorého úlohou
bolo určiť hodnotu časti rodinného domu určiť hodnotu častí rodinného domu súp. č. XXXX, ktoré neboli
poškodené škodovou udalosťou a ktoré by bolo možné počítať ako použiteľnú časť od technického

zhodnotenia domu alebo od zvyšku škody uplatňovanej žalobkyňou, popísať hodnotu prác popísaných
Ing. Potomom a uviesť aj ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré vyjdú pri znaleckom skúmaní najavo.
13. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 59/2016 zo dňa 20.09.2016, pričom zo záveru znaleckého
posudku vyplynulo, že hodnota časti rodinného domu súp. č. XXXX, ktoré neboli poškodené škodovou
udalosťou a ktoré by bolo možné počítať ako použiteľnú - nepoškodenú časť predstavuje čiastku

27.003,77 eur. Znalec ďalej stanovil hodnotu stavebných prác popísaných Ing. B.om O. v stavebno-
technickom zhodnotení zo dňa 15.02.2013 na sumu 27.133,95 eur.
14. Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov), tento však stratil
účinnosťk30.06.2016aúčinnosťnadobudolnovýCivilnýsporovýporiadok(zákonč.160/2015Z.z.).Súd

prvej inštancie preto pri svojom postupe aplikoval už novú právnu úpravu s tým, že účinky procesných
úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia tohto zákona zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Po
doplnení dokazovania v intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia sa súd opätovne oboznámil
s obsahom doterajšieho dokazovania a obsahom listín založených v spise, opätovne vypočul sporové
strany a ich právnych zástupcov.

15. Substitút právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní uviedol, že predmetom konania je tá
skutočnosť, či sa vzťahuje na danú poistnú udalosť výluka alebo nie. Poisťovňa odmietla plniť z dôvodu,
že poistenie sa na budovu nevzťahuje, lebo je opustená, neobývaná, poškodená a neudržiavaná. K
uzavretiu poistnej zmluvy došlo 23.07.2012 a z výpovede žalobkyne vyplýva, že v tom čase ešte v
dome býval otec pôvodných majiteľov, čiže jednoznačne z výpovede vyplýva, že kľúče dostala až v

auguste 2012, čiže v čase podpisu zmluvy dom obývaný bol. Následne po čase, keď dostala kľúče,
tak došlo k skutočnosti, že ten otec tam už pravdepodobne nebýval a vtedy sa podľa ich názoru stal
dom neobývaným. Poukázal na všeobecné poistné podmienky, konkrétne na článok 9 ods. 1 písm. c) v
zmysle ktorého je poistený povinný oznámiť bez zbytočného odkladu poisťovni všetky zmeny poistenia,
čiže malo byť podľa jeho názoru oznámené, že dom sa stal neobývaným a vtedy malo dôjsť aj k zmene

poistenia. Tiež uviedol, že užívanie domu nie je to, keď tam niekto má matrace a z času na čas tam
prespí, vtedy sa nemôže dom považovať za užívaný na účel ako rodinného domu. Tiež sa nie je možné
stotožniť, že dom bol udržiavaný a toto nebolo v spore ani pre krajský súd, keďže tam hadička praskla a
dom v tom čase nebol v takom stave v akom by mal byť. Pokiaľ sa týka dlhodobosti, na tú dlhodobosť
sa treba pozrieť vo vzťahu nie k samotnej budove, to by sa možno nazvalo dlhovekosť, ale vo vzťahu

odkedy bola vlastníkom žalobkyňa, čiže v tom momente odkedy bola vlastníkom dostala kľúče a vtedy
dom zjavne nebol udržiavaný a obývaný. Tiež poukázal na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka
v zmysle ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku.
16. Právny zástupca žalobkyne na vyjadrenia substitúta právneho zástupcu žalovaného uviedol, že
sa s ním nestotožňuje, zo záverov doterajšieho dokazovania bolo preukázané, že dom bol užívaný a

udržiavaný,manželžalobkynenapojednávaníuviedol,žedometemperoval,kúrilitam,tiežniejepravda,
že žalobkyňa zavinila vznik škody. Pred vznikom škodovej udalosti jej manžel uzavrel hlavný prívod vody
do domu, ako sa neskôr ukázalo bol chybný, čiže ako dobrý hospodár urobil všetky opatrenia preto,
aby zamedzil prístupu vody do domu. Pokiaľ ide o výklad pojmov dlhodobo neužívaný a neudržiavanýk tomuto uviedol, že tieto pojmy sú vo všeobecných podmienkach absolútne neurčité, nie je možné
jednoznačne zistiť, čo mali teda poistné podmienky v tejto časti na mysli a preto, ak nie je možné
jednoznačne vyhodnotiť tieto podmienky pre ich nezrozumiteľnosť a neurčitosť, sú absolútne neplatné

ak umožňujú dvojaký alebo iný výklad, treba použiť ten výklad, ktorý je pre spotrebiteľa najprijateľnejší.
17. Medzi sporovými stranami teda ostala skutočnosť či bol dom dlhodobo užívaný a udržiavaný, a
teda či sa vzťahuje sa uvedenú poistnú udalosť výluka alebo nie, resp. či dom, ktorý nebol užívaný
a udržiavaný, a teda poistenie sa nevzťahuje na opustené, neobývané a poškodené a neudržiavané
budovy a stavby v zlom technickom stave.

18. Právny zástupca žalobkyne na záver zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 27.338,25 eur späť,
pričom substitút právneho zástupcu žalovaného súhlasil so späťvzatím žaloby v uvedenej časti.
19. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
20. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
21. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
22. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
23. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa

poistenie vzťahuje.
24. Podľa článku III. bod 1 písm. a/ zmluvných dojednaní rodinného domu predmetom základného
poistenia sú budovy a stavby vo vlastníctve fyzických osôb:
a) budova hlavná - rodinný dom, byt v osobnom vlastníctve, rekreačný dom, rekreačná chata, budova a
stavba vo výstavbe, vrátane stavebných súčastí a príslušenstva stavieb,

b) budovy vedľajšie - stavby tvoriace príslušenstvo stavieb hlavných alebo prislúchajúcich k pozemku
ako napr. dreváreň, kôlňa, práčovňa, záhradný domček, atď.,
c) garáže.
25. Podľa článku XVIII. bod 2 písm. d/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov
doplnkovéživelnépoisteniesavzťahujenapoškodeniealebozničenie poistenejvecivdôsledkupoistnej

udalosti kvapalinou unikajúcou z vodovodných zariadení a médiom vytekajúcim z hasiacich zariadení.
26. Podľa článku XXIII. bod 13 všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov za
kvapalinu unikajúcu z vodovodných zariadení sa považuje voda, vykurovanie, klimatizačné a hasiace
médiá, ktoré v dôsledku poruchy vytekajú z vodovodných zariadení.
27. Podľa článku XXIII. bod 14 písm. a/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku

občanov za vodovodné zariadenie sa považujú potrubia na prívod, rozvod a odvod vody, odpadové
potrubia, vrátane armatúr a zariadení na ne pripojené.
28. Podľa článku XIX. bod 4 písm. a/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov
(VPP MO 108-2) poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci kvapalinou unikajúcou
z vodovodných zariadení sa nevzťahuje na škody spôsobené v dôsledku toho, že poistená budova bola

dlhodobo neužívaná a neudržiavaná.
29. Podanou žalobou sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 85.271,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,75% ročne z uvedenej dlžnej sumy od 28.03.2013 až do zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa
07.XX.2016 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala žalobu v časti o zaplatenie

sumu 27.338,25 eur späť, pričom so späťvzatím v uvedenej časti súhlasil aj substitút právneho zástupcu
žalovaného. S poukazom na uvedený dispozičný úkon žalobkyne preto súd konanie o zaplatenie sumy
27.338,25 eur s príslušenstvom zastavil.
30. Predmetom sporu teda ostala zvyšná časť istiny, teda právo na zaplatenie sumy 57.933,55
eur s príslušenstvom. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie Krajským súdom v Žiline, súd v

smere naznačenom Krajským súdom v Žiline opätovne doplnil dokazovanie a na základe vykonaného
dokazovania ustálil, že žaloba žalobkyne je dôvodná čo do základu. Medzi sporovými stranami nebolo
sporné, že sporové strany uzatvorili dňa 18.07.2012 poistnú zmluvu č. 6 569 874 076/4550103927 na
dobu neurčitú zo začiatkom poistenia 18.7.2012 o 00.00 hod., pričom predmetom poistenia bol rodinnýdom vo vlastníctve žalobkyne, súpisné číslo XXXX, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre
obec a katastrálne územie Ružomberok vedenom Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny.
Poistenie rodinného domu bolo dohodnuté v rozsahu „PRIMA“ na celkovú poistnú sumu 149.102,40 eur.

V poistnej zmluve bola zároveň dohodnutá aj spoluúčasť žalobkyne vo výške 100 eur. Dňa 28.12.2012
došlo v uvedenom rodinnom dome k poistnej udalosti, a to k prasknutiu pancierovej hadičky vo WC
na prízemí domu, pričom prízemie domu bolo zatopené do výšky 30 cm. Na základe poistnej udalosti
teda žalobkyňa nahlásila poistnú udalosť žalovanému, ktorý dňa 03.01.2013 uskutočnil prostredníctvom
svojho likvidátora Ing. Vladislava Novýsedláka obhliadku škodovej udalosti. Zo zápisnice o obhliadke

škodovej udalosti mal súd za preukázané, že došlo k prasknutiu hadičky na prízemí domu, pričom
likvidátor obhliadkou zistil, že rodinný dom je neobývaný a samotný manžel žalobkyne potvrdil, že v
dome nebol 3 týždne. Likvidátor žalovaného Ing. Vladislav Novýsedlák vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní uviedol, že keď prišiel do domu, všetko pofotil, pričom v dome nebolo ani jedno miesto,
kde by sa dalo písať alebo sadnúť, a tak sa dohodol s manželom žalobkyne, že pôjdu robiť zápis do
kaviarne. Do zápisu o obhliadke zapísal to, čo videl, resp. to, čo vnímal vlastnými zmyslami, t.j. že dom

je neobývaný. Dodal, že v uvedenom odbore pracuje 16 rokov a za uvedené roky má skúsenosti, preto
napísal aj do zápisu, že dom je neobývaný. V dome bola zima, pričom manžel žalobkyne mu povedal, že
dom bol temperovaný, avšak nevidel žiadne vykurovacie teleso alebo iný ohrievač a v dome bola zima.
Takisto doplnil, že v dome nevidel žiadne stavebné náradie alebo iný materiál, aby mohol usúdiť, že v
dome prebieha rekonštrukcia. Podľa tohto teda usúdil, že dom je neobývaný a žiadna rekonštrukcia tam

neprebiehala. Na doplnenie uviedol, že v roku 2010 bol niekde na východe, konkrétne dňa 4.6.2010,
kde bola veľká potopa, boli tam extrémne záplavy, v dôsledku týchto záplav boli v niektorých domoch
povytŕhané podlahy aj s karirohožami, čiže dá sa povedať, že celý základ, v týchto domoch bola voda
vo výške 40 cm, pričom pokiaľ sa týka predmetnej poistnej udalosti, samotný majiteľ mu povedal, že po
roztrhnutíhadičkybolavodaibadovýšky30cm,apretovžiadnomprípadeneboldomvtakomstave,aby

sa muselo asanovať. Toto však uviedol iba ako ilustráciu. Potvrdil, že neskôr sa vykonala aj doobhliadka,
ktorú vykonal jeho kolega a na základe týchto skutočností oznámili žalobkyni, že nebudú plniť, nakoľko
sa jednalo o opustený dom, pričom poisťovňa poukázala na články poistných podmienok. V priebehu
konania boli do spisu zabezpečené zo strany žalobkyne aj fotografie tesne po poistnej udalosti ako aj
pár mesiacov neskôr. V uvedenom spore bolo teda potrebné usúdiť, či sa na uvedenú poistnú udalosť

vzťahuje poistenie titulom uzatvorenej poistnej zmluvy alebo nie.
31. V zmysle všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov žalovaného pre
poistenie majetku občanov (VPP MO 108-2), konkrétne podľa článku XIX. bod 4 písm. a/ poistenie
pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci kvapalinou unikajúcou z vodovodných zariadení
sa nevzťahuje na škodu spôsobenú v dôsledku toho, že poistená budova bola dlhodobo neužívaná a

neudržiavaná. Súd na základe doplneného skutkového stavu prehodnotil svoj právny názor a ustálil,
že na uvedenú poistnú udalosť sa nevzťahuje výluka. Žalovaný tvrdil, že dom bol dlhodobo neužívaný
a neudržiavaný, a preto sa na poistnú udalosť vzťahuje výluka v zmysle všeobecných poistných
podmienok,konkrétnevzmyslečlánku19.Žalovanýodmietolplniťvprospechžalobkynepoistnéplnenie
z dôvodu, že poistenie majetku občanov VPP MO 108 - 2 a zmluvných dojednaní pre poistenie rodinného

domu ZD - RD/B DOMOV - 2 Časť II Základné poistenie, článok III bod 2h sa poistenie nevzťahuje na
opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby v zlom technickom stave. Žalovaný
teda odmietol plniť z toho dôvodu, že mal za to, že v danom prípade nastúpila výluka z poistenia.
Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že dom nebol opustený, ani neobývaný, nejednalo
sa o nehnuteľnosť, ktorá by bola neudržiavaná alebo o stavbu v zlom technickom stave. Na uvedenú

udalosť sa tak isto nevzťahuje výluka v zmysle článku XIX bod 4 písm. a) teda poistenie pre prípad
poškodenia alebo zničenia poistenej veci kvapalinou unikajúcou z vodovodných zariadení sa nevzťahuje
na škodu spôsobenú v dôsledku toho, že poistená budova bola dlhodobo neužívaná a neudržiavaná.
Pre prípad, aby mohla nastúpiť výluka z poistenia, musí byť splnená podmienka, že nehnuteľnosť musí
byť dlhodobo neužívaná a neudržiavaná. Táto skutočnosť sa v konaní nepotvrdila. Samotná žalobkyňa,

ako aj jej manžel uviedli, že síce nehnuteľnosť neobývali nepretržite, avšak každú voľnú chvíľu trávili
v uvedenej nehnuteľnosti, starali sa o ňu, udržiavali ju. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že
by táto nehnuteľnosť bola neudržiavaná. Ak teda nie je kumulatívne splnená jedna a druhá podmienka
zároveň, nemožno hovoriť v danom spore o výluke z poistenia. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno
a súd presvedčila o tom, že nehnuteľnosť bola riadne udržiavaná. Samotný likvidátor, ktorý prišiel na

miesto udalosti, prišiel až po niekoľkých dňoch od poistnej udalosti, a preto sa mu mohlo zdať, že rodinný
dom je neužívaný a neobývaný, tak ako to vyplýva z jeho zápisu o škodovej udalosti zo dňa 03.01.2013.
Samotné všeobecné podmienky pre poistenie majetku občanov upravujú v článku XVII výklad pojmov.
Tieto poistné podmienky však neupravujú pojmy ako je udržiavanie, užívanie alebo čo znamená pojemdlhodobo. V článku XVII pod bodom 11 je definovaná iba trvalo obývaná nehnuteľnosť ako nehnuteľnosť,
ktorá je obývaná prevažnú časť roka (viac ako 183 kalendárnych dní) a neponechaná neobývaná počas
roka viac ako 60 kalendárnych po sebe nasledujúcich dní. Toto by teda malo slúžiť ako všeobecné

interpretačné pravidlo. Súd teda zobral do úvahy, že ak samotný žalovaný definuje trvalo neobývanú
nehnuteľnosť tak, ako ju definuje, tak potom žalobkyňa preukázala, že táto nehnuteľnosť bola obývaná
viac ako 183 kalendárnych dní a nebola neponechaná neobývaná počas roka viac ako 60 kalendárnych
po sebe nasledujúcich dní. Túto skutočnosť nespochybňoval ani samotný žalovaný, ako žalobkyňa, tak
i jej manžel potvrdili, že do domu chodili a nemohlo sa stať, že by tam neboli po dobu dlhšiu ako 60

po sebe kalendárnych dní. Za takto zisteného skutkového stavu súd majúc na zreteli tú skutočnosť, že
uvedené pojmy neboli jednoznačne definované, sa priklonil k názoru, že v pochybnostiach je potrebné
uplatniť ten výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa, nakoľko niet sporu o tom, že v danej veci poistná
zmluva predstavuje zmluvu, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa vystupovala
ako spotrebiteľ, žalovaný ako dodávateľ služby - poistenia. Súd teda uzavrel, že základ žaloby žalobkyne
je daný.

32. Pokiaľ sa týka výšky priznaného plnenia, pôvodne podanou žalobou si žalobkyňa uplatnila voči
žalovanému právo na zaplatenie sumy 85.271,80 eur, pričom žalobu v časti o zaplatenie sumy 27.338,25
eur zobrala späť. Žalobkyňa vychádzala pri hodnote nehnuteľnosti zo znaleckého posudku č. 40/2012,
ktorý vypracovala Ing. Renáta Lajčiaková, pričom predmetom bolo aj určenie všeobecnej hodnoty
rodinného domu a znaleckým posudkom bola určená technická hodnota rodinného domu na sumu

85.371,80 eur. V spore však bol vypracovaný aj znalecký posudok Ing. Miloša Kovaľa, ktorý stanovil
hodnotu časti rodinného domu, ktoré neboli poškodené škodovou udalosťou a ktoré by bolo možné
počítať ako použiteľnú - nepoškodenú časť technickej hodnoty domu na sumu 27.003,77 eur. Nakoľko
žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 27.338,25 eur späť, teda vo väčšom rozsahu ako
rozsahu zodpovedajúcemu sume, ktorú možno odpočítať ako nepoškodenú škodovou udalosťou, súd

teda priznal žalobkyni rozdiel medzi všeobecnou hodnotou rodinného domu stanovenou znaleckým
posudkom pred škodovou udalosťou a sumou, ktorú znalec vypočítal ako hodnotu časti domu, ktorá
nebola poškodená škodovou udalosťou a preto priznal žalobkyni právo na zaplatenie sumy 57.933,55
eur.
33. Súd priznal žalobkyni i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 5,75% ročný úrok z omeškania

zo sumy priznanej istiny od 28.03.2013 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že neuhradil sumu
poistného plnenia v prospech žalobkyne v lehote do 27.03.2013, kedy mu uplynula lehota na plnenie,
nakoľko žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 12.03.2013, že plniť nebude, dostal sa dňom
nasledujúcim do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s
ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

34. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP poriadku tak, že
žalobkyni, ktorá mala v časti úspech a v časti neúspech, priznal právo na náhradu trov konania, pričom
súd zohľadnil mieru úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní. Žalobkyňa mala úspech čo do zaplatenia
sumy 57.933,55 eur, čo prestavuje 68% úspech žalobkyne, zavinila však zastavenie konania vo zvyšnej
časti, čo predstavuje neúspech 32%. Porovnaním miery úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní, mala

teda žalobkyňa 36% čistého úspechu v konaní a súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 36%. O výške trov konania rozhodne súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnom
skončení sporu.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.