Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313204188
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4313204188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: B. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., P. X/X, zastúpená Q. W., bytom P., P. X/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom
Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 237,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16.11.2018, č. k. 11C/255/2013-192 takto:

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 235,99
eura s 9% úrokom od 22.02.2012 do zaplatenia a to do troch dní od jeho právoplatnosti. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice vydala
dňa 18.12.2003 pod č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-X príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku

žalobkyne na úhradu prednostnej pohľadávky v sume 493,46 eura na základe jej vykonateľného
rozhodnutia č. XXX/XX a dňa 18.12.2003 pod č. XXX-XXXX-XXXX-XXXX-X príkaz na začatie exekúcie
zrážkami z dôchodku žalobkyne na úhradu prednostnej pohľadávky v sume 227,01 eura, na základe
jej vykonateľného rozhodnutia č. XXX/XX. Žalovaný písomným podaním zo dňa 09.04.2011 oznámil
žalobkyni, že na úhradu pohľadávky v sume 493,46 eura začne zrážať 15,62 eura mesačne a na úhradu
pohľadávky v sume 227,01 eura sumu 7,19 eura mesačne s tým, že na úhradu pohľadávky nariadenej
príkazom č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-X použil aj sumu 8,88 eura dodatočne zrazenú za obdobie od

22.04.2011 do 21.05.2011 a na úhradu pohľadávky nariadenej príkazom č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-X
sumu 4,09 eura dodatočne zrazenú za to isté obdobie. Následne žalovaný podaním zo dňa 05.08.2011
oznámil žalobkyni, že na úhradu pohľadávky vo výške 493,46 eura jej zrážajú sumu 14,76 eura mesačne
a na úhradu pohľadávky v sume 227,01 eura sumu 6,79 eura mesačne a podaním zo dňa 07.12.2011
jej oznámil, že jej začnú zrážať 16,47 eura mesačne, resp. 7,58 eura mesačne. Na základe týchto dvoch
exekučných príkazov bola za obdobie od 31.05.2011 do 29.02.2012 Sociálnej poisťovni, pobočka Levice
poukázaná suma 74,37 eura a suma 161,62 eura. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice dňa 27.02.2012

pod č. XXXXX-X/XXXX-LV a č. XXXX/XXXX-LV vydala exekučné príkazy - späťvzatie na pohľadávky
predpísané rozhodnutím č. XXX/XX a č. XXX/XX z dôvodu, že tieto pohľadávky boli postúpené na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 zo dňa 18.08.2008 spoločnosti BENCONT INVESTMENTS
s.r.o. ako postupníkovi. Dňa 15.05.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Levice poukázala žalovanémusumu 200,21 eura a dňa 28.05.2012 sumu 35,78 eura. Žalovaný písomným podaním zo dňa 06.08.2013
oznámil žalobkyni, že zrážky z jej dôchodku na úhradu pohľadávky v sume 493,46 eura a v sume 227,01
eura vykonávali za obdobie od 22.04.2011 do 21.03.2012 v celkovej výške 235,99 eura, ktorú s ohľadom

na späťvzatie exekučných príkazov použil na úhradu exekúcií v poradí a to pod č. EX 408/02 zo dňa
23.06.2003 a EX 961/03 zo dňa 29.06.2004. Svoje rozhodnutie právne oprel o § 78 ods. 1, 2 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní a § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Dospel k záveru, že
žalobkyňa preukázala splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1
OZ v časti týkajúcej sa sumy 235,99 eura a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho

úkonu) zo strany žalovaného, vznik škody ako majetkovej ujmy, existenciu príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom
spôsobil. V tejto súvislosti akcentoval, že v období od 31.05.2011 do 29.02.2012 žalovaný ako platiteľ
dôchodku žalobkyne vykonal zrážky z jej dôchodku v celkovej sume 235,99 eura, ktoré poukázal
Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, ktorá ich po späťvzatí exekučných príkazov poukázala späť na účet
žalovaného. Prezentoval názor, že žalobkyni vzniklo právo na vrátenie zrazených súm od žalovaného,

ktorý bol vykonávateľom exekučných príkazov. Pred zrážkou tieto finančné prostriedky boli nárokom
žalovanej voči platiteľovi dôchodku, boli súčasťou dôchodku žalobkyne a po ich vrátení Sociálnou
poisťovňou, pobočka Levice sa opätovne stali nárokom žalobkyne voči žalovanému. I keď žalovaný
mal právo zadržať istú časť dôchodku žalobkyne na základe príkazu na vykonanie zrážok zo mzdy,
po tom čo Sociálna poisťovňa, pobočka Levice neoprávnene zrazenú sumu vrátila žalovanému, tieto

finančné prostriedky zmenili svoj charakter a neboli viac mzdou, ani ďalším príjmom, ktorý by nahrádzal
odmenu za prácu, najmä dôchodkom a podobne. Neoprávnene zrazená suma 235,99 eura svojim
charakterom nespadá pod skupinu príjmov, z ktorých by bolo možné na základe príkazu na vykonanie
zrážokzostarobnéhodôchodkužalobkynevykonávaťzrážkynauspokojeniepohľadávokveriteľov,resp.
oprávnenýchvexekučnýchkonaniach.Malzato,žežalovanýneuniesoldôkaznébremenoohľadomjeho

oprávnenia disponovať s finančnými prostriedkami, ktoré patria žalobkyni, ktoré nie sú jej dôchodkom
a ani iným príjmom nahrádzajúcim mzdu a nepredložil ani žiaden dôkaz o jeho oprávnení disponovať s
touto finančnou čiastkou. Keďže nesporne Sociálna poisťovňa, pobočka Levice na inkaso sumy 235,99
eura nemala právny nárok, žalovaný konaním pri nakladaní s finančnými prostriedkami vo vlastníctve
žalobkyne jej tak spôsobil škodu a preto žalobe žalobkyni v časti o zaplatenie sumy 235,99 eura vyhovel.

Včastitýkajúcejsazaplateniasumy1,16eurasúrokomzomeškaniažalobuzamietol,pretožežalobkyňa
v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že i táto časť finančných prostriedkov jej
bola neoprávnene zrazená. Žalobkyni priznal i 9% ročný úrok z omeškania z prisúdenej sumy, opierajúc
sa o ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z. z., keďže žalovaný sa dňom 22.02.2012, t. j.
nasledujúci deň po dni, kedy vykonal poslednú neoprávnenú zrážku z dôchodku žalobkyne dostal do

omeškania s plnením. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni,
ktorámalaneúspechvkonanívpomernenepatrnejčastipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia

žaloby žalobkyne v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že odôvodnenie rozsudku
je nedostatočné a nepreskúmateľné. Nestotožnil sa odôvodnením rozhodnutia, podľa ktorého tým, že
finančné prostriedky, ktoré mu vrátila Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, nevrátil priamo žalobkyni,
ale poukázal ich ďalším veriteľom žalobkyne, čím jej spôsobil škodu. Vytkol prvoinštančnému súdu,

že nakoľko nie je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, za čo považoval sumu vrátených finančných
prostriedkov, nemohol tak dospieť k záveru, že suma mala byť vrátená žalobkyni a prečo hodnotil jeho
postup ako nesprávny. Poukázal na to, že na základe exekučných príkazov č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-
X a č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-X boli vykonané zrážky z dôchodku žalobkyne v celkovej výške 235,99
eura, pričom po doručení späťvzatia exekučných príkazov výkon zrážok na základe týchto exekučných

príkazov zastavil a zároveň začal realizovať výkon zrážok na základe ďalších exekučných príkazov v
poradí, keďže žalobkyni sa zrážky vykonávali nepretržite a voči viacerým jej veriteľom. Vyzdvihol, že v
zmysle exekučného príkazu bol povinný vykonávať zrážky, tieto boli poukázané oprávnenej Sociálnej
poisťovni, pobočka Levice, ktorá ich mu vrátila späť ako platiteľovi dôchodku, pričom z právneho
hľadiska tieto predstavovali len sumu deponovaných zrážok z dôchodku žalobkyne, s ktorými bol

povinný naložiť podľa Exekučného poriadku. Opierajúc sa o ust. § 79 ods. 2 posledná veta Exekučného
poriadku argumentoval, že v prípade zastavenia exekúcie je platiteľ mzdy alebo iných príjmov povinný
vrátiť povinnému zrazenú sumu, avšak pokiaľ sú zastavené len všetky exekúcie, pretože exekúcie
je možné vykonávať súčasne v prospech viacerých oprávnených, resp. na viacero pohľadávok. Vdanom prípade mal ako platiteľ mzdy doručený ďalší exekučný príkaz, ktorým bol zaviazaný vykonávať
zrážky z dôchodku žalobkyne podľa § 81 ods. 1 Exekučného poriadku, preto ich poukázal ďalšiemu
oprávnenému. Tvrdenie prvoinštančného súdu, že išlo o sumu, z ktorej sa nemohli vykonávať zrážky,

označil za irelevantné, pretože z tejto sumy žiadne zrážky nevykonával, naopak celá suma je sumou
zrážok z dôchodku žalobkyne, ktoré sa vykonávali počas exekúcie, pričom Exekučný poriadok v
súvislosti so zrazenou sumou zo mzdy a iného príjmu v rámci exekúcie nepozná žiadnu inú právnu
kvalifikáciu tejto sumy, len ako sumu zrážok zo mzdy a iného príjmu povinného. Zastal názor, že
vydaním zrazených finančných prostriedkov vo výške 235,99 eura priamo žalobkyni by táto získala

neoprávnený prospech, keďže by disponovala finančnými prostriedkami, na ktorých priamu výplatu by
z dôvodu mnohých exekučných príkazov čakajúcich v poradní na uspokojenie zo zrážok z dôchodku
žalobkyne nemala nárok. Zdôraznil, že s vrátenými finančnými prostriedkami naložil ako s finančnými
prostriedkami zrazenými z dôchodku žalobkyne a poukázal ich dňa 26.06.2012 veriteľom žalobkyne
v poradí, ktoré evidoval. Prezentoval názor, že len samotná skutočnosť, že žalobkyni boli zrazené z
dôchodku finančné prostriedky a poukázané veriteľovi, ktorý ich vrátil, pretože už nebol dôvod na ich

prijatie a tieto boli následne poukázané ďalšiemu veriteľovi nepreukazuje, že tým žalobkyni vznikla
škoda, pričom prvoinštančný súd ani neuviedol, ako žalobkyňa vznik škody preukázala. Mal za to,
že žalobkyňa preukázala len skutočnosť, že exekúcia zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Levice
bola neoprávnená, avšak nepreukázala, že zrazením a neskorším poukázaním finančných prostriedkov
ďalším veriteľom jej vznikla majetková ujma, v čom spočívala a v akej bola výške. V tomto smere vytkol,

že súd prvej inštancie nebral do úvahy, že žalobkyňa dlžila peňažné prostriedky viacerým oprávneným
a teda na predmetnú sumu zrážok z jej dôchodku by mal v zmysle § 93 ods. 1 písm. b/ a § 105 a nasl.
Exekučnéhoporiadkunárokinýoprávnený,apretožalobkyňanaňunárokstratila.Vyzdvihol,ženáhrada
škody, ak má plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy,
nie však viac, pričom v prípade úhrade predmetnej sumy žalobkyni by sa jednalo o jej bezdôvodné

obohatenie na jeho úkor a teda zo strany žalobkyne ide o bezdôvodné uplatňovanie práva. Keďže
finančné prostriedky vo výške 235,99 eura vrátením na jeho účet nestratili charakter zrážok z dôchodku
žalobkyne, ich ďalšie použitie poukázaním veriteľom žalobkyne v poradí na uspokojenie zrážkami z
dôchodku žalobkyne bolo dôvodné.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdila, že žalovaný v spore postupuje účelovo a
nehospodárne, pričom v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a po vyhlásení rozsudku
tieto zmenil a priznal, že výkon napadnutých zrážok bol bezdôvodným obohatením. Prezentovala názor,
že žalovaný nesie zodpovednosť za konanie jeho organizačných zložiek, preto odvolávanie sa na

organizačné zložky zo strany žalovaného je irelevantné a nedôvodné a pokiaľ žalovaný zastal názor,
že mu škodu spôsobili svojim konaním jeho organizačné zložky, túto si musí vymáhať v inom súdnom
konaní. Pri určovaní rozsahu vrátenia bezdôvodného obohatenia je irelevantné, čo zostalo žalovanému
z toho, o čo sa bezdôvodne obohatil, rozhodujúcim je len to, o čo sa obohatil v čase získania prospechu.
V konaní preukázala, že žalovaný jej finančné prostriedky zrážal vedome a opakovane bez právneho

dôvodu a tvrdenie žalovaného, že išlo o zrážky z dôchodku vykonávané na základe exekučného titulu
v súlade s exekučným príkazom ako právnym dôvodom, ktorý síce neskôr odpadol, je nepravdivé
a zavádzajúce, keďže právny dôvod odpadol ešte dňa 18.08.2008 postúpením pohľadávok. Právny
dôvod v čase začatia núteného výkonu zrážok preto absentoval, to znamená neexistoval. Išlo preto
o majetkový prospech získaný prijímaním plnenia, v ktorom bolo pokračované po tom, ako zanikol

právny dôvod plnenia. Poukázala na to, že v konaní žiadala o vrátenie neoprávnene zrazenej sumy,
nepodávala žalobu na náhradu škody, ale od počiatku sa domáhala vrátenia neoprávnene zrazenej
sumy žalovaným. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a voči žalovanému nemá
žiadnu pohľadávku, čo je preukázateľné aj nahliadnutím do zoznamu dlžníkov, ktorý žalovaný zverejňuje
na svojej webovej stránke. Tvrdenie žalovaného, ako orgánu verenej moci, že v prípade žaloby sa

jedná o bezdôvodné uplatňovanie práva považovala za jej zastrašovanie s cieľom, aby sa svojho práva
vzdala. Argumentáciu žalovaného v jeho odvolaní označila za nesúvisiacu s prejednávanou vecou,
ktorou žalovaný obhajuje svoje nezákonné konanie jej finančnou situáciou a zadĺženosťou. Uzavrela,
že žalovaný v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že na svojom odvolaní zotrváva v celom
rozsahu, keď žalobkyňa neuviedla žiadnu relevantnú právnu argumentáciu, ktorú by neuvádzala už v
priebehu konania. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že žalobu nekvalifikovala ako žalobu o náhradu
škody uviedol, že túto tak kvalifikoval súd a preto odvolaním reagoval na odôvodnenie rozsudku. Ktvrdeniam žalobkyne ohľadom bezdôvodného obohatenia uviedol, že ak by došlo k bezdôvodnému
obohateniu, je potrebné, aby strana, ktorá sa mala na úkor druhej strany obohatiť aj v čase sporu
požívalanejakúformubezdôvodnezískanejvýhody,pričomvznikatrvaniebezdôvodnéhoobohateniasa

posudzuje v čase rozhodnutia vo veci, teda v čase vydania rozsudku a nie v čase podania žaloby. Mal za
to, že v predmetnej veci bezdôvodné obohatenie na jeho strane už nepretrváva, keďže všetky finančné
prostriedky zrazené z dôchodku žalobkyne poukázal oprávneným, resp. súdnym exekútorom v zmysle
platných exekučných príkazov. Celá zrazená suma bola prevedená na ďalšie oprávneného subjekty,
preto nikdy nedisponoval a ani nedisponuje prostriedkami, ktoré by mali predstavovať bezdôvodné

obohatenie. Zvýraznil, že žalobkyňa doposiaľ neustálila, z akého titulu žiada sumu, ktorá je predmetom
sporu. Ďalej uviedol, že je síce právnickou osobou, ktorá má právnu subjektivitu ako celok, no
jej činnosť je riadená zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a proces zrážok z dôchodku a
vymáhania pohľadávok je týmto zákonom tiež regulovaný. O vymáhaní pohľadávky voči žalovanej,
preto rozhodovala miestne príslušná jeho pobočka, avšak platiteľom dávky sociálneho poistenia -
starobného dôchodku je žalovaný, vzhľadom na čo mohol jedine on vykonávať zrážky z tejto dávky.

Jeho právna argumentácia preto nie je založená na odvolávanie sa zodpovednosti na jeho jednotlivé
organizačné zložky, ale na objektívnom popise jediného jeho možného konania. Akcentoval, že nárok
žalobkyne na prípadnú náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie neexistuje, keďže svojim konaním
nezískalžiadnyprospech,pretožeprostriedkybolipoukázanévprospechveriteľovžalobkynenazáklade
platných exekučných príkazov. V tomto smere poukázal i na súdnu prax, podľa ktorej pri posudzovaní

rozsahu v akom vzniká povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je rozhodujúca ujma a nárok na
vrátenie bezdôvodného obohatenia je závislý predovšetkým od miery obohatenia a nie od ujmy druhej
strany. Dodal, že samotná žalobkyňa preukázala, že proti nej je vedených mnoho exekučných konaní, na
ktoré sa postupne vykonávajú zrážky z jej dôchodku, ktoré sú poukazované veriteľom, čo nepovažoval
za očierňovanie ani ponižovanie žalobkyne. Uzavrel, že na zaplatenie sumy 237,15 eura požadovaných

žalobkyňou neexistoval právny dôvod s ohľadom na zistený skutkový stav, či už z titulu náhrady škody
a ani z titulu bezdôvodného obohatenia.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom, prejednal odvolanie
žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

7. V tomto spore sa žalobkyňa svojou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 237,15 eura
s 9% úrokom z omeškania od 22.02.2012 do zaplatenia, ako pohľadávky neoprávnene vymoženej
žalovaným v období od 31.05.2011 do 29.02.2012 v rámci núteného výkonu rozhodnutia z dôchodku
žalobkyne na základe exekučných príkazov vydaných jeho organizačnou zložkou Sociálnou poisťovňou,
pobočkou Levice dňa 18.12.2003 pod č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-X a č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-X.

Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynisumu235,99
eura s 9% úrokom z omeškania od 22.02.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Pre absenciu odvolania strán sporu v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania je len jeho vyhovujúca časť a na ňu nadväzujúci výrok
o nároku na náhradu trov konania.

8. Z hľadiska skutkového stavu učinené zistenia prvoinštančného súdu nespochybnila žiadna zo
sporových strán, preto odvolací súd v plnom rozsahu preberá skutkový stav tak, ako bol ustálený
prvoinštančným súdom a v podrobnostiach naň len odkazuje. V tomto smere len sumarizuje, že
nesporne žalovaný ako platiteľ dávky sociálneho poistenia - starobného dôchodku v období od

31.05.2011 do 29.02.2012 vykonával zrážky z tejto dávky žalobkyne a to na základe exekučných
príkazov vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočkou Levice dňa 18.12.2003 pod č. XXX-XXXX-XXXX/
XXXX-X a č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-X a to v úhrnnej sume 235,99 eura. Po tom, čo dňa 27.02.2012
pod č. XXXXX-X/XXXX-LV a č. XXXXX-X/XXXX-LV Sociálnou poisťovňou, pobočka Levice došlo k
späťvzatiu exekučných príkazov z dôvodu, že predpísané pohľadávky boli postúpené na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 zo dňa 18.08.2008 spoločnosti BENCONT INVESTMENTS
s.r.o., Bratislava, Astrova 2/A, ako postupníkovi Sociálna poisťovňa, pobočka Levice prijaté zrážky z
dôchodku žalobkyne vrátila späť žalovanému a to 15.05.2012 sumu 200,21 eura a dňa 28.05.2012 sumu
35,78 eura. Následne žalovaný takto vrátenou sumou 235,99 eura uhradil pohľadávky voči žalobkyni,ktoré evidoval v poradí na uspokojenie a to úhradu exekučného príkazu EX 408/2002 vydaného dňa
23.06.2003 súdnou exekútorkou JUDr. X. X. vo výške 33,98 eura a exekučného príkazu EX 961/2003
vydaného dňa 29.06.2004 súdnym exekútorom P.. X. F. vo výške 202,01 eura.

9. Žalobkyňa v žalobe, ani v priebehu celého konania neoznačila právny titul, z ktorého vyvodzovala
povinnosť žalovaného zaplatiť jej požadovanú sumu 237,15 eura s príslušenstvom. Tvrdila, že ide o
neoprávnene zrazené finančné prostriedky, ktoré jej žalovaný nezákonne zobral a preto jej ich má
vydať. V tomto smere odvolací súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit

curia (právo pozná súd), z ktorého dôvodu nebolo povinnosťou žalobkyne uplatnený nárok právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Bolo jej povinnosťou len pravdivo a úplne
opísať rozhodujúce skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v
takom rozsahu, aby bola možná jeho jednoznačná individualizácia a teda predmet konania po skutkovej
stránke, čo i žalobkyňa učinila.

10. V danom prípade vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako ho žalobkyňa vymedzila je zrejmé, že
dôvodnosť v konaní uplatneného nároku na zaplatenie sumy 235,99 eura s príslušenstvom, žalobkyňa
vyvodzovala z nesprávneho a nezákonného postupu žalovaného, ktorý jej neoprávnene vykonával
zrážky z dôchodku na základe exekučných príkazov i napriek tomu, že pohľadávky predpísané
postúpil na iný subjekt, čím zaniklo jeho oprávnenie s nimi nakladať. Súd prvej inštancie posúdil

nárok žalobkyne podľa § 420 ods. 1 OZ majúc za to, že preukázala splnenie všetkých predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá jej vznikla zadržiavaním neoprávnene zrazenej sumy
235,99 eura z dôchodku žalobkyne. V tomto smere správne uviedol, že ust. § 420 OZ upravuje
všeobecnú zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady
zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti a že predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je

splnenie predpokladov a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody
ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a
zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

11. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd dospel k záveru, že aplikácia § 420 a

nasl. OZ na daný skutkový stav je vylúčená. Je tomu tak z dôvodu, že nároky na náhradu škody
vyplývajúce z konania orgánov štátu pri výkone verejnej moci treba posudzovať podľa právneho
predpisu upravujúceho zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zákonodarca upravil zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v osobitnom právnom predpise, ktorým je zák. č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tento zákon upravuje zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (§ 1 písm. a/), za výkon verejnej
moci označuje rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/) a za orgán verejnej
moci označuje okrem iného štátny orgán (§ 2 písm. b/ bod 1). Zák. č. 514/2003 Z. z. ustanovuje, že

nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je za
podmienok ustanovených týmto zákonom štát s výnimkou prípadov upravených v tretej časti zákona
a rozlišuje dva druhy zodpovednosti štátu a to zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci (§ 3 ods. 1 Zákona) s tým, že tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť

(§ 3 ods. 2 Zákona). Zároveň v § 4 s ohľadom na skutočnosť, že štát zodpovedá za škodu za
podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. a že v občianskoprávnych vzťahoch má postavenie
samostatnej právnickej osoby upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu v prípadnom súdnom spore
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Za orgán konajúci v mene štátu označuje i verejnoprávnu inštitúciu, záujmovú

samosprávu alebo právnickú osobu, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného, alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym
úradným postupom.

12. Niet pochýb, že žalovaný, ktorý podľa § 120 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je
verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia a teda právnickou osobou, na ktorú
štát (Slovenská republika) preniesol výkon časti verejnej moci, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach
a povinnostiach subjektov v oblasti verejnej správy. Pokiaľ Sociálna poisťovňa spôsobí nezákonnýmrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom fyzickej alebo právnickej osobe škodu, za túto
zodpovedá štát a Sociálna poisťovňa v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 514/2003 Z. z. je len orgánom
konajúcim v mene štátu. V preskúmavanej veci sa tak žalobkyňa nemôže dovolávať v súvislosti s

pochybením žalovaného ako štátneho orgánu pri výkone jeho pôsobnosti ako orgánu verejnej moci
náhrady škody podľa § 420 ods. 1 OZ, pretože táto všeobecná zodpovednosť (lex generalis) je v týchto
prípadoch vo vzťahu k štátu vylúčená práve osobitnou úpravou (lex specialis) zák. č. 514/2003 Z. z..
To znamená, že v prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, to je pri rozhodovaní a úradnom
postupe orgánu verejnej moci o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických

a právnických osôb je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu prednostne aplikovať zák. č.
514/2003 Z. z., ktorý v týchto prípadoch zakladá zodpovednosť štátu, ale len v tých prípadoch, pokiaľ
pri výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému
postupu orgánu verejnej moci. Zodpovednosť štátu (štátneho orgánu) za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ
preto nemožno na tieto prípady aplikovať, keď táto prichádza do úvahy, len ak došlo k inému porušeniu
právnej (zákonnej či zmluvnej) povinnosti štátnym orgánom mimo uplatňovania jeho pôsobnosti pri

výkone verejnej moci, o ktorý prípad však v súdenej veci nejde. Žalobkyňa totiž výslovne viazala
požadovanú ujmu na nezákonný postup žalovaného v súvislosti s výkonom zrážok z jej dôchodku.

13. Judikatúrou už bolo ustálené, že v sporoch o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pasívne vecne legitimovaným subjektom

je štát. Preto, pokiaľ by žaloba smerovala proti inému subjektu ako štátu, tento by nebol v spore pasívne
vecne legitimovaný, keďže pasívne vecne legitimovaným subjektom je len štát. Za situácie, že žalobkyňa
označila ako žalovaného Sociálnu poisťovňu, ktorá však v danej veci nie je vecne pasívne legitimovaná,
bolo nutné jej žalobu zamietnuť.

14.Reagujúcnatvrdeniežalobkyneprezentovanévjejvyjadreníkodvolaniužalovaného,ženepodávala
žalobu o náhradu škody, ale sa domáhala vrátenia neoprávnene zrazenej sumy ako majetkového
prospechu získaného bez právneho dôvodu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, odvolací súd
považuje za potrebné zopakovať, že žalobca je povinný žalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo
vymedziť, pirčom právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu

normu je úlohou súdu. Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností so
zreteľom na povahu, ktorých alebo spôsob opísania, ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia
žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec správne
posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený)
právny dôvod požadovaného plnenia. Z rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobkyňa popísala skutok,

na základe ktorého si uplatnila nárok, či už v žalobe alebo v ďalších vyjadreniach vyplývalo, že sa
domáhalamajetkovejujmyvzniknutejnazákladenesprávnehoúradnéhopostupužalovanéhoprivýkone
zrážok z jej dôchodku, ako i pri ďalšom nakladaní s nimi, keď tieto použil na úhradu exekučných
príkazov EX 408/2002 zo dňa 23.06.2003 vydaný súdnou exekútorkou JUDr. X. X. a EX 961/2003 zo
dňa 29.06.2004 vydaný súdnym exekútorom P.. X. F.. Argumentácia žalobkyne tak spočívala výlučne

na spochybnení zákonnosti a správnosti postupu žalovaného v súvislosti s výkonom jeho úradnej moci.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).