Uznesenie – Dedičské právo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/156/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200859
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418200859.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobkyne: G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I.
republika, P. 5, O. M. 2, proti žalovanému: C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom O. K., J. M. XX, zastúpený:
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36
813 401, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. januára 2019, č. k. 9C/11/2018 - 219, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Po vykonanom dokazovaní zistil, že závet bol spísaný vlastnou rukou poručiteľa, podpísaný
poručiteľom s uvedením dátumu, pričom na origináli závetu, ktorý sa nachádza v dedičskom spise
tunajšieho súdu pod sp. zn. 16D/1257/2015 je v spodnej časti vlastnoručný podpis žalovaného a jeho
manželky ako svedkov s uvedením rodného čísla zrejme manželky žalovaného. Ďalej zistil, že sa
vedie dedičské konanie po neb. Ing. K. K., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX ako bezdetný, slobodný.
Zo spisu je zrejmé, že zanechal závet napísaný vlastnou rukou - holografný, ktorý obsahuje dátum
a vlastnoručný podpis a zároveň sú na ňom v spodnej časti pripojené aj originály podpisov dvoch
svedkov, a to žalovaného a jeho manželky. Dedičkou zo zákona v III. dedičskej skupine právom neb.
súrodenca poručiteľa C.. L. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX je G. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom P., ktorá je neterou poručiteľa C.. K. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý bol bratom
otca žalobkyne. Závetným dedičom je žalovaný C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom O. K.. Zákonná dedička
- žalobkyňa v dedičskom konaní, ako je zrejmé zo zápisnice zo dňa 22.3.2016 z č. l. 77 namietala
predložený závet závetným dedičom - žalovaným, keď vyhlásila, že podľa jej názoru sa nejedná o
závet, ale o dedičskú zmluvu, ktorá nemá zákonnú náležitosť, pretože nie je prevedená formou verejnej
listiny a tým pádom nie je možné dedičskou zmluvou prevádzať všetku pozostalosť na osobu uvedenú
v dedičskej zmluve. Z týchto dôvodov bola žalobkyňa uznesením pod sp. zn. 16D/1257/2015-78 zo
dňa 7.5.2016 odkázaná, aby v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu
na tunajší súd o určenie neplatnosti závetu. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo zákonná
dedička - žalobkyňa voči nemu podala odvolanie v zákonnej lehote a Krajský súd v Nitre uznesením
pod sp. zn. 9CoD/13/2016-105 zo dňa 21.3.2017 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že odvolanie dedičky G. K. je dôvodné, pretože bolo
potrebné odkázať dedičku na podanie žaloby o určenie, že závetný dedič je dedičom po poručiteľovi
prípadne, že nie je dedičom po poručiteľovi. Z týchto dôvodov Okresný súd Nové Zámky uznesením
pod sp. zn. 16D/1257/2015-137 zo dňa 29.12.2017 odkázal zákonnú dedičku G. K., aby v lehote do

40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na tunajší súd o určenie, že žalovaný C. Y.
nie je dedičom po poručiteľovi. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2018 a potom, ako
žalobkyňa preukázala, že podala žalobu o určenie, že žalovaný C. Y. nie je dedičom po poručiteľovi C..
K. K., Okresný súd Nové Zámky v dedičskej veci po poručiteľovi C.. K. K., zomr. XX.X.XXXX uznesením
zo dňa 16.5.2018 prerušil dedičské konanie do skončenia konania prebiehajúceho v tejto veci pod sp.
zn. 9C/11/2018. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2018.

3. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
súd vyhodnotil spor žalobkyne o tom, že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi neb. Ing. K. K.,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. K., ako nedôvodný, nepreukázaný, a preto ho zamietol. Uviedol
teoretické východiská platnosti závetu. Konštatoval, že žalobkyňa preukázala, že je zákonnou dedičkou
v III. dedičskej skupine právom svojho nebohého otca C.. L. K., zomr. X.X.XXXX, ktorý bol bratom
poručiteľa C.. K. K., zomr. XX.X.XXXX, po ktorom sa vedie dedičské konanie na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 16D/1257/2015, Dnot 202/2015 a v ktorom dedičskom konaní manželka žalovaného
preukázala a založila závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa - holografný závet, ktorý sa nachádza
v dedičskom spise na čl. 20 a ktorý je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, podpísaný vlastnoručne
poručiteľom a je v ňom uvedený aj vlastnoručne napísaný dátum, ktorý obsahuje deň, miesto a rok, v
ktorom bol spísaný a okrem toho obsahuje naviac aj podpisy dvoch svedkov, a to žalovaného a manželky
žalovaného. Ďalej v dedičskom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako zákonná dedička namieta
platnosť tohto závetu, keď podľa jej názoru sa jedná o dedičskú zmluvu, ktorá nemá zákonné náležitosti
a v tomto konaní podľa jej názoru je potrebné preukázať pravosť listiny a platnosť závetu a až potom
môže byť zrejmé, či žalovaný je dedičom po poručiteľovi alebo nie je.

4. Okrem toho namietala v konaní, že predmetný závet nebol spísaný poručiteľom, ale žalovaným,
k čomu žalobkyňa dospela na základe grafickej porovnávacej metódy podľa predložených listinných
dôkazov z č. l. 77-107, ktoré si vytvorila sama a z tejto grafickej porovnávacej metódy zistila, napriek
tomu, že nie je znalkyňou z odboru písmoznalectva, že písmo, ktoré je uvedené v závete, nie je písmom
poručiteľa, ale písmom žalovaného. Žiadne iné dôkazy však v tomto smere v konaní nepredložila,
pretože dôkazy, ktoré v konaní predložila, a to rodinné čiernobiele fotografie, lekárske správy o
zdravotnom stave jej nebohého otca, kópiu cestovného pasu jej nebohého otca, platový dekrét jej
nebohého otca a kópiu zošitu o poznámkach v súvislosti so stavbou nejakej nehnuteľnosti z roku 1972
absolútne nesúvisia s predmetnou vecou a nepreukazujú skutočnosti, ktoré by v tomto konaní preukázali
neplatnosť predmetného závetu, na základe ktorej skutočnosti by bolo možné žalobe vyhovieť, že
žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi. Zároveň je potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa svojím
petitom ani nedomáha určovacej žaloby, pretože neuvádza, že súd má „určiť“, že žalovaný nie je
dedičom po poručiteľovi Ing. K. K., ale domáha sa iba rozhodnutia, že „žalovaný nie je dedičom
po poručiteľovi“, a teda v predmetnom konaní neprichádza do úvahy skúmanie podmienok podľa
ustanovenia § 137 písmeno c) C.S.P., a to naliehavého právneho záujmu. V uznesení tunajšieho súdu
pod sp. zn. 16D/1257/2016-137 zo dňa 29.12.2017 však žalobkyňa bola odkázaná súdom, aby podala
žalobu „o určenie, že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi“. V predmetnom konaní súd skúmal,
či holografný závet poručiteľa spĺňa všetky zákonom dané možnosti a podmienky podľa ustanovení
§ 476 a § 476a Občianskeho zákonníka a zistil, že závet spĺňa tieto podmienky, pretože je napísaný
vlastnou rukou poručiteľa, obsahuje vlastnou rukou spísaný dátum: deň, mesiac a rok, obsahuje
vlastnoručný podpis poručiteľa a obsahuje ešte naviac aj podpisy dvoch svedkov, a to žalovaného a jeho
manželky, ktoré podpisy nie sú na ťarchu, resp. nespôsobujú neplatnosť holografného závetu. Žiadne
iné zákonné podmienky tieto ustanovenia paragrafu neobsahujú. Je potrebné ku všetkým námietkam,
ktoré žalobkyňa prezentovala v konaní, najmä v písomnej forme, resp. jej rozsiahlych písomných
podaniach, ktoré hovoria viac o rodinných vzťahoch od času, kedy rodina žalobkyne neudržiavala vzťahy
s poručiteľom, že pre platnosť závetu tieto rodinné vzťahy nie sú podmienkou platnosti a posudzovania
platnosti závetu, pretože jediným kritériom pre posúdenie platnosti závetu môže byť vôľa poručiteľa a
formálny spôsob jej prejavu, pričom poručiteľ - závetca túto vôľu zhmotnil vo forme rukou písaného
závetu.

5. Samotná žalobkyňa v žalobe, ako aj v ostatných písomných podaniach sama uviedla, že rodinné
vzťahy, ktoré v ich rodine pretrvávali, nemohli nasvedčovať tomu, že by poručiteľ zanechal závet v
prospech žalovaného. Tieto vzťahy v rodine miestami hodnotí ako krivdu voči svojej rodine, ale zároveň
uvádza, že tieto v žiadnom prípade nemôžu mať vplyv na platnosť závetu ako takého a že tieto
vzťahy nezodpovedajú realite, najmä pokiaľ ide o poručiteľa. Zároveň však uvádza, že takmer 40 rokov

rodina žalobkyne nebola v kontakte s poručiteľom. Naproti tomu žalovaný bol vo veľmi úzkom vzťahu
s poručiteľom zhruba 20 rokov, od roku 1995 až po jeho smrť. Navzájom si boli blízki a veľmi často
sa stretávali, čo potvrdil žalovaný, že to bolo týždenne v priebehu pondelka až piatka trikrát do týždňa,
keď poručiteľ navštevoval žalovaného v jeho domácnosti s manželkou a cez víkend naopak žalovaný
s manželkou poručiteľa v jeho nehnuteľnosti v V.. Okrem toho žalovaný nepoprel v konaní, že osobne
s manželkou bol prítomný pri spisovaní závetu, keď sa tak rozhodol poručiteľ, že takýmto spôsobom
chce svoj majetok po smrti riešiť. Zároveň uviedol, že závet spísal poručiteľ slobodne, nebol k tomu
nútený, netrpel žiadnou chorobou brániacou mu v slobodnom rozhodnutí sa, a preto bol podľa názoru
žalovaného schopný a spôsobilý závet spísať vlastnou rukou, čo aj urobil a zároveň to urobil v prítomnosti
žalovaného a jeho manželky. Žalovaný potvrdil, že poručiteľ mal plnú spôsobilosť na právne úkony,
nemal pozbavenú ani obmedzenú spôsobilosť nápravné úkony a s týmto konštatovaním sa stotožnila aj
žalobkyňa, namietala však skutočnosť, že podľa jej názoru poručiteľ pravidelne navštevoval pohostinstvo
a bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Tieto skutočnosti však v konaní nepreukázala a tieto by
žiadnym spôsobom nemali vplyv na platnosť závetu po formálno-právnej stránke.

6. Žalobkyňa v konaní navrhla vypočuť svedkov, a to pani C. I., Obvodné oddelenie Policajného
zboru v Nových Zámkoch, Mestskú políciu v Nových Zámkoch a preveriť dotazom prostredníctvom
elektrární ohľadom odberu elektrickej energie v objekte, ktorý je predmetom dedičského konania, teda
nehnuteľnosť v obci N. - V.. Dôvodila tým, že svedkyňa, ktorá je sestrou žalovaného ozrejmí rodinné
vzťahy, pretože ako sestra žalovaného jednak dokonale pozná žalovaného ako aj poručiteľa a vzájomné
vzťahy medzi rodinami K. a Y.. Čo sa týka kontaktovania Obvodného oddelenia PZ v Nových Zámkoch
a Mestskej polícii v Nových Zámkoch, túto navrhla z dôvodu, či bola štátna ako aj mestská polícia
privolaná dňa 18.8.2015 k smrti poručiteľa do jeho bytu, aby asistovala pri pohybe cudzích osôb v
súkromnom priestore a po odnesení tela poručiteľa z bytu, či bol zaistený majetok poručiteľa odobratím
kľúčov a zapečatením bytu, ako aj skutočnosť, na základe akého dôvodu prevzal žalovaný kľúče od bytu
poručiteľa. Čo sa týka dôkazu preverenia odberu elektrickej energie v nehnuteľnosti v obci N. - V., ktorého
majiteľom bol poručiteľ, mala dôvodné podozrenie, ktoré mala od sestry žalovaného C. I., že jednak z
tejto nehnuteľnosti miznú hnuteľné veci uskladnené v tejto nehnuteľnosti. Súd všetky tieto navrhované
dôkazy žalobkyňou uznesením na pojednávaní konanom dňa 3.12.2018 zamietol, pretože ich vyhodnotil
tak, že nesúvisia s predmetnou vecou, boli by to dôkazy, ktoré by súd vykonal nad rámec sporu, keďže
predmetom konania bolo, že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi, a preto nebolo namieste skúmať a
vyhodnocovať a vykonať tie dôkazy, ktoré navrhla vykonať žalobkyňa. Čo sa týka svedkyne, a to sestry
žalovaného, táto by nepotvrdila žiadne okolnosti týkajúce sa spísania závetu príp. neplatnosti závetu. Čo
sa týka zapečatenia bytu, odovzdania kľúčov od bytu poručiteľa, tieto boli riešené v dedičskom konaní
prostredníctvom notárky, existuje o tom zápisnica, preto ani tieto otázky nie sú otázkami, ktoré by mal
súd skúmať v tomto konaní a takisto ani odber elektrickej energie v nehnuteľnosti v obci V., pretože nie
je podstatou skúmania tohto sporu zaplatenie určitej sumy za odber elektrickej energie, prípadne niečo
podobné. Ani tento dôkaz nesúvisí s predmetným konaním.

7. K návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva súd uviedol, že
aj tento dôkaz súd uznesením zo dňa 28.1.2019 na pojednávaní zamietol, a to z dôvodu, že žalobkyňa
namietala pravosť a platnosť závetu a takýto dôkaz v konaní nie je dôvodný, pretože smeroval k pravosti
a k platnosti listiny, teda závetu a nie k tomu, aby súd skúmal, či podpis žalovaného na predmetnom
závete je podpisom žalovaného alebo nie.

8. Jednoznačne je možné konštatovať, že v predmetnom konaní žalobkyňa nepreukázala, že by malo
ísť o závet, ktorý nespísal a nepodpísal poručiteľ, pretože v rámci dokazovania poukazovala výlučne na
širšie rodinné vzťahy a v tomto smere navrhovala aj dokazovanie, avšak tieto širšie súvislosti týkajúce sa
rodinných vzťahov nemôžu zodpovedať otázku, či poručiteľ spísal závet vlastnou rukou a či ho podpísal.

9. V konaní bolo preukázané s poukazom na dedičský spis pod sp. zn. 16D/1257/2015, že žalovaný
vyhlásil v dedičskom konaní, že poručiteľ listinu s označením závet spísal na záhrade v rodinnom
dome v V., kde bol prítomný on s manželkou a na vlastné oči obaja videli a môžu potvrdiť, že listinu
spísal poručiteľ vlastnou rukou a vlastnou rukou ju aj podpísal tak, ako je uvedené v závete a takisto
tento závet podpísal aj žalovaný so svojou manželkou. Z celého konania a doposiaľ vykonaného
dokazovania jednoznačne je možné dospieť k takému záveru, že holografný závet, ktorý bol spísaný
poručiteľom, spĺňa zákonom stanovené náležitosti podľa ustanovenia § 476a Občianskeho zákonníka,
teda je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, je podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a takto napísaný

závet v písomnej forme obsahuje aj deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný. Z takto predloženého závetu
potom súd zistil, že ide o listinu spísanú určito a zrozumiteľne, v slovenskom jazyku, na jednej strane
kancelárskeho papiera je podpísaná menom poručiteľa K. K. a s jeho vlastnoručným podpisom s tým,
že v spodnej časti listiny sú pripojené aj podpisy s priezviskami Y. C., svedok: Y. Z., r. č. XXXXXX/
XXXX, ktoré podpisy nespôsobujú neplatnosť holografného závetu. Žalobkyňa už v dedičskom konaní
namietala na predmetnom závete, že závet je spísaný a zložený z rôznych typov konštrukčne odlišných
číslic a písmen a k tomu priložila v tomto konaní svoje listinné dôkazy porovnávacej metódy písma, na
ktoré súd už vyššie poukázal na č. l. 77 spisu, ktoré však nie je možné vyhodnotiť za platný dôkaz,
pretože nie je to dôkaz, ktorý vykonal znalec z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo. Takýto
dôkaz žalobkyňa v celom konaní nenavrhovala a ani nepredložila.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalovanému v rozsahu 100 %
podľa § 262 odsek 1 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa
ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

11. Prvoinštančný súd právne poukázal na ust. § 137 písm. c/ CSP, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 39, § 40,
§ 460, § 461 ods. 1, 2, § 476 ods. 1, 2, 3, § 476a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

12. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá okrem iného poukazovala na
skutočnosť, že manželka žalovaného priniesla dňa 26.10.2015 do dedičského spisu úradne neoverenú
listinu označenú ako závet. Žalobkyni sa predmetný závet dostal do rúk a ona závet neuznala z viacerých
dôvodov. Očakávala, že žalovaný, ktorý uplatňoval svoje právo, bude vyzvaný, aby preukázal pravosť
listiny a vyrieši sa otázka, či predložená listina pochádza od poručiteľa, či ju sám napísal a podpísal.
Bola toho názoru, že skutočnosti na ktoré poukazoval, znížili hodnovernosť rukopisu. Súd prejednal
predmetný závet akoby išlo o verejnú listinu, pričom išlo o súkromnú listinu. Do konania predložila
pohľadnice s rukopisom poručiteľa. Dňa 28.1.2019 žalobkyňa podala návrh na vykonanie dôkazu
znalcom z odboru písmoznalectva za účelom analýzy písma poručiteľa na predmetnej listine. Poukázala
na potrebu brať predmetnú listinu komplexne pokiaľ išlo o celý rukopis a tiež podpis. Poukázala na
informačný deficit týkajúci sa listín, ku ktorým má prístup žalovaný.

13. Poukázala ďalej na vadu konania, ktorá sa týkala zásady rovnosti zbraní vo vzťahu k dokazovaniu
a prenášaniu dôkazného bremena. Odvolala sa aj voči výroku o náhrade trov konania. Následne
poukazovala na niektoré časti odôvodnenia, ktorým nerozumela. Išlo o časť skutkových zistení ohľadne
rodinných reálií, a skutočnosti, že podľa rozsudku počas celého konania znalecký posudok ohľadne
pravosti podpisu žalobkyňa nenavrhovala. V závere navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil v celom rozsahu.

14. Žalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril tak, že konanie nevykazuje žiadne vady, napadnutý
rozsudok je správny. Žalobkyňa počas konania nenavrhovala dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale
popisovala rodinné vzťahy. Poukázal na dokazovanie vykonané samotnou žalobkyňou s tým, že k
odbornej otázke je možné zaujať stanovisko odborníkom - znalcom. Podpis žalovaného na závete
nemal vplyv na jeho platnosť. Žalobkyňa nepreukázala sfalšovanie závetu. Výrok o náhrade trov konania
považoval žalovaný za správny.

15. Žalobkyňa sa následne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného poukazovala nato, že bez pomoci súdu
nemala možnosť obstarať materiály potrebné pre konanie. Uvádzala ďalej skutočnosti, ktoré už uviedla
v odvolaní a tiež tvrdenia týkajúce sa rodinných reálií a jej predstáv o dopade niektorých skutočností
na rodinu.

16. Žalovaný následne v písomnom vyjadrení konštatoval, že sa pridržiava svojich skorších vyjadrení.
17. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP) urobil záver, že odvolanie
je opodstatnené naplnením porušenia práva na spravodlivý proces, preto rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

19. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

20. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že žalovaný nie
je dedičom po poručiteľovi neb. Ing. K. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. K., S. H. X. XXXX/
XX, zomr. XX.X.XXXX. Uvedeného určenia sa domáhala po tom, čo ju súd v dedičskom konaní po
poručiteľovi neb. C.. K. K. svojim uznesením zo dňa 29.12.2017, č. k. 16D/1257/2015-137 odkázal
na podanie takejto žaloby. Aj v zhode s odôvodnením napadnutého rozsudku (bod 1) bolo zrejmé, že
žalobkyňa podala žalobu aj z dôvodu, že namieta podpis žalovaného ako dediča na listine označenej
ako závet a tiež, že závet nemá pre tento prípad formu verejnej listiny. Okrem skutočnosti poukazu na
charakter predmetného závetu (ktorý podľa názoru žalobkyne je dohodou a nie závetom) žalobkyňa
namietala výrazné rozdiely v konštrukcii písmen a číslic, z tohto dôvodu podľa jej názoru písmo, ktorým
je písaný závet, nie je písmom poručiteľa, ale písmom žalovaného. Ďalej namietala, že prevod dedičstva
na žalovaného by bol v rozpore s dobrými mravmi.

21. Z obsahu napadnutého rozsudku možno zistiť, že súd prvej inštancie zamietol vykonať dôkaz
navrhnutý žalobkyňou týkajúci sa znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva zo dňa
28.1.2019, a to z dôvodu, že žalobkyňa namietala pravosť a platnosť závetu a takýto dôkaz v konaní nie
je dôvodný, pretože smeroval k pravosti a k platnosti listiny, teda závetu a nie k tomu, aby súd skúmal,
či podpis žalovaného na predmetnom závete je podpisom žalovaného alebo nie.

22. Taktiež možno z obsahu spisu zistiť, že na pojednávaní konanom dňa 28.1.2019 žalobkyňa
predostrela svoj návrh, aby sa znalcom skúmal písmo pisateľa závetu s dodatkom, „či sú tie listiny
napísané žalovaným“. Z ďalšieho obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, že žalobkyňa na záver
uviedla, že listinu (pozn. závet) nenapísal poručiteľ, je falošná a poručiteľ nie je jej autorom. Na tomto
pojednávaní bol návrh na doplnenie dokazovania zamietnutý.

23. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok bolo potrené zrušiť z dôvodu porušenia práva žalobkyne na spravodlivý
proces.

24. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

25. Podľa čl. 6 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

26. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne
široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo

na preskúmanie rozhodnutia). Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1239s.).

27. Odvolací súd uvádza, že jeho podstatnou výčitkou vo vzťahu k napadnutému rozsudku je okolnosť
porovnania obsahu poznatkov, ktoré prvoinštančný súd mohol čerpať z obsahu tvrdení a písomných
vyjadrení žalobkyne na jednej strane a obsahu ku ktorému súd na druhej strane prišiel. Z obsahu
napadnutého rozsudku možno zistiť, že prvoinštančný súd vôbec neuvažoval o námietke žalobkyne a
návrhu na dokazovanie o pravosti podpisu a spísania závetu, hoci z obsahu spisu (najmä procesných
úkonov žalobkyne) to bolo zistiteľné.

28. Tak bolo možné (z obsahu) bez pochybností vyextrahovať, že žalobkyňa žalovaného žiadala „vylúčiť“
z dedičstva z dôvodu, že holografný závet, ktorý bol predložený v dedičskom konaní je sfalšovaný,
resp. nevyhotovený poručiteľom. Či už použila slová pravosť závetu, alebo falošný závet, alebo že
„závet nie je písaný písmom poručiteľa“, bolo nutné nazerať na (v tomto konaní) rozhodujúci dôvod
podanej žaloby a to ničotnosť závetu, ktorú na účely dedičského konania bude vo svojich dôsledkoch
možno označiť za neplatný dedičským súdom. V tomto prípade išlo o spornú skutkovú otázku, ktorú
dedičský súd nerieši. Nešlo o posudzovanie formálnych náležitostí závetu s následkom rozhodnutia o
platnosti alebo neplatnosti závetu, čo je parketa právneho hodnotenia, ktoré realizuje sám dedičský
súd. Súd prejednávajúci túto vec nemá kompetenciu posudzovať, či predložený závet má náležitosti
§ 476a OZ, a teda posudzovať jeho platnosť. Aj keď žalobkyňa bola dedičským súdom odkázaná na
podanie žaloby o určenie, že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi, je zrejmé, že podstatou prípadného
vylúčenia žalovaného skúmanou v tomto konaní je skutočnosť, či poručiteľ podpísal alebo nepodpísal
závet a s tým spojená nulita závetu (ničotnosť, neexistencia v právnom zmysle slova), ktorý v dôsledku
predpokladov pre holografný závet vedie k právnemu posúdeniu platnosti alebo neplatnosti závetu (§
476a OZ) v dedičskom konaní. Ani prípadným určením, že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi
z dôvodu (napr. neplatnosti) konkrétneho závetu (a že poručiteľ nenapísal a/ alebo nepodpísal závet),
žalovaného nevylučuje z povolania dediť z iného dedičského titulu, pokiaľ existuje.

29. V uvedenom duchu potom prvoinštančný súd nebral do úvahy, že podstatou žaloby bola skutočnosť
tvrdeného falošného závetu vytvoreného inou osobou ako poručiteľom za situácie holografného
charakteru z dôvodu, že tento závet nespísal a nepodpísal poručiteľ. Opakovane je nutné povedať,
že skutočnosť, či holografný závet podpísal poručiteľ je skutkovou otázkou. V tomto prípade spornou.
Obdobne ako dôvodí komentované znenie, že zákonný dedič tvrdí, že závet poručiteľa je neplaný preto,
že podpis na listine nie je poručiteľov (tvrdí, že podpis je sfalšovaný). „Platný závet“ alebo „neplatný
závet“ sú zložené právne skutočnosti. Skladajú sa totiž z určitých skutkových elementov (hypotéza
právnej normy) a ich právneho posúdenia (dispozícia právnej normy). Petitom žaloby podľa § 194
(pozn. odv. súdu predtým 175k ods. 1 OSP) preto nebude určenie platnosti alebo neplatnosti závetu.
Skutková otázka, ktorá sa má určiť žalobou podľa § 194 sa bude týkať výlučne pravosti podpisu na
listine (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 673 s.). Hoci k uvedeným záverom prišla recentná
procesná civilistika, je nutné podľa názoru odvolacieho súdu prihliadnuť na skutočnosť, že dedičské
konanie sp. zn. 16D/1257/2015 bolo začaté pred účinnosťou nových procesných kódexov, a aj s
prihliadnutím na závery vyslovené v uvedenom konaní (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa
21.3.2017, č. k. 9CoD/13/2016-105) a prax súdov v rozhodnom období, je treba súdnu ochranu strán
sporu zabezpečiť prejednaním tohto sporu s tým, že procesný prostriedok (podaná žaloba a ďalšie) na
to zvolený žalobkyňou treba považovať za správny.

30. Ďalej odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd zamietol aj návrh na dokazovanie znalcom
ohľadne posudzovania, či závet vyhotovil a podpísal poručiteľ s tým, že prvoinštančný súd poukazoval na
izolovaný prejav žalobkyne o „pravosti a platnosti“ závetu bez toho, aby boli procesné návrhy brané podľa
obsahu a vo svojom súhrne. Možno teda konštatovať, že súd návrh na vykonanie dôkazu ako prostriedok
procesného útoku pripustil (aj na poslednom pojednávaní), ale nestotožnil sa s jeho relevanciou a
dôvodnosťou z dôvodu mylného účinku prejavu procesnoprávneho návrhu žalobkyne.

31. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

33. Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú stranami predložené skutkové tvrdenia a dôkazy,
ako aj informácie zistené súdom. Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Vymedzenie
predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od účastníkov konania, od ich povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti. Súd musí mať vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať. Tiež musí mať jasno
v určení toho, na preukázanie akej skutočnosti sa vykonáva ten-ktorý dôkaz (Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 694 s.). V sumáre je nutné konštatovať, že žalobkyňa sa domáha v tomto konaní
určenia, že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi z dôvodu, že závet povolávajúci ho dediť, účinok
takého závetu nemal z dôvodu, že nesplnil podmienky platnosti takého holografného závetu (§ 476a
Občianskeho zákonníka; posudzuje dedičský súd) vyplývajúce zo skutočnosti, že nebol vlastnoručne
poručiteľom napísaný a podpísaný. Prostriedok procesného útoku v podobe návrhu na vykonanie
dokazovania znalcom žalovanou realizovaný bol a smeroval ku skutočnosti, či poručiteľ napísal a
podpísal predmetný závet.

34. Pokiaľ ide o otázku dôkazného bremena - preukázania skutočnosti, že poručiteľ holografný závet
nenapísal a nepodpísal vlastnoručne, treba vychádzať z toho, že dedičský súd v konaní sp. zn.
16D/1257/2015 posudzujúc sporné skutočnosti odkázal toho, koho dedičské právo sa javilo ako menej
pravdepodobné, aby podal žalobu. Žalobkyňa bola odkázaná na podanie takej žaloby a v konaní
vystupuje ako strana sporu tvrdiaca skutočnosti, z ktorých mieni v prípade úspechu ťažiť v dedičskom
konaní.

35. V rámci dokazovania platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník
musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí.
„Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí„ (II. ÚS 38/2015), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 697 s.).

36. V zásade je nutné povedať, že žalobkyňa je v tomto konaní povinná tvrdiacu určitú skutočnosť
aj preukázať. Ide o skutočnosť, že poručiteľ nenapísal a /alebo nepodpísal holografný závet. V tomto
prípade nejde o negatívnu dôkaznú teóriu v zmysle presunu dôkazného bremena na protistranu,
pretože negatívna dôkazná teória sa neuplatňuje absolútne, a preto nie vždy dochádza k presunutiu
dôkazného bremena na protistranu. V niektorých prípadoch možno od účastníka spravodlivo požadovať,
aby preukázal aj negatívnu skutočnosť. Je to tak vtedy, keď možno neexistenciu nejakej skutočnosti
preukázať inak, napr. existenciou skutočnosti, ktorá ju vylučuje (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 698 s.). Ak teda žalobkyňa už v konaní navrhnutým dôkazným prostriedkom - znalcom
(prostriedok procesného útoku) preukáže, že poručiteľ nenapísal a/ alebo nepodpísal holografný závet,
potom tvrdenie žalobkyne, že ho poručiteľ nepodpísal platí a dôsledky s tým spojené sa vyhodnotia v
dedičskom konaní, kde súd konštatuje neplatnosť závetu (právne posúdenie).

37. Pretože prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom a vyhodnotením procesných úkonov
(prostriedkov procesného útoku a obrany) znemožnil strane - žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo porušeniu práva na spravodlivý proces , odvolací súd preto
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a spor vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 3 CSP je treba povedať, že vyššie
uvedeným odvolací súd nesuploval činnosť prvoinštančného súdu v otázke posudzovania relevantnosti
navrhnutého dôkazného prostriedku žalobkyňou (znalecký posudok k otázke spísania a podpisu závetu
poručiteľom) a jeho pripustenia do konania (§ 185 ods. 1 CSP). V zásade je však potrebné po zohľadnení
obsahu spisu sa prikloniť k záveru, že taký prostriedok procesného útoku je treba pripustiť a vykonať
(len ten je spôsobilý zodpovedať odbornú otázku), za splnenia zákonnej povinnosti navrhovateľa takého
prostriedku (§ 253 ods. 1 CSP).

39. V ďalšom postupe sa súd prvej inštancie bude pridŕžať právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle
§ 391 ods. 2 CSP.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.