Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203754
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216203754.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PéterNagyvsporovejvecižalobcu:Q.F.,N..XX.XX.XXXX,

A. B. P. Ú. XX, X., V., právne zast.: JUDr. Peter Nyilfa, advokát, so sídlom Alžbetínske nám. 328,
Dunajská Streda, proti žalovanej: K. A., N.. XX.XX.XXXX, A. H. L.. XXX/XX, Y., právne zast.: JUDr. Eva
Mészárosová, advokátka, so sídlom Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, o zaplatenie 27.000,-
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 26.094,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % zo sumy 26.094,50 eur od 11.03.2016 do zaplatenia, to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 93,28 %. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa11.03.2016domáhal,abysúdzaviazalžalovanúkzaplateniu
istiny 27.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27.000,- eur od
11.03.2016 až do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s poukazom na založenie

spoločnej domácnosti žalobcu a žalovanej, ako aj na ich rozhodnutie spoločne zrekonštruovať rodinný
dom vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nachádzajúci sa v obci Y., K..Ú.. Y., W. N. W.. Č.. XXXX B. B..
Č.. XXX, D. N. R. Č.. XXX, použili žalobca so žalovanou na financovanie rekonštrukcie
uvedeného rodinného domu vo vlastníctve žalovanej (aj) čiastku 27.000,- eur z vlastných finančných
prostriedkov žalobcu, ktoré tento získal z odpredaja svojej nehnuteľnosti - bytu M. X., V.. Uvedené
skutočnostipoukončenírekonštrukčnýchprác,ktorézväčšaprebiehaliodseptembra2013donovembra
2013, a ich presnom vyčíslení boli zo strany žalovanej aj písomne potvrdené a slobodne uznané, a

to čestným prehlásením zo dňa 07.02.2014 s úradne overenými podpismi konajúcich osôb, pričom z
tohto čestného prehlásenia vyplýva, že žalobca svoje vlastné finančné prostriedky vo výške 27.000,- eur
vložil ako investíciu do rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanej z dôvodu založenia spoločnej domácnosti
so žalovanou, pričom podľa obsahu čestného prehlásenia mala žalovaná tieto finančné prostriedky
žalobcovi v celom rozsahu vrátiť alebo mu zabezpečiť nákup primeraného bytu, ak dôjde k zrušeniu
ich spoločnej domácnosti. Po vážnych nezhodách sa žalobca dňa 03.07.2015 natrvalo odsťahoval
zo spoločnej domácnosti so žalovanou, čím nastala splatnosť na vrátenie finančnej pôžičky vo výške

27.000,- eur poskytnutej žalobcom žalovanej za účelom rekonštrukcie rodinného domu v jej výlučnom
vlastníctve.2. Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 09.05.2016 č.k. 15C/12/2016-19, ktorým žalobe v
celom rozsahu vyhovel, pričom tento platobný rozkaz sa zo zákona zrušil (podľa vtedajšej procesnej
úpravy podľa O.s.p.) včasným podaním odporu zo strany žalovanej.

3. Procesná obrana žalovanej obsiahnutá v odpore, ako aj v jej ďalších, neskôr predložených písomných
podaniach spočívala v tom, že žalovaná popierala, že by prevzala od žalobcu pôžičku v sume
27.000,- eur, keď tvrdila, že jej neboli do dispozície poskytnuté ani odovzdané žiadne finančné
prostriedkyžalobcu.Taktiežnamietalavýškucenyrekonštrukcie,ktorápodľanejpredstavovalalensumu

12.041,- eur, a to podľa rozpisu výdavkov ako je na č.l. 22 spisu, o ktorých si žalovaná podľa svojho
vyjadrenia viedla denník. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že žalobca mal svoj vlastný bankový účet,
na ktorý poukázal sumu z predaja svojej nehnuteľnosti, ku ktorému mal prístup len on. V prípade, keď
bolo potrebné nejakú finančnú čiastku vybrať z účtu, vždy tak učinil žalobca sám, pričom zo sumy, ktorú
žalobca získal z predaja svojho bytu, boli plnené aj dlhy žalobcu, ktoré mal voči svojim rodičom, ako
aj iným veriteľom. Podľa písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 23.08.2016 mal prístup k finančným

prostriedkom nachádzajúcim sa na bankovom účte žalobcu výlučne žalobca. Práce podľa rozpisu
výdavkov predloženého žalovanej boli vykonané remeselníkmi z okruhu jej známych, a preto skutočné
náklady týchto rekonštrukčných prác boli podstatne nižšie, ako keby ich vykonávala stavebná firma. V
časeuskutočňovaniarekonštrukčnýchprácžalobcavyvíjalaktívnyzáujem,sámsapodieľalapomáhalaj
pri zabezpečovaní stavebného materiálu a pri stavebných prácach. Rekonštrukcia strešnej krytiny bola

vykonaná, avšak nebola vykonaná rekonštrukcia drevenej konštrukcie strechy, a to ani len čiastočne,
keďže nebola potrebná. Žalovaná tiež uviedla, že na uvedenej nehnuteľnosti už predtým sama vykonala
rekonštrukciu, pre účely ktorej čerpala úver. Písomným podaním zo dňa 10.11.2016 žalovaná vzniesla
kompenzačnú námietku (v podaní je táto nazvaná ako vzájomný návrh), ktorou žalovaná požadovala
od žalobcu zaplatenie 4.959,- eur ako sumy, ktorú žalovaná podľa svojho vyjadrenia vynaložila za

žalovaného z vlastných prostriedkov počas spolužitia so žalobcom, a to tak, že o túto sumu by mal
byť znížený nárok žalobcu uplatnený žalobou. Rozpis s jednotlivými položkami, ktoré mala žalovaná za
žalobcu uhradiť je uvedený na č.l. 52 spisu.

4. Žalobca sa vo svojich ďalších podaniach vyjadril k procesnej obrane žalovanej tak, že finančné

prostriedkynafinancovanierekonštrukčnýchpráczískalodpredajomsvojhobytu vX.kúpnouzmluvou
zo dňa 25.07.2013 za kúpnu cenu 8.900.000,- Ft. (t.j. cca 29.988,54 eur), ktorá mu bola uhradená v
3 čiastkach: čiastka vo výške 870.000,- Ft. dňa 22.07.2013 ako záloha, čiastka vo výške 3.830.000,-
eur bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, na ktorý bola táto suma pripísaná 26.07.2013 a
čiastka vo výške 4.000.000,- eur bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, na ktorý bola táto suma

pripísaná 10.09.2013, pričom účet žalobcu bol zriadený ešte pre uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobca
s dodávateľmi jednotlivých rekonštrukčných prác nebol v kontakte, dohodnuté odmeny vždy zaplatila
žalovaná z finančných prostriedkov, ktoré jej žalobca odovzdal. Žalobca nesúhlasil so žalovanou v
rozpise vyčíslenými nákladmi na rekonštrukciu domu a jednotlivé položky považoval za podhodnotené.
Poukázal na to, že na rodinnom dome bola vymenená kompletná strešná krytina, vykonala sa

úplná rekonštrukcia kúpeľne, bola vykonaná oprava stien a kúpené nové zariadenie kúpeľne, výmena
vchodových a všetkých interiérových dverí, bola kúpená nová kuchynská linka, vonkajšie a vnútorné
rolety. Finančné čiastky za účelom úhrady nákladov súvisiacich s rekonštrukciou a stavebných prác
žalobca odovzdal žalovanej po častiach v období augusta 2013 do októbra 2013, avšak to, ako s
nimi žalovaná v skutočnosti naložila, nie je žalobcovi známa. Žalobca zdôraznil, že žalovaná čestným

prehlásením zo dňa 07.02.2014 v celom rozsahu bez akýchkoľvek námietok uznala výšku finančných
prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu rodinného domu, ktoré čestné prehlásenie bolo vyhotovené
právnou zástupkyňou žalovanej. Nie je sporné ani to, že uvedenú čiastku poskytol žalovanej žalobca,
a to z odpredaja jeho bytu. Z obsahu čestného prehlásenia vyplýva, že žalovaná sa zaviazala vrátiť
žalobcom poskytnuté finančné prostriedky v celom rozsahu, a to v prípade ak dôjde k zrušeniu ich

spoločnej domácnosti, k čomu došlo dňa 03.07.2015. Ku kompenzačnej námietke žalovanej, ktorou
požaduje zaplatenie sumy spolu 4.959,- eur žalobca uviedol, že opodstatnenosť jednotlivých čiastok
žalovaná dostatočne nepreukázala, ani ich riadne nezdokladovala, resp. sa vzťahujú na iné (neskoršie)
obdobie, pričom žalobca riadne uhrádzal svoje výdavky, ako aj určité výdavky spoločnej domácnosti.
Peňažný trest vo výške 600,- eur v celom rozsahu uhradil žalobca, a to osobne v hotovosti do pokladne

Okresného súdu Dunajská Streda, čo vyplýva z predložených potvrdení o zaplatení finančnej čiastky
č. F. XXXXXX zo dňa 27.08.2014 a č. F. XXXXXX zo dňa 08.10.2014. Žalobca preto uvedené náklady
neuznával. Aj keby boli niektoré uplatnené čiastky opodstatnené, išlo by o bezdôvodné obohateniezo strany žalobcu, čo sa podľa § 107 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa
s predloženými listinnými dôkazmi (M. D. R. Č.. XXX, K..Ú. Y., čestné prehlásenie z 07.02.2014,
denný kurzový lístok ECB, uznesenie OS DS č.k. 1T/127/2014 zo dňa 08.10.2014, potvrdenia o
platbách peňažného trestu zo dňa 27.08.2014 a 08.10.2014, prílohy na preukázanie režijných
nákladov uplatnených žalovanou na čl. 56-61, žiadosť žalobcu o možnosť platenia peňažného trestu v

primeraných splátkach, kúpna zmluva na byt žalobcu v X., výpisy z bankového účtu žalobcu, potvrdenie
o pobyte cudzinca z 04.10.2014, technický preukaz vozidla žalovanej) a s podstatným obsahom spisu,
ako aj výsluchom žalobcu a žalovanej.

6. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že medzi stranami nie je
sporná tá skutočnosť, že strany sporu bývali v spoločnej domácnosti v obci Y. v nehnuteľnosti, ktorá

je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Taktiež nie je sporná tá skutočnosť, že táto nehnuteľnosť bola
spoločne rekonštruovaná. Medzi stranami je sporná hodnota rekonštrukčných prác, avšak v tejto
súvislosti žalobca poukazuje na predložené čestné prehlásenie zo dňa 07.02.2014, v ktorom žalovaná
uznáva, že žalobca z dôvodu založenia spoločnej domácnosti ako investíciu vložil svoje vlastné finančné
prostriedky v celkovej výške 27.000,- eur do rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanej. Pre ten prípad,

že dôjde k zrušeniu ich spoločnej domácnosti, strany sa dohodli, že žalovaná túto čiastku v celom
rozsahu vráti žalobcovi, prípadne mu zabezpečí nehnuteľnosť v podobnej, resp. rovnakej hodnote.
Taktiež bolo preukázané, že spoločná domácnosť strán bola zrušená dňa 03.07.2015, kedy žalobca
natrvalo opustil ich spoločnú domácnosť. K zrušeniu trvalého pobytu žalobcu došlo až neskôr, a to z
iniciatívy žalovanej. Je teda zrejmé a preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie celej sumy,

teda čiastky vo výške 27.000 eur. Predmetné finančné prostriedky žalobca získal z odpredaja jeho bytu
v meste X., pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal aj na kúpnu zmluvu, ktorá bola súdu predložená.
Zároveň boli súdu predložené aj výpisy z bankového účtu žalobcu vedeného v FHB bank v Maďarsku,
ktoré preukazujú, že žalobca disponoval s týmito finančnými prostriedkami. Ohľadom návrhu žalovanej
na zaplatenie sumy vo výške 4.959,- eur mal žalobca za to, že vynaloženie týchto čiastok zo strany

žalovanej jednak nebolo žiadnym spôsobom preukázané a taktiež sú neopodstatnené. Pri uplatňovaní
niektorých týchto čiastok (peňažný trest vo výške 600,- eur, náklady na internet, televíziu, elekr. energiu)
nemá žalovaná aktívnu legitimáciu vzhľadom k tomu, že tieto sumy boli uhradené žalobcom prípadne
otcom žalovanej. Žalobca sa spolupodieľal na nákladoch spoločnej domácnosti strán, nakoľko mesačne
uhrádzal žalovanej čiastku vo výške 200,- eur. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že

návrh žalovanej označený ako vzájomný návrh je neopodstatnený. Žalovaná písomným potvrdením
sama preukázala, že peňažný trest uhradil žalobca, ale aj keby to boli fin. prostriedky žalovanej, išlo by
o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej lehote, teda tento nárok žalovanej,
ako aj ostatné nároky z kompenzačnej námietky sú už premlčané. Žalobca teda vzniesol námietku
premlčania nárokov uvedených v kompenzačnej námietke žalovanej zo dňa 10.11.2016.

7. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní vyplynulo, že žalovaná predmetnú žalobu
neuznáva v žalovanej sume 27.000,- eur a uznávame ju len vo výške 12.041,- eur, o čom si viedla
žalovaná záznamy, a to jednak o vykonaných prácach a jednak o finančných prostriedkoch, ktoré
boli vynaložené na tieto práce. Túto sumu žalovaná uznáva ako sumu, ktorú v skutočnosti zaplatil

žalobca. Ohľadom kompenzačnej námietky v podaní zo dňa 10.11.2016 bolo zo strany žalovanej dané
vysvetlenie, že táto suma bola vypočítaná na základe dokladov o jednotlivých úhradách. Čo sa týka
opravy auta, boli to náklady, ktoré vznikli v súvislosti s nehodou spôsobenou žalobcom, za ktorú bol aj
trestne stíhaný. Čo sa týka úhrady peňažného trestu, platby síce boli na jeho meno, avšak boli zložené
v podateľni súdu právnou zástupkyňou žalovanej v trestnom konaní. Právna zástupkyňa, ktorá bola v

trestnom konaní obhajkyňou žalobcu, ich sama uhrádzala z prostriedkov žalovanej. Žalobca vtedy nemal
finančné prostriedky. Čo sa týka finančných nákladov na domácnosť, žalovaná predložila súdu dôkazy
s tým, že náklady v rozhodnom období boli rovnaké ako sú uvedené v predložených dôkazoch.
Ďalej čo sa týka nákladov na cestu (cestovné marec - jún 2014) medzi obcami X. P. Y., bolo to
po spomenutej autonehode a v tom období žalovaná žalobcu vozila na vlastnom aute do X.

aj späť a ona si hradila aj cestovné náklady. Žalovaná popierala, že by žalobca v rozhodnom období
prispieval na domácnosť vo výške 200,- eur mesačne, keďže v tom čase podľa jej vedomostí nemal na
to finančné prostriedky, plat mal vo výške cca 600,- euro. Pokiaľ žalobca mal aj iné peňažné prostriedky,
tak žalovaná o týchto nevedela, keďže žaloba mal vlastný bankový účet, ku ktorému žalovaná nemalaprístup. Čo sa týka čestného prehlásenia zo dňa 07.02.2014, v danej súvislosti žalovaná popierala, že by
prevzala tam uvedenú hotovosť 27.000 eur. Žalovaná nesúhlasila so vznesenou námietkou premlčania,
pričom to považovala za otázku morálneho postoja k celému tomuto sporu.

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanej sumu 27.000,- eur odovzdal, avšak nie v jednej
sume, pričom jednotlivé čiastky vyberal z bankového účtu. Po výbere s peniazmi disponovala žalovaná,
peniaze boli u nej, ona poznala miestnych odborníkov, ktorí pracovali na rekonštrukcii, ona bola s nimi
v kontakte. Keď potrebovala peniaze, tak žalobcovi oznámila, koľko má z účtu vybrať. Peniaze vybral

žalobca z banky po čiastkach, avšak si už presne nepamätal v koľkých. Peniaze vyberal on sám, po tom
čo v Maďarskú vybral peniaze, hneď ich zamenil na eurá pri hraniciach na slovenskej strane a následne
jednotlivé sumy odovzdal žalovanej v eurách, stalo sa to vždy medzi štyrmi očami. Jeho deti o tom celom
vedeli, avšak nikdy neboli prítomné. Aj rodičia žalovanej o tom vedeli, aj dcéra žalovanej o tom vedela,
nakoľko prebiehali zložité rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti žalovanej, otec žalovanej aj pomáhal
s týmito prácami. Na nehnuteľnosti sa uskutočnili rozsiahle práce - obnova kúpeľne (bola

vybudovaná úplné nová kúpeľňa), celý byt bol vymaľovaný. Podľa vedomostí žalobcu bola vymenená
strecha, avšak presne nevedel akú drevenú konštrukciu tesári vymenili. Aj on sa zúčastňoval prác,
keď skončil v práci a aj po víkendoch. Okrem toho boli vynovené aj izby a kuchyňa, všetky okná
boli vymenené. Časť domu, kde bývali rodičia žalovanej, bola tiež vymaľovaná, bola spravená aj nová
podlaha,bolivymenenévchodovédvere,bolatoúplnárekonštrukcia.Predopravoustrechydomzatekal.

K spoločným nákladom žalobca uviedol, že mesačne uhrádzal žalovanej na cestovné náklady
200,- eur, jeho plat bol v sume 600,- eur v čase, keď sa zoznámili, a teda z toho vedel zaplatiť náklady
na cestovné, ako aj náklady na spoločnú domácnosť, t.j. cca 400,- eur mesačne. Keď sa opravovalo
žalobcove vozidlo, tak chodili do práce v X. s vozidlom žalovanej, avšak náklady na benzín hradil
žalobca. Po tom ako bolo vozidlo žalobcu opravené, už chodili s týmto vozidlom, ktoré používala

aj žalovaná. Čestné prehlásenie bolo spísané právnou zástupkyňou žalovanej, a to na jej podnet. Z tohto
vyplýva, že žalovaná sumu 27.000,- eur v čiastkach prevzala, čo bolo následne overené aj notárom.
V septembri 2015 žalobca vyhľadal žalovanú a žiadal ju o vrátenie peňazí, aby si mohol pre
seba kúpiť byt. Ich rozhovor však neviedol nikam, nechcela mu vrátiť peniaze, namiesto toho podala na
neho oznámenie na políciu za obťažovanie.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že podpísanie čestného prehlásenia zo dňa 07.02.2014 sa stalo
ešte pred použitím fin. prostriedkov 27.000 € uvedených v tomto prehlásení, pričom k uzavretiu tohto
čestného prehlásenia došlo za tým účelom, aby sa žalovaný upokojil. Po tom, ako podpísali toto
čestnéprehlásenie,žalovanáchcelazriadiťspoločnýúčetsožalobcom,čosanestaloažalovanánemala

prístup ani k jeho účtu. Zriadenie spoločného účtu žalovaná chcela za tým účelom, aby aj ona videla
pohyby na účte. Žalovaná sumu 27.000 € spolu nikdy nevidela, ani ju neprevzala. Podľa jej vedomostí
žalobca dostal túto sumu v 3 čiastkach, pričom z 1. čiastky si uhradil prebiehajúce exekúcie voči nemu a
taktiežztejtosumysivyrovnalajdlhyvočisvojejrodine,presnevočirodičomadcére.Čestnéprehlásenie
bolo prvý krát vyhotovené pred začatím stavby niekedy v júli 2013, avšak ho žalobca roztrhol a čestné

prehlásenie, ktoré je žalobcom doložené do spisu bolo spísané u právnej zástupkyne žalovanej dňa
07.02.2014. Po prvom podpise čestného prehlásenia žalovaná viackrát žiadala o prístup k účtu, čo sa
nestalo a tu začali problémy. Keď sa žalobca presťahoval na Slovensko tak z týchto peňazí dal zároveň
opraviť aj svoje osobné vozidlo. Ešte pred začatím stavby sa nasťahoval ku žalovanej do bytu vo M. V.,
ktorý si žalovaná prenajímala. Ešte pred stavbou navrhla žalovaná žalobcovi možnosti, že buď bude pre

neho kúpený byt alebo môžu spolu rekonštruovať žalovanej dom v Y.. Žalobca v byte vo M. V. žiadne
spoločné výdavky neuhrádzal. Keď žalobca roztrhol prvé čestné prehlásenie, tak zároveň rozbil aj svoje
veci. Za rozbité veci si žalobca kúpil nové, avšak všetko na úver. Potom sa stala autonehoda, pri ktorej
boli náklady na opravu auta hradené sčasti z peňazí žalovanej. Veci, ktoré boli použité na rekonštrukciu,
kúpili žalobca so žalovanou vždy spolu a aj za práce vždy zaplatili spolu. Pri výbere peňazí

žalovaná nikdy nebola prítomná. Výšku uznanej časti výdavkov 12.041,- € si žalovaná pamätá
preto, lebo si tieto výdavky písala a viedla. Viac peňazí by do jej domu ani nemohli vložiť, keďže ona
už predtým v roku 2008 urobila na dome podstatnejšie zmeny. Tento úver bol čerpaný z ČSOB banky
práve na tento účel. Zo sumy 12.041,- € boli urobené zmeny ako sú uvedené v odpore žalovanej na
strane 22 spisu. Pri položke rekonštrukcia strechy žalovaná upresnila, že celá rekonštrukcia strechy

nebola, bola iba výmena krytín. Keď sa nasťahovali do domu, žalovaná chcela dokončiť
vnútorné práce, ktoré neboli úplne dokončené. Žalovaná popierala, že by sa žalobca spolupodieľal na
spoločných výdavkoch domácnosti, nakoľko tie platila žalovaná spolu s jej rodičmi. Keď žalobca nevedel
vysvetliť úbytky zo sumy, tak sa to celé zvrátilo do hádok a žalovaná chcela vystúpiť zo vzťahu. Žalovanápopierala, že by žalobca prispieval na benzín mesačne sumou 200,- eur, keďže ho vozila ona. Všetky
spoločné výdavky uhrádzala ona. Podľa jej vyjadrenia sa šek na sumu 149,- eur za plyn má rozumieť
ako mesačná platba za celý dom, rodičia platili elektrinu a ostatné menšie výdavky. Všetky výdavky,

ktoré mali žalobca a žalovaná na Slovensku, boli hradené z peňazí žalovanej. Čo sa týka príjmového
pokladničného dokladu - poplatok za odpad na č.l. 56 spisu, z tohto poplatku si žalovaná uplatnila tiež
štvrtinu. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že rekonštrukčné práce na jej dome
prebiehali zhruba od júla 2013 do konca októbra 2013, pričom v spise založené čestné prehlásenie bolo
vyhotovené až po stavebných prácach, a to z dôvodu, že žalobca prvé čestné prehlásenie roztrhol.

10.Vykonanýmdokazovanímsúdzistilnasledovnýskutkovýaprávnystavveci: Vzhľadomna
založenie spoločnej domácnosti žalobcu a žalovanej, ako aj na ich rozhodnutie spoločne zrekonštruovať
rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nachádzajúci sa v obci Y., K..Ú.. Y., W. N. W.. Č.. XXXX
B. B.. Č.. XXX, D. N. R. Č.. XXX, boli na financovanie rekonštrukcie uvedeného rodinného
domu žalovanej použité (aj) vlastné finančné prostriedky žalobcu, ktoré tento získal z odpredaja svojej

nehnuteľnosti - bytu v X., V.. Uvedené nebolo medzi stranami sporné. Spornou zostala výška použitých
finančných prostriedkov žalobcu, keď žalobca tvrdil, že to bola celkom suma 27.000,- eur, čo vyplýva
aj z predloženého čestného prehlásenia vyhotoveného stranami sporu zo dňa 07.02.2014, pričom
žalovaná z tejto sumy uznala za opodstatnenú iba časť, a to 12.041,- €, čo podľa nej predstavuje
sumu skutočných výdavkov na rekonštrukciu domu podľa rozpisu ako je na č.l. 22 spisu. Kúpna cena

8.900.000,- Ft. (t.j. cca 29.988,54 eur) za predaj bytu bola žalobcovi uhradená na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 25.07.2013 v 3 čiastkach, a to čiastka vo výške 870.000,- Ft. dňa 22.07.2013 ako záloha, čiastka
vo výške 3.830.000,- eur bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, na ktorý bola táto suma pripísaná
26.07.2013 a čiastka vo výške 4.000.000,- eur bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, na ktorý bola
táto suma pripísaná 10.09.2013, pričom účet žalobcu bol zriadený ešte pre uzavretím kúpnej zmluvy.

Uvedené vyplývajú zo žalobcom predložených dôkazov (kúpna zmluva, výpisy z jeho bankového účtu).
Žalobcajednotlivéčiastkyvyberalzosvojhobankovéhoúčtu,kuktorémužalovanánemalaprístup, po
výbere peňazí v V. ich vždy zamenil na eurá a následne boli z týchto peňazí žalobcom a žalovanou
uhrádzané výdavky na rekonštrukciu domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Rekonštrukčné práce
zväčša prebiehali od augusta 2013 do novembra 2013, pričom z čestného prehlásenia z 07.02.2014

s úradne overenými podpismi strán sporu ako konajúcich osôb vyplýva, že žalobca svoje vlastné
finančné prostriedky vo výške 27.000,- eur vložil ako investíciu do rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanej
z dôvodu založenia spoločnej domácnosti so žalovanou, pričom podľa obsahu čestného prehlásenia
mala žalovaná tieto finančné prostriedky žalobcovi v celom rozsahu vrátiť alebo mu zabezpečiť nákup
primeraného bytu, ak dôjde k zrušeniu ich spoločnej domácnosti. K zrušeniu spoločnej domácnosti

žalobcu a žalovanej došlo dňa 03.07.2015, keď sa žalobca z nej natrvalo odsťahoval. Uvedené vyplýva
zo žalobcom predložených dôkazov (čestné prehlásenie) a ani nebolo medzi stranami sporné. Medzi
stranami zostala sporná aj tá skutočnosť, kto z nich a v akej výške uhrádzal náklady na spoločnú
domácnosť do času jej zániku, ako aj to, či žalovaná uhrádzala za žalobcu výdavky, ktoré tento mal v
čase spolužitia najmä v súvislosti s opravou jeho auta, s dochádzaním do práce v X. autom žalovanej a s

úhradou jeho peňažného trestu v konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.
zn. 1T/127/2012. Tieto výdavky spolu vo výške 4.959,- eur (rozpis na č.l. 52 spisu) si žalovaná uplatnila
voči žalobcovi ako kompenzačnú námietku, t.j. žiadala, aby bola suma týchto výdavkov odrátaná
zo žalobcovi priznanej sumy skutočne vynaložených nákladov na rekonštrukciu domu. Žalobca tieto
výdavky neuznával a vzniesol pri nich námietku premlčania prípadného nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne
následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už
nastali, pominú.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ust. 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka /prvá veta/, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

Podľa ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím
na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 31.01.2013), výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Súd po vykonaní dokazovania vo veci dospel k záveru, že predmetná žaloba je opodstatnená vo

výške 26.094,50 eur s prislúchajúcim príslušenstvom z tejto sumy. Medzi stranami nebolo sporné, že
minimálne v období od augusta 2013 do novembra 2013 prebiehali na dome žalovanej (špecifikovanom
v bode 1 odôvodnenia rozsudku) rekonštrukčné práce a že na rekonštrukciu boli použité (aj) finančné
prostriedky, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve žalobca. Pri spornom rozsahu vykonaných prác a
spornej výške finančných prostriedkov za ne vyplatených zo strany žalobcu a žalovanej jednotlivým

dodávateľom a remeselníkom, čo vyplývalo z vyjadrení strán sporu, považoval
súd za rozhodujúcu tú skutočnosť, že čestným prehlásením zo dňa 07.02.2014, t.j. vyhotoveným po
tom, ako už boli rekonštrukčné práce vykonané a nepochybne boli stranám sporu známe tak rozsah
skutočne vykonaných prác, ako aj objem na to použitých vlastných peňažných prostriedkov žalobcu,
žalovanáslobodnesvojimpodpisomoverenýmunotárapotvrdilaauznalavloženievlastnýchpeňažných

prostriedkov žalobcu vo výške 27.000,- eur ako investície do rekonštrukcie domu v jej výlučnom
vlastníctve v plnej výške. Žalobca v konaní predloženou kúpnou zmluvou na byt, ako aj výpismi z
jeho bankového účtu jednoznačne preukázal, že v rozhodnom období disponoval s uvedenou sumou,
ktorú mal z odpredaja jeho bytu v X., V. s tým, že posledná splátka kúpnej ceny bola pripísaná najeho účet dňa 10.09.2013, pričom zo svojho účtu vyberal peniaze v hotovosti, ktoré následne po ich
zámene na eurá použili spolu so žalovanou na uhrádzanie výdavkov na rekonštrukciu jej
domu. Uvedené nespochybnila ani žalovaná, ktorá len tvrdila, že sumu 27.000 eur spolu nikdy nevidela,

ani ju neprevzala. Súd predmetný nárok žalobcu právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom na túto možnosť upozornil strany sporu
na pojednávaní 08.09.2017. Z hľadiska dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo
pritom nepodstatné, či všetky čiastkové sumy žalovanou v spomenutom čestnom prehlásení potvrdenej
celkovej investície žalobcu do jej majetku vo výške 27.000,- eur boli aj fakticky odovzdané priamo

žalovanej, aby ona z nich následne vyplatila dodávateľov prác, alebo boli na úhradu prác použité aj
iným spôsobom. Objem použitých peňazí žalobcu 27.000,- eur bol žalovanou jednoznačne a v plnej
výške potvrdený v čestnom prehlásení zo dňa 07.02.2014, pričom v danom ohľade je bezpredmetné,
že žalovaná nemala k účtu žalobcu prístup. Žalovaná pritom ani žiadnym dôkazom počas celého
konania nepreukazovala svoje tvrdenie, že by bola táto suma neprimeraná vykonanému rozsahu
rekonštrukcie a toto jej tvrdenie sa rozchádza s tvrdeniami žalobcu a aj so svojim vlastným čestným

prehlásením. Tvrdenie žalovanej o tom, že predmetné čestné prehlásenie zo dňa 07.02.2014 už bolo
v poradí druhé po roztrhnutí prvého takého prehlásenia žalobcom, vyhotoveného ešte pred začatím
prác, považoval súd za účelné a ničím nepodložené tvrdenie. Podľa obsahu čestného prehlásenia
zo dňa 07.02.2014 mala žalovaná finančné prostriedky vo výške 27.000,- eur vložené žalobcom do
rekonštrukcie jej nehnuteľnosti titulom investície žalobcovi v celom rozsahu vrátiť alebo mu zabezpečiť

nákup primeraného bytu, pokiaľ dôjde k zrušeniu ich spoločnej domácnosti. K zrušeniu spoločnej
domácnosti strán sporu podľa ich súhlasného vyjadrenia (vyjadrenie žalovanej na str. 51 spisu) došlo
dňom 03.07.2016, a teda týmto dňom, keďže nebol pre žalobcu zabezpečený nákup primeraného bytu,
mupodľaobsahučestnéhoprehláseniavznikloprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniaodpadnutím
právneho dôvodu jeho plnenia, a to založenia a trvania spoločnej domácnosti strán sporu podľa § 451

ods. 2 Občianskeho zákonníka splnením rozväzovacej podmienky, t.j. zrušením spoločnej domácnosti
podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené nebyť kompenzačnej námietky žalovanej
uplatnenej v tomto konaní by mal žalobca nárok na vrátenie celej sumy investície 27.000,- eur.

12. Pri kompenzačnej námietke žalovanej z 10.11.2016 súd prihliadol k námietke premlčania žalobcu

vo vzťahu k žalovanou uplatneným výdavkom (okrem sumy peňažného trestu) podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože je nepochybné, že sa toto právo žalovanej premlčalo za dva roky
odo dňa vzniku jej čiastkových nárokov na úhradu tých (spoločných) výdavkov, ktoré žalovaná mala za
žalobcu uhradiť podľa § 454 Občianskeho zákonníka, t.j. odkedy sa žalovaná ako oprávnená
dozvedela o tom, že jej plneniami došlo k bezdôvodnému obohateniu a žalobca sa tým na jeho úkor

obohatil. Výdavky uvedené na str. 52 spisu (okrem sumy peňažného trestu) sú tak premlčané v období
do 10.11.2014 (2 roky pred ich uplatnením v podaní žalovanej zo dňa 10.11.2016) a súd
ich nemohol započítať. Od 11.11.2014 do dňa zrušenia spoločnej domácnosti 03.07.2015 (z dôvodu
prehľadnosti a zjednodušenia tu súd vzal za základ výpočtu výdavkov obdobie celých 8 mesiacov)
súd vychádzal z toho, že žalovaná len tvrdila, avšak ničím nepreukázala vznik týchto výdavkov, ktoré

zároveň žalobca neuznával (výdavky spojené s opravou auta, cestovaním, taxi službou, t.j. všetky
uplatnené výdavky okrem peňažného trestu a režijných nákladov). Žalovaná tak neuniesla dôkazné
bremeno pri týchto výdavkoch, a preto jej súd kompenzáciu vo výške týchto výdavkov nepriznal. Čo
sa týka režijných nákladov, tu nebolo možné priznať tie výdavky, ktoré podľa predložených dokladov
neuhrádzalažalovaná,aleinýčlenrodiny,zktoréhodôvodunauplatnenieichkompenzácie(internet,TV,

elektrina) nemá žalovaná vecnú legitimáciu. Daň z nehnuteľnosti platí vlastník nehnuteľnosti z titulu jeho
vlastníctva, pričom založením spoločnej domácnosti strán sporu nedošlo k zmene vlastníckych vzťahov
k predmetnému domu, a preto ani nie je možné preniesť časť nákladov spojených s povinnou daňou za
túto nehnuteľnosť na iného obyvateľa domu. Čo sa týka uplatnených výdavkov za dodávku plynu a
odvoz smetí, tieto výdavky podľa predložených dokladov preukázateľne uhrádzala žalovaná, pričom na

pojednávaní výslovne uviedla, že predložený poštový poukaz so sumou 149,- eur predstavuje mesačný
poplatok za dodávku plynu. Nakoľko žalobca len všeobecne tvrdil, že na chod spoločnej
domácnosti prispieval mesačne sumou 200,- eur, avšak to nijakým spôsobom nepreukázal a na druhej
strane žalovaná pri uvedených dvoch položkách predloženými dokladmi dostatočne preukázala, že tieto
výdavky spoločnej domácnosti uhrádzala ona, pričom podľa jej vyjadrenia tieto výdavky boli v rovnakej

výške aj v rozhodnom (skoršom) období (viď vyššie), súd tu kompenzačnej námietke žalovanej vyhovel
v sume 305,50 eur, čo je 1 z preukázaných nákladov na dodávku plynu a odvoz smetí za
obdobie 8 mesiacov (plyn 8 x 149,- eur = 1.192,- eur a poplatok za odpad 30,- eur na 8 mesiacov, t.j.
spolu 1.222,- eur : 4 = 305,50 eur, čo pripadá na jedného člena štvorčlennej domácnosti. Súd pri týchtonákladoch nepovažoval za potrebné nariadiť výsluch aj matky žalovanej, pretože vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti by jej výpoveď objektívne nemohla ovplyvniť súdom zistený skutkový stav.

13. Súd taktiež prisvedčil tvrdeniu žalovanej, že peňažný trest žalobcu celkom vo výške 600,- eur
bol uhradený z finančných prostriedkov žalovanej, čo výslovne potvrdila aj jej právna zástupkyňa, ktorá
podľa svojho vyjadrenia osobne v podateľni súdu vykonala dve platby peňažného trestu, a to dňa
27.08.2014 a 08.10.2014 s tým, že aj keď bolo na potvrdenkách meno žalobcu, finančné prostriedky na
uhradenie peňažného trestu žalobcu boli poskytnuté žalovanou. Uvedenému tvrdeniu súd prisvedčil aj

vzhľadom na to, že vyjadrenie žalobcu k predmetným skutočnostiam bolo zmätočné a nebolo v súlade
s obsahom spisu (aj pripojeného spisu OS DS sp. zn. 1T/127/2014), keď pokuta nebola rozpísaná na 3
čiastky podľa rozsudku súdu, a ani nebola zaplatená na pošte v Dunajskej Strede tak ako to žalobca na
pojednávaní tvrdil. Naopak peňažný trest bol zaplatený priamo na okresnom súde a v dvoch platbách,
teda tak ako to tvrdili žalovaná a jej právna zástupkyňa, z čoho súd usúdil, že žalobca nepreukázal,
že by peňažný trest uhradil on a z vlastných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj vtedajšia nepriaznivá

finančná situácia žalobcu vyplývajúca z obsahu spisu; charakter platby, t.j. úhrada peňažného trestu,
ktorý mal na účely upustenia od výkonu trestu zákazu činnosti súdom v trestnom konaní zaplatiť žalobca,
čo bolo zrejmým dôvodom uvedenia jeho mena na potvrdenkách; ako aj fakt, že predmetnými
potvrdenkami disponovala právna zástupkyňa žalovanej, ktorá ich v konaní predložila práve na podporu
tvrdenia žalovanej o tom, že suma peňažného trestu bola zaplatená z jej peňazí. Platenie peňažného

trestu bolo pritom verejnoprávnou povinnosťou žalobcu s tým, že vzťah medzi platiteľom peňažného
trestu a štátom je vzťahom verejnoprávnym a nie občianskoprávnym. V súvislosti s plnením peňažnej
povinnosti odsúdeného vo vzťahu ku štátu pritom nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie ďalšieho
subjektu - žalovanej, tzn. jej nárok na kompenzáciu nemohol byť uplatnený ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka, a teda ani nebolo možné v tomto smere

prihliadnuť k námietke premlčania žalobcu, keďže tu neplatí dvojročná subjektívna premlčacia doba
podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101
Občianskeho zákonníka platiaca pre plnenie žalovanej z iného dôvodu než plnenia za žalobcu podľa §
454 Občianskeho zákonníka, pričom kompenzačná námietka tak bola pri tomto nároku uplatnená včas
(v rámci 3-ročnej premlčacej doby). Súd preto kompenzačnú námietku v časti predmetných platieb 600,-

eur posúdil ako dôvodnú.

14. Z uvedených dôvodov preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.094,50 eur
(27.000,- eur - 305,50 eur - 600,- eur) spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05
% zo sumy 26.094,50 eur od 11.03.2016 (od podania žaloby) do zaplatenia, nakoľko sa žalovaná

dostala so svojim dlhom do omeškania a vo zvyšku súd žalobu zamietol (výroky I a II). Súd ostatné
námietky strán sporu nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie daného sporu, a preto sa s nimi
osobitne nevysporiadal. Súd stanovil lehotu na splnenie peňažnej povinnosti 3 dni od právoplatnosti
rozsudku, keďže vychádzal z toho, že žalovaná bola v konaní zastúpená advokátom a zároveň aj riadne
poučená podľa § 153 v spojení s § 149 CSP o tom, že strany sú povinné uplatniť prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaná na pojednávaní síce požiadala o splácanie dlhu, avšak
svoje finančné a majetkové pomery nijako, t.j. ani čiastočne príslušnými dokladmi nepreukázala, hoci tak
na základe poučení súdu mohla urobiť už skôr, ale najneskôr na pojednávaní. Žalovaná pritom vedela
o konaní už od 23.05.2016, kedy prvý krát prevzala zásielku súdu v tejto veci, a preto skutočnosť, že na

pojednávaní žalovaná žiadala o splácanie dlhu bez toho, aby tam doniesla so sebou doklady, ktoré by
aspoň čiastočne preukazovali jej pomery, považoval súd za skutočnosť, ktorá odôvodňuje nevyhovenie
jej žiadosti o splácanie dlhu, a to za primeraného použitia § 153 CSP, keďže ďalšie konanie o jej žiadosti
by vyžadovalo odročenie pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu, čo však súd vzhľadom na
uvedené okolnosti prípadu nepovažoval v danom prípade za hospodárny postup.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,28 %,
keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 96,64 % a neúspešný na 3,36 %, t.j. čistý úspechžalobcu predstavuje 93,28 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).