Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010710
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2320010710.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obvinenej V. W., pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej
prokuratúry Galanta proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 18. júna 2020, č. k. 31T/60/2020-269,

na neverejnom zasadnutí konanom 20. októbra 2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry
Galanta z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením z 18. júna 2020, č. k. 31T/60/2020-269, podľa § 241
odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta

z 5. júna 2020, č. k 1Pv/169/19/2202-19 a vec mu vrátil.
Okresný súd odôvodnil tento postup tým, že z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že obvinená V.
W. (ďalej len „obvinená“) bola na možnosť preštudovania vyšetrovacieho spisu upozornená poštovou
zásielkou adresovanou do vlastných rúk, ktorú si neprevzala. Keďže jej zásielka s upozornením bola
doručovaná na adresu, ktorú uviedla ako adresu na doručovanie, aplikovala sa fikcia doručenia.
Aplikujúc túto fikciu, okresný súd skonštatoval, že obvinenej nebola oznámená možnosť preštudovať

vyšetrovací spis tri dni vopred, ale iba jeden deň vopred, čo je v rozpore s Trestným poriadkom.
Okresný súd zdôraznil, že v spise sa nenachádzala zmienka, že by obvinená súhlasila so skrátením tejto
lehoty. Podľa názoru okresného súdu tým došlo k závažnému porušeniu práva obvinenej na obhajobu
a závažnej procesnej chybe, pre ktorú bolo potrebné vec vrátiť prokurátorovi.
Písomné vyhotovenie uznesenia bolo doručené prokurátorovi 25. júna 2020 a obvinenej 26. júna 2020.
Dňa 29. júna 2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) voči tomuto

uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 2.
septembra 2020.
V sťažnosti namietal, že spôsob, akým o podanej obžalobe rozhodol okresný súd, nepovažuje za
dôvodný. Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného poriadku podľa neho vymedzuje, kedy orgán činný v
trestnom konaní a súd doručujú listiny do vlastných rúk, pričom Trestný poriadok nevyžaduje, aby bol
obvinený upozornený na možnosť preštudovania vyšetrovacieho spisu poštovou zásielkou určenou do

vlastných rúk, okrem toho ak je k tomu dôležitý dôvod. Vo vyšetrovacom spise však absentuje akákoľvek
listina, úradný záznam alebo osobitné rozhodnutie vyšetrovateľa, z ktorého by bolo možné logickým
spôsobom preukázať úvahu vyšetrovateľa zvoliť tento osobitný spôsob doručovania. Podľa prokurátora
orgán činný v trestnom konaní alebo súd nemôže z vlastnej svojvôle pristúpiť k voľbe typu doručovania
do vlastných rúk bez toho, aby bol k tomu donútený konkrétnymi dôležitými okolnosťami, bez toho, aby
tieto neboli zaznamenané vo vyšetrovacom, prípadne súdnom spise.

Z vyššie uvedeného prokurátor vyvodil záver, že v tomto prípade bolo upozornenie na možnosť
preštudovania vyšetrovacieho spisu bezdôvodne a celkom zbytočne doručované obvinenej spôsobomdo vlastných rúk. Pri posudzovaní fikcie doručenia a jej následkov bolo preto nutné prihliadať na splnenie
materiálnych podmienok týkajúcich sa preukázania potreby dôležitosti doručovania listiny adresátovi do
vlastných rúk. Striktne formálny postup vyhodnotenia fikcie doručenia vychádzajúci len z typu obálky, v

ktorej daná listina bola doručovaná, nemožno považovať za správny a zákonný. Zásielku doručovanú
vyšetrovateľom bolo potrebné posudzovať v režime týkajúcom sa „obyčajného“ doručovania zásielky (v
zmysle § 65 Trestného poriadku), kedy fikcia nastala dňom uloženia zásielky u orgánu, ktorý zásielku
doručoval (§ 65 odsek 3 Trestného poriadku), čo v posudzovanom prípade znamenalo, že zásielka sa
považovala za doručenú 25. marca 2020, a teda lehota troch kalendárnych dní pred preštudovaním

vyšetrovacieho spisu bola podľa § 208 odsek 1 Trestného poriadku zachovaná.
Pokiaľideoskutočnostiuvedenésúdomvodôvodnenínapadnutéhouzneseniatýkajúcesanesprávnosti
dátumu upozornenia obvinenej o možnosti preštudovať spis uvedenom v zázname o preštudovaní spisu
(č. l. 257 spisu), k tomu prokurátor uviedol, že išlo o zrejmú chybu v písaní, kedy vyšetrovateľ v zázname
uviedol nesprávny dátum (30. októbra 2019). Uvedené pochybenie nemalo žiadny negatívny vplyv
na právo obvinenej na obhajobu. V konečnom návrhu prokurátor žiadal napadnuté uznesenie zrušiť,

pretože bolo nedôvodné a vydané predčasne.
Obvinená sa k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora nevyjadrila.
Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie
19. októbra 2020.
Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou

osobou, podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému podala prokurátorka sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je nedôvodná.
Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného
súdu žiadne pochybenia. Pokiaľ ide napadnutý výrok, tento je vecne správny a zákonný, aj keď z iných

ako okresným súdom prezentovaných dôvodov.
Zo spisového materiálu krajský súd zhodne ako okresný súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry
Galanta podal na obvinenú 15. júna 2020 na okresný súd obžalobu z 5. júna 2020, č. k.
1Pv/169/19/2202-19, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno b),
odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného

zákona, ktorý mala spáchať na skutkovom základe tam uvedenom.
V spise na č. l. 257 je záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania. Zo
záznamu je zrejmé, že obvinená bola vyrozumená o úkone 30.10.2019 a že je neprítomná.
V spise na č. l. 251 sa nachádza písomnosť označená ako vyrozumenie, ktorým vyšetrovateľ obvinenú
upovedomoval jednak o výsluchu poškodeného - ustanoveného opatrovníka - určeného na 23. marca

2020 o 13.00 hod., ďalej o zmene právnej kvalifikácie skutku a súčasne aj o možnosti preštudovať
vyšetrovací spis v termíne 31. marca 2020 o 13.00 hod.
Predmetné písomnosti vyšetrovateľ doručoval obvinenej poštou v zásielke adresovanej do vlastných
rúk, pričom na poštovú prepravu bola zásielka podaná podľa podacej pečiatky 24. marca 2020.
Poštová zásielka sa vrátila späť vyšetrovateľovi ako nedoručená 29. apríla 2020. Zo zásielky je zrejmé,

žebolauloženánapošte25.marca2020,novodbernejlehotenebolavyzdvihnutá.Nedoručenázásielka
je v spise na č. l. 252.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného poriadku, do vlastných rúk sa doručuje
a) obvinenému obžaloba a predvolanie,
b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia,

c) iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník alebo asistent prokurátora z dôležitých dôvodov nariadi.
Podľa § 66 odsek 3 Trestného poriadku, ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu.

Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Podľa § 208 odsek 1 Trestného poriadku, ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie
za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie,
umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej
osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenievyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom
musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods.1, obvineného a obhajcu upozorní policajt
na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na

doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za
potrebný.
Okresný súd uzavrel, že za deň doručenia zásielky je potrebné považovať 30.
marec 2020 a keďže termín preštudovania vyšetrovacieho spisu bol určený na 31.
marca 2020, nebola zachovaná lehota aspoň troch dní ako ju predpokladá ust. §

208 odsek 1 Trestného poriadku.
Tento záver okresného súdu je ale podľa názoru krajského súdu nesprávny.
Podľa právneho názoru krajského súdu k účinnému doručeniu predmetnej zásielky obvinenej vôbec
nedošlo.
Je treba dať za pravdu prokurátorovi v tom, že nielen vyrozumenie o možnosti preštudovať vyšetrovací
spis, ale ani ďalšie písomnosti obsiahnuté v zásielke, nebolo potrebné obvinenej doručovať poštou do

vlastných rúk, keďže to z Trestného poriadku nevyplýva.
Na druhej strane ale pokiaľ vyšetrovateľ zvolil tento spôsob doručovania písomností, čo mu Trestný
poriadku v ust. § 66 odsek 1 písmeno c) výslovne umožňuje, treba jeho rozhodnutie akceptovať ako fakt.
Vôbec nie je namieste rozhodnutie vyšetrovateľa v tomto smere spochybňovať tak, ako to činí prokurátor
v podanej sťažnosti. Už vôbec nemožno vyšetrovateľom zvolený spôsob doručovania zásielky (či už z

dôvodu jeho nadbytočnosti alebo preto, že sa prokurátorovi v danej chvíli jednoducho nehodí) redukovať
na „obyčajné doručenie“ a vyvodzovať z toho iné, pre obvinenú nepriaznivé, dôsledky spôsobom, akým
to činí prokurátor v podanej sťažnosti. Námietky prokurátora preto považoval krajský súd v celom
rozsahu za nedôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť výroku napadnutého uznesenia, faktom je, že vyšetrovateľ v tomto prípade

zvolil doručovanie poštovou zásielkou adresovanou obvinenej do vlastných rúk. Avšak pozornosti ako
okresného súdu, tak aj orgánov činných v trestnom konaní ušlo to, že vyšetrovateľom zvolený typ
zásielky určenej do vlastných rúk neobsahoval pokyn pošte na opakované doručenie zásielky v prípade,
ak adresát zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, prvý krát nebude.
Trestný poriadok pri zásielkach adresovaných do vlastných rúk vždy (bezvýnimočne) predpokladá

opakované doručenie, ak zostane prvý pokus o doručenie neúspešný. Je to explicitne zrejmé z ust.
§ 66 odsek 3 Trestného poriadku. Aplikácia tzv. fikcie doručenia podľa krajského súdu môže nastúpiť
len vtedy, ak je postup podľa § 66 odsek 3 Trestného poriadku striktne dodržaný, čo v tomto prípade
evidentne nebolo.
Na základe tejto úvahy krajský súd uzavrel, že predmetná zásielka (obsahujúca upozornenie obvinenej

na zmenu právnej kvalifikácie skutku podľa § 206 odsek 6 Trestného poriadku, vyrozumenie o výsluchu
ustanoveného opatrovníka a nakoniec aj vyrozumenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis po
skončení vyšetrovania) obvinenej právne účinným spôsobom doručená vôbec nebola.
Na dôvažok krajský súd poukazuje na skutočnosť, že vyšetrovateľ obvinenú o výsluchu poškodeného
- ustanoveného opatrovníka určeného na 23.3.2020 upovedomil až deň po zrealizovaní tohto úkonu,

keďže zásielka sa odovzdala na poštovú prepravu až 24. marca 2020.
Krajský súd tak nemá najmenšie pochybnosti o tom, že orgány činné v trestnom konaní v tomto
prípade porušili právo obvinenej na obhajobu, keď jej zmarili účasť na úkone - výsluchu ustanoveného
opatrovníka, nedoručili jej upovedomenie o zmene právnej kvalifikácie a nakoniec jej ani neumožnili
riadne preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania.

Rešpektovať právo obvinených na obhajobu treba vždy. Avšak v situácii, keď obvinenej hrozí za stíhaný
skutok v prípade uznania viny (bez prejudikovania rozhodnutia) uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody v rozsahu od 7 rokov do 15 rokov, v konaní nemá obhajcu a zo zápisníc o výsluchu
obvinenej ako aj z výsluchov svedkov vyplýva, že v prípade obvinenej ide o simplexnejšiu osobu, treba
jej právu na obhajobu venovať zvlášť zvýšenú pozornosť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného senát krajského súdu postupom podľa §
193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátora na neverejnom zasadnutí zamietol
ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.