Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119383173
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:6119383173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom 831 04 Bratislava - Nové Mesto, Vajnorská 100/A,
IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského
3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: Q. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX K., A. XXXX/XX,
o zaplatenie 23,18 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy od 27. 9. 2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 9. 2019 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 23,18 eura istiny spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a náhrady trov
konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4. 7. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28,

817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/
B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný
uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá
Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto
Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na
pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa
uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrou zo dňa 8. 9. 2016 pod VS

XXXXXXXXXX vo výške 23,18 eura s lehotou splatnosti 26. 9. 2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne
dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho
upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobca
si preto uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
vystavenej faktúry.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, preto mal súd za

to, že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda
procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo
forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Tátopovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiaces procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia
sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme

buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje
skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

4. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrou, oznámením o postúpení

pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Žalobcapodalžalobutak,akojevyššiepopísanéaodôvodnené.Právnypredchodcažalobcuuzatvoril
so žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ zmluvu, na základe ktorej poskytoval žalovanému
služby, ktoré následne vyúčtoval faktúrou zo dňa 8. 9. 2016 vedenou pod VS XXXXXXXXXX vo výške
23,18 eura s lehotou splatnosti 26. 9. 2016.

6. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, pričom právny predchodca
žalobcu služby riadne poskytol.

7. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny

predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej
obchodnej činnosti.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú podľa zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 16. 5. 2014, ((1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinný k 16. 5. 2014, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho

predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej a žalobou uplatnenej sume 23,18 eura, ktoré žalovaný
nezaplatil (faktúra je uvedená v bode 2. tohto odôvodnenia). Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi
právo na zaplatenie tejto sumy.

11. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadnehoplnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času

plnenia.

13. Právo na úroky z omeškania (z faktúry uvedenej v bode 2. tohto odôvodnenia) vzniklo odo dňa
nasledujúcom po splatnosti faktúry, t. j. odo dňa 27. 9. 2016 a výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).

14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre obdobie splatnosti faktúr
vo výške 0,00 % p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a.

15. Na základe uvedeného súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

16. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňujetzv.zásadaúspechu,t.j.strana,ktorámalaplnýúspechvoveci,mánároknanáhraduvšetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.