Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218492
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317218492.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:

J. S., K.. X.X.XXXX, O. Š., K. XXXX/XX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Podhorský &
Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, so sídlom Bratislava, Zámocká č. 36, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho
č. 16, o zaplatenie 1 156,68 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 156,68 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
4.10.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2017 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 156,68 Eur s príslušenstvom, titulom
bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy predmetného konania. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla,
že so žalovaným dňa X.X.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako
„Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 1 170,- Eur.

V tejto veci sa viedlo na Okresnom súde Galanta súdne konanie sp. zn. 26C/214/2014, v ktorom
žalovaný žaloval žalobkyňu o zaplatenie sumy 710,91 Eur s prísl. Súd však konanie uznesením č.k.
26C/214/2014-48 zo dňa 10.2.2015 zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu
späť. Dňa 1.2.2017 sa žalobkyňa obrátila na advokátsku kanceláriu Podhorský & Partners, s.r.o. vo
veci vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Po prevzatí veci sa žalobkyňa dozvedela
všetky relevantné skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil resp. stále sa
úmyselne obohacuje. Tento dátum je možné považovať za deň, kedy právny zástupca žalobkyne na

základe písomných podkladov zistil a oznámil žalobkyni, že došlo resp. dochádza k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z listinných dôkazov predložených žalovaným v súdnom
konaní vedenom pod sp. zn. 26C/214/2014, možno vyvodiť, že žalovaný poskytol a reálne vyplatil
žalobkynifinančnéprostriedkyvovýške950,15Eur.Žalobkyňaztohosplatilažalovanémusumuvovýšte
1 786,83 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere pritom obsahovala neprimerane vysoké úroky a poplatky
za poskytnutie úveru, preto boli tieto nároky žalovaného absolútne neplatné. Sumu, ktorú žalobkyňa
ku dňu podania žaloby (11.2.2014) vrátila žalovanému, preukazovala Karta klienta, ako aj žaloba zo

dňa 20.10.2013, ktoré boli súdu predložené žalovaným. Týmto konaním v rozpore s dobrými mravmi sa
žalovaný obohatil o sumu 836,68 Eur. K Zmluve bola formulárovo uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy
zo dňa X.X.XXXX Č.. XXXXXXXXXX (ďalej len „Dohoda o zrážkach“), na základe ktorej sa vykonávajú
zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalovaný napriek tomu, že žalobkyňa „preplatila úver“, keď žalovanémuvrátila titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 786,83 Eur, a aj napriek tomu, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná, keďže nebola individuálne dojednaná, uplatnil si právo z Dohody u zamestnávateľa
žalobkyne a zrážky jej boli aj vykonané v sume 320,- Eur. Dohoda o zrážkach pritom po podpise zmluvy

nebola žalobkyni odovzdaná, ponechal si ju žalovaný. Zamestnávateľ žalobkyne vykonal v sume 8 x 40,-
Eur,tedaspolu320,-Eur.Ažnáslednezaslanímvýzvyzamestnávateľoviprávnymzástupcomžalobkyne,
bolizrážkyzomzdyod1.3.2017zastavené.Žalobkyňatedapoprávoplatnomskončenísúdnehokonania
sp. zn. 26C/214/2014 uhradil žalovanému ďalšie finančné plnenia, nie však dobrovoľne, ale zrážkami
zo mzdy, pričom v roku 2016 a 2017 boli zrážky zo mzdy žalobkyne vykonané spolu vo vyššie uvedenej

výške 320,- Eur. Touto nekalou praktikou žalovaného sa zvýšila suma bezdôvodného obohatenia, ktorá
je ku dňu podania predmetnej žaloby spolu vo výške 1 156,68 Eur (836,68 Eur + 320,- Eur), ktoré prijal
žalovaný nad rámec pohľadávky, ktorú mal voči žalobkyni. Žalobkyňa poukázala na neprimeranú výšku
ročnej úrokovej sadzby prevyšujúcej 30% a nemravných poplatkov za úver. Má za to, že takáto dohoda
o výške úrokov a odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 OZ
neplatná.Keďžežalobkyňapreplatilapohľadávku,ktorúmalauhradiťpodľazmluvyoúvere,žalovanýmá

povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov,
ktoré prevýšili pohľadávku žalovaného. V prípade námietky premlčania vo vzťahu objektívnej premlčacej
lehoty zo strany žalovaného, žalobkyňa z opatrnosti dala do pozornosti viacero rozhodnutí slovenských
súdov, v ktorých súdy posúdili obdobné konanie poskytovateľov úverov, ako úmyselné konanie vedúce
k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so

zákonom o spotrebiteľských úveroch. Objektívna premlčacia doba je 10 ročná. Okrem vyššie uvedeného
bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podanou žalobou žiada aj o priznanie úrokov z omeškania v
zákonnej výške.

2. Súčasne s podanou žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd uložil jej zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v
prospech žalovaného, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania. Svoj návrh žalobkyňa
odôvodnila tým, že žalovaný požiadal o pokračovanie výkonu zrážok, pričom tieto sa vykonávajú
na základe dohody, ktorá je neplatná. Dohoda žalovanému umožňuje vykonávať zrážky zo mzdy aj

v rozsahu neprijateľných zmluvných podmienok, a tým zasahovať do majetku žalobkyne nad mieru
prípustnú právnymi predpismi, preto je potreba dočasne upraviť pomery strán sporu. Neodkladné
opatreniezabránineoprávnenémuvýkonuprávažalovaného.Súdonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia rozhodol uznesením č.k. 15C/55/2017-48 zo dňa 25.10.2017, ktorým rozhodnutím návrhu
vyhovel.

3.Žalovanýsakpodanejžalobevyjadrilpodanímsúdudoručenýmdňa291.2018. Vpredmetnom
vyjadrení uviedol, že dôvody, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 1 156,68
Eur popiera. Žalovaný uplatnil ako základnú skutočnosť voči podanej žalobe námietku premlčania.
Žalobkyňa doručila žalobu na súd dňa 5.10.2017. Zo žiadnej časti podanej žaloby

nevyplýva ani tvrdenie a ani preukázanie toho, v súvislosti s čím vzniklo bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný tvrdí, že podaná žaloba smeruje k uplatneniu nároku, ktorý je v časti premlčaným a
uplatňovaným po uplynutí premlčacej doby, a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a objektívnej
premlčacej lehoty. Žalobkyňa sa v podanej žalobe odvoláva na uznesenie Okresného súdu Galanta, č.k.
26C/214/2014-48zodňa10.2.2015.Dôvody,nazákladektorýchžalobkyňapodalažalobu,jejboliznáme

už počas uvedeného konania, z tvrdení prezentovaných vedľajším účastníkom. Subjektívna premlčacia
lehota začala plynúť teda najneskôr doručením uvedeného uznesenia žalobkyni (čo bolo najneskôr
1.4.2015) a uplynula skôr, ako bola na súd doručená žaloba (dňa 5.10.2017). Žalovaný preto tvrdí,
že podaná žaloba bola súdu doručená a ňou žalovaný nárok uplatnený po uplynutí zákonnej 2-ročnej
premlčacej lehote, a preto namieta premlčanie nároku z dôvodu jej uplynutia. Počas obdobia dvoch

rokov pred podaním žaloby žalobkyňa uhradila sumu 379,47 Eur. Nad túto sumu je ním uplatňovaný
nárok premlčaný pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný namieta aj uplynutie 3-ročnej
premlčacej lehoty. V období 4.10.2014 do 4.10.2017 žalobkyňa uhradila 389,07 Eur. Nad túto sumu
je žalobkyňou uplatňovaný nárok premlčaný pre uplynutie trojročnej premlčacej lehoty. V súvislosti
s tvrdením žalobkyne o objektívnej lehote, ktorá by podľa tvrdenia žalobcu mala byť 10 ročná z dôvodu,

že malo dôjsť k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uvádza, že takýto záver a tvrdenie
nemá oporu v žiadnej skutkovej okolnosti, alebo v dôkaze. Na preukázanie úmyslu získať
bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného resp. vedomosť o
tom,ževiacerénárokyuplatnenévočispotrebiteľombolivdôsledkusúdnejkontrolyhlásenézaneplatné,prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné a bez poplatkov
z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku
úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenej

úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa
na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje. Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu je
osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto prípade zmluva bola uzatváraná v roku 2010 a súd,
pokiaľ konštatoval, že i u žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, mohol poukázať na
konkrétny prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným spôsobom, mu takéto konanie v tej dobe bolo

vytknuté. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa X.X.XXXX. V danom
čase, kedy by podľa tvrdenia žalobkyne mal byť daný úmysel získať bezdôvodné obohatenie uzavretím
uvedenej zmluvy, bolo aj na základe kontrol vykonávaných Slovenskou obchodnou inšpekciou overené,
že zmluvy uzatvárané žalovaným majú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný dôvodne vychádzal pri
svojej praxi z toho, že jeho postup je správnym a zákonným. Tvrdenia žalobkyne o úmyselne získanom
bezdôvodnom obohatení nemajú reálny skutkový a ani vecný dôvod. Žalovaný preto tvrdí, že žalovaný

nárok je v celom rozsahu premlčaným z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa
v podanej žalobe tvrdí, že bezdôvodné obohatenie vzniklo preto, že zmluva o revolvingovom úvere
je neplatnou, lebo obsahuje neprimeranú výšku úrokovej sadzby a nemravných poplatkov za úver.
Uvedené tvrdenie žalovaný popiera, pretože výška úrokov neodporuje žiadnemu právnemu predpisu
platnému a účinnému v čase jej uzavretia. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej

zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 6.7.2010 upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa
prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zákone bolo teda výslovne určené, že
pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia
záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobkyňa toto vôbec nerešpektuje,
rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia
podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru
pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť
s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky
odplatyshodnotupriemernejodplatyzaspotrebiteľskéúveryjenamiestezáver,žetátonebolapodstatne
prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že

ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej
Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvu vo výške 51,49 %. Dohodnutá odplata
v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné
prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Otázka výšky úrokov,
súladu úrokov so zákonom a právnych dôsledkov dohodnutia úrokov odporujúcich zákonu sa preto musí

posudzovať tiež v intenciách vyššie uvedených právnych predpisov. Od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník

povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Uvedená právna úprava vyplývajúca z poslednej vety
citovanéhozákonnéhoustanoveniamáprednosťpredObčianskymzákonníkom,nakoľko-ideoosobitný
druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než je prípustné
na základe alebo podľa zákona, - ide o špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) pred všeobecnou
úpravou občianskeho práva. K Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že ide o zákonný spôsob

zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje
ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje
k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach
zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o
zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím

sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov,
ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov.
Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke,
platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, lenčo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna
súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v
tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského

práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva
k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Ak žalobkyňa podanou žalobou smeruje k
tomu, že dohodou sa môžu vymôcť plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, potom je potrebné,
aby žaloba smerovala voči takým okolnostiam, a nie voči dohode o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o
námietku subjektívnej predstavy veriteľa o výške dlhu s majetkom dlžníka, je nutné zdôrazniť, že dohoda

o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je
prísneupravenáosobitnýmipredpismi.Zákonpresnestanovuje,akásumamôžebyťzrazenánazáklade
výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho
základných životných potrieb, a teda ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu zrážok
vo vyššej výške, ako umožňuje zákonný predpis. Žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno.
O tom, že žalovaný za účelom zabezpečenia návratnosti úveru uzatvára na osobitnej listine dohodu o

zrážkach zo mzdy, bola žalobkyňa informovaná už v predzmluvnej fáze poskytnutia úveru. Žalovaný
tiež popiera tvrdenie žalobkyne o tom, že žalobkyňa mala byť nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy. Z tvrdení žalobkyne nie je zrejmé a ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je takéto
konanie pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsob zabezpečenia záväzkov z
úverovej zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré

právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho.
Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy neurčila žiadny zákaz
spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol požadovať zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvného vzťahu
so spotrebiteľom formou dohody o zrážkach zo mzdy (alebo iným zabezpečovacím prostriedkom) -
navyše za predpokladu, že nešlo o povinné dojednanie.

4. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním súdu doručeným dňa
12.4.2018. K subjektívnej premlčacej dobe žalobkyňa uviedla, že o vzniku bezdôvodného obohatenia
a kto sa na jej úkor obohatil, sa kvalifikovane dozvedela až po dátume 1.2.2017, teda po porade so
zvoleným právnym zástupcom, ktorý ju zastupuje aj v tejto veci. Je zrejmé, že spotrebiteľ - žalobkyňa

sa o vzniku bezdôvodného obohatenia nemal ako kvalifikovane dozvedieť kedy a kto sa na jeho úkor
mal obohatiť, pretože mal za to, že keďže bola uzavretá Zmluva o úvere, všetko je v poriadku a
nerozumel viacerým ustanoveniam Zmluvy o úvere. Tvrdenie žalovaného o tom, že obsahom podania
vedľajšieho účastníka, žalobkyňa získala a mohla získať vedomosti o skutočnostiach nasvedčujúcej
tomu, že vzniklo bezdôvodné obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil, nie je relevantné, pretože

súd nerozhodol rozsudkom, ale iba uznesením. Žalobkyňa - spotrebiteľ sa tak nemohla zo samotného
konania dozvedieť, že sa na jej úkor žalovaný obohatil. Žalobkyňa - spotrebiteľ sa dozvedela skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že na jeho úkor sa žalovaný obohatil až po porade s právnym zástupcom
v čase prevzatia zastúpenia, teda dňa 1.2.2017. Na podporu záveru, že žalobkyňa nevedela, že
žalovaný sa obohatil a obohacuje na jej úkor žalobkyňa uviedla, aj fakt, že žalovaný vykonával po

zastavení pôvodného konania vedenom pod sp. zn. 26C/214/2014 aj naďalej zrážky zo mzdy a to
aj napriek tomu, že nemal nárok na zaplatenie žiadnej sumy od žalobkyne. K tomu, či možno alebo
nemožno konanie žalovaného označiť sa konanie úmyselné, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu 10 ročnej
premlčacej doby, žalobkyňa uviedla, že použitie napr. neprijateľnej podmienky v Zmluve o úvere, či
určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech opísanými praktikami. Súčasne konanie žalovaného, keď po skončení pôvodného konania
začne vykonávať zrážky zo mzdy je jednoznačne konaním úmyselným. Žalovaný teda mohol a mal
vedieť, pri povinnosti odbornej starostlivosti, že Zmluva a jej niektoré ustanovenia sú v hrubom rozpore s
dobrýmimravmiažežalobkyňaužvrátilaviacakobolapovinná.Napriektomusinasúdeuplatnilžalobou

nárok na plnenie z nej - práve s úmyslom získať ďalšie bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu je zrejmé, že žalovaný postupoval voči žalobkyni od začiatku v rozpore so zákonom
a dobrými mravmi. Neprimerane vysoké poplatky za poskytnutie úveru, uplatňovanie pohľadávok nad
rozsah prípustný zákonom, dlhodobé ignorovanie právnych predpisov je možné považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti.

Aj keby sme pripustili, že žalovaný nemal priamo úmysel dojednať zmluvu so žalobkyňou neplatne,
v snahe získať neoprávnený prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto
konanímapreprípad,žesatakstane,žestýmneboluzrozumený.Konaniežalovaného,akopodnikateľa
poskytujúceho úvery a pôžičky, nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, pretože v Zmluve o úverevedome dojednal vysoké úroky za poskytnutie úveru - RPMN, priemerná RPMN vo výške cca 70%,
a spôsobil dodatočnou zmenou podmienok Zmluvy, že Zmluva nebola uzavretá, pričom toto konanie
predstavuje jednoznačne rozpor s dobrými mravmi a za účelom získať vysokú odmenu za poskytnutie

finančných prostriedkov. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie
vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i inštitút dobrých
mravov (porov. 1MCdo1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/). Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu
v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa

pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu nato, v akej situácii sa nachádza dlžník,
s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť,
že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým

mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa
vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac
ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru v % ročne viacnásobne

prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek
(údaje zverejnené NBS). Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
a preto je potrebné hodnotiť konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Nielen s poukazom
na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, má
žalobkyňa za to, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá

sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov, oproti
tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Neprimerané vysoké poplatky
za poskytnutie úveru, uplatňovanie pohľadávok nad rozsah prípustný zákonom, dlhodobé ignorovanie
právnych predpisov je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si
možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby sme pripustili, že žalovaný nemal priamo

úmysel uzavrieť so žalobkyňou zmluvu v snahe získať neoprávnený prospech, ťažko možno uveriť, že
nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je možné automaticky stotožňovať so začiatkom
plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j. momentom vzniku bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že v
danom prípade bol medzi žalobkyňou a žalovaným zmluvou založený spotrebiteľský záväzkový vzťah.

Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval
povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka
zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom
získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného

bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval
žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Vyššie uvedené závery ohľadom úmyslu žalovaného obohatiť sa
potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom Odboru ochrany
spotrebiteľa posudzovalo množstvo spotrebiteľských zmlúv spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o. Na základe mnohých podnetov spotrebiteľov posudzovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky spotrebiteľské zmluvy a dospelo k záveru, že:

- viaceré zmluvné podmienky zakomponované v zmluvách spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
sú neprijateľné;

- spoločnosť využíva finančnú situáciu spotrebiteľov;
- je potrebné podať podnet združeniam na ochranu spotrebiteľov na zváženie podania žaloby proti
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. na súd.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, a to na deň 18.9.2018. Po vyvolaní veci na predmetnom

pojednávaní súd zistil, že na pojednávanie sa osobne dostavil len právny zástupca žalobkyne. Právny
zástupca žalovaného svoju ako aj neúčasť žalovaného vopred písomne ospravedlnili, pričom súhlasil,
aby súd pojednával a rozhodol aj v ich neprítomnosti. K veci samej v predmetnom podaní uviedol, že
sa pridržiava svojich doteraz písomne urobených vyjadrení.6. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že v danom konaní si žalobkyňa uplatňuje vydanie
bezdôvodného obohatenia. Podľa ich názoru žalovaný v čase uzatvárania zmluvy konal v úmysle,

ktorý smeroval tomu, že sa v budúcnosti na úkor žalobkyne obohatí. Tomuto nasvedčujú viaceré
skutočnosti. Jednak tá, že v zmluve žalobca uviedol neprimerane vysoké úroky, ktoré mala žalobkyňa
platiť za poskytnuté finančné prostriedky. O úmysle žalovaného svedčí aj to, že spolu so zmluvou dal
žalobkyni podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Takýmto konaním žalovaný jednoznačne vyjadril to,
že má úmysel sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Úmysel žalovaného obohacovať sa je

preukázaný aj tým, že aj napriek tomu, že žalobkyňa poskytnutú finančnú čiastku preplatila, žalovaný od
nej súdnou cestou vymáhal ďalšie plnenia, pričom konanie o jeho žalobe bolo vedené na tunajšom súde
pod sp. zn. 26C/214/2014, kde po vznesení námietky premlčania intervenientom vzal žalovaný svoju
žalobu späť. Po zastavení konania sp. zn. 26C/214/2014 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne
o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Z vyjadrení samotnej žalobkyne je zrejmé, že ani sama nevedela, koľko
žalovanému zaplatila, dokonca ani nevedela, v akej výške jej žalovaný finančné prostriedky poskytol.

Subjektívnu vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia žalobkyňa nemohla nadobudnúť ani na
základe vyjadrení intervenienta v pôvodnom spore, nakoľko jeho vyjadrenie obsahovalo iba námietku
premlčania voči nároku, ktorý si uplatnil žalovaný. Subjektívnu vedomosť o tom, že sa žalovaný na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje nadobudla žalobkyňa až po tom, čo záležitosť konzultovala
so svojim právnym zástupcom, ktorého navštívila po tom, čo jej zamestnávateľ začal vykonávať

zrážky zo mzdy. Právny zástupca žalobkyni vtedy vysvetlil, že žalovanému už nemá platiť nič a že
dokonca žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Ako právny zástupca žalobkyne kontaktoval jej
zamestnávateľa, ktorý po vysvetlení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a žalobkyňa poskytnuté
finančné prostriedky žalovanému vrátila, prestal s vykonávaním zrážok zo mzdy. K spisovému materiálu
právny zástupca žalobcu založil e-mail, ktorým spoločnosť ANACO, ktorú na vymáhanie pohľadávok

splnomocnil žalovaný kontaktovala zamestnávateľa žalobkyne a zaslala mu vyčíslenie dlhu žalobkyne
voči žalobcovi k 6.3.2017, podľa ktorého mala žalobkyňa žalovanému dlhovať sumu 1 091,60 Eur. Aj
týmto je preukázaný úmysel žalovaného, ktorý aj napriek tomu, že vedel, že sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil, vymáhal od nej sumu takmer 1 000,- Eur.

7. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a
to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX G.
P. X.X.XXXX, Oznámenie veriteľa o schválení úveru, Karta Klienta, žiadosť žalovaného o pokračovanie
vykonávania zrážok, výpisy preukazujúce vykonávanie zrážok, Dohoda o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX, e-mail Anaco zo dňa 7.3.2017, Štandardné európske informácie o spotrebiteľských

úveroch, Súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2010,
ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom
súd má za to, že sa jednalo o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru, o čom

svedčil aj spôsob jeho poskytnutia a splácania. Úver bol schválený vo výške 1 170,- Eur,
pričom žalobkyňa reálne obdržala sumu vo výške 950,15 Eur. Žalobkyňa sa poskytnutý úver
zaviazala splatiť prostredníctvom pravidelných mesačných splátok v počte 42 a vo výške
62,69 Eur. Spolu sa teda žalobkyňa zaviazala uhradiť sumu 2 632,98 Eur. Ročná úroková sadzba bola
70,02%,priemernáRPMN67,93%.ČosatýkauvedeniajednoznačnejvýškyRPMN,tusúduvádza,žev

zmluváchtátouvedenánieje,nakoľkovčastizmlúv,označenejakoúdajeoschválenomspotrebiteľskom
úverejeuvedenáRPMNzaúver,priemernáRPMNakoajpredpokladanáRPMN,pričomsúdmázato,že
uvedenéatribútjednoznačnostinespĺňa.Žalobkyňaposkytnutýúverriadnesplatila,čožalovanýžiadnym
spôsobom nepoprel. Celkovo žalovanému splatila sumu vo výške 1 786,83 Eur, čo bolo o 836,68 Eur
viac ako reálne obdržala. Následne boli žalobkyni ešte vykonávané zrážky z jej mzdy a to v celkovej

výške 320,- Eur. Žalobkyňa teda žalovanému uhradila o 1 156,68 Eur viac ako jej reálne poskytol.

9. Súd má zato, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí
úveru. Rovnako tak sporné nebolo, to koľko peňažných prostriedkov žalobkyňa obdržala a koľko splatila.
Sporné však ostalo to, či zmluva a teda spotrebiteľský úver, ktorý bol na základe zmluvy poskytnutý, bol

poskytnutý bez poplatkov a bezúročne, a teda či na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia ako aj to či nárok žalobkyne nie je premlčaný.

10. Súd vec právne posúdil nasledovne:11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 cit. Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

17. Podľa § 11 ods. 2 cit. Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na
súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba
aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

19. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ). spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.21.Podľaods.3cit.ustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

27. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania

a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

28. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31.Podľa§3ods.1nariadeniač.87/1995Z.z.(platnéhoaúčinnéhood1.2.2013),ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (4.10.2017) bola základná úroková sadzba určená
Európskou centrálou bankou vo výške 0,00 %.

32. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hoci ako listinné dôkazy bola
predložená zmluva o revolvingovom úvere, z okolností, za akých bol žalobkyni úver poskytnutý bolo
treba dospieť k záveru, že bol poskytnutý klasický úver. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi
je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj

nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej
výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania
revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade bol však žalobkyni úver poskytnutý
jednorazovo a v konkrétnej výške.33. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a
na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

35. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluva, ktorá vykazuje známky absolútneho
obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou,
a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských

vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť
pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

36. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy, súd dospel záveru, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje také dojednanie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, aké predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. účinný v čase
uzavretia zmluvy. Súd poukazuje na skutočnosť, že je nepostačujúce, ak zo zmluvy vyplýva, že vo výške
splátky sú okrem istiny zahrnuté aj úroky, ktoré sú splácané uhrádzaním jednotlivých splátok. Zmluva
musí obsahovať jednoznačné uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Termín prvej a poslednej splátky je uvedený
len v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však bolo vyhotovené až dodatočne. Avšak dlžník ako
spotrebiteľ má právo, už v čase uzatvorenia zmluvy, byť informovaný o termínoch splatnosti jednotlivých
splátok. Preto súd dospel k záveru o tom, že úver, ktorý bol žalobkyni poskytnutý, jej bol poskytnutý
bezúročne a bez poplatkov, a to v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

Vzhľadom na uvedené žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť len to čo od neho dostala. V konaní
bolo preukázané že žalobkyni bolo poskytnutých 950,15 Eur a splatených 2 106,83 Eur, t.j. o 1 156,68
Eur viac.

37. K výške RPMN uvedenej v zmluve súd uvádza, že táto je nejednoznačná, nakoľko v zmluve sú

uvedené tri výšky RPMN, čo je pre spotrebiteľa zmätočné. Obsah zmluvy má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednanie musí mať
dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmie byť
umiestnený v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru v rámci spotrebiteľských
zmlúv dohody zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka zásadne nemôžu byť

súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej) listiny, na
ktorej spotrebiteľa pripojuje svoj podpis. Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci
uplatňuje špecifický režim (uznesenie ÚS ČR 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Nejedná sa tu pritom o nič
iného, než o rozvedenie povinnosti jednať vo vzťahu k spotrebiteľovi poctivo.

38. K námietke premlčania žalovaného súd uvádza, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vyťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy už
niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať RPMN umožňujúcuspotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť
výhodnosť poskytnutého úveru. Neuvedenie jednoznačného a zrozumiteľného údaju o RPMN a
určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. Je
dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že nedodržaním všetkých zákonných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nastane zákonom predpokladaná sankcia, že veriteľ (žalovaný) nebude
môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol
s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). So zreteľom na

uvedené, súd má za to, že inak trojročná objektívna premlčania doba sa v danom prípade predĺžila
na 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V zmysle uvedeného nárok žalobkyne
premlčaný nie je, nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, kvalifikovane dozvedela až po dátume
1.2.2017, teda po porade so svojím právnym zástupcom, ktorého si zvolila ešte pred podaním žaloby
v danej veci.

39. Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzatvorenej zmluvy,
súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko táto bola podaná dôvodne. V dôsledku toho,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonnom predpísané náležitosti, úver, ktoré bol
žalobkyni poskytnutý, jej bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, a teda žalobkyňa bola povinná

žalovanému vrátil len to, čo od neho dostala. Rozdiel ktorý vznikol medzi sumou poskytnutou a splatenou
je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane žalovaného, ktoré je tento žalobkyni povinný vydať
(2 106,83 Eur - 950,15 Eur = 1 156,68 Eur). Okrem uvedenej istiny priznal súd žalobkyni aj nárok na úrok
z omeškania v zákonnej výške, nakoľko žalovaný sa do omeškania dostal s vydaním peňažného plnenia.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol
žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej
vete tohto rozhodnutia a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.