Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Pc/15/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201547
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820201547.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci navrhovateľky: J.
R., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX Z. Ž. XX proti odporcovi: M. R., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX L.Á. XXX
o určenie manželského výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 23.06.2020 domáhala, aby súd zaviazal odporcu
platením manželského výživného v sume 10 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc dňom
01.06.2020. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 17.12.2015 pred matrikou
v L.. Z manželstva sa im narodila dcéra Z.. V súčasnosti je bez zamestnania a manžel poberá invalidný
dôchodok. Nie je jej známa výška jeho príjmu. S odporcom sa zoznámili v roku 2014 a postupom času
sa ich vzťah prehĺbil a po ročnej známosti uzatvorili manželstvo. K vážnemu narušeniu manželských
vzťahov došlo v roku 2016, bola tehotná, potratila a odvtedy majú v manželstve nedorozumenie a spolu
ani nebývajú. S dcérou sa odťahovala späť k svojim rodičom do Z. Ž. v lete 2016. V súčasnej dobe býva
na hore uvedenej adrese, odporca býva v L.. Dcéra jej bola zverená do osobnej starostlivosti rozsudkom
8P/184/2017-29 a manžel jej má platiť výživné 60,-Eur/mesačne. Túto povinnosť si manžel neplní a
preto žiada manželské výživné vo výške 10 eur mesačne. Žiadosť podala, aby jej boli priznané dávky
v hmotnej núdzi.
2. Odporca sa k návrhu nevyjadril, súdom požadované listiny nepredložil.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi a to rodným, sobášnym
listom, spisom tun. súdu sp.zn. 8P/184/2017, správou ÚPSVaR z 16.09.2020, potvrdením o poberaní
dávok v hmotnej núdzi a o poberaní prídavkov na dieťa, správou ÚPSVaR K. z 17.09.2020 a priloženými
potvrdeniami o zaradení do evidencie nezamestnaných.
4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav :
5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.12.2015 obaja ako
slobodní.
6. Z rodného listu vyplýva, že z manželstva účastníkov konania sa narodila dcéra Z. R. V. XX.XX.XXXX.7. Zo správy Úradu práce soc. vecí a rodiny zo dňa 16.9.2020 a potvrdení vyplýva, že navrhovateľka od
19.5.2020 až doposiaľ poberá prídavky na deti a dávku v hmotnej núdzi v spoločnej domácnosti v sume
66,20 eur a prídavky na dieťa v sume 24,95 eur.
8. Z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 16.09.2020 vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii
nezamestnaných od 19.05.2020 naďalej.
9. Zo správy Úradu práce soc. vecí a rodiny K. zo dňa 17.9.2020 vyplýva, že odporca nie je evidovaný
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávku v nezamestnanosti vypláca Sociálna poisťovňa, nie je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani inej dávky, je spolu posudzovaná osoba pri poberaní prídavku
na dieťa, ktoré poberá J. R..
10. Z potvrdenia o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.3.2008 do 26.7.2009 na čl. 34
vyplýva, že odporca vedený v evidencii nezamestnaných od 14.03.2018 do 26.07.2009.
11. Zo správy Sociálnej poisťovne Z. G..E.. zo dňa 22.9.2020 vyplýva, že navrhovateľka nie je
poberateľkou dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky, ani dôchodkovej. Nie je evidovaná v
registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedenom Sociálnou poisťovňou,
ako zamestnanec, ani ako SZČO.
12. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 18.9.2020 A., z ktorej vyplýva, že odporca je evidovaný v
registri poistencov u dôchodkového starobného sporenia, naposledy od 6.3.2013 do 30.6.2013 ako
zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti. Sociálna poisťovňa vypláca odporcovi - vyplácala
do 26.3.2009 dávku dôchodkového zabezpečenia v zmysle potvrdenia na čl. 41 v sume 365,80 eur ,
ide o invalidný dôchodok.
13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 8P/184/2017 a to z rozsudku zo dňa 20.3.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.4.2018 vyplýva, že súd zveril mal. Z. R. do osobnej starostlivosti matky, otca
zaviazal platením výživného v sume 60 eur mesačne od septembra 2017, rozhodol o dlžnom výživnom.
K sume výživného dospel po odrátaní výdavkov na životné potreby otca z príjmu 346,30 eur ( invalidný
dôchodok).
14. Z obsahu spisu a rozsudku vyplýva, že odporcovi návrh na začatie konania mu bol doručený, ale
nemal ho so sebou. Vie o čo ide v tomto konaní, matka maloletej podala návrh na určenie výživného na
dcéru. Po prečítaní zápisnice z pojednávania zo dňa 15.12.2017 sa otec k návrhu matky a k jej výpovedi
na pojednávaní vyjadril tak, že s návrhom, aby bola dcéra Z. zverená do starostlivosti matky súhlasí,
nesúhlasí však s výškou výživného, ktoré od neho požaduje. Vzhľadom na jeho príjmy je schopný
platiť výživné vo výške 50,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí jeho otcovi, ten sa však
odsťahoval do Čiech, matka mu zomrela. V dome býva jeho sestra s manželom a ich tri deti, on a ešte
jeho ďalšia sestra, ktorá je tiež nemá. Poberá len invalidný dôchodok vo výške 346,30 eura mesačne,
iné príjmy nemá. Podieľa sa na platení inkasa, ktoré platia spolu vo výške 253,64 eura mesačne,
na neho vychádza tretina z tejto sumy približne 80,- eur mesačne. Dňa 26.1.2018 uzavrel Zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONÁL FINANCE SA, na
základe ktorej kúpil televízor, s tým, že ho bude splácať v mesačných splátkach po 52,01 eur. Čaká, že
mu tento mesiac prídu šeky na úhradu. Okrem toho má bežné výdavky na oblečenie, stravu, hygienické
potreby. Okrem maloletej Z. nemá iné deti, ani vyživovacie povinnosti. K tvrdeniam matky o tom, že dcéru
nenavštevuje, uviedol, že to nie je pravda. Spočiatku dcéru navštevoval pravidelne každý mesiac. Keď
prišiel do Ž., kúpil jej čo potrebovala. Naposledy ju bol navštíviť na Vianoce 2017 a kúpil jej aj darčeky.
Do Ž. už nechodí tak často, lebo rodina jeho manželky ho tam nechce, vyháňajú ho a tiež ho v lete 2017
zbili. Na záver uviedol, že jeho súčasné majetkové pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné ako
50.- eur mesačne. Toto je ochotný platiť napríklad trvalým príkazom zo svojho účtu, ak s tým bude matka
súhlasiť. Nie je schopný sa nikde zamestnať, lebo hluchonemého nikto v jeho okolí nezamestná.
15. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,, Zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia
povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.16. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je zakotvená medzi manželmi vzájomná vyživovacia
povinnosť. Je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich
z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odôvodnením z ich majetkových ,
zárobkových pomerov. Treba skúmať potreby oprávneného a aj výkon starostlivosti o domácnosť.
18. Manželia majú povinnosť vzájomne si pomáhať a starať sa o potreby rodiny. To, ako si manželia
upravia túto povinnosť je ich v praxi vecou ich dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje len na návrh
jedného z nich. Zákon predpokladá, že manželia majú mať v zásade rovnakú životnú úroveň. Preto
aktívnu legitimáciu na podanie takého návrhu má manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná
úroveň druhého manžela , respektíve ak druhý manžel vôbec na výživu neprispieva. Povinným je
manžel a preto táto zákonná povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Preto
ak manželstvo zanikne napr. rozvodom, zaniká aj táto manželská vyživovacia povinnosť. Manželské
výživné možno priznať najskôr len od začatia súdneho konania.
19. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z
manželov svoju povinnosť neplní. Akú so osobné, majetková a zárobkové pomery manželov. Akú sú
odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí
zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou
práce, spôsobom života, jeho situáciou a aj zdravotným stavom manžela. Súd sa musí zaoberať aj
otázkou starostlivosti o domácnosť.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
21. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú manželia. Po preskúmaní majetkových pomerov
účastníkov, tak ako je vyššie uvedené, a ako to z dokazovania vyplynulo súd dospel k záveru, že životná
úroveň a majetkové pomery oboch manželov je teda v zásade rovnaká a preto v zmysle citovaných
zákonných ustanovení neprichádza do úvahy nárok na určenie manželskej vyživovacej povinnosti.
Navrhovateľka poberá dávky v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok v sume 66,20 eur a 24,95 eur.
Návrh podala z dôvodu potreby priznania dávky v hmotnej núdzi. Navrhovateľka však v konaní neuviedla
a ani nepreukázala svoje osobne, majetkové a zárobkové pomery odôvodňujúce priznanie žiadaného
manželského výživného. Odporca poberá invalidný dôchodok z ktorého platí 60 eur výživne príspevok
na inkaso v sume 253,64 eur ( 1/3 80 eur ) a má výdavky na stravu a hygienu podľa obsahu spisu
8P/184/2017. Aktuálne výdavky neuviedol.
22. Súd pri rozhodovaní prihliadal na to, že obaja účastníci sa na pojednávanie opakovane nedostavili,
vo veci sa nevyjadrili a na výzvu súdu nepredložili potrebné doklady. Preto súd rozhodoval na základe
ním zistených skutočnosti z vyžiadaných správ, tak ako je to vyššie uvedené. Súd po vykonanom
dokazovaní z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia návrh
navrhovateľky ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.