Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Pc/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204046
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119204046.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľky:

V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. Z. XXX, adresa pre doručovanie: P. XX, H., proti odporcovi :
S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. Z. XXX, t.č. bytom W. Z. XXX, o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať navrhovateľke ako rozvedenej manželke na výživu sumou 80,- € mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 17.5.2019. Táto povinnosť
odporcu trvá do 13.5.2024.

Zameškané výživné za obdobie od 17.5.2019 do 30.9.2019 vo výške 358,70 € je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2018 sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporcu zaviazal
prispievať jej na výživu ako rozvedenej manželke sumou 80,- eur mesačne počnúc dňom podania
návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je bývalou manželkou odporcu, manželstvo uzatvorili dňa 19.05.2001 a
toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 17Pc/39/2018 zo dňa 25.04.2019. Uviedla,
že žije v spoločnej domácnosti so spoločným synom O., ktorému poskytuje celodennú starostlivosť,
nakoľko je plne odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Preto navrhovateľka nie je schopná sa živiť
sama. Syn bol zverený do jej osobnej starostlivosti, medzičasom však dňa 28.12.2018 nadobudol
plnoletosť. Odkázanosť na pomoc inej osoby však u neho pretrváva. Odporca prispieva na výživu
syna sumou 300,- eur mesačne, na výživu navrhovateľky ako manželky bol povinný prispievať počas

manželstva sumou 100,- eur mesačne. Zánikom manželstva však táto jeho vyživovacia povinnosť
voči navrhovateľke zanikla. Navrhovateľka dôvodila tým, že poskytuje synovi celodennú starostlivosť,
nakoľkopodľaposlednéhokomplexnéhoposudkuÚradupráce,sociálnychvecíarodinyTrenčínjemiera
funkčnej poruchy syna v rozsahu 70% a považuje sa fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
odkázaným na sprievodcu. Je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nie
je schopný si v škole zaznamenávať učivo, je odkázaný na pomoc navrhovateľky počas celého dňa pri
preprave do školy, pri osobnej hygiene, stravovaní, obliekaní a vyzliekaní, pri styku so spoločenským

prostredím a tiež v škole. Navrhovateľka venuje celý svoj čas a energiu starostlivosti o syna, nie je
schopná si preto zabezpečiť finančné prostriedky na svoje odôvodnené potreby. Odporca sa o syna
nezaujíma, na syna sa ani len neopýta. Navrhovateľka poberá len príspevok na opatrovanie v sume365,15 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,68 eur mesačne, ktoré výdavky nepokrývajú jej
odôvodnené potreby.

3. Odporca mal návrh s prílohami, s poučením o procesných právach a povinnostiach a s výzvou na
vyjadrenie sa k návrhu doručený do vlastných rúk dňa 27.05.2019. Napriek tomu sa k návrhu nijakým
spôsobom ani počas určenej lehoty, ani po jej uplynutí, nevyjadril. Odporca sa nezúčastnil ani jedeného
z dvoch nariadených pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, predvolanie na pojednávanie
si prevzal v oboch prípadoch riadne do vlastných rúk, na pojednávania sa nedostavil. V predvolaní

na, v poradí druhé, pojednávanie bol odporca výslovne upozornený na potrebu jeho osobnej účasti na
pojednávaní, ani na toto upozornenie odporca nereflektoval, pojednávaní sa opakovane nezúčastňoval
bez akéhokoľvek ospravedlnenia. V konaní bol teda úplne pasívny, bez písomného vyjadrenia k návrhu
a bez osobnej účasti na pojednávaniach, na ktoré sa opakovane bez ospravedlnenia nedostavoval.
Hoci je súdu zrejmé, že priebeh nesporových konaní je ovládaný tzv. vyšetrovacím princípom,
resp. princípom materiálnej pravdy, vyšetrovací princíp však neneguje procesnú aktivitu účastníkov

konania. Účastníci konania sú aj v nesporových konaniach povinní poskytnúť súdu potrebnú súčinnosť
( § 30 Civilného mimosporového poriadku), úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné pre
rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( § 32 Civilného mimosporového poriadku),
ktorépovinnostisiodporcavkonaní(narozdielodnavrhovateľky)vôbecneplnil,čovkonečnomdôsledku
možno pripísať iba na jeho vrub. I napriek pasivite odporcu však súd vykonal potrebné dokazovanie aj

bez jeho návrhu, a to predovšetkým zistením jeho zamestnávateľa prostredníctvom lustrácie v Sociálnej
poisťovni a zistením príjmov odporcu cestou jeho aktuálneho zamestnávateľa. Odporca však sám ani
len netvrdil také skutočnosti, ktorými by sa proti návrhu navrhovateľky ako jeho bývalej manželky
bránil, ktorými by odôvodňoval svoju neschopnosť prispievať na jej výživu určitou sumou, či ktorými by
odôvodňoval nepriaznivé sociálne, majetkové či zárobkové pomery na jeho strane.

4. Navrhovateľka pri svojom výsluchu uvádzala, že žije sama iba so zdravotne ťažko postihnutým synom
O.. Jej jediným príjmom je príspevok na opatrovanie 340,81 eur mesačne a rodinné prídavky na syna
vo výške 24,34 eur mesačne. Okrem toho nepoberá žiaden príjem, pretože z dôvodu starostlivosti o
syna O. sa nemôže zamestnať, tento potrebuje celodenný dohľad, starostlivosť a pomoc pri bežných

úkonoch a to aj v škole, kde mu robí asistenta. Miera jeho funkčnej poruchy je 70%. Navrhovateľke
pomáha jej otec alebo brat, bez nich by si nemohla dovoliť uhradiť ani základné potreby. Jej starší syn
žije sám s priateľkou, tento je už samostatný. So synom žijú v prenajatom byte, po tom, čo ich odporca
vyhodil z domu, pričom výška nájomného spolu s energiami je 380,- eur mesačne. V podstate si nemôže
ona ani syn O. teraz ani nič dovoliť, pretože odporca prestal plniť výživné aj na syna a asi tretí mesiac

posiela na neho len 50,- eur. Nijakým spôsobom sa odporca o neho nezaujíma, nenavštevuje ho, nič mu
nekupuje. Navrhovateľkin zdravotný stav je primeraný veku, neužíva žiadne lieky a nie je odkázaná na
žiadne zdravotné pomôcky. Zamestnať sa z dôvodu starostlivosti o syna nemôže, zamestnaná bola, aj
to iba na polovičný úväzok, a to vtedy, keď bol syn na základnej škole a mal tam prideleného asistenta.
Nad rámec bežných výdavkov na stravu a ošatenie si nemôže nič nadštandardné dovoliť, dokonca aj

brat navrhovateľke občas musí natankovať do auta. Auto ktoré používa, je auto, na ktoré má nárok
syn z úradu práce. Nemá žiadne financie ani úspory, ušetriť sa nič nedá. Dom, v ktorom predtým bývali
s odporcom, je jeho vlastníctvom, spoločne ho však prerobili, on ho na navrhovateľku však nechcel
nikdy prepísať, nijako sa zatiaľ po rozvode nevysporiadali, finančne ju odporca nevyplatil, BSM nemajú
zatiaľ vysporiadané. Ani syn O. teraz už nikde nechodí, akurát na doučovanie z angličtiny a doučovanie

z matematiky a účtovníctva, kde chodí zatiaľ na dlh a navrhovateľka je dohodnutá s doučovateľkou, že
to potom dodatočne doplatí, teraz jej to nevychádza. Syn O. nemá zatiaľ ešte ani rozhodnutie o priznaní
invalidného dôchodku. Syn potrebuje ešte väčšiu starostlivosť, psychicky sa zrútil a zhoršilo sa to ešte
viac, keď mu bol doručený zo súdu návrh otca na zníženie výživného. Nie je ani predpoklad, žeby sa
v najbližšej dobe mohla zamestnať čo i len čiastočne. Syn O. nastúpil v septembri do 3. ročníka na

strednej škole, kde mu navrhovateľka robí asistenta, musí mu pomáhať aj v škole, potrebuje celodennú
asistenciu. Sám mal minulý rok individuálny plán, a to kvôli psychickým problémom. Navrhovateľka
ho nemôže nechať samého kvôli jeho psychickej diagnóze, je s ním permanentne, pretože sa o neho
bojí. Za mobilné telefóny, televíziu a internet mesačne platí spolu približne 75,- eur. O odporcových
majetkových pomeroch nemá navrhovateľka vedomosť, pretože tento s ňou nekomunikuje, dokonca

keď ho žiadala o príspevok na benzín z dôvodu, že so synom absolvovala rehabilitáciu v Piešťanoch v
centre v V., odpísal jej nech ho neotravuje a nech si navrhovateľka užíva. Čo sa týka kultúrnych aktivít,
navrhovateľka uviedla, že syn je veľký fanúšik hokeja, je veľký fanúšik Dukly, brat jej natankuje do auta
a idú na hokej. Kamarátka, čo syna doučuje, zobrala navrhovateľku a syna do kina na Levieho kráľa,vždy im ale niekto takú aktivitu zaplatí, pretože navrhovateľka nie je teraz schopná zabezpečiť sebe
ani O. ani takéto základné potreby. Všetky úspory, ktoré zostali na jej účte ešte z obdobia manželstva,
minula na O., lebo mu zaplatila tri rehabilitácie v Adely v Piešťanoch. Odporcovi pritom zostalo na účte

zo spoločných peňazí asi 30.000,- eur, ktoré ale on na potreby O. ani čiastočne nepoužil a ani jej z
nich nič neposkytol. Na poslednom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že mala autonehodu, keď jej iný
vodič nedal prednosť, auto je nepojazdné a zostali ešte aj bez auta, na ktoré mal syn nárok z úradu
práce. Bola nútená si auto požičať od známych aj kvôli synovi, keďže bez auta sa nedá pohybovať.
Zatiaľ si ho požičiava bezodplatne, ale sú dohodnutí, že keď bude mať peniaze, tak im za požičanie

niečo zaplatí, a preto by peniaze súrne potrebovala. Uviedla, že o syna sa riadne stará a z tohto dôvodu
do práce ísť nemôže. Odporca sa o ňu nezaujíma, o syna tiež nie, nezavolá mu, nič mu nekúpi, hoci
sľuboval, že im bude pomáhať, tento sľub nesplnil. Ak by jej odporca pomáhal so synom, toto výživné
by od neho vôbec nežiadala, pretože nemá v úmysle ho zdierať. Skutočne si ale sama nevie pomôcť,
a preto je na príspevok od neho odkázaná.

5. Súd mal zo sobášneho listu zistené, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 19.05.2001
v Trenčíne. Podľa rodného listu sú spoločne rodičmi syna O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom
P. súdu Trenčín č.k. 34P/98/2018-158 zo dňa 30.11.2018 právoplatným dňa 05.12.2018, zverený do
osobnej starostlivosti matky, pričom odporca ako otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou
300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2018. Počas manželstva bol uznesením Okresného súdu

Trenčín č.k. 11Pc/24/2018-52 zo dňa 13.12.2018 schválený medzi účastníkmi zmier, v zmysle ktorého
sa odporca zaviazal, že bude s účinnosťou od 01.08.2018 prispievať na výživu navrhovateľky ako jeho
manželky sumou 100,- eur mesačne, pričom zameškané výživné v sume 500,- eur sa jej zaviazal
odporca zaplatiť do 20.12.2018. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 17Pc/39/2018 zo dňa
25.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2019, bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu

rozvedené.

6. Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 22.07.2016 syn
účastníkov (t.č. už plnoletý) O. má mieru funkčnej poruchy v rozsahu 70%, považuje sa osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím a je odkázaný na sprievodcu. Premiestňuje sa pomocou mechanického vozíka,

nie je schopný sa premiestniť k vozidlu MHD a k prostriedku železničnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť a
udržať sa v ňom počas jazdy, potrebuje pomoc inej osoby pri styku so spoločenským prostredím, je
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, na mechanický vozík, pomoc inej
osoby pri preprave a premiestňovaní, ďalej má obmedzenú schopnosť písomnej komunikácie v dôsledku
poškodenia horných končatín, okrem iného je ďalej odkázaný na pomoc a dohľad zo strany druhej

fyzickej osoby pri zabezpečovaní potrieb sebaobsluhy - na opatrovanie.

7. Navrhovateľka podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nie je zamestnaná. Jej jediným príjmom je
peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
období od 01/2018 do 06/2018 činil sumu 299,15 eur mesačne, v období od 07/2018 do 07/2019

činil 340,81 eur mesačne. Tiež poberá prídavok na dieťa v sume 24,34 eur mesačne. Výsluchom
navrhovateľky bolo zistené, že jej výdavky na bývanie v prenajatom byte, kde býva sama so synom,
činia sumu 380,- eur mesačne. Výdavky mobilnému operátorovi titulom poplatkov za telekomunikačné
služby ( 2 x mobilný telefón - pre seba a syna, internet a Magio televízia) činia mesačne cca 75 eur
(dokladované faktúrou za zúčtovacie obdobie mesiaca júl. 2019).

8. Z lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že odporca je od 28.05.2018 zamestnancom v
spoločnosti O. Z., s.r.o., L.: XX XXX XXX, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa v období od januára
2019 do júla 2019 jeho čistý príjem predstavoval celkovo sumu 4.356,36 eur, čo predstavuje priemernú
mesačnú čistú mzdu 622,34 eur. V zmysle potvrdenia je odporca v tejto spoločnosti zamestnaný

v hlavnom pracovnom pomere na dobu neurčitú. Od vzniku pracovného pomeru nebol odporca
práceneschopný, nenastúpil na materskú ani rodičovskú dovolenku, nepoberal dávku ošetrovné,
neuplatňuje si daňový bonus na deti. Neboli mu vystavené žiadne exekučné príkazy, z jeho mzdy sa
nevykonávajú žiadne zrážky pri výkone rozhodnutia.

9. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 72 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, (1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,možnostíamajetkovýchpomerov. (2)Aksabývalímanželianedohodnú,určírozsahpríspevkunavýživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený
manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po
uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené
do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa§73zákonač.36/2005Z.z.orodine, Právonapríspevoknavýživuzanikne,akoprávnenýmanžel
uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti
rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká priamo zo zákona, ale
len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Súd preto za predpokladu,
ak nedôjde medzi bývalými manželmi k dohode o dobrovoľnom príspevku na výživu rozvedeného
manžela a odkázaný bývalý manžel sa obráti na súd s návrhom na jeho určenie, je povinný mať v

konaní preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre oprávnenosť nároku na tento príspevok.
Hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať nárokovateľnosť príspevku na výživu rozvedeného
manžela, vyplývajú z citovaných zákonných ustanovení, pričom musia byť splnené kumulatívne,
súčasne; a to manželstvo musí byť právoplatne rozvedené; jeden z rozvedených manželov nie
je objektívne schopný sám sa živiť; schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela

umožňujú súdu príspevok priznať; bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a
napokon existencia súladu s dobrými mravmi. Zákon o rodine ako základnú hmotnoprávnu podmienku
vzniku, existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela ustanovuje potrebu
rozvedeného manžela, ktorá je charakterizovaná tým, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa
živiť. Uvedené treba chápať tak, že sám, z vlastných zdrojov, si nedokáže uspokojovať svoje životné

potreby. Táto neschopnosť môže vyplývať ako zo subjektívnych, tak i z objektívnych skutočností na
strane oprávneného. V rámci dokazovania na strane oprávneného musí súd skúmať jeho možnosti,
schopnosti a majetkové pomery a tieto musí porovnať s jeho primeranými potrebami, teda s tým, koľko
finančných prostriedkov potrebuje oprávnený, aby si primeraným spôsobom uspokojil svoje životné
potreby. Pre prípad zistenia, že oprávnený sa primeraným spôsobom nedokáže sám živiť, posúdi

súd, či na strane druhého rozvedeného manžela existuje možnosť prispievať oprávnenému určitým
príspevkom. Za primeranú výživu pritom nemožno považovať len náklady na stravovanie, ale tiež i
náklady na uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb.

11. Súd mal preukázanú prvú podmienku, a síce, že manželstvo účastníkov konania bolo už pred

podaním návrhu na začatie tohto konania právoplatne rozvedené, rozsudok o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2019. Bývalí manželia sa na poskytovaní príspevku navrhovateľke
na čas po rozvode nedohodli, a preto sa navrhovateľka s návrhom na jeho určenie obrátila na súd.
Súd konštatuje, že nezistil rozpor priznania tohto výživného s dobrými mravmi, pričom tento rozpor ani
odporca v konaní netvrdil. Za stavu, keď výlučne sama navrhovateľka sa stará o spoločného zdravotne

ťažko postihnutého syna keď odporca sa o syna nijako nezaujíma, nepomáha mu a jediným jeho
prínosom v starostlivosti o neho je úhrada výživného na syna (tieto tvrdenia uvádzané už v návrhu
na začatie konania odporca ani neoznačil za nepravdivé), rozpor priznania príspevku navrhovateľke
s dobrými mravmi nemôže byť konštatovaný. Treba tiež zohľadniť, že aktuálna sociálna situácia
navrhovateľky nie je dôsledkom jej ľahostajného prístupu k životu, nie je ani dôsledkom jej dobrovoľného

rozhodnutia nepracovať, ale je dôsledkom objektívnej skutočnosti, ktorou je nevyhnutná potreba
celodennej osobnej starostlivosti o spoločného syna, ktorú zabezpečuje osobne len navrhovateľka
a ktorá navrhovateľke bráni, na rozdiel od odporcu, plnohodnotne sa zamestnať. Dobré mravy sú
meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti vsúlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom,
či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi
zisteniami v konaní, pričom ale žiadne takéto konkrétne skutočnosti, z ktorých by rozpor s dobrými

mravmi vyplynul, v konaní nevyšli najavo a ani účastníci rozpor s dobrými mravmi netvrdili.

12. Čo sa týka skúmania pomerov na strane navrhovateľky a jej odkázanosti na príspevok od bývalého
manžela, skutočnosť, že sama navrhovateľka je po rozvode osobou, ktorá poskytuje spoločnému
plnoletému synovi celodennú pomoc, asistenciu pri bežných každodenných úkonoch, starostlivosť,

vrátane asistencie počas školského vyučovania, na ktorú je odkázaný, je na jej strane výrazným
limitujúcim faktorom, ktorý obmedzuje navrhovateľku v možnosti zamestnať sa a dosahovať svojou
prácou vyšší príjem. V neposlednom rade navrhovateľka musí svoj každodenný život permanentne
prispôsobovať starostlivosti o spoločného syna a jeho dennému režimu, v dôsledku čoho uvedené
nepochybne predstavuje nielen enormnú fyzickú a psychickú záťaž na strane navrhovateľky, ale za
tejto situácie nie je možné si predstaviť, že by navrhovateľka popri celodennej opatere o odkázaného

syna mohla byť riadne zamestnaná. Príspevok na opatrovanie syna, ktorý je navrhovateľkiným jediným
príjmom, odráža tak objektívny fakt, že navrhovateľka jednoducho nie je schopná sa popri uvedených
aktivitách týkajúcich sa opatery syna, zamestnať. Jej príjem titulom tohto príspevku čo do jeho výšky,
ktorá nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy (od 01.01.2019 minimálna mzda činí sumu 520,- eur),
nemôže byť plnohodnotným príjmom v porovnaní s príjmom poberaným z riadneho zamestnania (ako

je tomu na strane odporcu) a vzhľadom na jeho výšku objektívne nie je a ani nemôže byť z neho
navrhovateľka schopná uhrádzať svoje nevyhnutné potreby, akými sú náklady na stravu, ošatenie
a bývanie, keď len náklady na bývanie v prenajatom byte predstavujú sumu vyššiu, než je výška
uvedeného príspevku. Náklady na bývanie pritom nepochybne spolu s nákladmi na stravu, ošatenie, či
lieky sú nevyhnutnými a tými najzákladnejšími výdavkami. Pokiaľ navrhovateľka deklarovala aj príjem

titulom prídavku na dieťa, ide aj pri tejto dávke v sume cca 24 eur mesačne o sumu prakticky
zanedbateľnú v porovnaní s tým, aké sú nevyhnutné mesačné výdavky na základné potreby dospelej
osoby. Okrem toho sa žiada dodať, že ide príjem, ktorý by mal byť primárne určený na úhradu potrieb
dieťaťa, za ktoré je tento príspevok poskytovaný a nie na úhradu osobných potrieb rodiča. Výsluchom
navrhovateľky mal súd pritom zistené, že jej aktuálna nepriaznivá sociálna situácia neumožňuje

uspokojovať iné, než základné potreby, nemá financie na úhradu kultúrnych či iných voľnočasových
aktivít, ktoré absolvuje spoločne so synom, keď je odkázaná na ich úhradu zo strany svojich blízkych
či priateľov (kino, športové podujatia a pod). Navrhovateľka deklarovala, že jej finančne pomáha brat a
otec. Navrhovateľka uvádzala, že má ešte plnoletého syna, ktorý je samostatný, jeho finančnú pomoc
navrhovateľka síce neuvádzala, ale táto ani nie je pre posúdenie nároku na príspevok od bývalého

manžela podstatná, pretože podľa § 67 ods. 2 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi a
poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči
rodičom, a teda poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi má prednosť pred výživou
detí voči rodičom. Súd dospel k záveru, že zistená sociálna a majetková situácia navrhovateľky je taká,
že nie je schopná sa z objektívnych dôvodov sama živiť, uspokojovať svoje odôvodnené potreby zo

svojho príjmu, a preto je odkázaná na primeraný príspevok na výživu od odporcu ako od bývalého
manžela.

13. Odporca netvrdil, že by nebolo v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky, keďže bol
v konaní pasívny a na svoju obranu nepredostrel súdu žiadne tvrdenia, hoci ho súd na to vyzýval,

opakovane predvolával na pojednávania, kde by mal poskytnutý priestor na prezentáciu svojich tvrdení.
Súd tak do určitej miery suploval aktivitu odporcu, keď bez jeho návrhu a bez jeho súčinnosti
zisťoval jeho pomery, pričom zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem je 622,34 eur, čo je
takmer dvojnásobkom príjmu navrhovateľky, ktorá poberá len príspevok na opatrovanie syna. V konaní
nebolo zistené, že by odporca mal nepriaznivý zdravotný stav, na čo sa dá nepochybne usudzovať

aj z toho, že zamestnávateľ oznámil, že v roku 2019 nebol odporca práceneschopný. Odporca má
vyživovaciu povinnosť voči synovi (pričom z vlastnej činnosti súdu je známe, že požiadal o jej zníženie
návrhom podaným na súde dňa 24.06.2019, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté). Odporca netvrdil
také okolnosti, ktoré by jeho sociálne pomery výrazne zhoršovali. Tiež treba zohľadniť, že odporcu na
rozdiel od navrhovateľky starostlivosť o syna nijakým spôsobom výrazne nezaťažuje, keďže sa podľa

nerozporovaných tvrdení navrhovateľky o syna osobne nestará a navrhovateľke so synom po rozvode
nepomáha, nie je teda obmedzovaný ani v dosahovaní príjmu, ani v každodenných aktivitách, keďže
sa režimu svojho syna nemusí nijako prispôsobovať. Súd preto uzavrel, že na strane odporcu je daná
možnosť a schopnosť na výživu navrhovateľky prispievať, keďže neboli preukázané také okolnosti, ktoréby mu v poskytovaní tejto finančnej kompenzácie na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie na strane
jeho bývalej manželky bránili, resp. by ho čo i len obmedzovali. Príjem odporcu podľa názoru súdu je
dostačujúci na to, aby z neho navrhovateľke prispieval na výživu za stavu, keď sa navrhovateľka nie

vlastnou vinou ocitla v situácii, kedy nie je schopná sa sama a bez pomoci živiť z vlastných zdrojov.

14. Navrhovateľka žiadala o príspevok v sume 80,- eur mesačne, ktorý súd vzhľadom na vyššie
opísané zistené pomery oboch účastníkov považuje za úplne primeraný. Uvedené súd konštatuje
jednak zohľadniac celkovú osobnú situáciu navrhovateľky, jej nevysoký príjem, zdravotný stav jej syna

a obmedzenie navrhovateľky v podobe potreby poskytovania permanentnej opatery a asistencie, ako
aj s prihliadnutím na výšku jej nevyhnutých výdavkov, ktoré v súčte prevyšujú výšku jej pravidelného
mesačného príjmu. Súd na druhej strane má za to, že pokiaľ za trvania manželstva (do 13.05.2019) bol
odporca zo svojho príjmu, ktorý je prakticky celý rok 2019 každý mesiac rovnaký (v zmysle potvrdenia
zamestnávateľa) na základe rodičovskej dohody prispievať na výživu syna 300,- eur mesačne a
na výživu navrhovateľky vtedy ešte ako manželky sumou 100,- eur mesačne, potom nepochybne

musí byť v jeho možnostiach prispievať okrem výživného na syna aj príspevkom na navrhovateľku v
sume 80,- eur mesačne (teda ešte v nižšej výške, než bolo určené výživné na ňu ako na manželku),
keď je navrhovateľka naň v celom rozsahu odkázaná. Tiež súd zohľadnil aj mieru, akou je život
navrhovateľky a odporcu dotknutý opaterou o zdravotne ťažko postihnutého syna. Sumu vo výške 80,-
eur súd považuje za adekvátnu jednak odôvodneným nevyhnutným potrebám navrhovateľky a tiež

možnostiam a schopnostiam odporcu. Preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal
povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky ako bývalej manželky sumou 80,- eur a to s účinnosťou
od podania návrhu, tj. od 17.05.2019. S poukazom ust. § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu
rozvedeného manžela možno priznať primárne najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode (s možnosťou jeho ďalšieho predĺženia, ak to aj po uplynutí tejto doby budú

odôvodňovať potreby a situácia rozvedenej navrhovateľky). Súd preto s poukazom na toto pravidlo určil,
že povinnosť odporcu trvá do 13.05.2024, teda po dobu 5 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva účastníkov konania.

15. Nakoľko navrhovateľka požadovala výživné odo dňa podania návrhu (17.05.2019), súd určil

aj zameškané výživné. Odporca počas tohto obdobia na výživu navrhovateľky neprispieval nič.
Zameškané výživné od 17.05.2019 do 30.09.2019 činí:
- máj 2019: 38,70 eur
- jún 2019: 80,- eur
- júl 2019 : 80,- eur

- august 2019 : 80,- eur
- september 2019: 80,- eur.
Spolu zameškané výživné : 358,70 eur.
Uvedené zameškané výživné súd uložil odporcovi zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri formulovaní tejto povinnosti o jednorazovej úhrade zameškaného výživného súd vychádzal zo

skutočnosti, že odporca sám netvrdil žiadne také okolnosti, ktoré by mu znemožňovali uhradiť
zameškané výživné naraz a žiadne také okolnosti, na ktoré by súd mal vziať zreteľ ani v konaní nevyšli
najavo. Súd zobral do úvahy aj pasívne správanie odporcu počas konania, keď tento na výzvy súdu
nereagoval, na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavoval, a preto za tejto situácie poskytnúť
mu výhodu úhrady zameškaného výživného v splátkach sa súdu nejavilo ako spravodlivé. To všetko aj

vzhľadom na to, že odporca ani nerozporoval v návrhu predostreté tvrdenia navrhovateľky, že sa o syna
a navrhovateľku, ktorá sa výlučne o syna sama stará, nezaujíma a nekontaktuje ich. Prípadné nižšie
mesačné splátky zameškaného výživného, za stavu, keď navrhovateľka je odkázaná na pomoc iných
rodinných príslušníkov pri uspokojovaní potrieb seba a syna, by len zhoršili už aj tak nepriaznivú situáciu
na ich strane.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 CMP, Súd môže náhradu trov
konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

17. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre
aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.