Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27Csp/328/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209880
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1616209880.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS

s.r.o., IČO: 44 769 911, so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 0101 01 Žilina, proti žalovanej: U., o zaplatenie sumy 187,62
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 21,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne od 06.12.2013 do zaplatenia všetko do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.12.2016 sa žaloba domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 187,62 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 187,62 Eur od 06.12.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej došlo
medzi žalobcom s predchádzajúcim obchodným menom River Euro, s.r.o. a žalovanou dňa 07.10.2013
k uzavretiu zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
peňažnú pôžičku v sume 100,- Eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Za poskytnutie

pôžičky bola dojednaná odplata vo výške 16,80 Eur, ktorá bola splatná spolu s istinou. K uzavretiu
zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla,
ktoré žalovaná zadala na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla,
ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila. Zmluva o pôžičke tak bola uzatvorená
písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaná svoj dlh voči žalobcovi aj napriek viacerým
upozorneniam a výzvam (prostredníctvom SMS a upomienkami) dobrovoľne nesplnila a so zaplatením
sadostaladoomeškania.Žalobcovitakvzmyslebodu7zmluvnýchpodmienokvznikolnároknazmluvnú

pokutu vo výške 27,52 Eur. Zároveň v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok, veriteľ má oprávnenie si
dlžnú sumu navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu, a to do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky.
Pohľadávka veriteľa tak pozostáva zo sumy 100,-Eur ako sumy poskytnutej pôžičky, zo sumy 16,80 Eur
ako odplaty za poskytnutie pôžičky, zo sumy 27,52 Eur ako zmluvnej pokuty a zo sumy 43,30 Eur ako
provízie za vymáhanie pohľadávky, t.j. spolu 187,62 Eur.

2. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve nevyjadrila.

3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 27C/328/2016-36 zo dňa 10.10.2017, ktorým súd žalobu
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd tým, že pôžičku mala žalovaná vrátiť do 15 dní odo dňa
07.10.2013, t.j. dňa 22.10.2013, dňom 23.10.2013 začala plynúť trojročná premlčacia doba a uplynuladňa 23.10.2016. Žalobca doručil žalobu na súd dňa 05.12.2016, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej
doby. Preto súd s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na
premlčanie ex offo a žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas
odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho
žalobe vyhovie a žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 187,62 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 187,62 Eur od 06.12.2013 do zaplatenia. Zdôraznil, že v posudzovanej

veci došlo na základe žiadosti žalovanej v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, konkrétne
bodom 6, k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 05.12.2013 tak, že najskôr došlo dňa 22.10.2013
k jej predlženiu do 05.11.2013 (pričom žalovaná zaplatila čiastku 16,80 Eur), potom dňa 20.11.2013 k
predĺženiu do 20.11.2013 (kedy žalovaná zaplatila čiastku 45,- Eur, z ktorej 16,80 Eur tvorila odplata za
predlženie lehoty a zvyšok zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty splatnosti) a nakoniec dňa 20.11.2013
došlo k poslednému jej predĺženiu do 05.12.2013 (a žalovaná zaplatila čiastku 16,80 Eur). Ako dôkazy

preukazujúce tieto tvrdenia označil výpisy z účtu zo dňa 22.10.2013 a zo dňa 20.11.2013, ktoré však
spolu s podaným odvolaním nedoložil. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, keď pri posudzovaní
premlčania uplatneného nároku vychádzal z pôvodne v zmluve o pôžičke dojednanej lehoty splatnosti
„do 15 dní od poskytnutia pôžičky žalovanej“, t.j. 22.10.2013. Keďže podľa jeho názoru došlo v danej
veci k riadnemu predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky v zmysle riadne dojednaného bodu 6 zmluvných

podmienok, s ktorým sa žalovaná riadne oboznámila, zaujal názor, že v čase, kedy bolo právo vykonané
po prvý raz, nedošlo k uplynutiu premlčacej doby. Okrem uvedeného nesúhlasil tiež s aplikáciou ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a skúmaním premlčania ex offo v posudzovanej
veci bez žalovanou vznesenej námietky premlčania, nakoľko predmetné ustanovenie považoval za
rozporné s Ústavou SR. V tejto súvislosti poukázal na rovnaký právny názor vyslovený Okresným súdom

Košice II v návrhu na začatie konania o nesúlade predpisu nižšej právnej sily s Ústavou SR zo dňa
08.09.2015, v ktorom uviedol, že § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s
čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom svoj názor odôvodnil tým, že aplikácia tohto ustanovenia
jednostranne zvýhodňuje dlžníka spotrebiteľa, keďže súd má povinnosť prihliadnuť k premlčaniu nároku
či k inej zákonnej prekážke alebo dôvodom, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho

voči spotrebiteľovi. Takúto ochranu jednej zo strán civilného sporového konania (aplikáciu námietky
premlčania bez vznesenia námietky premlčania stranou sporu) považoval Okresný súd Košice 11 vo
vzťahu k druhej strane sporu za v rozpore s princípom nestrannosti, a teda aj s princípom právneho štátu.
V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993
Zb. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon č.

38/ 1993 Zb.“) predbežne návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu a dospel k
záveru, že na základe tohto návrhu môže danú vec prerokovať a rozhodnúť o nej v ďalšom konaní.

5. Krajský súd uznesením č.k. 4Co/53/2018-70 zo dňa 29.11.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že ustanovenie § 5b bolo do zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené novelou, zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, a platnosť a účinnosť nadobudlo dňa 01.05.2014. Zavedením tohto ustanovenia
vznikla súdom ako orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv povinnosť v súdnom

konaní z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa
ho spotrebiteľ nedovolá, t.j. neuplatní námietku premlčania. Tomuto ustanoveniu sa v súdnej praxi
prisudzoval procesný charakter, a z toho dôvodu bolo aplikované súdmi aj v konaniach, ktoré sa začali
ešte pred jeho účinnosťou. Následne dňa 08.09.2015, podal však Okresný súd Košice II na Ústavný
súd SR návrh na rozhodnutie o súlade tohto ustanovenia (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa) s čl. 1 ods. 1 a čl. 49 ods. 1 Ústavy SR, ktorý Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie
uznesením č.k. PL. ÚS11/2016-7 zo dňa 09.11.2016. Finálne o tomto návrhu rozhodol nálezom č.k.
PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018 tak, že vyslovil nesúlad ust., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V bode 51 tohto nálezu Ústavný
súd SR uzavrel, že predmetné ustanovenie prekračuje prah komponentu právnej istoty ako súčasti

princípu právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu, a tým porušuje princíp legality ako komponent
procesnej férovosti, a tiež legislatívnu „férovosť“ chránenú čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Uvedeným nálezom
je odvolací súd (ako aj ostatné súdy) v zmysle ust. § 193 veta prvá C.s.p. viazaný. Predmetný nález
bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 27.09.2018, čím sa stal podľa ust. § 41 ods. 2 zákona č.38/1993 Zb. všeobecne záväzný, a zároveň tým ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
stratilo v zmysle ust. § 41a ods. 1 zákona č. 38/ 1993 Zb. účinnosť. Pokiaľ ide o právoplatné rozhodnutia
vydané v civilnom procese na základe ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tieto

zostávajú podľa ust. § 41b ods. 2 zákona č. 38/ 1993 Zb. nedotknuté a prípadné povinnosti uložené
takýmitorozhodnutiaminemožnonútenevymáhať.AjkeďÚstavaSRazákonč.38/1993Zb.neobsahujú
ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením
konania, odvolací súd vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v náleze Ústavného súdu č.k. 1.
ÚS 316/2006-37 zo dňa 20.12.2006 konštatuje, že je potrebné dospieť k jednoznačnému záveru o tom,

že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetky subjekty konania od počiatku (ex tunc).
Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu
(viď § 41b ods. 2 zákona č. 38/ 1993 Zb.), potom a fortiori to musí tak byť aj vo veciach právoplatne
neskončených v momente uverejnenia tohto nálezu. Opačný výklad je priamym popretím princípu
zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Takýto záver
korešponduje aj so stanoviskom pléna Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2006 zo dňa 11.10.2006,

ktorým ústavný súd prijal zjednocujúce stanovisko k odchylným právnym názorom senátov ústavného
súdu (rovnako aj nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 48/2006-24 zo dňa 14.06.2006). Preskúmaním
napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní žalobcom
uplatneného nároku, a teda aj napadnutý rozsudok o zamietnutí žaloby žalobcu z tohto dôvodu,
vychádza prioritne z aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku

ktorej súd prvej inštancie prihliadal na premlčanie žalovaného nároku z úradnej povinnosti, teda bez
žalovanou vznesenej námietky premlčania. Nakoľko však toto ustanovenie (§ 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa) stratilo po vydaní napadnutého rozsudku uverejnením nálezu Ústavného
súdu SR č.k. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018 (ktorým bol vyhlásený jeho nesúlad s Ústavou SR)
v Zbierke zákonov SR účinnosť ex tunc, (t.j. od počiatku a hľadí sa naň ako keby nikdy nebolo súčasťou

právneho poriadku Slovenskej republiky), odvolací súd vychádzajúc z ust. § 717 ods. 1 veta prvá v
spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
konštatuje, že aj keď súd prvej inštancie v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku postupoval v súlade s
v tom čase účinným ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite odôvodnil, v čase rozhodovania odvolacieho súdu však už jeho právne posúdenie a z

neho vyplývajúci právny názor o premlčaní žalovaného nároku, a teda samotné napadnuté rozhodnutie
neobstojí a vzhľadom na znenie čl. 152 ods. 4 Ústavy SR je v rozpore s aktuálnym právnym stavom
(ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa oprávňujúce súd prihliadať na premlčanie ex
offo bez vznesenej námietky premlčania dlžníkom už neexistuje). Stratou účinnosti ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa stalo napadnuté rozhodnutie nezákonným, vychádzajúcim

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takýmto rozhodnutím (neoprávneným zamietnutím žaloby
žalobcu z dôvodu premlčania) bolo potom žalobcovi nepochybne znemožnené uskutočňovať jemu
patriace procesné práva V takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Keďže
súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu iba z dôvodu premlčania uplatneného nároku a dôvodnosť
tohto nároku už neskúmal, odvolací súd konštatuje, že tento nedostatok nie je možné v odvolacom

konaní vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti konania napraviť. Zásada zachovania práva strán sporu
na realizáciu svojich procesných oprávnení prevláda nad zásadou hospodárnosti civilného sporového
konania. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, keďže
súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Tento nedostatok nemožno v
odvolacom konaní odstrániť, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1

písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu (aj v závislom výroku o trovách konania)
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude jeho úlohou vec nanovo
prejednať a rozhodnúť o podanej žalobe, t.j. dokazovanie doplniť v súlade s ust. § 185 a § 295 C.s.p.
iba v prípade potreby za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, výsledky dokazovania riadne
vyhodnotiť, na ustálený skutkový stav vzhľadom na žalovaný nárok aplikovať relevantné hmotnoprávne

(ako i procesnoprávne) normy bez použitia ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.

6. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie

v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.7. V prejednávanej veci mal súd za to, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho významu (aj
napriek podanému odvolaniu zo strany žalobcu a následnému zrušeniu rozsudku), skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné (žalovaná sa nevyjadrila ani k samotnej žalobe ani k odvolaniu), preto podľa § 297

C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 24.06.2020.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX,
zmluvnými podmienkami, výpisom z účtu žalobcu ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento

skutkový a právny stav.

9. Žalovaná a žalobca dňa 07.10.2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke. Súd z predloženej zmluvy o pôžičke
č. XXXXXX/XX.XX.XXXX zistil, že bola uzavretá podľa § 24 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaazákonač.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku. Z uzavretej zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné

podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o. Na základe uzavretej zmluvy bola žalovanej poskytnutá
pôžička vo výške 100,-Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť s odplatou vo výške 16,80 Eur. RPMN
bola v zmluve uvedená vo výške 4276,32 %. Lehota splatnosti bola dohodnutá na 15 dní odo dňa
poskytnutia pôžičky. Priemerná hodnota percentuálnej miery nákladov predstavovala 75,53 %. Z obsahu
predloženejzmluvyvyplýva,žežalovanásapreduzavretímzmluvyriadneoboznámilasnávrhomzmluvy

o pôžičke, so zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a informáciami podľa
§ 4 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tvoriacimi prílohu zmluvných
podmienok, ktoré boli žalovanej pred uzavretím zmluvy zaslané doporučene do vlastných rúk spolu s
kartou klienta. Zároveň v zmysle tejto zmluvy žalovaná vyhlásila, že bola informovaná o práve veriteľa
požadovať v prípade omeškania s vrátením celkovej čiastky úroky z omeškania a zmluvnú pokutu podľa

bodu 7 zmluvných podmienok.

10. Zo zmluvných podmienok spoločnosti River Euro, s.r.o., a to bodu 2 súd zistil, že zmluva o pôžičke sa
uzatvára na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón
(SMS), a to na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka o pôžičku podanej veriteľovi v elektronickej

forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke veriteľa alebo prostredníctvom SMS
správy. Po podaní žiadosti o pôžičku veriteľ informuje dlžníka o schválení žiadosti o pôžičku zaslaním
SMS na určené číslo mobilného telefónu dlžníka a súčasne sprístupní dlžníkovi v osobnom účte dlžníka
na internetovej stránke www.smscredits.sk, do ktorého sa dlžník môže prihlásiť na základe pridelenej
karty klienta. Ak dlžník súhlasí s prijatím pôžičky, zašle veriteľovi po obdržaní ponuky akceptačnú SMS.

Zmluva o pôžičke je uzavretá okamihom dôjdenia akceptačnej SMS dlžníka veriteľovi.

11. Z bodu 7 zmluvných podmienok spoločnosti River Euro, s.r.o. vyplýva, že veriteľ je oprávnený
požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške režijného paušálu za zasielané upomienky veriteľom
dlžníkovi. Veriteľ je oprávnený požadovať za zaslanie upomienky dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10,-

Eur za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odoslaním upomienky
+ 15 % z celkovej dlžnej sumy.

12. Z bodu 8 zmluvných podmienok spoločnosti River Euro, s.r.o. vyplýva, že v prípade nesplnenia
povinnosti dlžníka je veriteľ oprávnený začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť

tretiu osobu alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy
nesplatenej istiny alebo časti istiny poskytnutej pôžičky. V takomto prípade sú veriteľ alebo takéto tretie
osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu, a to
najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky.

13. Zo zmluvných podmienok spoločnosti River Euro, s.r.o. ďalej vyplýva, že v prípade, ak dôjde k
porušeniu povinnosti zo strany dlžníka ako spotrebiteľa, je dodávateľ finančnej služby oprávnený žiadať
od dlžníka úhradu ďalších čiastok finančných prostriedkov podľa bodov 7 a 8 podmienok (zmluvnú
pokutu, úrok z omeškania, náklady na vymáhanie dlžnej pohľadávky, náhradu škody).

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia, primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

29. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

32. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje

úveryalebopôžičky,ktoréspĺňajúaspoňjednuzpodmienokuvedenýchv§1ods.3písm.c),f)al),pričom
tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g)
až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia
podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

33. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo

pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a
tohto paragrafu.

34.Podľa§2písm.a)zákonač.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľkuv

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“),
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby, výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

35. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách

na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania
zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na
základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú
finančné služby, na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho
zamestnania, povolania alebo podnikania.

36. Podľa § 2 písm. a), c), d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene s doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie - zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, - dodávateľom

osoba,ktorájevrámcisvojhopodnikaniazmluvnýmposkytovateľomfinančnýchslužiebprostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, - spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej
uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania

37. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 07.10.2013 uzavrel žalobca pod
pôvodným obchodným menom River Euro, s.r.o. so žalovanou prostredníctvom diaľkovej komunikácie
zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX/XX.XX.XXXX, na základe ktorej mali byť žalovanej poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 100,-Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 100,-Eur spolu s odplatou
vo výške 16,80 Eur, teda celkovú sumu 116,80 Eur so splatnosťou 10 dní odo dňa poskytnutia pôžičky.

RPMN bola dohodnutá vo výške 4276,32 % a priemerná RPMN vo výške 75,53 %. Z predmetnej zmluvy
vyplýva, že bola uzavretá v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., zákona o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku č. 266/2005 Z.z. a Občianskeho zákonníka.
Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch mal žalobca postavenie tzv. iného veriteľa z
dôvodu, že úver bolo potrebné splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace (v danom prípade bola lehota

splatnosti dohodnutá do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je
iným veriteľom v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaná v konaní vystupuje
ako fyzická osoba - spotrebiteľ, na zmluvu sa v zmysle § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
vzťahujú ustanovenia § 2, § 3 a§ 4, § 6 až § 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23, 24,
25 uvedeného zákona. Po preskúmaní obsahu uzavretej zmluvy súd konštatuje, že zmluva o pôžičke

nebola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy. Zmluva bola uzatvorená podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku z dôvodu, že k jej uzavretiu došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS zaslaných z
telefónneho čísla ako prostriedku diaľkovej komunikácie. Predmetnú zmluvu je však potrebné považovaťza spotrebiteľskú zmluvu, pretože je typickou tzv. formulárovou zmluvou a na daný vzťah je potrebné
aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.).
Peňažné prostriedky boli veriteľom žalovanej ako dlžníkovi poskytnuté bezúročne, a preto predmetnú

zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, na ktorú
sa vzhľadom na spôsob jej uzavretia primerane vzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku. Predmetná zmluva nie je zmluvou o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka,
pretože v nej absentuje povinná náležitosť zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného
zákonníka), a to povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky.

38. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba
je čiastočne dôvodná. Žalobca síce v žalobe neuviedol, že žalovaná po poskytnutí pôžičky nejakú
sumu uhradila, avšak v podanom odvolaní uviedol, že žalovaná uhradila celkovo sumu 78,60 Eur (dňa
22.10.2013 sumu 16,80 Eur, dňa 20.11.2013 sumu 45,- Eur, dňa 20.11.2013 sumu 16,80 Eur). Súd
preto priznal žalobcovi sumu 21,40 Eur ako rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou 100,- Eur a platbami

uhradenými žalovanou v sume 78,60 Eur. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 16,80 Eur
titulom dohodnutej odplaty, sumy 27,52 Eur titulom zmluvnej pokuty a sumy 43,30 Eur titulom provízie
za vymáhanie pohľadávky s príslušenstvom, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

39. Čo sa týka žalobou uplatneného nároku na zaplatenie dohodnutej odplaty vo výške 16,80 Eur, v

prípade zmluvy o pôžičke môže byť pri peňažnej pôžičke zmluvnými stranami dohodnutá odplata iba vo
forme úrokov v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade si strany sporu zaplatenie
úrokov nedohodli a inú formu odplaty zákon pri zmluve o peňažnej pôžičke nepozná, preto súd dohodu
o odplate za poskytnutie pôžičky považoval za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle §
39 OZ. Súd preto žalobu v tejto časti (o zaplatenie sumy 16,80 Eur s príslušenstvom) ako nedôvodnú

zamietol.

40. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 27,52 Eur. Súd aj v tejto časti
uplatnenému nároku žalobcu nevyhovel a žalobu zamietol aj napriek tomu, že z bodu 7 zmluvných
podmienok vyplýva, že veriteľ je oprávnený požadovať za zaslanie upomienky dlžníkovi zmluvnú

pokutu vo výške 10,-Eur za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti
s odoslaním upomienky + 15 % z celkovej dlžnej sumy. Zmluvná pokuta nebola v danom prípade
individuálne dojednaná, ale je len súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom zmluvu môže
spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Súd zmluvnú pokutu za zaslanie upomienky
považoval za nedôvodnú aj z dôvodu, že zmluvná pokuta za zaslanie upomienky predstavuje skryté

a nezanedbateľné peňažné sankcie za porušenie jednej a tej istej dohodnutej povinnosti zo strany
žalovanej spočívajúcej v riadnom splácaní pôžičky. Čo sa týka zmluvnej pokuty za upomienku, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, či žalovanej upomienku zaslal, a ak
áno, akou formou. Okrem toho, zmluvná pokuta nie je dohodnutá priamo v zmluve o pôžičke, ale
vyplýva iba zo zmluvných podmienok, preto nie je splnená základná podmienka platnosti dojednania

zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. že medzi účastníkmi konania došlo k
písomnej dohode o zmluvnej pokute. V spotrebiteľských zmluvách dojednanie zmluvnej pokuty zásadne
nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy
(I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).

41.Žalobcasazároveňdomáhalajzaplateniasumy43,30Eurakoprovíziezavymáhaniepohľadávky.Aj
v tejto časti súd návrhu žalobcu nevyhovel, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že dlh voči žalovanej
vymáhal, kedy, komu a v akej výške províziu za vymáhanie dlhu zaplatil, a teda v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade nesplnenia povinnosti
dlžníkomazačatiaprocesuvymáhaniapohľadávkyveriteľom,máveriteľprávonanáhraduúčelnýchtrov,

avšak v skutočnej výške, nie určitým percentom z vymáhanej pohľadávky, a to podľa pomeru úspechu vo
veci. Stanovenie takejto provízie percentuálne je podľa názoru súdu neprijateľnou podmienkou v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

42. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanej pred poskytnutím,

resp. vyplatením finančných prostriedkov skutočne doručil pred uzavretím zmluvy o pôžičke návrh
zmluvy so zmluvnými podmienkami tak, ako to deklaruje v bode 5 uzavretej zmluvy o pôžičke, nakoľko
z tohto bodu vyplýva, že návrh zmluvy a zmluvné podmienky mali byť žalovanej zaslané doporučene do
vlastných rúk spolu s kartou klienta, avšak v podanej žalobe nepredložil o tom žiadny hodnoverný dôkazatedavdanomprípadesúpochybnosti,čiskutočnežalovanáboladostatočnýmspôsobomoboznámená
s textom uzavretej zmluvy o pôžičke, ako aj so zmluvnými podmienkami.

43. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, ktorý si platby žalovanej započítal na úhradu odplaty za predĺženie
lehoty a na zmluvnú pokutu. Podľa názoru súdu nie je možné započítavať ľubovoľne platby žalovanej na
nároky žalobcu, ktoré súd vyhodnotil ako neplatné (odplata a zmluvná pokuta). Preto bolo takéto platby
žalovanej potrebné započítať na pôžičku.

44. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

46. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej sumy 21,40 Eur od 06.12.2013 do zaplatenia tak, ako
žiadal žalobca, nakoľko mal preukázané, že žalovaná bola ku dňu 06.12.2013 v omeškaní s platením

sumy 21,40 Eur. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 06.12.2013 predstavovala 0,25 % ročne (0,25 % + 5 % = 5,25
%),žalobcovitakvznikloprávonaúrokzomeškaniavovýške5,25%ročneod06.12.2013dozaplatenia.

48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 187,62 Eur, úspešný bol v časti 21,40 Eur, t.j. 11,41 %, v časti o zaplatenie sumy 166,22 Eur
bola úspešná žalovaná, t.j. 88,59 %. Úspech žalovanej predstavuje 88,59 % a úspech žalobcu 11,41

%. Celkový úspech žalovanej bol teda 77,18 % (88,59 % - 11,41 %). Keďže žalovaná si náhradu trov
konania neuplatnila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).