Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 43Cbi/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214939
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118214939.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

R.. Š. Q., správca úpadcu: Y. sídlo kancelárie správcu: N. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o určenie neúčinnosti
právnych úkonov a o zaplatenie peňažnej náhrady v sume 18.483,46,- EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 25.10.2018 žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon

- plnenie dlhu na poistnom na sociálne poistenie zo dňa 26.10.2017 vo výške 4.387,67 EUR, plnenie
dlhu na poistnom na sociálne poistenie zo dňa 26.10.2017 vo výške 3.423,07 EUR, plnenie dlhu na
poistnom na sociálne poistenie zo dňa 23.10.2017 vo výške 6.370,29 EUR, plnenie dlhu na poistnom
na sociálne poistenie zo dňa 11.10.2017 vo výške 4.302,43 EUR je voči konkurzným veriteľom v
konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 7K/12/2017
právne neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu
vo výške 18.483,46 EUR. Zároveň žiadal žalobca priznať náhradu trov konania voči žalovanému. Na

odôvodnenie žalobou uplatneného práva poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok
subjektu Y., výrobné družstvo „v konkurze“, so sídlom M.R. L. XXX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX /
ďalej úpadca/ uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 7K/12/2017 zo dňa 19.10.2017, ktoré bolo v
Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX uverejnené 26.10.2017. Žalobca bol ustanovený do funkcie správcu
označenéhoúpadcu.Pozačatíkonkurznéhokonania/dňa9.8.2017bolzverejnenýoznamvObchodnom
vestníku pod č. XXX/XXXX/, boli úpadcom plnené pohľadávky žalovaného vyplývajúce z poistného
na sociálne poistenie podľa Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré neboli pohľadávkou

proti podstate, ale tieto pohľadávky sa mali uspokojovať na základe rozvrhu, po ich prihlásení podľa
§ 28 a nasledujúce Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/. Čo je
pohľadávkou proti podstate verejno-právnej inštitúcie, je definované v § 87 ZKR. Ide o pohľadávky, ktoré
vznikli v mesiaci, v ktorom bol konkurz vyhlásený, čo v danom prípade predstavuje mesiac október 2017
a počas trvania konkurzného konania. Ostatné splatné pohľadávky veriteľa vyplývajúce zo Zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mohli byť zaplatené /č.l. 3 rub/ iba pomerne na základe prihlášky
podľa § 28 ZKR. Žalobca v článku II. identifikoval konkrétne platby, a to platbu 4.387,67 EUR zo

dňa 26.10.2017, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie september 2017, platbu vo výške 3.423,07
EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie august 2017 zaplatená dňa 26.10.2017, platbu zo dňa
23.10.2017 vo výške 6.370,29 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie júl 2017 a platbu zo
dňa 11.10.2017 vo výške 4.302,43 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za mesiac jún 2017, celkovo sajednalo o plnenie vo výške 18.483,46 EUR. Vo výpise z účtu úpadcu je uvedené, že sa jedná o platby
zo dňa 27.10.2017, ktoré však boli realizované 26.10.2017, v nadväznosti na ktorú skutočnosť žalobca
navrhol vyžiadať výpis z účtu žalovaného pod označeným číslom a identifikačné dáta platieb uvedených

v písomnom vyhotovení žaloby. Žalobca poukázal na úpravu § 44 ods. 4, § 59 ods. 1 ZKR. Uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že právny úkon - splnenie dlhu /podľa § 37 Občianskeho zákonníka, je
splnenie dlhu prejav vôle spôsobujúci zánik právneho vzťahu/, z pohľadávok vyplývajúcich z právnej
povinnosti zamestnávateľa - úpadcu platiť odvody zo sociálneho poistenia podľa Zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, boli urobené po začatí konkurzného konania, je nepochybné, že boli urobené

v čase úpadku dlžníka. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosti konštatované konkurzným súdom v
rozhodnutí o začatí konkurzného konania, kde bolo potvrdené, že dlžník má aspoň dvoch veriteľov s
pohľadávkouposplatnosti,ktorúneuhradilanapojednávanídňa11.10.2017konkurznýsúdskonštatoval
neosvedčenie platobnej schopnosti dlžníka. Žalobca ďalej identifikoval veriteľov, pohľadávky ktorých
mali byť právnymi úkonmi platieb ukrátené, a to M-Desing Benelux B.V.B.A., so sídlom Zedelem, IČO:
0882 624 675, zastúpený PATENT IURIST, s.r.o., so sídlom Bratislava, ktorá pohľadávka je zistená

v konkurznom konaní v sume 4.077.709,47 EUR. Jedná sa o vykonateľnú pohľadávku, na základe
ktorej bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom pohľadávka tohto veriteľa bola judikovaná dňa
12.3.2014 a ak by zo strany úpadcu nedošlo ku splneniu dlhu vo výške 18.483,46,- EUR žalovanému,
tátosumabybolapomernerozdelenámedziostatnýchveriteľov.Žalovanýnemalprávonaúhradusvojho
dlhuvcelejvýške,aleibanapomernéuspokojenie.Navyšepodieluvedenéhoveriteľanasumezistených

pohľadávok je viac ako 99 %. Už z tohto je zrejmé, že uvedeným konaním dlžníka došlo k ukráteniu.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 16.1.2019. Uviedol, že spor sa týka pohľadávok z
titulu poistného na sociálnom poistení, ktoré žalobca /dlžník/ uhrádzal na základe ním predložených
mesačných výkazov poistného a príspevkov za obdobia, tak ako je identifikované v článku I. písomného

vyjadrenia sa žalovaného. Žalovaný poukázal na účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka Y.,
výrobné družstvo, so sídlom v O., ktoré nastali dňa 27.10.2017. Pokiaľ žalobca opiera svoj nárok o
úpravu § 59 ods. 1 ZKR žalovaný uviedol, že pohľadávky na sociálnom poistení za obdobie jún až
september 2017 vznikli pred vyhlásením konkurzu. Úpadca tým, že pohľadávky žalovaného zaplatil v
lehote pred vyhlásením konkurzu, splnil len svoju zákonnú povinnosť a v žiadnom prípade nezvýhodnil

žalovaného oproti iným veriteľom. Žalovaný ďalej upozornil, že vzťah poisťovňa - zamestnávateľ nie je
záväzkovým vzťahom dlžníka a veriteľa, ale jedná sa o verejno-právny vzťah založený na zákonnom
oprávnení poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Pri
posudzovaní pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné vychádzať len z ustanovení
Zákona č. 461/2003 Z.z.. Plnenie zákonnej povinnosti v čase pred vyhlásením konkurzu nie je možné

považovať za splnenie dlhu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný
uviedol, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti
určovacej žaloby v zmysle úpravy § 137 písm. c/ CSP.

3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca vyjadrením z 25.2.2019. /č.l. 40/.

Uviedol, že s vyjadreniami žalovaného nesúhlasí. Zdôraznil, že podľa úpravy § 44 ods. 2 ZKR sa
právne úkony po 27.10.2017 vrátane považujú za odporovateľné ex lege, a teda nie je potrebné ich
odporovateľnosť uplatňovať odporovacou žalobou. Pokiaľ by boli tvrdenia žalovaného uvedené v jeho
procesnej obrane správne, tak by ustanovenie § 57 ZKR a nasledujúce bolo považované za obsolentné.
Pohľadávky, ktoré sú predmetom konania, nie sú pohľadávkami proti podstate, pretože vznikli a boli

splatné pred vyhlásením konkurzu. Ak teda nie sú pohľadávkou proti podstate v rámci konkurzného
konania, bolo možné uspokojiť ich iba v zmysle § 29 a nasledujúce v spojení s § 96 a nasledujúce ZKR.
Ak by neboli uhradené 26.10.2017, tak žalovanému by nezostalo nič iné, iba tieto pohľadávky prihlásiť
do konkurzného konania a došlo by k ich pomernému uspokojeniu v rámci rozvrhu výťažku. Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii nerozlišuje medzi pohľadávkou z verejného a súkromného práva, vždy ide

o splnenie dlhu. Pohľadávky v rámci konkurzného konania sa prihlasujú prostredníctvom rovnakého
formulára, majú aj rovnaké poradie, ktoré sa v prihláške označuje prísne formálnym spôsobom ako iná
pohľadávkapísmeno„E“.Inýspôsobprihláseniatejtopohľadávkyneexistuje,apretosanejednáožiadnu
prednostnú pohľadávku štátu vzniknutú z titulu verejného poistenia, pričom zákon takýto pojem nepozná
a nemožno k nemu dôjsť ani akýmkoľvek rozširujúcim výkladom. Zdravotné poistenie sa neplatí štátu,

ale súkromným zdravotným poisťovniam, teda obchodným spoločnostiam. Ďalej poukázal žalobca na
podmienky odporovateľnosti podľa § 59 ZKR a opätovne zdôraznil výsledok pojednávania v konkurznom
konaníoznačenéhoúpadcu,podľaktoréhonatomtopojednávanínebolaosvedčenáplatobnáschopnosť
úpadcu. V čase splatnosti nebol úpadca preukázateľne schopný zaplatiť pohľadávku žalovaného.Predmetné pohľadávky žalobcu mali byť plnené na základe princípu pomerného uspokojenia. Podstatou
právneho vzťahu medzi sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom je skutočnosť, že na jednej strane
je zamestnávateľ povinný odvádzať odvody a na druhej strane je sociálna poisťovňa v prípade vzniku

zákonom určenej skutočnosti povinná poskytnúť plnenie, a to či už napríklad nemocenské, materské,
nezamestnanecké. Žalobca má za to, že účinkami začatia konkurzného konania je aj tá skutočnosť, že v
prípade,akdlžníknemádostatokfinančnýchprostriedkovnaplneniepohľadávokrovnakéhoporadia,tak
tieto má uspokojovať pomerne. V tomto prípade sa tak nestalo, nakoľko niektoré pohľadávky s rovnakým
poradím boli uspokojené úplne a iné ani čiastočne.

4. Žalovaný na reakciu žalobcu učinil vyjadrenie zo dňa 28.3.2019, v ktorom s poukazom na úpravu § 59
ods. 1 ZKR uviedol, že z tejto právnej úpravy vyplýva, že sa jedná o pohľadávku splatnú až vyhlásením
konkurzu, teda in concreto takú pohľadávku, ktorá bola splatná 27.10.2017. Za takéto pohľadávky
nemožno však považovať pohľadávky žalovaného - poistné na sociálne poistenie za obdobie
máj až september 2017 splatné pred vyhlásením konkurzu, ktoré dlžník zaplatil žalovanému pred

vyhlásením konkurzu, pretože v čase ich úhrady jednak nenastal základný predpoklad odporovateľnosti
- nenastali účinky vyhlásenia konkurzu a nebola naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho
úkonu. Skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t.j. k
odporovateľnostisanevyžadujevedomosťaleboúmyseldruhejstrany,pričomzákontútovymedzujeako
právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku, inak splatnú až vyhlásením

konkurzu.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 31.5.2019 zotrval na svojej argumentácii a doplnil ju zdôraznením, že
skutočnosť, že došlo k ukráteniu jedného z prihlásených veriteľov, to znamená veriteľa, ktorý je uvedený
aj v návrhu, nebola žalovaným popretá, a teda sa považuje za nespornú. Ohľadne majetku úpadcu

poukázal na predložený výňatok z Obchodného vestníka a zápisnicu v konkurznom konaní tunajšieho
súdu sp.zn. 7K/12/2017, v nadväznosti na ktorú uviedol, že na tomto pojednávaní malo byť uvedené, že
majetok úpadcu je vo výške 50.000,- EUR, čo znamená, že nielenže úpadca bol platobne neschopný,
ale bol aj predĺžený, nakoľko hodnota pohľadávok prevyšuje hodnotu majetku úpadcu výrazne.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Dokladom označeným ako
Obraty,ktorýbolprílohoupodaniažalobyajevspisenač.l.5,súboromlistinnýchdôkazov,ktorépredložil
ako prílohy svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.1.2019 žalovaný a sú súčasťou spisu na č.l. 27 až 31
a celým spisovým materiálom.

7.PodľaČlánku8CSP/Zákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok-ďalejlenCSP/:Stranysporusú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v

súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.11. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 57 ods. 1, 2, 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len ZKR/:
Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.
Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného

roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej
osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

14. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR: Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne

alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak
neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený
počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s

dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas

troch rokov pred začatím konkurzného konania.

15. Podľa § 62 ods. 1 ZKR: Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

16. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 ZKR: Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník
podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň
dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej

schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku
nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa
§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného
veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov
a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý
má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku,
prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky

okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku
pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom
podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené
pohľadávky.17. Medzi stranami v tomto konaní boli nesporné skutkové okolnosti: Realizácie platieb vykonaných
subjektom Y., výrobné družstvo, O., M.R. L. XXX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX v prospech žalovaného,

a to dňa 26.10.2017 vo výške 4.387,67 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie september 2017,
ďalej zo dňa 26.10.2017 vo výške 3.423,07 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie august 2017,
ďalej zo dňa 23.10.2017 vo výške 6.370,29 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie júl 2017
a zo dňa 11.10.2017 vo výške 4.302,43 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za mesiac jún 2017, teda
celkom plnenie vo výške 18.483,46 EUR pri povahe predmetných platieb ako platieb vyplývajúcich z

poistného na sociálne poistenie v zmysle Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z uvedených
medzistranaminespornýchskutkovýchokolnostísúdakozozákladuvychádzalavnadväznostinatoani
nevzhliadol dôvod na vykonanie dôkazu predložením výpisu z účtu v zmysle návrhu žalobcu uvedeného
už v písomnom vyhotovení žaloby.

18.Vzhľadom na uplatnený prostriedok procesnej obrany zo strany žalobcu - podanie žaloby o určenie

neúčinnosti právnych úkonov uplatnenú žalobcom ako správcom úpadcu sa súd primárne zaoberal
otázkou splnenia formálnej podmienky úspešnosti takejto žaloby, ktorou je zachovanie lehoty na včasné
podanie tejto žaloby - hmotno-právnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z úpravy § 57 ods. 2 ZKR,
podľa ktorej úpravy právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní na súde do jedného
roka od vyhlásenia konkurzu. Pri zohľadnení skutočnosti nastúpenia účinkov vyhlásenia konkurzu na

označeného úpadcu dňom 27.10.2017 a pri podaní žaloby v tejto veci na súd dňom 25.10.2018 /č.l. 7/
je potrebné skonštatovať, že bola žaloba v tejto veci podaná včas, teda do jedného roka od účinkov
vyhlásenia konkurzu. Žalobca podal žalobu ako subjekt aktívne na podanie takejto žaloby legitimovaný
podľa § 57 ods. 1 ZKR proti žalovanému ako subjektu pasívne legitimovanému podľa § 62 ods. 1 ZKR.
Pokiaľ ide o podmienku odporovateľnosti podľa § 57 ods. 1 ZKR, teda že žalobca odporuje právnemu

úkonu, ktorý sa týka majetku dlžníka, túto podmienku súd rovnako hodnotí ako splnenú vzhľadom
k tomu, že platbami, ktoré sú identifikované vyššie, dlžník plnil zo svojho majetku záväzky z titulu
verejného sociálneho poistenia. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že samotná povaha
takto dlžníkom plneného záväzku /t.j. že išlo o platby pohľadávok vyplývajúcich z verejno-právnej úpravy
podľa Zákona č. 461/2003 Z.z./, je súdom hodnotená ako irelevantná v tejto veci, nakoľko za podstatnú

súd považuje samotnú skutočnosť odčerpania majetkových hodnôt z majetku dlžníka prostredníctvom
realizácie právnych úkonov - predmetných platieb, čo nakoniec korešponduje aj úprave vymedzenia
právnych úkonov, ktoré sú vo všeobecnej rovine spôsobilým predmetom odporovania v zmysle úpravy
§ 57 ods. 1 ZKR. V tomto konaní bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať splnenie všetkých
podmienok odporovateľnosti právnych úkonov predmetných platieb tak, ako ich vymedzuje právna

úprava, a to jednak všeobecných podmienok podľa § 57 ZKR a po preukázaní týchto všeobecných
podmienokodporovateľnosti,ktorémusiabyťsplnenéspolusosobitnýmipodmienkamiodporovateľnosti
už v jej jednotlivých formách podľa špeciálnych skutkových podstát odporovateľnosti /z ktorých pre
prejednávanú vec v nadväznosti na skutkové vymedzenie učinené žalobcom bola relevantná úprava
§ 59 ZKR/, i splnenie špeciálnych podmienok odporovateľnosti, teda podmienok odporovateľnosti

predmetných právnych úkonov platieb ako zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa § 59 ZKR. Súd
podotýka, že hodnotenie splnenia, resp. nesplnenia špeciálnych podmienok odporovateľnosti podľa § 59
ZKR prichádza do úvahy až potom, ak by bolo možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania
v tejto veci skonštatovať splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa § 57 ZKR, čo však
v prejednávanej veci naplnené nebolo. Tento záver súdu vyplýva z jeho konštatovania učineného na

základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 191 ods. 1 CSP v tejto veci s
vyústením do uvedeného záveru, a to konkrétne, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, teda že predmetné právne úkony dlžníkom zrealizovaných
platieb ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Splnenie tejto
hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti musí byť žalobcom preukázané aj v prípade realizácie

právnych úkonov predmetných platieb v časových súvislostiach ťažiskovo zdôrazňovaných žalobcom,
a to konkrétne potom, ako nastali účinky začatia konkurzného konania a predtým, ako nastali účinky
vyhlásenia samotného konkurzu. Samotná skutočnosť realizácie predmetných platieb v tomto časovom
intervale neodôvodňuje, a to ani v spojení so skutočnosťou konkurzným súdom na pojednávaní dňa
11.10.2017 konštatovaným neosvedčením platobnej schopnosti dlžníka a s nespornou skutočnosťou

existencie záväzku dlžníka, tak ako je identifikovaný v žalobe /pohľadávka veriteľa M-Desing Benelux
B.V.B.A., zistená v konkurznom konaní vo výške 4.077.709,47 EUR zároveň judikovaná dňa 12.3.2014,
a to ani s ohľadom na výšku tejto pohľadávky a jej podiel na sume zistených pohľadávok v tvrdenom
rozsahu 99 %, ako vyplýva zo žaloby/, záver o preukázaní ukrátenia v zmysle úpravy § 57 ods. 4ZKR. Osobitne v tejto časti súd podotýka, že k tvrdeniu, podľa ktorého táto pohľadávka predstavuje
pohľadávku konkurzného veriteľa, ktorú si tento uplatnil v predmetnom konkurznom konaní na majetok
úpadcu, jednak existovala v čase, keď nastali účinky realizácie predmetných platieb a tiež že táto

pohľadávka bola v konkurznom konaní označeným veriteľom uplatnená a tomuto veriteľovi nezaniklo ku
momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci postavenie konkurzného veriteľa, neuviedol a neoznačil
a tiež nepredložil žalobca súdu žiadne konkrétne dôkazy. Rovnako súd na tomto mieste podotýka,
že pre uplatnenie odporovateľnosti v tejto veci bolo irelevantné, či žalobcom označená pohľadávka
veriteľa M-Desing Benelux B.V.B.A. je pohľadávkou splatnou, prípadne aj judikovanou. Skutočnosť

neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka na pojednávaní konkurzného súdu dňa 11.10.2017 rovnako
nie je súdom hodnotená ako skutočnosť, či už sama o sebe alebo s ďalšími výsledkami v tejto veci
vykonaného dokazovania, preukazujúca naplnenie podmienky ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR.
V tejto časti súd osobitne uvádza, že úpadok vo forme platobnej neschopnosti v zmysle úpravy § 3
ods. 2 ZKR je úpadkom, ktorý pokiaľ ide o majetkový stav úpadcu, vypovedá len o jeho záväzkoch
na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Existencia úpadku dlžníka vo forme platobnej

neschopnosti teda záver o ukrátení podľa § 57 ods. 4 ZKR neodôvodňuje /rovnaké závery vyplývajú
z bodu 21. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 14 CoKR/24/2017 zo dňa 31.5.2018/.
Predpokladom preukázania splnenia podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR v tomto konaní bolo
zo strany žalobcu riadne splnenie povinnosti tvrdenia a zároveň spoľahlivé preukázanie konkrétneho
ekonomického dopadu realizovaných platieb na majetkovú sféru úpadcu. Tu súd konštatuje jednak

absenciu riadneho splnenia tejto povinnosti tvrdenia a tiež povinnosti dôkaznej vo vzťahu k tejto
rozhodnej skutkovej okolnosti zo strany žalobcu. Súd poukazuje na závery podľa bodu 25. a 26.
rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 14CoKR/8/2016 zo dňa 26.1.2017, podľa ktorých: Z charakteru
incidenčného konania ako sporového občianskeho konania vo väzbe na úpravu § 101 ods. 1, §
118a ods. 1, 2, § 120 ods. 1, 4 OSP /účinný k momentu rozhodovania okresného súdu/ vyplýva na

strane účastníkov rovnako tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení /na strane žalobcu obvykle vo vzťahu k žalovaným
návrhom, na strane žalovaného obvykle vo vzťahu k obrane proti žalobe/. Platí to tak v sporovom,
ako i v nesporovom konaní, avšak iba v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesením tzv. dôkazného

bremena. Podstatné bolo, že okresný súd v rámci poučovacej povinnosti riadne a opakovane poučil
účastníkov konania v zmysle § 118a OSP /účinný k momentu rozhodovania okresného súdu/, kto
a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v
koho v záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky /neúspech v spore/
postihujú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno /neoznačil potrebné dôkazy alebo

uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie preukázané/. V tomto smere podporne krajský súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2010 sp.zn. 5Obo/52/2010, v zmysle
ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia
tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky. Podľa názoru krajského súdu je potrebné zdôrazniť, že žalobca

musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si
v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu
veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí
mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu, resp. v momente, keď právny
úkon nadobudne účinnosť. Pokiaľ ide o podmienku, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky

veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od
toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok mu
zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa
skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude

pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym
úkonom dôjde ku zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti,
ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom
nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. K citovaným záverom rozsudku Krajského súduŽilina konajúci súd podotýka, že v prejednávanej veci sp.zn. 43Cbi/29/2018 si súd riadne splnil svoje
procesné povinnosti v rámci postupu podľa § 167 CSP a účastníkom v predvolaní na pojednávanie
a aj na pojednávaní dal poučenie o zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 CSP. Rovnako súd

pri vyššie uvedených záveroch poukazuje vo vzťahu k otázke podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4
ZKR na stranu 7 a 8 uznesenia Krajského súdu Žilina sp.zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011, podľa
ktorých: Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony uzavretých Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 ukracujú
uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena
žalobcu túto skutočnosť preukázať a aby sa aj o tejto tvrdenej skutočnosti za predloženia dôkazov k

nej vykonalo dokazovanie pred okresným súdom. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa
majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie
pohľadávky. Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie prihlásenej
pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka
veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom
došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno a úspešne odporovateľnosti domáhať, ak majetok dlžníka,

ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom
nedošlo ku ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tejto časti súd zdôrazňuje i konštatovania
podľa ďalších rozhodnutí krajských súdov k otázke ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktoré uvádzajú
rovnaké právne závery (napríklad uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25 CoKR/5/2013
zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41 CoKR/60/2011 zo dňa

31.7.2012, rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 CoKR/14/2015, sp. zn. 14 CoKR/3/2017 a sp.
zn. 13 CoKR/34/2016). Súd podotýka, že splnenie podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR je
naďalej vecou dôkazného bremena žalobcu i v pomeroch konaní už vedených podľa úpravy Civilného
sporového poriadku, akým bolo i predmetné konanie čo dokladá i časť vyššie označenej rozhodovacej
praxe odvolacieho súdu. Pokiaľ žalobca po realizácii postupu súdu podľa § 167 ods. 1, 2, 3, 4 CSP až

na pojednávaní dňa 31.5.2019 uviedol, že v čase realizácie predmetných platieb bol dlžník v úpadku
nielen vo forme platobnej neschopnosti, ale bol aj predĺžený, pretože zo zápisnice o pojednávaní vo veci
Okresného súdu Žilina sp.zn. 7K/12/2017 vyplýva, že majetok úpadcu je vo výške 50.000,- čo znamená,
že nielenže úpadca je platobne neschopný, ale aj predĺžený, nakoľko hodnota pohľadávok prevyšuje
hodnotu majetku úpadcu výrazne, jedná sa o skutkové tvrdenie, a teda prostriedok procesného

útoku v zmysle úpravy § 149 CSP, ktorý nebol zo strany žalobcu použitý včas, ale až po nastúpení
účinkov sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 CSP, a na ktoré skutkové tvrdenie ako
prostriedok procesného útoku súd primárne na základe aplikácie § 153 ods. 2 CSP neprihliadal. Naviac
v tejto časti súd podporne uvádza, že pokiaľ žalobca k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu predložil
listinné dôkazy, a to zoznam pohľadávok veriteľov ku dňu 11.1.2018 z č.l. 71 až 73 a zápisnicu z

pojednávania Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 7K/12/2017 /č.l. 75 až 77/, ťažiskovo z obsahu
predmetnej zápisnice Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 7K/12/2017 uvedené skutkové tvrdenie
žalobcu o predĺžení úpadcu v čase realizácie platieb nevyplýva. Z textu predmetnej zápisnice na strane
76 rub vyplýva konštatovanie sudkyne, že na otázku týkajúcu sa majetkových pomerov dlžníka sa
dlžník vyjadril v tom zmysle, že má za to, že minimálne stroje a zariadenia, ktoré využívali ako výrobné

prostriedky vo svojom podniku, majú hodnotu, ktorá bude postačovať na úhradu predpokladaných
nákladov konkurzu. Napriek tomu, že účtovná hodnota týchto zariadení je takmer nulová, nakoľko sú
staršie a už sú odpísané, tak v účtovníctve evidujú napríklad laserový stroj, ktorého hodnota môže byť
aj 50.000,- EUR. Rovnako z textu zápisnice v tejto časti vyplýva konštatovanie sudkyne, podľa ktorého
ďalšie vyjadrenia dlžníka ohľadom majetkových pomerov sú zaznamenané na technickom zariadení

určenom na zaznamenávanie zvuku a z týchto údajov bude sudkyňa vychádzať pri vyhotovovaní
rozhodnutia a do zápisnice ich nebude prediktovávať. Oboznámenie samotného zvukového záznamu
zo strany žalobcu navrhované v prejednávanej veci sp. zn. 43 Cbi 29/2018 nebolo. Okrem toho, že
skutočnosť úpadku vo forme predĺženia v čase realizácie predmetných platieb nevyplýva zo zápisnice
Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 7K/12/2017, je toto skutkové tvrdenie spochybnené aj informáciou

vyplývajúcou z verejne dostupného Obchodného vestníka č. X/XXXX s dňom vydania 3.1.2018, na
ktorý poukázal žalobca. Nakoľko sa jedná o informáciu prístupnú z verejne dostupného Obchodného
vestníka, súd túto zohľadnil i po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania a v rámci nej
vychádzal z obsahu výňatku, tak ako je v spise na č.l. 74 a podľa ktorého v zmysle § 88 ods. 4
Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov pokračuje správca v

prevádzkovaní podniku úpadcu Y. Na základe tejto skutočnosti správca zapisuje do súpisu konkurznej
podstaty majetok úpadcu jednou položkou, a to ako podnik - Y., výrobné družstvo „v konkurze“, so
sídlom M.R. L. XXX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX, súpisová hodnota podniku XXX.XXX,- EUR s
dňom zapísania do súpisu 22.12.2017. Obsahom majetku podniku je nehnuteľnosť, a to pozemokidentifikovaný v tomto výpise, ďalej súbor hnuteľných vecí - výrobná technológia a skladové zásoby,
ako aj peňažné pohľadávky úpadcu z obchodného styku z titulu nezaplatených faktúr za dodaný tovar,
pričom súčasťou podniku sú aj právne úkony, ktorým možno v konkurznom konaní odporovať. Na

základe vyhodnotenia uvedeného obsahu výňatku z Obchodného vestníka a pri zohľadnení výsledkov
vykonaného dokazovania po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP, ako aj pri primárnom zohľadnení
nastúpených účinkov sudcovskej koncentrácie konania, tak ako je konštatované vyššie, vo vzťahu k
listinnému dôkazu - zápisnici o pojednávaní z 12.10.2017 vo veci sp.zn. 7K/12/2017, ako aj k zoznamu
pohľadávok veriteľov ku dňu 11.1.2018 dlžníka Y., výrobné družstvo, so sídlom v O. podľa č.l. XX až

XX dospel súd k podpornému záveru, podľa ktorého žalobca týmito dôkazmi nepreukázal úpadok vo
forme predĺženia podľa § 3 ods. 3 ZKR, tak ako to tvrdil po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie
konania na pojednávaní dňa 31.5.2019. Vzhľadom na vyššie konštatovanú odôvodnenosť primárneho
skúmania všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa § 57 ZKR vrátane ukrátenia podľa § 57
ods. 4 ZKR, skonštatovanie naplnenia ktorých všeobecných podmienok je predpokladom na to, aby
súd vôbec pristúpil k hodnoteniu naplnenia špeciálnych podmienok predstavovaných v prejednávanej

veci úpravou § 59 ZKR, súd pri závere o nepreukázaní ukrátenia podľa § 57 ods. 4 nevzhliadol dôvod
činiť predmetom dokazovania a následného právneho posúdenia splnenie podmienok podľa § 59 ZKR
a zamietol žalobu v celom rozsahu /teda vrátane uplatnenej peňažnej náhrady, pre priznanie ktorej
tvorí záver o preukázaní odporovateľnosti predmetných úkonov predpoklad/, na základe skonštatovania
nepreukázania podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR. Pre úplnosť odôvodnenia meritórneho

rozhodnutia súd dodáva, že otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení,
absencia ktorého naliehavého právneho záujmu bola namietaná v procesnej obrane žalovaného sa súd
nezaoberal vzhľadom na úpravu podľa § 137 písm. c CSP a § 57 a nasledujúce ZKR.

19.Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je stranou v tomto konaní úspešnou žalovaný,
ktorému súd podľa § 255 ods. 1 ZKR priznal voči žalobcovi 100 %-ný nárok na náhradu trov konania,
tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).